Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32Pc-33-2021.pdf
PDF · 92.83 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pc/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou vo veci navrhovateľa: P. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. P. XXXX/XX, Q., prechodne bytom Hlavní XXX/XX, XXXXX T., Česká republika, zastúpený: JUDr. Máriou Gálovou, advokátkou, s miestom podnikania Hviezdoslavova 510, 925 21 Sládkovičovo, voči manželke navrhovateľa: F.. L. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. P. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpená: JUDr. Ivan Rendek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Šafárikova 1522/42, 924 01 Galanta o návrhu na rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Manželstvo manželov P. B., Z. XX.XX.XXXX a F.. L. B., J. Š., Z. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Q., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, sa r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 18.08.2021 domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že ich manželstvo je dlhodobo vážne rozvrátené, narastalo citové odcudzenie, manželia spolu nežijú už dlhší čas, došlo zo strany navrhovateľa k manželke k úplnému citovému odcudzeniu. Vylúčil možnosť obnovenia manželského spolužitia.
2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu písomne vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu dňa 01.11.2021. Z vyjadrenia vyplýva, že manželka nespochybňuje, že navrhovateľ od roku 2019 nebýva s manželkou a so spoločným synom v spoločnej domácnosti, s rozvodom manželstva však nesúhlasí. S navrhovateľom manželstvo uzatvárali z lásky a okrem sobáša na mestskom úrade, uzatvorili aj v kostole. Manželka uviedla, že pochádza z veriacej rodiny a sama je aktívne veriaca. Veľmi by si sama pred sebou a tiež pred svojím okolím vyčítala, pokiaľ by súhlasila s rozvodom manželstva. Uviedla, že sa ničoho proti manželskému spolužitiu nedopustila, nebola manželovi neverná, ani sa neodsťahovala preč. V prípade, pokiaľ ich manželstvo rozvedie súd právoplatným rozsudkom, bude musieť to akceptovať, avšak do tej chvíle s rozvodom manželstva súhlasiť nemôže.
3. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním zo dňa 10.11.2021, súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti a splnomocnila na zastupovanie v konaní právnu zástupkyňu Mgr. Máriu Gálovú, ktorá bola na pojednávaní prítomná osobne.
4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov konania a manželky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Miestnom národnom výbore Q.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Navrhovateľ a manželka sú národnosti slovenskej, obaja sú štátnej príslušnosti slovenskej. Z manželstva pochádza 1 dieťa, ktoré je už plnoleté. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese P. XXXX/XX, XXX XX Q., kde aj toho času býva manželka navrhovateľa s ich spoločným synom. Tým je daná príslušnosť tunajšieho súdu v zmysle § 92 Civilného mimosporového poriadku.
6. Navrhovateľ na ústnom pojednávaní dňa 11.11.2021 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Uviedol, že spolužitie bolo formálne ukončené v decembri 2018, od tej doby sa manželia spoločne nestýkajú, aj ojedinelý styk bol komplikovaný za prítomnosti príslušníkov policajného zboru, nakoľko má zneprístupnený rodinný dom, ktorý spoločne postavili. V súčasnosti navrhovateľ žije v Českej republike v meste T., kde je aj zamestnaný. Tam má založenú novú domácnosť a taktiež žije vo vzťahu s novou partnerkou. Ako príčinu manželstva uviedol, že boli povahové odlišnosti, zároveň manželstvo bolo sprevádzané neustálymi incidentami, dospelo to do takého štádia, že navrhovateľ považuje jeho manželský styk za úplne rozvrátený. Nespĺňa základné atribúty manželstva v žiadnej stránke, či vzhľadom na osobnú neprítomnosť, tam nie je možné hovoriť už o citoch, láske, o intímnom živote, ani o výchove už dospelého syna. Od roku 2018 nežijú spolu, ale zo začiatku sa zamestnal v Hlohovci, kde v tom čase ešte prebýval na ubytovni zamestnávateľa. Následne zmenil zamestnanie do Českej republiky, právna zástupkyňa nevedela uviesť, odkedy navrhovateľ žije spolu s novou partnerkou, uvedená skutočnosť jej bola oznámená navrhovateľom tak ako uviedla na pojednávaní. Bolo uvedené, že zo strany manžela je vylúčená akákoľvek možnosť obnovenia manželského spolužitia s manželkou.
7. Právny zástupca manželky na ústnom pojednávaní dňa 11.11.2021 uviedol, že trvajú na podanom vyjadrení v celom rozsahu, hoci uznajú, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, a tiež je pravdou, že od začiatku roka 2019 účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, na druhej strane poukázali na to, že účastníci konania uzatvárali manželstvo okrem iného aj v kostole, pričom manželka navrhovateľa je aktívne a silno veriaca, z uvedeného dôvodu preto v prípade, pokiaľ bude ich manželstvo právoplatným rozsudkom rozvedené, bude musieť túto okolnosť akceptovať, avšak pokiaľ má právo sa k návrhu vyjadriť, s rozvodom manželstva nesúhlasí.
8. Manželka navrhovateľa na ústnom pojednávaní dňa 11.11.2021 uviedla, že ako príčinu rozvratu manželstva vidí v tom, že manžel bol neverný, má mimomanželskú známosť, uviedla, že ako príčinu rozvratu manželstva vidí v skutočnosti, že manžel počas trvania manželstva bol neverný, o tejto skutočnosti sa dozvedela dňa 13.12.2018, následne ho konfrontovala a vtedy sa pohádali. Dňa 25.12.2018 mali vážnu hádku, a následne 27.12.2018 sa odsťahoval z domu vtedy, keď neboli so synom doma. Nemala informáciu o tom, kde sa v tomto období zdržiaval jej manžel, túto informáciu jej nesprístupnila ani polícia, ani zamestnávateľ, následne sa dozvedela, že býval v prenajatom byte novej partnerky. Prehlásila, že ich manželstvo riadne fungovalo do 07.12.2018, keď boli spoločne aj na vianočných trhoch. Náhodne sa dozvedela o tom, že manžel má mimomanželskú známosť, nepovedal jej, že odkedy má novú partnerku, ale pravdepodobne 2 roky. Jej manžel bol vojakom v meste T. v Českej republike, udržiaval kontakt s vojakmi, s ktorými bol počas týchto sústredení, také sústredenie on sám aj inicioval aj organizoval. Je to možné, že tá partnerka, ktorú mal manžel aj v roku 2018 je tá istá, s ktorou aj t. č. zdieľa spoločnú domácnosť v ČR. Manželka uviedla, že reálne vidí ešte možnosť obnovenia manželského spolužitia, z jej strany tá aktivita prejavená bola, pričom manžel jej telefonáty vždy odignoroval. Dňa 06.11.2019 manžel inicioval stretnutie, aj sa stretli, nakoľko navrhovateľ uviedol, že chce ju vidieť, ako aj syna, ale syn nebol prítomný. Sadli si v kaviarni, viedli slušný rozhovor, priateľský, potom si popriali všetko dobré. Od uvedeného dňa neboli v osobnom kontakte, manžel ju upozorňuje, nakoľko nemajú vysporiadané záväzky, aby zaplatila za vozík, za cestnú daň, za faktúru T-com. Konštatovala, že návrh bol podaný navrhovateľom, taktiež konštatovala, že minimálne jeho mimomanželská známosť trvá 3 roky, avšak ona ako veriaca osoba s uvedeným manželstvom je uzrozumená, ona by v žiadnom prípade neiniciovala rozvodové konanie, uvedený vzťah akceptuje tak, ako je.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, on uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.
11. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
14. Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
15. Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
16. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva.
17. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.
18. Citované ustanovenie § 23 ZoR upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, ktorí si majú byť navzájom oporou, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod. Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov bez nádeje na zmierenie manželov. Uvedený stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi v podstate potvrdili obaja manželia, vrátane manželky navrhovateľa. Rozdielnosť v argumentácii odporkyne spočívala v tom, že poskytla svoj uhol pohľadu na dôvody existencie nezhôd (mimomanželská známosť navrhovateľa,
o ktorej skutočnosti sa manželka náhodne dozvedela dňa 13.12.2018), následne odsťahovanie sa navrhovateľa zo spoločnej domácnosti naplánovane tak, aby manželka so synom neboli doma dňa 27.12.2018 a absencie normálnej komunikácie medzi manželmi od roku 2019, odkedy navrhovateľ jej pokusy o obnovenie kontaktu neustále odignoruje.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manželky, ktorá návrh nepodala. Súd však považuje za potrebné uviesť, že ak sú v manželstve problémy, je povinnosťou oboch manželov, aby vyvinuli maximálne úsilie na odstránenie rozporov medzi manželmi. Ak napriek úsiliam manželstvo nie je možné zachrániť, očakáva sa od manželov korektný prístup voči druhému manželovi pri procese ukončenia manželského zväzku, akým prístupom nadviazanie mimomanželského vzťahu počas trvania manželstva navrhovateľom, rozhodne nie je. Súdu bolo preukázané, že minimálne od decembra 2018 navrhovateľ má milenku s ktorou t. č. zdieľajú spoločnú domácnosť. Manžel pred súdom konštatoval, že chce manželský vzťah definitívne ukončiť. Napriek tomu, že manželka počas obdobia, kedy manželia nezdieľali spoločnú domácnosť, učinila početné pokusy o zachovanie manželstva, tieto jej pokusy ostali bez kladného výsledku, kedy navrhovateľ v auguste inicioval rozvodové konanie s poukazom na to, že cíti silný odpor voči svojej manželke. Z uvedeného postoja je súdu zrejmé, že bez ohľadu na snahu manželky, navrhovateľ je rozhodnutý zotrvať v mimomanželskom vzťahu so svojou milenkou a preto aktuálne je z jeho strany vylúčená možnosť obnovenia manželského spolužitia s manželkou, a preto všetky i prípadné budúce pokusy manželky o jeho presvedčovanie by boli bez kladného výsledku.
20. Súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa názoru súdu vzhľadom na predpoklad dobrovoľnosti (stanovený zákonom) každého z manželov následne aj zotrvať v manželstve (rovnako ako dobrovoľne vstupovali do manželstva), nemožno nikoho nútiť, aby z akýchkoľvek dôvodov zotrval v manželstve, ak je presvedčený, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené.
21. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov rozviedol. So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. Zachovanie takéhoto formálneho manželstva, kde manželia normálne už ani nekomunikujú, t. č. už od decembra 2018 nezdieľajú spoločnú domácnosť, intímne pravidelne sa dlhodobo nestýkajú, je preto ťažko očakávať obnovenie citovej väzby, tak aby manželstvo plnilo svoj účel, ktoré má na mysli ustanovenie § 18 a 19 Zákona o rodine. Existujúci stav vo vzťahu medzi manželmi potvrdil aj navrhovateľ ako aj sama odporkyňa. Spoločná minulosť manželov, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľ ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta. Manželke navrhovateľa sa nepodarilo presvedčiť navrhovateľa o svojom úmysle zachovania manželstva (súd konštatuje, že manžel za tým účelom ani neposkytol manželke priestor), v dôsledku citového odcudzenia viac nemá už o to záujem. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie je možné zachovať toto manželstvo pre jednoznačné zamietavé stanovisko navrhovateľa, ktorý dal jednoznačne najavo, že už s manželkou nechce zotrvať v manželskom zväzku.
22. Súd teda zdôrazňuje, že za hlavnú príčinu rozvratu manželstva v predmetnom prípade je možné považovať neveru zo strany manžela, ktorý aj toho času udržiava kontakt so svojou milenkou, s ktorou plánuje spoločný život a t. č. zdieľa aj spoločnú domácnosť.
23. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemôže podať odvolanie navrhovateľ, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdal.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie pre manželku navrhovateľa v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).