Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_23CoP-10-2022.pdf
PDF · 111.63 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Gabriela Brišková a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci navrhovateľa: P. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, Q., t. č. O. XXX/XX, XXXXX T., Česká republika, zastúpený advokátkou: JUDr. Mária Gálová, so sídlom Hviezdoslavova 510, Sládkovičovo, a manželky navrhovateľa: Mgr. L. B., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, Q., zastúpená: JUDr. Ivan Rendek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Šafárikova 1522/42, Galanta, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 32Pc/33/2021-79 zo dňa 11. novembra 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne čl. 6 a § 92 CMP (zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku) a § 18, § 19 ods. 1, § 22 a § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
2. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 17.09.1988 na Miestnom národnom výbore Sereď. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza 1 dieťa, ktoré je už plnoleté. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese P. XXXX/XX, Q., kde aj toho času býva manželka navrhovateľa s ich spoločným synom.
3. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 18.08.2021 domáhal rozvodu manželstva. Skutočnosti, ktoré ho viedli k podaniu návrhu, bližšie odôvodnil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 11.11.2021. Navrhovateľ návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo vážne rozvrátené, manželia spolu nežijú už dlhší čas, pričom zo strany navrhovateľa došlo vo vzťahu k manželke k úplnému citovému odcudzeniu. Uviedol, že spolužitie manželov bolo formálne ukončené v decembri 2018, od tej doby spoločne nežijú, ani sa nestýkajú a aj ojedinelý styk bol komplikovaný za prítomnosti príslušníkov policajného zboru, nakoľko navrhovateľ má zneprístupnený rodinný dom, ktorý spoločne postavili. Navrhovateľ sa zo začiatku zamestnal v O., kde v tom čase ešte prebýval na ubytovni zamestnávateľa. Následne zmenil zamestnanie do Českej republiky. V súčasnosti navrhovateľ žije v Českej republike v meste T., kde je aj zamestnaný. Tam má založenú novú domácnosť a taktiež žije vo vzťahu s novou partnerkou. Za príčinu rozvratu manželstva označil povahové odlišnosti účastníkov konania s tým, že manželstvo bolo sprevádzané neustálymi incidentami.
Navrhovateľ považuje manželstvo za úplne rozvrátené, nespĺňajúce základné atribúty, a to vzhľadom na osobnú neprítomnosť a absenciu citovej väzby, intímneho života či výchovy už dospelého syna. Navrhovateľ vylúčil možnosť obnovenia manželského spolužitia.
4. Manželka navrhovateľa sa k návrhu vyjadrila v podaní zo dňa 01.11.2021 a na pojednávaní dňa 11.11.2021. Nespochybnila, že navrhovateľ od roku 2019 nebýva s ňou a so spoločným synom v spoločnej domácnosti, s rozvodom manželstva však nesúhlasila. Manželka uviedla, že pochádza z veriacej rodiny a sama je aktívne a silno veriaca. Veľmi by si sama pred sebou a tiež pred svojím okolím vyčítala pokiaľ by súhlasila s rozvodom manželstva. Uviedla, že sa ničoho proti manželskému spolužitiu nedopustila, nebola manželovi neverná, ani sa neodsťahovala preč. Ak súd ich manželstvo právoplatne rozvedie, bude musieť to akceptovať, avšak do tej chvíle s rozvodom manželstva súhlasiť nemôže. Dôvod rozvratu manželstva vidí v tom, že manžel jej bol neverný, má mimomanželskú známosť. O tom, že manžel jej bol počas trvania manželstva neverný sa dozvedela dňa 13.12.2018, následne ho konfrontovala a vtedy sa pohádali. Dňa 25.12.2018 mali vážnu hádku a následne 27.12.2018 sa odsťahoval z domu v čase, keď neboli so synom doma. Nemala informáciu o tom, kde sa v tomto období zdržiaval jej manžel. Túto informáciu jej nesprístupnila ani polícia, ani zamestnávateľ. Následne sa dozvedela, že býval v prenajatom byte novej partnerky. Manželka uviedla, že reálne ešte vidí možnosť obnovenia manželského spolužitia, z jej strany tá aktivita prejavená bola, pričom manžel jej telefonáty vždy odignoroval. Dňa 06.11.2019 manžel inicioval stretnutie, ktoré prebehlo bez prítomnosti ich syna. Stretli sa v kaviarni. Od uvedeného dňa neboli v osobnom kontakte. Konštatovala, že jeho mimomanželská známosť trvá minimálne 3 roky, avšak ona ako veriaca osoba by v žiadnom prípade neiniciovala rozvodové konanie, pretože uvedený vzťah akceptuje taký, ako je.
5. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi účastníkmi nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia vzhľadom na intenzitu narušenia vzťahov medzi manželmi, čo potvrdili obaja manželia, a to vrátane manželky navrhovateľa. Rozdielnosť v argumentácii odporkyne spočívala v tom, že poskytla svoj uhol pohľadu na dôvody existencie nezhôd (mimomanželská známosť navrhovateľa, o ktorej skutočnosti sa manželka náhodne dozvedela dňa 13.12.2018), následne odsťahovanie sa navrhovateľa zo spoločnej domácnosti naplánovane tak, aby manželka so synom neboli doma dňa 27.12.2018 a absencie normálnej komunikácie medzi manželmi od roku 2019, odkedy navrhovateľ jej pokusy o obnovenie kontaktu ignoruje. Medzi manželmi je vzťah nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manželky, ktorá návrh nepodala. Minimálne od decembra 2018 má navrhovateľ mimomanželskú známosť, s ktorou t. č. zdieľa spoločnú domácnosť. Manžel pred súdom konštatoval, že chce manželský vzťah definitívne ukončiť. Napriek tomu, že manželka počas obdobia, kedy manželia nezdieľali spoločnú domácnosť, učinila pokusy o zachovanie manželstva, tieto jej pokusy ostali bez kladného výsledku, pričom navrhovateľ inicioval rozvodové konanie s poukazom na to, že cíti silný odpor voči svojej manželke. Z uvedeného postoja je súdu zrejmé, že bez ohľadu na snahu manželky, navrhovateľ je rozhodnutý zotrvať v mimomanželskom vzťahu a preto je z jeho strany vylúčená možnosť obnovenia manželského spolužitia s manželkou. Podľa názoru súdu prvej inštancie, vzhľadom na predpoklad dobrovoľnosti (stanovený zákonom) každého z manželov zotrvať v manželstve (rovnako ako dobrovoľne vstúpiť do manželstva), nemožno nikoho nútiť, aby z akýchkoľvek dôvodov zotrval v manželstve, ak je presvedčený, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. Spoločná minulosť manželov nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľ ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov rozviedol.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie manželka navrhovateľa, ktorá navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh na rozvod manželstva zamietne, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Manželka navrhovateľa uviedla, že si uvedomuje, že navrhovateľ sa v decembri 2018 zo spoločnej domácnosti odsťahoval a rovnako sa domnieva, že má asi stále mimomanželskú známosť. Na druhú stranu zopakovala, že manželstvo uzatvárali (okrem iného) aj v kostole. To, že manžel od nich odišiel, bolo jeho rozhodnutie, nie jej. Manželka navrhovateľa má za to, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav vecí, keď neprihliadol na možno len malú, ale podľa jej názoru reálnu možnosť obnoviť manželské spolužitie. Ona sama by takýto návrh na rozvod manželstva nepodala. Ich
vzťah akceptuje taký, aký je, a to bez toho, že by ho bolo potrebné rozvádzať. Rovnako poukázala na to, že navrhovateľ nebol v konaní ani vypočutý, nakoľko sa na vytýčené pojednávanie osobne nedostavil. Uviedla, že je silno a aktívne veriaca, preto pokiaľ má stále možnosť vyjadriť svoj názor, a to aj pokiaľ ide o podanie odvolania, nemôže s rozvodom manželstva súhlasiť.
7. K odvolaniu manželky navrhovateľa sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Uviedol, že manželské spolužitie ukončili v decembri 2018, odkedy žijú oddelene po vzájomných dlhotrvajúcich a častých sporoch každý svojím životom a vôbec sa nestýkajú. Vylúčil obnovu vzájomného spolužitia. Voči manželke cíti silný odpor, čo jej aj viackrát v minulosti povedal. Odôvodnil to tým, že dňa 10.12.2019 podala manželka na Obvodnom oddelení PZ v Seredi na neho trestné oznámenie za prečin Zanedbania povinnej výživy bez toho, aby sa s ním predtým o príspevkoch na syna rozprávala. V tom mesiaci sa spolu aj osobne v kaviarni stretli, ale nič mu nepovedala o jej zámere podať na neho trestné oznámenie. Manželka ovplyvňovala neustále synove správanie voči jeho osobe, často ho pred ním ponižovala, hanlivým spôsobom sa o ňom vyjadrovala, urážala ho nevyberavými slovami. Navrhovateľ uviedol, že nevie prečo to s ňou v manželstve tak dlho vydržal. Manželka mu zamedzila prístup do ich spoločného rodinného domu, a to tým spôsobom, že vymenila zámky do objektu a rodinného domu. Zmenila prístupové heslo do kamerového systému nainštalovaného v objekte. Po vážnych vzájomných incidentoch v decembri 2018 odišiel z domu na ubytovňu jeho vtedajšieho zamestnávateľa, aby sa situácia upokojila, aby nemusela pri ich nezhodách zasahovať opätovne polícia. Taktiež mu záležalo na tom, aby mal ich syn svoj pokoj a vedel sa venovať štúdiu. Ak sa chcel dopracovať k svojim veciam v dome, musel osloviť políciu. Bola to pre neho neskutočná hanba a poníženie. Vie, že manželka konala a naďalej koná protiprávne keď mu zamedzuje prístup do vlastného domu. Manželka sa po jeho odchode z domu prestala spolupodieľať na splácaní úveru, ktorý bol čerpaný na dokončenie stavby rodinného domu a ktorý odvtedy spláca iba on sám. Manželka posielala poštou listy, telefonovala, sociálnymi sieťami cez internet a osobne kontaktovala ľudí, ktorí ho nejakým spôsobom poznajú, aby ho očierňovala a hanlivým, klamlivým spôsobom ich o ňom informovala. Telefonovala aj jeho zamestnávateľom, len aby mu znepríjemnila život. Z manželstva majú dospelého syna, ktorý študuje na vysokej škole v Banskej Bystrici a ktorému posiela na jeho bankový účet výživné, ktorého výšku stanovil Okresný súd Galanta. Navrhovateľ tiež uviedol, že z dôvodu pandemickej situácie, jeho dlhodobého pobytu v Českej republike v meste T. a tiež jeho nezaočkovanosti na Covid 19 splnomocnil jeho zastupovaním právnu zástupkyňu. Poznamenal tiež, že na prvé pojednávanie kvôli priaznivej pandemickej situácii osobne prišiel, pričom o odročení sa dozvedel na Okresnom súde v Galante až pri jeho príchode na pojednávanie.
8. Manželka navrhovateľa sa k vyjadreniu navrhovateľa vyjadrila v podaní zo dňa 28.01.2022. Poukázala na to, že manželstvo účastníkov konania trvá 33 rokov a z toho tri roky žijú oddelene. Navrhovateľove tvrdenia označila za účelové. Dôvody, pre ktoré navrhovateľ cíti k jej osobe silný odpor, sú len dôsledkom jeho predchádzajúceho správania. V decembri 2018 sa navrhovateľ dopustil nevery, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou trvala už dva roky. Keď na to prišla, došlo medzi nimi ku konfliktu, pričom navrhovateľ konal skratovo. Uviedla tiež, že viackrát ju i syna napadol aj fyzicky. Navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti dňa 27.12.2018. Od tej doby nevedeli kde sa nachádza. V januári sa spolu stretli a dohodli sa na platení účtov a výživného na syna. Navrhovateľ sa v marci 2019 presťahoval za novou partnerkou do Českej republiky, a to bez toho, aby ich o tom informoval. Následne prestal platiť výživné na syna. Keďže s nimi nekomunikoval, boli nútení riešiť výživné súdnou cestou. Prostredníctvo ľudí, ktorí navrhovateľa poznajú, zisťovala len adresu jeho pobytu kvôli výživnému. Synov postoj k navrhovateľovi je dôsledok jeho správania sa k nemu. Záverom manželka navrhovateľa poukázala na to, že je práceneschopná a má zdravotné problémy. Zotrvala na svojom nesúhlasnom stanovisku k rozvodu manželstva.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Podľa § 23 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
14. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
16. Citované ustanovenie § 23 upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod.. Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, podmienkou je nutnosť preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov a spoločného hospodárenia bez nádeje na zmierenie manželov.
17. Zo sobášneho listu účastníkov konania (manželov) mal súd preukázané, že manželstvo uzavreli dňa 17.09.1988 v Seredi, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výberu v Seredi vo zväzku 6 ročník 1988, na strane 75, pod poradovým číslom 83.
18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zákona o rodine); účelom manželstva je vytvoriť harmonicky a trvale životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine).
20. So zreteľom na obsah vyššie citovaného ustanovenia je potom zjavné, že ak už uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania; uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. I keď zaiste nemôže byť sporu o tom, že naplnenie takto vymedzené účelu manželstva môže z času na čas alebo aj častejšie byť obtiažne a na manželov sú tu kladené do istej miery zvýšené nároky; ani v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno opomínať faktory dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch členov v minulosti založeného
partnerského zväzku reagovať najmä na vývin vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti v minulosti prijatého rozhodnutia a aby chyby vlastné napokon každému jedincovi nie len vyvážil, ale i prevážil pozitívami, pre ktoré sú pre jeho životného partnera prakticky bezpredmetnými úvahami o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a tými prípadmi, v ktorých výsledkom obdobného procesu hodnotenia je záver, podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a niet rozumného dôvodu predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť buď k náprave narušených vzťahov, alebo k naplneniu prakticky vyprázdneného vzťahu.
21. Pri vyjdení z takýchto úvah však základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov, musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenia spôsobilé opísanému zámeru napomôcť, s čím však samozrejme musí ísť ruka v ruke presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. To je možným, len ak tu nie je nadobudnutie už i len jedným z manželov presvedčenia, že prostriedky možnej nápravy disharmónie vo vzťahu boli prakticky vyčerpané a vzťahy sú tak narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy o obnovenie niečoho, podľa neho už neživotného (formálneho).
22. Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci šlo o práve takýto stav praktickej neobnoviteľnosti spolužitia navrhovateľa a manželky, a to jednak z toho dôvodu, že manželia žijú oddelene dlhšiu dobu a bolo treba usudzovať i na trvalosť, a teda i nemennosť stavu vecí, okrem toho však navrhovateľ rezolútne poprel záujem podieľať sa na manželkinom proklamovanom úsilí o udržanie manželstva. A navyše tento účastník oproti tomu neposkytol v konaní žiadne argumenty a riešenia spôsobilé podľa neho presvedčenie navrhovateľa o neobnoviteľnosti vzťahu zmeniť a musela sa uplatniť úvaha, podľa ktorej na udržanie manželstva rovnako ako na jeho založenie, treba slobodné a dobrovoľné rozhodnutie oboch partnerov. Práve z toho zároveň plynie i pravidlo, podľa ktorého nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku pre neho už neuspokojivom.
23. Navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva, ktorý odôvodnil tým, že s manželkou od decembra 2018 po vzájomných sporoch nezdieľa spoločnú domácnosť, každý z nich žije svojim životom, vôbec sa nestýkajú, pričom zároveň deklaroval silný odpor voči manželke. Manželstvo označil ako trvalo rozvrátené. Príčinu rozvratu manželstva súd prvej inštancie zisťoval a vyvodil z vyjadrení a postojov účastníkov konania. Navrhovateľ síce nebol osobne vypočutý súdom na pojednávaní, čo odôvodňoval pandemickou situáciou a tým, že žije v Českej republike s poukazom na to, že na prvé (zrušené) pojednávanie sa dostavil, v konaní ale prezentoval konzistentný postoj k rozvodu manželstva, a to v podanom návrhu na začatie konania, prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 11.11.2021 a v neposlednom rade aj vo vyjadrení k odvolaniu. To, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo rozvrátené možno vyvodiť aj z výpovede a z podaní manželky, ktorá vo veci podala odvolanie. Tá nesúhlasí s rozvodom manželstva, no potvrdila, že manželia dlhodobo nezdieľajú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas a navzájom nekomunikujú. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že príčinou rozvratu manželstva bol mimomanželský vzťah navrhovateľa a jeho odchod zo spoločnej domácnosti po tom, ako sa o tom dozvedela manželka. Navrhovateľ žije v Českej republike s novou partnerkou, nemá záujem o obnovu manželstva, s manželkou nekomunikuje a vzťah medzi manželmi hodnotí ako trvalo rozvrátený, pričom nemá záujem realizovať kroky vedúce k jeho náprave.
24. Súd mal preto za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Aj napriek nesúhlasu manželky navrhovateľa s rozvodom, ako i ňou deklarovaného záujmu o obnovu manželského spolužitia, sú splnené podmienky ustanovené zákonom o rodine na rozvod manželstva.
25. Ak v priebehu manželstva je jeden z manželov pevne rozhodnutý, že v manželstve naďalej zotrvať nemieni, a tomuto jeho rozhodnutiu zodpovedajú aj okolnosti v podobe, že manželia po dlhší čas spolu nežijú, ani sa intímne nestýkajú a spoločne nehospodária, vytráca sa tu teda dobrovoľnosť v súvislosti s ďalším trvaním tohto manželského zväzku, sú závery súdu prvej inštancie vecne správne. Ani podľa názoru odvolacieho súdu, napriek postoju manželky navrhovateľa, nie je reálne očakávať obnovenie manželského spolužitia. To, že sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti a manželia spolu nežijú od decembra 2018, potvrdzuje závery o citovom odcudzení medzi manželmi a o trvalo rozvrátenom manželstve, ktoré mal súd preukázané a ktoré sú v príčinnej súvislosti s nemožnosťou plnenia účelu manželstva. Nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov, keď takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie navrhovateľa vyplynulo z jeho postoja počas celého konania, čo zvýrazňuje fakt, že žije v domácnosti s inou ženou.
26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Správnym bol i výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý je v súlade s § 52 CMP. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).