Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom s predsedníčky senátu: JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: H. C., nar. XX. Z. XXXX, I. XX, Y., zastúpený: JUDr. Ján Spišák, advokát, AK, Idanská 17, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2020/018504-002 zo dňa 20. apríla 2020, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE- OOP2-2020/018504-002 zo dňa 20. apríla 2020 a rozhodnutie Okresného úrad u Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-KE-OCDPK-2020/008361 zo dňa 10. januára 2020 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 16. júna 2020 žalobca, ktorý je právne zastúpený žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice odboru opravných prostriedkov zo dňa 20. apríla 2020, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 10. januára 2000, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 150,- eur a povinnosť uhradiť 30,- eur trovy konania.

I. Administratívne konanie

2. Okresný úrad Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím č. OU-KE-OCDPK-2020/008361 zo dňa 10. januára 2020 poukazujúc na ustanovenia , ako aj a a) a a uznal žalobcu za vinného zo spáchania správneho deliktu tým, že v deň 13. júla 2018 v čase o 11.44.29 hod. využíval úsek cesty smerom na Trnavu bez úhrady diaľničnej známky a uložil žalobcovi pokutu vo výške 150,- eur za to, že spáchal správny delikt podľa a ods. 1 tým, že dňa 13. júla 2018 na vymedzenom úseku cesty jazdil označeným motorovým vozidlom bez zaplatenia diaľničnej známky.

3. V odôvodnení uviedol že dňa 8. novembra 2009 správny orgán vydal rozkaz o uložení pokuty, ktorý bol doručený žalobcovi 14. novembra 2019. Žalobca podal proti tomuto rozkaz o uložení pokuty odôvodnený odpor. Správny orgán pokračoval v správnom konaní, v priebehu ktorého žalobca predložil svoju žiadosti o registráciu jeho motorového vozidla, pre oslobodenie od úhrady diaľničnej známky zo dňa 11. júla 2018 a kópiu listu Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa 19. júla 2018 o registrácii jeho motorového vozidla,

pre účel oslobodenia od úhrady diaľničnej známky, a tieto na tieto fakty poukazoval aj na správnym orgánom nariadenom pojednávaní.

4. Správny orgán uviedol, že v čase kontroly motorového vozidla žalobcu z hľadiska úhrady diaľničnej známky nedisponoval potvrdením o registrácii vozidla žalobcu ako oslobodeného od povinnosti zaplatenia diaľničnej známky, ktorú vykonal správca systému výberu úhrady diaľničnej známky - NDS dňa 12. júla 2018, v zmysle všeobecne obchodných podmienok a žalobca nebol tak oprávnený užívať vymedzený úsek cesty bez úhrady diaľničnej známky dňa 13. júla 2018 a jeho užívaním sa dopustil správneho deliktu.

5. Správny orgán mal z tohto konštatovania za preukázané, že žalobca ako prevádzkovateľ vozidla pri využívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom nesplnil povinnosť podľa . V zmysle Všeobecných obchodných podmienok bod VII. v zmysle ktorých prevádzkovateľ vozidla je oslobodený od úhrady diaľničnej známky a môže užívať vymedzené úseky ciest na základe poskytovateľom služby vystaveného potvrdenia o registrácii.

6. Podľa správneho orgánu prvého stupňa žalobca doručil Národnej diaľničnej spoločnosti 12. júla 2018 žiadosť o oslobodenie od platenia úhrady diaľničných známok, táto bola spracovaná dňa 12. júla 2018 a označené vozidlo žalobcu bolo zaradené do systému správcu výberu úhrady diaľničnej známky. V čase vykonávania kontroly 13. júla 2018, žalobca nemohol disponovať potvrdením o registrácii v systéme správcu výberu úhrady diaľničnej známky, ktorú mu správcu výberu úhrady diaľničnej známky oznámil 19. júla 2018.

7. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa dôvodil, že registrácia nastala 12. júla 2018, ako to v potvrdení uviedol samotný správny orgán dňa 19. júla 2018. Žalobca dňa 12. júla 2018 požiadal o oslobodenie od povinnosti úhrady diaľničnej známky, ktorú potom správca výberu úhrady diaľničnej známky zaregistroval, ako sám uviedol „na jeho žiadosť zo dňa 12. júla 2018“. Potom žiadosť, ako tvrdí v odpovedi žalovaný 19. júla 2018 pre žalobcu, zaregistroval už 12. júla 2018. Na základe toho správca výberu úhrady diaľničnej známky prijal nesprávny záver, že 13. júla 2018, ešte žalobca nebol oslobodený od povinnosti platenia diaľničnej známky. Žalobca mal za to, správny orgán mal žiadosť k dispozícii už 13. júla 2018 a preto nemohlo dôjsť v uvedený deň k spáchaniu správneho deliktu v ako je uvádzané v napadnutom rozhodnutí.

8. Žalobca poukázal na všeobecné obchodné podmienky, ktoré nemajú normatívnu povahu. Zopakoval, že pokiaľ svoju žiadosť podal 12. júla 2018 a ku kontrole jeho vozidla došlo 13. júla 2018, skutočnosť, že vozidlo bolo bez diaľničnej zámky je síce potvrdená, ale 19. júla 2018 žalovaný vyrozumel žalobcu, že jeho žiadosť bola úspešne vybavená a túto zaregistroval 12. júla 2018 na jeho žiadosť čo preukazuje, že došlo k vážnemu porušeniu postupov pri výbere úhrady diaľničnej známky správcom.

9. Žalobca mal za to, že výklad ustanovení bol nesprávny a vo veci došlo k nesprávnemu postupu pri posúdení skutočnosti o oslobodenie žalobcu od povinnosti platiť diaľničnú známku. Na základe existujúcich faktov je podľa neho rozhodný dátum podania žiadosti a jej vybavenia a dátum spracovania žiadosti žalobcu o oslobodenie od povinnosti platiť diaľničnú známku.

10. Žalobca odkázal na ustanovenia a Všeobecné obchodné podmienky a tvrdil, že nespáchal správny delikt a navrhol, aby odvolací správny orgán rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. januára 2020 v celom rozsahu zrušil.

11. Žalobca opakoval, ako postupoval pri žiadosti o oslobodenie a poukázal na to, že správny orgán ignoroval skutočnosť že v evidencii Národnej diaľničnej spoločnosti sa nachádza podanie z 19. júla 2018 ktorým sa konštatovalo že k žiadosti o registráciu vozidiel došlo 12. júla 2018, ako je tam uvedené že týmto dňom je vozidlo zaregistrované v centrálnej evidencii diaľničných úhrad, hoci žalobca bol o tejto skutočnosti vyrozumený až 19. júla 2018.

12. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 20. apríla 2020 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi žalobcu a jeho odvolanie zamietol. Žalovaný si osvojil interpretáciou vzniku oslobodenia povinnosti platiť diaľničné známky, ktorú uviedol aj správny orgán prvého stupňa. Odkazujúc na to, že v čase, kedy bola kontrola vykonaná 13. júla

2018 o registrácii žalobcovej žiadosti zo dňa 12. júla 2018 žalobca nepreukázal tvrdenie, že Národná diaľničná spoločnosť obdŕžala jeho žiadosť o oslobodenie od úhrady užívať diaľničné úseky bez úhrady diaľničnej známky a v čase kontroly, dňa 13. júla 2018 nedisponoval potvrdením o registrácii oslobodenia od úhrady diaľničnej známky.

13. V odôvodnení žalovaný tiež uviedol konštatovanie o správnom delikte, ktorý žalobca spáchal, keď v čase kontroly sa dopustil tohto správneho deliktu tým, že 13. júla 2018 v určenom čase nemohol byť schopný preukázať registráciu o oslobodení od povinnosti platiť úhrady diaľničnej známky v zmysle ustanovení o diaľničnej známke. Žalovaný správny orgán si osvojil výklad čl. VII bodu 9 Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky správnym orgánom prvého stupňa a kvalifikoval jeho postup za správny. Naopak za nesprávne považoval právne hodnotenie žalobcu a konštatoval, že dňa 12. júla 2018 žalobca podal žiadosť a dňa 13. júla 2018 nemožno hovoriť o tom, že žalobca je schopný sa preukázať, že v čase kontroly mu patrilo oslobodenie od povinnosti platiť diaľničné známky.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

14. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že sa nedopustil správneho deliktu porušením povinnosti užívať spoplatnený úsek diaľnice neuhradenou známkou dňa 13. 7. 2018, pretože od tejto povinnosti bol podľa žalobcu oslobodený tým, že zachoval postup podľa ods. písm. h) a a . Žalobca mal za to, že došlo k nesprávnemu výkladu ustanovenia a nesúhlasil s výkladom tohto ustanovenia poukazujúc znovu na fakt, že vyjadrenie správcu zo dňa 19. júla 2018 konštatuje, že ku dňu 12. júla 2018 vozidlo zaregistroval v centrálnej evidencii úhrad, potom v čase kontroly 13. júla 2018 je táto skutočnosť identifikovateľná. Odvolací správny orgán tak nesprávne uzavrel, že Národná diaľničná spoločnosť ako prevádzkovateľ diaľničného úseku o žiadosti žalobcu z 12. júla 2018 už 13. júla 2018 v čase kontroly mala vedomosť, hoci ho o tom vyrozumela až 19. júla 2018.

15. Z obsahu príloh správnej žaloby vyplýva podanie č. 029269/18 označené dátum prijatia podania 11. júla 2018 s označením typov žiadosti žalobcu a jeho mena, ako aj evidenčného čísla motorového vozidla a ďalej odpoveď v Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa 19. júla 2018 o tom, že uvedené motorové vozidlo žalobcu schválil správca diaľnice pod uvedeným evidenčným číslom a bolo dňa 12. júla 2008 zaregistrované v centrálnej evidencie úhrad diaľničných známok ako vozidlo oslobodené od úhrady diaľničnej známky.

16. Žalovaný sa k doručenej správnej žalobe vyjadril 28. júla 2020, pokladal rozhodnutie, ktoré je napadnuté správnou žalobou za a so o správnom konaní a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že žalobca sa nemohol preukázať potvrdením o oslobodení od povinnosti platiť za užívanie diaľničných úsekov, (oslobodenie) stotožňujúc sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Tiež mal za to, že správna žaloba nie je dôvodná, lebo žalobca mal vyčkať potvrdenie o svojej žiadosti v konečnom dôsledku bolo pre neho priaznivú registráciu dňom 12. júla 2018. Pre účely oslobodenia od povinnosti platiť diaľničné známky podľa správneho orgánu žalobca sa dopustil nedodržaním zákonných povinností zákona č. 488/ 2013 Z. z. tým, že nevyčkal na potvrdenie a začal používať diaľničný úsek bez zaplatenia.

17. Podľa žalovaného je žalobca nositeľom objektívnej zodpovednosti za porušenie predpisov o diaľničnej známke a keďže svoje tvrdenia nepreukázal ani v správnom konaní, výklad aj interpretácia dotknutých zákonných ustanovení zákona o úhrade diaľničnej známky potvrdzuje spáchanie správneho deliktu žalobcom. Súčasne žalovaný konštatoval, že objektívna zodpovednosť vyžaduje vyvodenie administratívnej zodpovednosti uložením sankcie na dolnej hranici a určením výšky tejto sankcie. Odkázal na vážne porušenie predpisov na úseku úhrady diaľničnej známky žalobcom. Výšku sankcie pokladal za primeranú z dôvodov ochrany verejného záujmu a súčasne plniacu výchovný charakter na správanie žalobcu, ktorý nevyčkal na potvrdenie o kladnom vybavení jeho žiadosti o oslobodení od povinnosti úhrady diaľničnej známky správcom diaľničného úseku.

18. V replike žalobca 19. októbra 2020 zopakoval svoju argumentáciu a skutkové a právne názory týkajúce sa hodnotenia užívania diaľničného úseku v uvedený deň 13. júla 2018. Mal za to, že jeho žiadosť zo dňa 12. júla 2018 bola postupom správcu diaľničného úseku spracovaná v prospech žalobcu, pričom samotné potvrdenie uvádza, že toto platí odo dňa 12. júla 2018 a tak v deň kontroly sa oslobodenie na žalobcu vzťahovalo. Opakovane s odkazom na § 4 ods. 1 a § 7 ods. 1 na pís. a/ a § 7 ods. 3 a ods. 8 odmietal argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení ako nedostatočné. Uzavrel, že skutočnosť, že žalovaný vydal potvrdenie žalobcovi, že jeho vozidla zaregistroval 12. júla 2018 ako oslobodené od úhrady diaľničnej známky je dôkazom o tom, že v čase kontroly nespáchal správny delikt a neužíval diaľničný úsek bez úhrady diaľničnej známky.

III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

19. Krajský súd v Košiciach ako správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa a nasl. / alebo / za splnenia podmienok uvedených v a verejne vyhlásil vo veci rozsudok podľa , dňa 11. novembra 2021. Po oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy a ich spisového materiálu a po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj postupov správnych orgánov, ktoré predchádzali vydaniu napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žalobou namietané žalobné body sú dôvodné, preto zrušil rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE- OOP2-2020/018504-002 zo dňa 20. apríla 2020 a rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-KE-OCDPK-2020/008361 zo dňa 10. januára 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa a , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v Osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ Osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v Osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.

Podľa , pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje: a) krajina registrácie vozidla b) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2 c) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo d) platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti.

Podľa , diaľničnú známku možno uhradiť a) na miestach určených na úhradu v hotovosti, platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky, b) prostredníctvom internetového portálu platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky, c) ďalšími spôsobmi, ktoré určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa , služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach.

Podľa , správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa .

Podľa , za správny delikt podľa odseku 1, sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur.

Podľa , pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.

Podľa , ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky, alebo osobou poverenou podľa , alebo osobou poverenou výkonom kontroly, alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa a nie je dôvod na odloženie veci podľa , bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150,- Eur.

Podľa a , okresný úrad vec odloží, ak a) nemožno zistiť prevádzkovateľa vozidla, b) bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti podľa , zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa zanikla, bolo v čase porušenia povinnosti podľa vozidlo alebo jazdná súprava odcudzené alebo bola odcudzená tabuľka s evidenčným číslom vozidla, e) ide o vozidlo alebo jazdnú súpravu oslobodené od úhrady diaľničnej známky podľa , f) prevádzkovateľovi vozidla bola už v predchádzajúcich 12 mesiacoch uložená pokuta za porušenie povinnosti podľa , pokuta bola uhradená a prevádzkovateľ vozidla uhradil diaľničnú známku podľa .

Rozhodnutie o odložení veci podľa odseku 1 písm. a/ až e/ sa nevydáva. O odložení veci podľa odseku 1 písm. a/ až e/ sa prevádzkovateľ vozidla neupovedomuje. Proti rozhodnutiu o odložení veci podľa odseku 1 písm. f/ nie je prípustné odvolanie.

Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa od úhrady diaľničnej známky sú zaregistrované vozidlá, ktoré sú zaregistrované osobou , ktorá je držiteľom parkovacieho preukazu.

Podľa vozidlá oslobodené od povinnosti úhrady diaľničnej známky sa zaregistrujú u správcu výberu diaľničnej známky pred začatím využívania vymedzených úsekov ciest.

Podľa čl. V. ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky, ktorým je Národná diaľničná spoločnosť a.s. so sídlom v Bratislave za správnosť údajov poskytnutých podľa bodu 2/ a 3/ tohto článku (body týkajúce sa povinností zákazníka poskytovať údaje poskytovateľovi služby) je zodpovedný výlučne zákazník. V prípade ak je poskytnutý údaj chybný, alebo neúplný, je zákazník povinný poskytovateľovi služby oznámiť opravu, doplnenie, alebo zmenu takého údaju, a to

bezodkladne po zistení tejto skutočnosti, najneskôr však do 15 minút od poskytnutia týchto údajov poskytovateľovi služby.

Podľa čl. VII. Bodu 9 VOP prevádzkovateľ vozidla oslobodenej od úhrady diaľničnej známky môže využívať vymedzené úseky ciest výlučne na základe poskytovateľom služby vystaveného potvrdenia o registrácii oslobodenia vozidiel.

21. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva skutkový stav, tak ako bol zistený správnymi orgánmi, a teda je nepochybné, že žalobca dňa 13. júla 2019 v čase o 11:44:29 hod. užíval vymedzený úsek cesty R1, 6,1 km, smer TT, svojim motorovým vozidlom s evidenčným číslom (EČ) KE-201EI.

22. Dňa 19. júla 2018 NDS žalobcovi oznámila, že ho zaregistrovala pre uvedený účel 12. júla 2018. Žalovaný tvrdil, že v čase „v deň kontroly zaplatenie diaľničnej známky“ dňa 13. júla 2018 sa žalobca nemohol preukázať potvrdením o registrácii. Žalobca tvrdil, že v čase kontroly 13. júla 2018 bolo jeho vozidlo zaregistrované ako oslobodené od úhrady diaľničnej známky s odkazom na list NDS zo dňa 19. júla 2018, ktorým ho informoval, že ho pre daný účel zaregistroval 12. júla 2018.

23. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o oslobodenie od povinnosti platiť diaľničnú známku 11. júla 2018. Národná diaľničná spoločnosť 19. júla 2018 uviedla, že dňom 12. júla 2018 bolo jeho vozidlo zaregistrované, o čom ho písomne vyrozumela 19. júla 2018. Za pozornosť stojí, že žalobca faxovým podaním požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť žiadosťou s prílohami a predložil parkovací preukaz, osvedčenie o evidencii a kópiu technického preukazu svojho motorového vozidla.

24. Podľa čl. VII. Bodu 9 VOP prevádzkovateľ vozidla oslobodenej od úhrady diaľničnej známky môže využívať vymedzené úseky ciest výlučne na základe poskytovateľom služby vystaveného potvrdenia o registrácii oslobodenia vozidiel.

25. Pri vyhodnotení skutkového stavu veci a následnej aplikácii citovaných zákonných ustanovení správny súd skúmal či posudzované konanie žalobcu, t.j. podanie žiadosti o oslobodenie od povinnosti úhrady diaľničnej známky a súčasne používanie úsekov ciest bez potvrdenia o registrácii oslobodenia od úhrady diaľničnej známky aj formálne napĺňa skutkovú podstavu správneho deliktu podľa zákona v spojení s povinnosťou podľa .

26. Správny súd konštatuje, že zhora uvedené údaje a argumentáciu žalobcu, správne orgány nezohľadnili. Stavali na tom, že v deň kontroly žalobca by nevedel preukázať oslobodenie od povinnosti úhrady diaľničnej známky, v súlade s čl. VII bodu 9 VOP, podľa ktorého prevádzkovateľ vozidla oslobodenej od úhrady diaľničnej známky môže využívať vymedzené úseky ciest výlučne na základe poskytovateľom služby vystaveného potvrdenia o registrácii oslobodenia vozidiel.

27. Správny súd poukazuje na materiálny znak správneho deliktu (tzn. či ide o také konanie žalobcu, ktoré je spoločensky neprijateľné, vzhľadom na okolnosti prípadu), a konštatuje, že s týmto sa v správnom konaní, v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadali. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov podľa názoru správneho súdu, preto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo má za následok ich nezákonnosť.

28. Správne súdy vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovili názor, že materiálne poňatie administratívneho deliktu je zrejme problematické, z hľadiska zásady právnej istoty, avšak čisto formálne poňatie posudzovaného konania žalovaným by mohlo viesť k neprimeranej tvrdosti a v konečnom dôsledku k nespravodlivému postihu. Preto skúmanie materiálneho znaku deliktu hrá kľúčovú úlohu v takých prípadoch, kedy neposudzovanie správneho deliktu v tomto materiálnom zmysle by viedlo k formalizmu a k postihovaniu takých porušení právnych povinností, mnohokrát ani neuložených zákonom, len vo forme VOP, ktoré by nemali mať zásadné právne následky. Účelom správneho trestania nie znižovanie autority správnych orgánov, preto pre nedostatok alebo nedostačujúci stupeň spoločenskej škodlivosti skutku, podľa názoru správneho súdu vhodnejšie riešiť cestou prvotného riešenia otázky, či také porušenie by malo byť skutočne trestané uložením finančnej sankcie. Argumentácia, ale i úvaha žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa v naznačenom smere v preskúmavaných

rozhodnutiach absentuje, hoci by mohla priniesť iné tiež výchovné, ale spravodlivé riešenia aplikácie existujúcej právnej úpravy.

29. Žalovaný ako i správny orgán prvého stupňa pri formálnom posudzovaní skutkového stavu veci nebrali do úvahy významný aspekt spravodlivosti administratívneho konania, v ktorom sa zohľadňuje aj tzv. materiálny znak správneho deliktu. V tomto smere sa žalovaný nevysporiadal dôsledne s obsahom argumentácie žalobcu, ktorý namietal, že v čase kontroly bol oslobodený od úhrady diaľničnej známky a bol zaregistrovaný ako oslobodený od úhrady (12. júla 2018), ako držiteľ parkovacieho preukazu, teda ešte pred začatím užívania vymedzených úsekov ciest a predložil všetky doklady preukazujúce dôvod oslobodenia. Napokon žalobca a jeho predmetné motorové vozidlo s (EČ) KE-201EI bolo v konaní nesporne zaregistrované ako oslobodené od úhrady diaľničnej známky, a táto skutočnosť bola zaevidovaná u povereného správcu výberu diaľničnej známky podľa a (12. júla 2018).

30. Nesprávnosť právneho posúdenia spočíva v absencii významu a vôbec existencie potvrdenia, pri kontrole 13. júla 2018 o veci registrácii oslobodenia žalobcu, zaregistrovaného 12. júla 2018, ale doručeného žalobcovi NDS 19. júla 2018. K nerešpektovaniu čl. VII. bod 9 VOP, ku ktorému tak došlo nesporne neúmyselným konaním ako osoby NDS, ktorá registráciu vykonala 12. júla 2018, ale doklad o registrácii oslobodenia od úhrady diaľničnej známky zaslala až 19. júla 2018, tak i žalobcom, ktorý zrejme predpokladal pri svojom výklade tohto článku VOP, že skutočnosť, že k zaregistrovanému oslobodeniu už došlo ho oprávňuje k využívaniu tohto oslobodenia.

31. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd vykladajúc citovanú právnu úpravu a posudzujúc zistený skutkový stav veci a z dôvodov uvedených v , preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu ( ).

32. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude dostatočným spôsobom sa zaoberať a vysporiadať s námietkami žalobcu a to v súlade so súdom naznačeným postupom, pri rešpektovaní práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy. Žalovaný bude povinný rešpektovať názor správneho súdu pri posudzovaní materiálneho znaku správneho deliktu, vyhodnotiť či registrácia žalobcu a jeho vozidla, u ktorého bolo splnená registrácia oslobodenia, je správnym deliktom aj za hore uvedenej situácie existujúcej či neexistujúcej absencie potvrdenia v čase kontroly diaľničnej známky. Prihliadne pritom na skutočnosť, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s., neutrpela žiadnu škodu, pretože žalobca bol registrovaný ako oslobodený od úhrady diaľničnej známky za predmetné vozidlo, ako to vyplýva z listinných dôkazov.

33. K uvedenému súd dodáva, že na sankcionovanie správneho deliktu uvedeného v v spojení s musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty správneho deliktu - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka, a to kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o správnom delikte a navyše ak niektorý znak skutkovej podstaty nebol preukázaný, alebo o ňom existuje pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).

34. Správny súd pripomína, že objektom skutkovej podstaty správneho deliktu (teda spoločensky chráneným záujmom) podľa v spojení s je fiškálny záujem štátu spočívajúci v povinnosti prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest (diaľnic) vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady, alebo oslobodenia diaľničnej známky. V konaní bolo nepochybne preukázané, že povinnosť registrácie oslobodenia k motorovému vozidlu žalobcu za užívanie diaľnice splnená bola, a teda fiškálny záujem štátu nebol dotknutý. Objekt skutkovej podstaty uvedeného správneho deliktu teda nie je naplnený, a teda nejde o správny delikt.

35. V súlade s vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu je vhodné poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok pod č.k.: zo dňa 25. marca 2020) či Rozhodnutie ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 122/2020 zo dňa 19. augusta 2020, v obdobných veciach. Povinnosť diaľničnej známky bola charakterizovaná tak, že

je potrebné vychádzať aj zo zásad materiálneho chápania výkonu verejnej správy, ktorý zahŕňa aj spravodlivý aspekt hodnotenia konania orgánov verejnej správy.

36. V závere je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. -40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. -14, prípadne sp. zn. , alebo sp. zn. , Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. januára 2020).

37. Pre úplnosť správny súd dodáva, že pri rozhodovaní nie je viazaný rozhodnutiami krajských súdov Slovenskej republiky, ako správnych súdov.

38. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami a nasl. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania z dôvodu plného úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).