Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-262-2020.pdf
PDF · 233.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/262/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, zastúpený Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 00 161 565, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Číslo: S07837-2020-ONAPP-3 zo dňa 18.06.2020, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Číslo: S07837-2020-ONAPP-3 zo dňa 18.06.2020 a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky Číslo: S00997-2019-ONAPP-6 zo dňa 16.08.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému ako prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
III. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správnych orgánov.
1. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ako riadiaci orgán pre Operačný program Zdravotníctvo (ďalej len „OP Zdravotníctvo“) v rámci pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskej únie podľa § 7 ods. 1 a § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o eurofondoch“) a príslušný na vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods. 7 písm. a) zákona o eurofondoch v spojení s § 5 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“), vydalo rozhodnutie Číslo: S00997-2019-ONAPP-6 zo dňa 16.08.2019, ktorým podľa § 27a ods. 5 zákona o eurofondoch uložil žalobcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky vo výške X.XXX.XXX,XX EUR za zistené porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania uverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 111/2010 pod značkou 03884-MUP dňa 11.06.2010 a v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 111/2010 zo dňa 10.06.2010 pod č. 168502, určeného na realizáciu projektu výstavby Internistického monobloku vedeného pod č. ITMS 28110220010 (ďalej len „projekt“), za porušenie:l. ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia verejného obstarávania (ďalej len „ZoVO“), ktorého sa účastník konania dopustil tým, že v rámci jednej zákazky
spojil viacero rôznych, navzájom nesúvisiacich, predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti kontrolovanej zákazky samostatne; 2. ustanovenia § 9 ods. 4 ZoVO, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že stanovil podmienku účasti na verejnom obstarávaní zákazky predložením technickej alebo odbornej spôsobilosti preukázaním splnenia podmienky, ktorá nekorešpondovala s druhom predmetu zákazky, t.j. zákazkou na uskutočnenie stavebných prác, a tým konal v rozpore § 28 ods. 1 písm. a) a písm. l) ZoVO; 3. ustanovenia § 9 ods. 4 ZoVO, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že stanovil podmienku účasti na verejnom obstarávaní zákazky predložením zoznamu uskutočnených stavebných prác, doplnených potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác v kategórii pozemných stavieb, zrealizovaných záujemcom, a to v rozpore s § 28 ods. 1 písm. b) a s § 28 ods. 2 ZoVO; 4. ustanovenia § 9 ods. 4 ZoVO, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že stanovil podmienku účasti na verejnom obstarávaní zákazky predložením dokladov o odbornej praxi minimálne dvoch stavbyvedúcich vo forme zoznamu stavieb, na ktorých vykonávali funkciu stavbyvedúceho, a zároveň predložením aj potvrdení objednávateľov o realizácii takýchto stavieb ako podmienku účasti na verejnom obstarávaní, čo bolo v rozpore s § 28 ods. 1 písm. g) ZoVO; 5. ustanovenia § 9 ods. 4 ZoVO, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že stanovil podmienku účasti na verejnom obstarávaní zákazky preukázaním dodania zdravotníckej technológie a techniky v rozsahu minimálne jedného (1) kusu z každého druhu zdravotníckej technológie a inej techniky, čo bolo r rozpore s ustanovením § 28 ods. 1 písm. a) ZoVO; 6. ustanovenia § 9 ods. 4 ZoVO, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že stanovil podmienku účasti na verejnom obstarávaní zákazky preukázaním technickej spôsobilosti dodávky predložením, okrem podrobného technického opisu a údajov deklarujúcich parametre a vlastnosti zdravotnícke; technológie a techniky, aj potvrdení spolu s vyhlásením osoby oprávnenej konať v mene výrobcu alebo autorizovaného dodávateľa, že zodpovedá za správnosť uvedených parametrov a vlastnosti, s uvedením mena zodpovednej osoby, podpisu, dátumu a kontaktu na overenie týchto skutočnosti, a to v rozpore s § 28 ods. 1 písm. l) ZoVO; 7. ustanovení § 9 ods. 3 a ods. 4 ZoVO, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že uzatvoril Dodatok č. 3, Dodatok č. 4, Dodatok č. 5, Dodatok č. 6, Dodatok č. 8 k Zmluve o dielo uzatvorenej medzi účastníkom konania a spoločnosťou Chemkostav dňa 16.03.2011 (ďalej len „Zmluva o dielo”) a tým, že uzatvoril Dodatok č. 1 k Dohode o urovnaní vzájomných práv a povinností uzatvorenej medzi účastníkom konania a spoločnosťou Chemkostav dňa 14.08.2012 (ďalej len „Dohoda o urovnaní vzájomných práv a povinností“), čím podstatným spôsobom zmenil pôvodný predmet zákazky a rozšíril predmet zákazky o nové stavebné práce a dodávky tovarov, ktoré nesúviseli s dielom, na ktoré bola vypísaná verejná súťaž. Výška finančných prostriedkov X.XXX.XXX,XX EUR predstavuje jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti riadiaceho orgánu o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 22.11.2016, ktorá bola žalobcovi ako účastníkovi konania doručená dňa 28.11.2016. Žalobcovi bola uložená povinnosť poukázať finančné prostriedky vo výške X.XXX.XXX,XX EUR do päťdesiatich (50) dni odo dna nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na čísla účtov, nasledovne: a) 85 % z celkovej výšky finančných prostriedkov určených na vrátenie X.XXX.XXX,XX EUR na číslo účtu: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (zdroje z Európskej únie), variabilný symbol: XXXXXXXX. V správe pre držiteľa účtu je účastník konania povinný uviesť kód nezrovnalosti: W., b) 15 % z celkovej výšky finančných prostriedkov určených na vrátenie XXX.XXX,XX EUR na číslo účtu: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (zdroj štátny rozpočet), variabilný symbol: XXXXXXXX. V správe pre držiteľa účtu je účastník konania povinný uviesť kód nezrovnalosti: W., c) jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa § 27a ods. 5 zákona o eurofondoch: X.XXX.XXX,XX EUR na číslo účtu IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX. V správe pre držiteľa účtu je účastník konania povinný uviesť kód nezrovnalosti: W..
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodol minister zdravotníctva Slovenskej republiky pod Číslom: S07837-2020-ONAPP-3 zo dňa 18.06.2020 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Číslo: S00997-2019-ONAPP-6 zo dňa 16.08.2019, potvrdil.
II. Žaloba.
3. Žalobou zo dňa 11.12.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.12.2020 žalobca žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, nakoľko má zato, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový
stav na riadne posúdenie veci, a ich postupom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
4. Žalobca uviedol, že uzatvoril dňa 01.07.2010 so žalovaným Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 38/2010PZ-Z2811022001001 (ďalej len „zmluva o NFP“), ktorej predmetom bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku na realizáciou projektu s názvom „FNsP J.A. Reimana Prešov - Internistický monoblok.“ Po realizácii tohto projektu, na podnet žalovaného zo dňa 03.12.2015, Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „UVO“) začal vykonávať kontrolu dodržania ZoVO, listom č. 20561-7000/2015-OK/2 „Oznámenie o začatí výkonu kontroly“ zo dňa 15.12.2015, ktorý bol žalobcovi ako kontrolovanému doručený dňa 22.12.2015. Z uvedených skutočností sa žalobca logicky domnieval, že kontrola výsledkov a procesov verejného obstarávania v súvislosti s čerpaním NFP sa začala nie z vlastného podnetu UVO, ale na základe podnetu žalovaného. Výsledkom tejto kontroly bol Protokol o výsledku kontroly dodržiavania ZoVO č. 20561-7000-OK/4 zo dňa 21.03.2016 (ďalej len „protokol“). Záver protokolu konštatoval, že žalobca porušil vtedy platný ZoVO tým, že porušil ustanovenia ZoVO, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledky verejného obstarávania. Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 20.10.2016 a keďže námietky žalobcu UVO neakceptoval a žalobca sa v tomto štádiu nemal voči protokolu ako brániť, je možné konštatovať, že týmto dňom sa UVO dozvedel o porušení ZoVO žalobcom. Napriek tejto skutočnosti, UVO nezačal voči žalobcovi konanie u uložení pokuty a nebola zo strany UVO právoplatným rozhodnutím uložená žalobcovi pokuta za konštatované pochybenia, aj keď podľa § 149 ods. 1 a 2 ZoVO mala byť uložená, keďže podľa UVO išlo o také pochybenia zákona, ktoré mohli a mali vplyv na výsledky verejného obstarávania, za ktoré sa pokuta ukladá. Žalobca citoval ust. § 149 ods. 7 ZoVO, podľa ktorého, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Ak sa úrad o porušení zákona dozvedel z výkonu kontroly podľa § 146 ods. 6, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa prerokovania protokolu o výkone kontroly.
5. Žalobca namieta postup žalovaného, ktorý na základe záverov UVO uvedených v protokole, začal voči žalobcovi postup podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore. Keďže žalovaný neuviedol presný odsek ustanovenia § 27a zákona o pomoci a podpore, podľa ktorého začal svoj postup, žalobca sa na základe vyššie uvedených skutočností logicky domnieval, že postup žalovaného bol na základe § 27a ods.4 zákona o pomoci a podpore. Žalobcu v tomto utvrdila i žiadosť žalovaného o vrátenie finančných prostriedkov č. 28110220010/Z01 zo dňa 22.01.2016 a nešlo o výzvu. S uvedenou námietkou sa žalovaný nevysporiadal, keďže len konštatoval, že uvedené nie je podstatou námietok žalobcu a je úplne jedno, či postupoval podľa § 27a ods. 4 alebo podľa § 27a ods. 1 - 3 zákona o pomoci a podpore.
6. Žalobca uviedol, že podstata jeho námietok spočíva v tom, že ust. § 27a ods. 1-3 ako aj ust. § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore, predpokladá pre svoju aplikáciu naplnenie aspoň jednej z hmotnoprávnych podmienok ustanovených v § 27a ods. 3 písm. a) a písm. b). Takže vyzvať (§ 27a ods. 1-3) alebo žiadať o vrátenie (§ 27a ods. 4) nenavráteného finančného príspevku možno len takého prijímateľa, ktorému UVO svojím rozhodnutím uložil pokutu podľa zákona o verejnom obstarávaní za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo UVO v protokole o výsledku kontroly verejného obstarávania zistil také porušenie, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa ZoVO. Žalobca namieta, že nenaplnil podmienku prvú z dôvodu, že UVO neuložil žalobcovi právoplatným rozhodnutím pokutu podľa § 149 ZoVO, hoci za také porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, aké UVO uviedol v protokole, sa pokuta ukladá podľa § 149 ZoVO (UVO neuložil pokutu nie z dôvodu, že by ju uložiť nechcel, ale z dôvodu, že pokutu uložiť nestihol v rámci zákonnej prekluzívnej lehoty). Žalobca nenaplnil ani podmienku druhú, ktorá spočíva v tom, že na základe kontroly procesov verejného obstarávania bol vydaný Protokol, v ktorom bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a ide o také porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, za ktoré sa pokuta neukladá. A keďže žalobca nenaplnil prvú ani druhú podmienku, nie je možné vôbec aplikovať ust. § 27a zákona o pomoci a podpore. Žalovaný vychádza z nesprávneho pochopenia premisy ust. § 27a ods. 3 písm. b) zákona o pomoci a podpore, keď sa mylne domnieva, že stačí, ak u kontrolovaného, t.j. prijímateľa nenávratného finančného príspevku zistí UVO podstatné pochybenia v procese verejného obstarávania, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledky verejného obstarávania a ktoré následne
uvedie v protokole, pričom skutočnosť, či bola alebo nebola uložená pokuta v procese verejného sa stáva dôležitá len z pohľadu postupu žalovaného ako riadiaceho orgánu pri uplatňovaní žiadosti o korekciu z nenávratného finančného príspevku. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na dôvodovú správu k zákonu o pomoci a podpore zo dňa 01.02.2012, ktorá pod bodom 24 k ust. §27 ods. 3- 6 uvádza, že „sa ustanovuje postup pre situácie, ktoré sú porušeniami zákona o verejnom obstarávaní, a s ktorými podľa usmernenia Európskej komisie (COCOF 07/0037/03) je spojená korekcia voči prijímateľovi, za ktoré sa však zároveň neukladá pokuta podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní.“ Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že pod ust. § 27a ods. 3 písm. b) zákona o pomoci a podpore patria také porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, ktoré sú významné, ale za ktoré sa podľa § 149 ZoVO pokuta neukladá, ale s ktorými je podľa usmernenia Európskej komisie (COCOF 07/0037/03) spojená korekcia. Žalobca má zato, keďže pochybenia, ktoré boli uvedené v Protokole, sú pochybenia v zmysle ZoVO za ktoré sa pokuta podľa § 149 ZoVO ukladá, avšak ÚVO pokutu neuložil pre preklúziu lehoty, nie sú naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 27a ods. 1-3 a ods. 4 v spojení s ods. 5 zákona o pomoci a podpore.
7. Žalobca namieta chaotický postup žalovaného pri aplikácii § 27a ods. 1, ods. 3 a 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore, keď v prvostupňovom rozhodnutí vysvetľuje, že v danom prípade ide o postup podľa § 27a ods. 1-3 a nie o postup podľa § 27a ods. 4, keďže ide o postup pred právoplatným rozhodnutým UVO o pokute, pričom žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že postup podľa §27a ods. 4 je tiež prípustný ak neexistuje právoplatné rozhodnutie UVO o pokute. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaný postup podľa § 27a zákona o pomoci a podpore začal žiadosťou (nie výzvou) o vrátenie finančných prostriedkov pod č. 28110220010/Z01 zo dňa 30.06.2016. Žalovaný listom zo dňa 03.12.2015 požiadal ÚVO o kontrolu zadávania zákazky a až následne, na základe protokolu ÚVO o výsledkoch kontroly verejného obstarávania, vykonal opätovnú administratívnu kontrolu verejného obstarávania a dospel k záveru, že žalobca porušil pravidlá a postupy verejného obstarávania, čo malo a mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Na základe tejto postupnosti sa žalobca domnieva, že žalovaný začal postup v zmysle § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore a nie podľa §27a ods. 1 - 3, ako tvrdí žalovaný, nakoľko žalovaný žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov z eurofondov vyhotovil až na základe výsledkov z kontroly verejného obstarávania vykonanej ÚVO a nie predtým, na základe vlastných zistení. Aplikácia §27a ods. 1 - 3 zákona o pomoci a podpore predpokladá, že žalovaný ako riadiaci orgán sám zistí u prijímateľa porušenie pravidiel verejného obstarávania a následne ho vyzve na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Až keď prijímateľ finančné prostriedky na základe výzvy nevráti, žalovaný dá podnet na ÚVO na kontrolu verejného obstarávania. Až následne, na základe výsledkov z kontroly verejného obstarávania žalovaný rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve. Predmetnú námietku žalobca uzatvára, že je jedno podľa akého odseku ustanovenia 27a zákona o pomoci a podpore žalovaný postupoval, keďže pre postup žalovaného nebola splnená ani jedna hmotnoprávna podmienka, t.j. existencia protokolu v ktorom sú uvedené také pochybenia, za ktoré sa neukladá pokuta podľa ods. 3 písm. a) zákona o pomoci a podpore.
8. Žalobca namieta, že žalovaný v žiadosti o vrátanie finančných prostriedkov neoznačil žiadne konkrétne ustanovenie nariadenia č. 1083/2006 alebo č. 1198/2006, ktorého porušenia sa mal žalobca údajne dopustiť. Odkaz na celé znenie nariadení je podľa názoru žalobcu príliš všeobecné a nie je možné z takého spôsobu označenia porušeného právneho predpisu ES identifikovať žiadnu konkrétnu právnu povinnosť, ktorej porušenia sa mal žalobca údajne dopustiť. Porušenie príslušných ustanovení práva Spoločenstva je definičným znakom akejkoľvek nezrovnalosti, preto pokiaľ absentuje základný definičný znak, nie je možné konštatovať existenciu nezrovnalosti. Ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o pomoci a podpore odkazuje na čl. 98 nariadenia (ES) č. 1083/2006 a čl. 96 nariadenia (ES) č. 1198/2006, pričom podľa čl. 98 ods. 2 (druhá veta) nariadenia „Opravy členského štátu pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operačný program alebo jeho časti.“, z ktorého vyplýva, že finančná oprava sa musí resp. môže týkať len operačného programu (alebo jeho časti), nie však jednotlivej operácie - projektu. Takže aj keby boli splnené podmienky na vykonanie finančnej opravy, tieto môžu sa týkať len úrovne operačného programu. Z uvedeného tiež vyplýva, že postup podľa § 27a zákona o pomoci a podpore, je viazaný na vykonanie finančnej opravy a finančná oprava je podmienená existenciou nezrovnalosti, t.zn. pokiaľ neexistuje nezrovnalosť, nie je možný postup podľa § 27a zákona o pomoci a podpore. Absencia označenia právneho predpisu ES, ktorého
porušenia sa žalobca údajne mal dopustiť, v svojom dôsledku vylučuje zákonnú možnosť žalovaného postupovať voči žalobcovi v zmysle § 27a zákona o pomoci a podpore.
9. Žalobca namieta premlčanie, keď uviedol, že pre aplikáciu zákona č. 528/2008 Z.z. je nevyhnutné jeho súlad s Nariadením ES č. 2988/95 zo dňa 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ktoré v čl. 3 ods. 1 ustanovuje „ Premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu.“ Keďže k nezrovnalostiam malo dôjsť niekedy v rokoch 2010, 2011, najneskôr 08/ 2012 a kontrola UVO začala oznámením o začatí kontroly dňa 22.12.2015, je právo správneho konania za účelom kontroly použitia finančných prostriedkov z eurofondov premlčané a nie je možné ani postupovať podľa zákona č.528/2008 o pomoci a podpore. Žalobca tiež dodal, že konanie podľa zákona č. 25/2006 Z.z. (na základe ktorého bol vydaný protokol) nie je správnym konaním a kontrola zo strany UVO tak bola vykonaná v režime zákona č. 10/1996 Z.z..
10. Žalobca namieta protiústavnosť § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., pretože žalovanému umožňuje autoritatívne rozhodnúť o povinnosti vrátiť 1,5 násobok pôvodne identifikovanej sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie. Ide o určitý druh majetkovej sankcie, pričom skutkový základ pre vydanie takéhoto rozhodnutia nie je žiadnym zákonom a ani iným právnym predpisom definovaný ako správny delikt alebo priestupok a žalovaný tak koná nad rámec čl. 2 a čl. 13 Ústavy SR. Žalobca uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený Zmluvou o NFP ktorá sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, čo znamená, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je súkromnoprávny. V právnom štáte platí, že v rámci súkromnoprávneho vzťahu je postavenie účastníkov tohto vzťahu rovné, avšak ust. § 27a ods. 5 zákona č.528/2008 Z.z. umožňuje žalovanému ako zmluvnej strane, vydať autoritatívne rozhodnutie o porušení zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou bez toho, aby sa druhá zmluvná strana mohla účinne brániť proti takémuto rozhodnutiu. V tejto časti žaloby navrhol žalobca súdu, aby v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) SSP inicioval konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, konanie o súlade § 14 ods. 18 a § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. s Ústavou SR.
11. Žalobca namieta, že je jediným pokladom a dôkazom pre postup žalovaného podľa zákona o pomoci a podpore bol Protokol o výsledku kontroly dodržiavania ZoVO č. 20561-7000/2015-OK/4 zo dňa 21.03.2016, ktorý nie je rozhodnutím, voči ktorému sa nebolo možné brániť súdnym prieskumom zákonnosti. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/42/2017 zo dňa 03.07.2018, sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.07.2015, sp. zn. 6Sžfk/15/2018 zo dňa 25.04.2018, sp.zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017 s tým, že práve teraz je priestor na to, aby sa žalobca okrem zákonnosti samotného rozhodnutia o uložení pokuty, domáhal preskúmania zákonnosti aj Protokolu o výsledku kontroly verejného obstarávania a konajúci súd má povinnosť sa s takouto námietkou zaoberať. Na tomto mieste žalobca namietal, že ÚVO sa nedostatočne vysporiadal s celým procesom verejného obstarávania, s vyjadrením žalobcu ku kontrolným zisteniam uvedených v Protokole zo dňa 25.04.2016, s jednotlivými námietkami žalobcu pri prerokovaní Protokolu a vôbec neriešil skutočnosť, že proces verejného obstarávania koordinoval žalovaný a žalobca postupoval podľa jeho príručiek a metodiky. Protokol č. 20561-7000/2015-OK/4 zo dňa 21.03.2016 v závere konštatoval 10 pochybení v procese verejného obstarávania, ktoré mali, mohli mať alebo nemali vplyv na výsledok verejného obstarávania. Z týchto 10 pochybení, boli pochybenia č.1 - 6 (nastavenie podmienok verejného obstarávania a technická špecifikácia predmetu zákazky) označené ako pochybenia, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, pochybenie č. 7 (existujúce dodatky k zmluve na predmet zákazky) bolo označené ako pochybenie, ktoré malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, pochybenia č. 8-10 (najmä po procese verejného obstarávania) boli označené ako pochybenia, ktoré nemali vplyv na výsledok verejného obstarávania. Z uvedených pochybení bolo najvýznamnejšie pochybenie č. 7, v ktorom sa konštatovalo, že žalobca ako obstarávateľ zákazky „FNsP J.A. Reimana Prešov - Internistický monoblok“, porušil § 9 ods. 3 písm. a) a § 9 ods. 4 ZoVO pri uzatváraní Dodatku č. 3, Dodatku č. 4, Dodatku č. 5, Dodatku č. 8 k Zmluve o dielo a Dodatku č. 1 k Dohode o urovnaní vzájomných práv a povinností a to tým, že uzavretím týchto dodatkov sa podstatným spôsobom zmenil pôvodný predmet zákazky a zároveň v rozpore s § 9 ods. 4 ZoVO žalobca postupoval aj pri uzatváraní Dodatku č. 6 k Zmluve o dielo, Dohode o urovnaní
vzájomných práv a povinností a Dodatku č. 1 k Dohode o urovnaní vzájomných práv a povinností, pričom toto konanie vnieslo následnú netransparentnosť do daného procesu verejného obstarávania, pričom uvedené konanie žalobcu malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. K uvedenému konštatovaniu vzniesol žalobca námietky, ktorými sa žiadny nezávislý arbiter objektívne nezaoberal.
12. K námietke vznesenej k Dodatku č.3 zo dňa 16.09.2011, keď UVO v protokole vytkol žalobcovi uzatvorenie Dodatku č. 3 ako porušenie § 9 ods. 3 písm. a) a § 9 ods. 4 ZoVO účinného v čase uzatvorenia tohto dodatku, keď predmetným dodatkom došlo k navýšeniu celkovej ceny diela o XXX.XXX,XX EUR vrátane DPH o tzv. nepredvídateľné stavebné práce, ktoré spočívali v prekládke 6 ks silnoprúdových káblov a vo vykonaní 4 ks mikropilót namiesto pôvodne plánovaných 2 ks. Žalobca ozrejmil, že zmena týkajúca vykonania 4 ks mikropilót namiesto pôvodne plánovaných 2 ks mikropilót vyplýva z príkazu ku zmene č. 1, ktorú si v priebehu realizácie diela medzi sebou odkomunikovali objednávateľ a zhotoviteľ. Potreba vykonania uvedenej zmeny bola navrhnutá až po preskúmaní odkrytého podložia budúcej stavby, nad ktorým sa mal nachádzať budúci „externý koridor“ spájajúci internistický monoblok a pôvodný chirurgický monoblok, a následnom zistení, že pôvodné riešenie nie je pre stabilitu budúceho objektu technologicky a priestorovo dostatočné a realizovateľné. Rovnako z príkazu ku zmene č. 2, odkomunikovaný objednávateľom a zhotoviteľom vyplýva, že pri prebiehajúcich výkopových prácach budúceho objektu bolo odhalených 6 ks silnoprúdových káblov, ktoré neboli zakreslené v pôvodnej projektovej dokumentácii (keďže sa o ich existencii nevedelo) a z dôvodu, že tieto káble sa nachádzali v trase obslužnej komunikácie, bolo nutné ich pre zrealizovanie naplánovanej stavby preložiť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že potreba vykonania týchto prác naviac, bola daná objektívnou realitou, ktorú nebolo možné vopred predvídať a už v rámci projektovania stavby predpokladať a práve z tohto dôvodu neboli ani do pôvodnej zmluvy o dielo zahrnuté a v projektovej dokumentácii zakreslené. UVO však na tieto nepredvídateľné práce a nutnosť ich vykonania v už začatom a realizovanom diele neprihliadol a riešil vec prísne formalisticky s tým, že zmenou predmetu diela došlo k zmene pôvodnej zmluvy.
13. K námietke vznesenej k Dodatku č.4 zo dňa 31.10.2011, keď UVO v protokole vytkol, že predmetným dodatkom došlo k navýšeniu celkovej ceny o X.XXX.XXX,XX EUR vrátane DPH, a to tak, že dodatkom bol rozšírený predmet diela o zákazku s názvom „Komunikácie-II. Etapa“.
14. K námietke vznesenej k Dodatku č.5 zo dňa 22.11.2011, keď UVO v protokole vytkol, že predmetným dodatkom došlo k navýšeniu celkovej ceny diela o sumu X.XXX.XXX,XX EUR vrátane DPH, z toho 337.581,20 EUR s DPH predstavuje sumu za rozšírenie stavebných prác a XXX.XXX,XX EUR s DPH predstavuje sumu za rozšírenie zdravotníckej technológie.
15. K námietke vznesenej k Dodatku č.6 zo dňa 26.07.2012 a Dohode o urovnaní vzájomných práv a povinností zo dňa 14.08.2012, keď UVO v protokole vytkol, že predmetným dodatkom došlo k porušeniu § 9 ods. 4 ZoVO a tým bola vnesená do procesu verejného obstarávania netransparentnosť. Z tohto istého dôvodu poukázal aj na Dohodu o urovnaní vzájomných práv a povinností zo dňa 14.08.2012. Žalobca je názoru, že uvedené dokumenty nevyhodnotil UVO komplexne a tým dostatočne objektívne. Dodatkom č. 6 si žalobca uvedomil chybný procesný postup pri uzatváraní Dodatkov č. 4 a č. 5, preto sa snažil nejakým spôsobom napraviť vzniknutú situáciu. Keďže niektoré stavebné práce už boli vykonané, čiastkové diela zhotovené a tovar dodaný, nebolo by v zmysle uvedených finančných a iných strát a to ani pod hrozbou možných zákonných sankcií účelné a hospodárne, aby sa táto situácia a možné porušenie zákona riešilo odstránením diela a následne nanovo vykonaných prác a novým zhotovením diela, a to v rámci riadne vyhláseného procesu verejného obstarávania. Práve Dodatkom č. 6 sa žalobca snažil zrušiť všetky sporné dodatky alebo ich časti, o ktorých sa domnieval, že mohol byť nimi porušený ZoVO a tým ohrozené poskytnutie finančných prostriedkov z eurofondov. Žalobca nepostupoval svojvoľne, ale vychádzal z predchádzajúcich administratívnych kontrol vykonaných žalovaným a obsah Dodatku č. 6 si nechal vopred skontrolovať a schváliť žalovaným. Na základe týchto skutočností žalobca Dodatkom č. 6 sa snažil napraviť Zmluvu o dielo tak, že:
- zmenil Dodatok č. 1, aby sa lehota splatnosti a frekvencia splatnosti jednotlivých faktúr vrátili do obsahovej verzie pôvodnej Zmluvy o dielo,
- zrušil Dodatok č. 2 v celkom rozsahu, čím začali opätovne platiť ustanovenia pôvodnej Zmluvy o dielo o spôsobe prechodu vlastníctva a zodpovednosti za škodu týkajúcu sa technológie, ktoré boli Dodatkom č.2 zmenené,
- zrušil Dodatok č. 4 v celom rozsahu, keďže práve týmto dodatkom došlo k tomu, že bol neštandardným spôsobom rozšírený predmet diela pôvodnej Zmluvy o dielo o novú zákazku s názvom „Komunikácie
- II. Etapa“ v hodnote X.XXX.XXX,XX EUR. Zrušením tohto dodatku sa neštandardne zadaná zákazka s názvom „Komunikácie - II. Etapa“ zhotovila osobitne, na základe iného právneho titulu (samostatnej objednávky) ako bola kontrolovaná Zmluva o dielo. Táto zákazka bola vyplatená na základe iného právneho titulu, a to na základe Dohody o urovnaní vzájomných práv a povinností. Z uvedených dôvodov sa žalobca domnieva, že ak pri zadaní zákazky s názvom „Komunikácie - II. Etapa“ porušil ZoVO, porušil ho samotne v rámci zadávania tejto zákazky a nie v rámci realizácie Zmluvy o dielo.
- zmenil Dodatok č. 5 v časti dodania ďalšej technológie (postupoval podobne ako v prípade Dodatku č. 4). V danom prípade žalobca zistil, že dodaním ďalšej zdravotníckej technológie bol neštandardným spôsobom rozšírený predmet diela pôvodnej Zmluvy o dielo o „novú zákazku“, preto túto časť Dodatku č. 5 žalobca zrušil Dodatkom č. 6. Týmto žalobca chcel zabezpečiť ochranu Zmluvy o dielo tak, aby sa ani táto neštandardne zadaná zákazka neposudzovala v rámci Zmluvy o dielo, ale aby sa posudzovala samostatne, t.zn. ako možné porušenie ZoVO, ale na základe iného právneho titulu ako je Zmluva o dielo. Vzhľadom na uvedené, žalobca je názoru, že ak pri zadaní zákazky na dodanie ďalšej zdravotníckej technológie porušil ZoVO, porušil ho samotne, na základe právneho titulu zadanej zákazky a následnej Dohody o urovnaní vzájomných práv a povinností. Avšak ZoVO žalobca neporušil v rámci posudzovania zákonnej realizácie Zmluvy o dielo. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že ZoVO nerieši situáciu, ak sa už ZoVO porušil a obstarávateľ to chce napraviť. Zákon pozná len represívny postup, a to sankciu. Žalobca hneď ako zistil možné pochybenie, chcel situáciu riešiť aj so žalovaným, čo však nebolo možné v rámci existujúcej legislatívy. Jedinou možnosťou bolo ochrániť platnosť Zmluvy o dielo a poskytnutie finančných prostriedkov tzv. eurofondov. Preto nešlo len o formalistické riešenie situácie, ale o najlepšie možné riešenie za daných skutkových a zákonných možností. Na základe uvedeného, žalobca má za to, že vyššie uvedené práce sú prácami naviac, ktorých potrebu vykonania nebolo možné vopred predvídať a z tohto dôvodu ich nebolo možné do pôvodnej zmluvy o dielo zahrnúť. Keďže aj v týchto prípadoch bolo nutné jednotlivé technické problémy a vzniknuté situácie vyriešiť na mieste a ihneď počas výstavby diela, preto žalobca obdobne ako v prípade Dodatku č. 3 a č. 5 analogicky využil ust. 58 ods. 1 písm. j) ZoVO, čím chcel zabezpečiť kontinuitu v realizovaní diela, zachovanie termínov dokončenia a najmä neohrozenia financovania predmetného diela v rámci projektu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z eurofondov.
- Dodatkom č.8 zo dňa 12.12.2012 došlo k navýšeniu celkovej ceny o XXX.XXX,XX EUR vrátane DPH o tzv. nepredvídateľné stavebné práce, ktoré spočívali a boli presne vymenované v prílohe č. 5 k Zmluve o dielo (ocenený výkaz výmer). Potreba zmeny stavebných prác alebo prác naviac a ich nepredvídateľnosť vyplynuli z procesu postupnej realizácie (ich nutnosť, rozsah a spôsob je zdokumentovaný v rokovaniach a oznámeniach o zmenách, ktoré si objednávateľ a zhotoviteľ odkomunikovali), pričom UVO uvedenú argumentáciu neprijal.
- Dodatkom č.1 k dohode o urovnaní vzájomných práv a povinností zo dňa 11.12.2012, došlo k ďalšiemu rozšíreniu stavebných prác, ktoré sa týkali časti stavby Komunikácie - II. Etapa, ktorá bola do Zmluvy o dielo zahrnutá Dodatkom č. 4 k Zmluve o dielo, čím došlo k ďalšiemu navýšeniu ceny diela o XXX.XXX,XX EUR s DPH. K uvedenému Dodatku č. 1 k Dohode o urovnaní vzájomných práv a povinností FNsP Prešov uviedla, ak samotná „zákazka“ s označením Komunikácie - II. Etapa bola už zadaná a predmet tejto „zákazky“ bol takmer pred dokončením, nebolo by zo strany FNsP Prešov ani v tomto prípade hospodárne a účelné, zadávať dokončovacie práce a práce naviac inému zhotoviteľovi ako tomu, kto zhotovil stavbu - zákazka Komunikácie - II. Etapa.
16. Žalobca namieta, že postup podľa § 27a zákona o pomoci a podpore sa nemôže vzťahovať na tie dodatky k pôvodnej Zmluve o dielo, ktoré neboli financované z prostriedkov EÚ. Žalovaný môže kontrolovať a žiadať o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle § 27a zákona o pomoci a podpore, ale len tých, čo boli poskytnuté z fondov Európskych spoločenstiev. Iné prostriedky nemôžu byť podľa názoru žalobcu predmetom tejto kontroly a predmetom postupu podľa § 27a zákona o pomoci a podpore. Žalovaný síce identifikoval nedodržanie princípov a postupov verejného obstarávania na základe Protokolu z verejného obstarávania, avšak nie všetky pochybenia sa vzťahovali k finančným prostriedkom poskytnutých z eurofondov, preto na takého pochybenia verejného obstarávania sa nemôže vzťahovať ust. § 27a zákona o pomoci a podpore. K uvedenému žalovaný na str.18 svojho rozhodnutia uviedol len to, že ak žalobca zmenil pôvodný predmet zákazky, na ktorú boli poskytnuté finančné prostriedky, porušil tým ust. §9 ods. 3a 4 ZoVO, čo konštatoval aj ÚVO vo svojom Protokole o výsledku kontroly z verejného obstarávania. Žalobca sa zaoberal skutočnosťou, prečo niektoré dodatky k Zmluve o dielo prijal, avšak žalovaný sa významom a dopadom týchto dodatkov nezaoberal. Ak by
tak žalovaný urobil, dospel by k záveru, že Dodatok č. 6 významne ovplyvnil skôr prijaté dodatky, a že pôvodné znenie Zmluvy o dielo bolo tak vrátené do pôvodného znenia. Dodatok č. 4 ktorý riešil údajne nový - širší predmet diela „Komunikácie - II etapa“ bol tiež zrušený, bol riešený samostatnou zmluvou a objednávkou a bol financovaný vlastnými finančnými prostriedkami žalobcu. Žalobca tiež zdôraznil, že pri týchto úkonoch nekonal svojvoľne, ale vychádzal z predchádzajúcich administratívnych kontrol vykonaných žalovaným a Dodatok č. 6 si dal vopred skontrolovať a schváliť žalovaným.
17. Žalobca poukazuje na zodpovednosť žalovaného ako riadiaceho orgánu pri zistených chybách v procese verejného obstarávania. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku so žalovaným, účinnej dňa 01.07.2010 (ďalej len „Zmluva o NFP“), vyhlásil verejné obstarávanie na predmet zákazky „FNsP J.A.Reimana Prešov - internistický monoblok“ a následne dňa 16.03.2011 uzatvoril s víťazným uchádzačom Zmluvu o dielo. Celý proces verejného obstarávania, nastavenie podmienok a povinností bol vykonaný pod gesciou, dozorom a so súhlasom žalovaného. Pred uzatvorením Zmluvy o dielo, bola celá dokumentácia z procesu verejného obstarávania zaslaná žalovanému, ktorý dňa 14.03.2011 doručil žalobcovi akceptačné stanovisko k procesu verejného obstarávania vrátane akceptácie návrhu zmluvy o dielo. Preto sa žalobca domnieva, že z dôvodu nedôslednej administratívnej kontroly procesu verejného obstarávania žalovaným, navyše keď sa žalobca v procese verejného obstarávania riadil príručkou žalovaného, žalovaný nie je oprávnený postupovať podľa § 27a zákona o pomoci a podpore, pretože za chyby v procese verejného obstarávania je zodpovedný práve žalovaný. Tejto zodpovednosti sa žalovaný nemôže zbaviť ani svojím argumentom uvedeným v rozhodnutí, že v akceptačnom stanovisku zo dňa 14.03.2011 upozornil žalobcu, že „za celý proces verejného obstarávania zodpovedá výlučne sám, ako verejný obstarávateľ.“ Podľa žalobcu, zodpovednosť žalovaného plynie priamo zo zákona § 24b ods. 2 písm. b) a písm. c) zákona o pomoci a podpore. Na zodpovednosť žalovaného poukázal aj vládny audit, ktorý vo svojej správe č. A603, K3937 konštatoval, že MZ SR ako riadiaci orgán nedostatočne vykonával prvostupňovú kontrolu verejného obstarávateľa pre operačný program zdravotníctvo, čím nedodržal čl. 60 písm. b) nariadenia Rady (ES) č.1083/2006 a čl. 13 Komisie (ES) č.1828/2006. Okrem tohto MZ SR tým porušil aj zákon č. 528/2008 Z.z. o eurofondoch. Žalobca má za to, že žalovaný porušil svoju povinnosť vykonať administratívnu kontrolu verejného obstarávania riadne a s odbornou starostlivosťou. Žalovaný tak svojím konaním uviedol žalobcu do omylu a následne od neho začal v administratívnom konaní predmetnú sumu požadovať, čím preniesol zodpovednosť za porušenie riadneho výkonu svojich povinností, na žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/23/2018 zo dňa 25.04.2018, v ktorom ministerstvo zdravotníctva žalovalo ministerstvo financií - jeho rozhodnutie č. 16/0551/001 zo dňa 19.01.2017, v zmysle ktorého sa ministerstvo zdravotníctva malo dopustiť správneho deliktu - porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. Okrem iného žalobca s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/23/2018 zo dňa 25.04.2018, namieta i výrok napadnutého rozhodnutia, nakoľko z výroku nie je jasné o aké finančné prostriedky ide, z akých platieb (žiadosť, číslo, dátum), na základe čoho sa vypočítala práve takáto suma, ako ich žalobca dostal a prečo by ich žalobca mal vrátiť.
18. Žalobca namieta, že vydaním napadnutých rozhodnutí došlo k porušeniu viacerých subjektívnych práv žalobcu v správnom konaní, keďže napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu veci, v rozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko správny orgán si napriek nesúhlasu žalobcu, osvojil nesprávne závery z dôkazov použitých v správnom konaní (napr. nepreskúmavaného protokolu) a tak považuje za nedôvodné a zavádzajúce tvrdenia žalovaného, že žalobca nepredložil dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. V tejto súvislosti žalobca poukázal na konštantnú judikatúru NS SR (napr. rozsudok sp.zn. 6 Sžo/504/2009 z 24.11.2010), v zmysle ktorej, dodržiavanie zásady hospodárnosti konania nesmie byť v správnom konaní nikdy na ujmu kvality rozhodnutia, najmä presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie nenapĺňajú zákonom stanovené požiadavky na zákonné rozhodnutia správnych orgánov a napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, ktorý mu predchádzal, považuje za nezákonný. Napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zistený skutkový stav, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza, je v rozpore s obsahom spisu. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože zo zistených skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver. Žalobca má zároveň za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalovaný nepostupoval v zmysle § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku, nakoľko v rozhodnutí nie je
uvedené, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, akú správnu úvahu použil pri aplikácii právnych predpisov, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu a s vyjadreniami žalobcu k podkladom rozhodnutia. Žalovaný ako odvolací orgán sa pri rozhodovaní o odvolaní obmedzil iba na hodnotenie dôkazov, ktoré mal k dispozícií správny orgán rozhodujúci v prvom stupni. Keďže správne konanie tvorí jeden celok, preto aj odvolací orgán podľa § 46 zákona o správnom konaní zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalobca má za to, že postupom správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
III. Vyjadrenie žalovaného.
19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 12.05.2021, doručeným súdu dňa 28.05.2021 v ktorom navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
20. Žalovaný uviedol, že žalobca namieta postup žalovaného ako riadiaceho orgánu po vydaní Protokolu ÚVO o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 20561-7000-OK/4 zo dňa 21.03.2016.
21. K námietke žalobcu, že žalovaný neuviedol vo svojich písomnostiach príslušný odsek ustanovenia § 27a zákona o pomoci a podpore v jeho vtedajšom znení, logicky sa domnieval, aj v nadväznosti na označenie listu „Žiadosť MZ SR“ zo dňa 22.11.2016, a tiež na znenie jeho textu, že ide o žiadosť a nie výzvu, pričom následne cituje ustanovenie § 27a ods. 4 zákona o podpore a pomoci, kde je uvedené „...riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve... “, sa žalovaný vyjadril s tým, že ust. § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore je ustanovením, ktoré v predmetnom znení bolo zavedené novelou zákona č. 528/2008 Z.z. č. 91/2016 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2016 do 31.05.2017. Žalovaný uviedol, že až zákonom č. 528/2008 Z.z. v znení jeho novely č. 93/2017 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2017, došlo v záujme právnej istoty a jednoznačnosti výkladu, k precizovaniu ustanovení § 27a vrátane § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore (žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov je zo dňa 22.11.2016, doručená žalobcovi dňa 28.11.2016). Vzhľadom na uvedené, právny úkon s uvedením označenia, bol ponechaný na vôli riadiaceho orgánu žalovaného, nakoľko nebolo presne vymedzené zákonom č. 528/2008 Z.z. v znení novely č. 93/2017 Z.z.. Použité označenie ani terminológia neodporovalo obsahu právneho úkonu, nebolo v rozpore s už uvedeným zákonom o pomoci a podpore a zároveň takýmto spôsobom hol vymedzený postup v platných bodoch Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (č. Zmluvy 38/2010/OPZ- Z2811022001001), ktorú žalobca a žalovaný platne uzatvorili.
22. K námietke žalobcu, ako žalovaný vykladá ustanovenia § 27a ods. 1 - 3 a § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore, pričom žalobca uvádza, že aj pri zistených porušeniach v postupoch verejného obstarávania sa mala vykonať korekcia a podľa usmernenia Európskej komisie (COCOF 07/0037/03) je spojená korekcia voči prijímateľovi, za ktorú sa však neukladá pokuta podľa § 149 ZoVO a že žalovaný nebol oprávnený uložiť pokutu z dôvodu neexistencie takého pochybenia, za ktoré sa ukladá pokuta a taktiež neexistencie protokolu, takže hmotnoprávne podmienky na postup podľa § 27a zákona o pomoci a podpore neboli splnené, žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s námietkami žalobcu a postup žalovaného podľa § 27a ods. 1 až 3 zákona o pomoci a podpore bol správny. Žalovaný poukázal na § 149 ZoVO, ktorý okrem ustanovení, ktoré obsahujú vymedzenie výšky pokút za spáchanie správnych deliktov, obsahuje aj ods. 7, ktorý sa týka už žalobcom uvedenej preklúzie, t.j. uplynutia lehoty, po ktorej príslušný správny orgán nemôže začať správne konanie o uložení pokuty, t.zn. pokuta sa neukladá. Žalovaný má za to, že ustanovenia § 149 ZoVO treba vykladať aj v ich vzájomnej nadväznosti, t.j. „...pokuta sa neukladá podľa ods. 3 písm. a) zákona o eurofondoch “ práve z dôvodu aplikácie ustanovenia § 149 ods. 7 ZoVO, pričom platí, že k porušeniu pravidiel a postupov pri verejnom obstarávaní došlo, a z tohto dôvodu bol ÚVO vyhotovený protokol o kontrolných zisteniach, a nie záznam o kontrole (napr. § 146a ods. 2 písm. i) ZoVO). Zároveň platí, že s danými porušeniami ZoVO je spojená aj korekcia. Z tohto dôvodu sa žalovaný nemôže stotožniť z námietkami žalobcu v tejto časti a námietku nesplnenia hmotnoprávnej podmienky odmieta.
23. K námietke neexistencie uvedenia konkrétnej nezrovnalosti v žiadosti o vrátanie finančných prostriedkov z NFP, neoznačenie žiadneho konkrétneho ustanovenia nariadenia č. 1083/2006 alebo č. 1198/2006, a k existencii nezrovnalosti, ku ktorej žalobca uviedol, že možnosť vykonať finančnú opravu žalovaným je viazaná na existenciu nezrovnalosti a že finančná oprava sa musí resp. môže týkať len operačného programu (alebo jeho časti), nie jednotlivej operácie - projektu, a uvedenou absenciou je vylúčená zákonná možnosť žalovaného postupovať voči žalobcovi v zmysle § 27a zákona o pomoci a podpore, žalovaný uviedol, že je nedôvodná. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ktorej vymedzenie vyplýva z čl. 10 ods. 4 a ods. 5 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (č. 38/2010/OPZ- Z2811022001001) ustanovuje, ako jej obsahovú náležitosť - výšku príspevku NFP, príjmu alebo výnosu, ktorú má prijímateľ (žalobca) vrátiť, resp. odviesť a zároveň určenie čísiel bankových účtov na ktoré je prijímateľ povinný vrátenie resp. odvedenie realizovať. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa deklarujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (ďalej len „nariadenie“), že predmetom úpravy tohto nariadenia, vymedzeným v čl. 1, nie je konkrétne vymedzenie porušenia - nezrovnalosti niektorým z jeho ustanovení. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov tvorila prílohu listu zo dňa 22.11.2016 s názvom „Zaslanie Správy o zistenej nezrovnalosti N21500 773/S03 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov 28110220010/Z01“ (žalobca prevzal dňa 28.11.2016), ktorého súčasťou bola aj Správa o zistenej nezrovnalosti N21500773/S03, ktorá v bode 5.2 jasne popisuje o aký druh nezrovnalosti ide, pričom v identifikačných údajoch samotnej žiadosti je priamo uvedený jej kód. Z uvedeného, podľa názoru žalovaného, nemožno dospieť k záveru, že dotknutá nezrovnalosť nebola riadne identifikovateľná. Žalovaný má zato, že výkon finančnej opravy je viazaný na nezrovnalosť v Správe o zistenej nezrovnalosti N21500773/S03, v ktorej je dostatočne popísané, ako k jej zisteniu došlo, t.j. v rámci kontrolnej činnosti príslušných orgánov, ktoré dospeli k záveru, že došlo k vzniku nezrovnalostí. Žalovaný neakceptuje námietku spočívajúcu vo výklade čl. 98 ods. 2 dotknutého nariadenia, nakoľko jednotlivé operácie - projekty sú súčasťou operačného programu, ide o jeho časť. Čl. 98 nariadenia je potrebné vykladať v celom jeho kontexte, keď napr. v bode 3 tohto článku je uvedené, že „Príspevok zrušený v súlade s odeskom 2 nemožno opätovne použiť na operáciu alebo operácie, ktoré boli predmetom úpravy, a v prípade, že sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej nezrovnalosti, ani na existujúce operácie v rámci celej prioritnej osi alebo jej časti, kde sa systémová nezrovnalosť vyskytla.“ Z uvedeného má žalovaný za to, že finančné prostriedky poskytnuté na dotknutý operačný program sú ďalej členené na jednotlivé operácie - projekty a tieto možno postihnúť v prípade pochybení, finančnými opravami (ako je uvedené v čl. 98 ods. 2 prvej vety - finančné opravy, sú tiež opravami buď individuálnymi - t.j. vzťahujúcimi sa na jednotlivé operácie alebo systémovými - vzťahujúcimi sa na celý operačný program).
24. K námietke premlčania od spáchania nezrovnalosti do výkony kontroly zo strany ÚVO ako aj k tvrdeniu, že konanie podľa ZoVO nie je správnym konaním, ale kontrolou spadajúcou do režimu zákona č. 10/1996 Z. z o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, žalovaný uviedol, že k premlčaniu nedošlo. Žalovaný poukázal na čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, konkrétne na druhú časť uvedeného odseku, ktorý zároveň ustanovuje, že v prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnali, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď nezrovnalosť skončila, pričom posledný dodatok č. 8 bol uzatvorený dňa 12.12.2012. Zároveň podľa tretej časti platí, že premlčacia doba začne plynúť odo dňa, keď nezrovnalosť končila. V prípade mnohoročných programov, plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu. Žalovaný poukázal na Správu o zistenej nezrovnalosti N21500773/S03, v ktorej v časti popisu nezrovnalosti je uvedené, že na základe kontroly ÚVO, bola vykonaná 2. administratívna kontrola, z ktorej bol vyhotovený záznam zo dňa 14.11.2016, kde bola uložená finančná korekcia vo výške 25 % z hodnoty zákazky v sume X.XXX.XXX,XX EUR. Na tomto mieste žalovaný uviedol, že kontrolná činnosť nie je správnym konaním, tým je až konanie podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore v spojení s ods. 7, ku ktorému žalovaný pristúpil pri výkone svojej činnosti.
25. K námietke rozporu §27a zákona o pomoci a podpore s Ústavou Slovenskej republiky z dôvodu, že podľa žalobcu ide o vzťah súkromno-právnej povahy, a žalovaný nemá právo autoritatívne rozhodnúť o
povinnosti vrátiť 1,5 násobok poskytnutého príspevku alebo jeho časti, žalovaný uviedol, že s uvedeným tvrdením sa nestotožňuje. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Sžfk/30/2017 (priamo súvisiace s § 27a zákona o pomoci a podpore), v ktorom sa v odseku 32. zdôrazňuje, že takýto druh právneho vzťahu má „osobitný charakter právneho vzťahu medzi žalobcom ako prijímateľom a žalovaným ako riadiacim orgánom, ktorý je oveľa komplikovanejší, tak ako žalovaný tvrdí, a pre tradičné právne prostredie slovenského práva predstavuje osobitný právny vzťah či s prvkami súkromného práva ako aj práva verejného, t.j. s vložením najmä administratívnych postupov kontroly, auditu, použitia, vymáhania resp. zadržania v zmysle nielen zmluvy o NFP, ale aj dotknutej právnej úpravy. Pritom je nutné vychádzať z premisy, že uvedená zmluva je vymedzená zákonom ako podklad pre poskytnutie a realizáciu pomoci a podpory (§12 ods. 1 a § 15 ods. 1 a 4 zákona č. 528/2008 Z.z.).“ Aj z uvedeného rozhodnutia má žalovaný za to, že autoritatívny prístup na základe zákona je možný, je v súlade so zákonom ako aj s Ústavou Slovenskej republiky. Žalovaný tiež zdôraznil, že žalobca podpisom Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 38/2010/OPZ-Z2811022001001 priamo vzal na vedomie, v zmysle bodu 3.6 tejto zmluvy, že na kontrolu použitia finančných prostriedkov, viažucich sa k tejto zmluve, a následné ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny, sa vzťahuje právny režim upravený v právnych predpisoch SR a EÚ, najmä zákona o pomoci a podpore.
26. K požiadavke žalobcu preskúmania zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly ÚVO súdom, kde sa zaoberá konkrétnymi dodatkami k Zmluve o dielo, k Dohode o urovnaní vzájomných práv a povinností, čo odôvodňuje tým, že síce došlo k pochybeniu zo strany žalobcu, avšak zároveň pristúpil aj k náprave, o čom svedčia dotknuté dokumenty, žalovaný uviedol, že súhlasí s tým, že právna úprava SR nepripúšťala možnosť preskúmania Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania ZoVO, pokiaľ jeho závery nemajú priamy vplyv na práva a oprávnené záujmy kontrolovaného. Avšak zároveň má žalovaný za to, že predmetný Protokol č. 20561-70000/2015-OK4 zo dňa 21.03.2016, bol len jedným z dokumentov, na základe ktorých bola vykonaná riadiacim orgánom žalovaného 2. administratívna kontrola postupu a dokumentácie z procesu zadávania zákazy, kde je uvedené, že predmetom administratívnej kontroly bola dokumentácia k verejnému obstarávaniu, Zmluva o dielo a dodatky k ZoD - stavebné práce. Na základe tejto 2. administratívnej kontroly došlo k zisteniu, že finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté na dotknutý projekt sú kvalifikované ako oprávnené len do výšky 75 % a finančná korekcia sa vzťahuje na zostávajúcich 25 % sumy poskytnutej na projekt. Z uvedeného Protokolu o výsledku kontroly ÚVO nevyplýva, že žalobca nepochybil. Pričom pokuta nebola uložená preto, že konanie o uložení pokuty v zmysle vtedy aktuálne platného ZoVO, nemohlo byť začaté. K rovnakým záverom o zistení porušenia pravidiel postupov verejného obstarávania dospel aj riadiaci orgán žalovaného v rámci 2. administratívnej kontroly, s následkom uplatnenia ustanovení § 27a zákona o pomoci a podpore.
27. K námietke, že postup podľa § 27a zákona o pomoci a podpore sa nemôže vzťahovať na tie dodatky k pôvodnej Zmluve o dielo, ktoré neboli financované z prostriedkov EÚ a k námietke, že žalobca vychádzal tiež z administratívnych kontrol vykonaných žalovaným a že v rámci snahy o nápravu pochybení, žalobca Dodatok č. 6 predložil na kontrolu a schválenie žalovanému, žalovaný uviedol, že každý dodatok k Zmluve o dielo je jej neoddeliteľnou súčasťou rovnako ako Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 38/2010/OPZ-Z2811022001001 a jej dodatky. Finančné prostriedky boli poskytnuté na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pričom pochybeniami žalobcu neboli dodržané vzájomné záväzky tejto zmluvy, nie Zmluvy o dielo. 1,5 násobok je vypočítaný zo sumy celkovej výšky nezrovnalosti, v súlade s § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore, pričom celková výška nezrovnalosti je uvedená v Správe o zistenej nezrovnalosti, v časti 12.2 (výdavky na stavebné práce a prístrojové vybavenie), kde je uvedená suma X.XXX.XXX,XX EUR, z ktorej je vypočítaný 1,5 násobok. Ďalej žalovaný uviedol, že informácie k celkovej sume projektu sú tiež súčasťou Správy o zistenej nezrovnalosti a má za to, že suma, ktorú je žalobca povinný vrátiť, zahŕňa časť zo 100 % poskytnutého príspevku, preto námietka, že postup uloženia povinnosti vrátiť vyššie uvedený 1,5 násobok sa nemôže vzťahovať na tie dodatky k pôvodnej zmluve o dielo, ktoré neboli financované z prostriedkov EÚ, nepovažuje žalovaný za dôvodnú. 28. K námietke zodpovednosti žalovaného, ktorý vydal akceptačné stanovisko k procesu verejného obstarávania, vrátane zmluvy o dielo a jej dodatkov, že žalovaný nedôsledne vykonával administratívnu kontrolu procesu VO, ako aj ďalšie kontroly pri jednotlivých platbách, žalovaný uviedol, že prenos zodpovednosti na riadiaci orgán žalovaného, nepovažuje za dôvod exkulpácie žalobcu a tým spojenými následkami. Žalovaný súhlasí s tým, že povinnosť výkonu kontrolnej činnosti vyplýva žalovanému z právnych predpisov SR a EÚ, avšak jej prípadný dostatočný/nedostatočný výkon nezbavuje
zodpovednosti žalobcu za jeho pochybenia. Uvedenie do omylu by znamenalo vedomú činnosť žalovaného so zámerom, aby na strane žalobcu došlo k pochybeniu, čo žalovaný zásadne odmieta. K rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/23/2018 žalovaný uviedol, že týmto rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva financií SR a vrátené na ďalšie konanie. Vec sa týkala poskytnutia finančných prostriedkov a možného porušenia finančnej disciplíny podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v tom čase aktuálnom znení, zo strany Ministerstva zdravotníctva SR. Z citácií uvedených žalobcom a ani zo samotného rozhodnutia krajského súdu nevyplýva, že by súd konštatoval priamu zodpovednosť riadiaceho orgánu za vytýkané pochybenia žalobcu v priamej súvislosti s nedostatočným výkonom kontroly, a teda exkulpáciu vo vzťahu k jeho konaniu.
29. K námietke zákonnosti výroku rozhodnutia, nezabezpečenia nových dôkazov, nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne závery, absencia právnych úvah, žalovaný uviedol, že obe rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. IV. Replika žalobcu.
30. V replike zo dňa 14.07.2021, doručenej súdu elektronicky dňa 16.07.2021, žalobca k otázke žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 28110220010/Z01 zo dňa 30.06.2016, k vyjadreniu žalovaného, že v čase žiadosti zo dňa 22.11.2016 bol platný a účinný zákon o pomoci a podpore s časovou verziou od 01.07.2016 do 31.05.2017, ktorý v § 27a ods. 4 nepoužíva výraz žiadosť, ale výzva, a preto bolo možné vyzvať žalobcu ako prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku úkonom s označeným, ktoré bolo na vôli riadiaceho orgánu žalovaného. Zmena ust. § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore bola prijatá s účinnosťou od 01.06.2017, na základe ktorej sa používa pojem žiadosť o vrátenie poskytnutého príspevku, sa žalobca vyjadril s tým, že nerozumie argumentácii žalovaného, keďže dôvody uvedené v žalobe týkajúce sa ustanovenia § 27a zákona o pomoci a podpore smerovali k inému významu a dôvodom, ako sú tie, ktorými sa zaoberá žalovaný. Žalobca opätovne zdôraznil, že žiadosti žalovaného o vrátanie poskytnutého príspevku neobsahovali zákonný dôvod, na základe ktorého žalovaný žiada vrátiť poskytnutý príspevok, t.j., či postupuje podľa ust. §27a ods. 1-3 zákona o pomoci a podpore alebo podľa ust. § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore. Ak nie je z procesného postupu orgánu verejnej moci zrejmé, podľa akého zákonného ustanovenia postupuje, adresát tohto postupu (žalobca) nevie zvoliť správne procesné prostriedky obrany. Keďže žalovaný v svojich žiadostiach neuviedol zákonný dôvod svojho postupu, žalobca vychádzal z obsahu žiadostí tak, aby sa následne mohol voči takémuto postupu žalovaného z dôvodu čo najväčšej právnej istoty brániť. Nakoľko kontrola výsledkov a procesov verejného obstarávania začala nie z podnetu UVO, ale na základe podnetu žalovaného, žalobca má zato, že žalovaný postupoval podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore, čo uvedené ustanovenie predpokladá. K rozdielnemu zneniu ust. § 27a zákona o pomoci a podpore v čase vydania žiadosti (dňa 22.11.2016) a v čase doručovania (28.11.2016) na ktoré žalovaný poukazuje v svojom vyjadrení, žalobca uviedol, že táto skutočnosť je bezvýznamná, vzhľadom na prechodné ustanovenia zákona o pomoci a podpore v ust. § 46ag k úpravám účinným od 1. júna 2017, „Konanie začaté podľa § 27a ods. 3 a 5 v znení účinnom do 31. mája 2017 a právoplatne neukončené do 31. mája 2017 sa dokončí podľa zákona účinného od 1. júna 2017 a na vrátenie finančných prostriedkov sa vzťahuje § 27a v znení účinnom od 1. júna 2017.“
31. Žalobca opäť poukázal na nesprávne pochopenie premisy § 27a ods. 3 písm. b), zákona o pomoci a podpore žalovaným. Žalobca tvrdí, že rozdiel medzi prvou a druhou podmienkou uvedenou v § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore je iný, ako je len rozdiel v uložení pokuty. Žalobca má za to, že druhá podmienka - ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), teda neukladá sa pokuta podľa ust. § 149 ZoVO, neznamená ten istý skutkový stav ako keď sa pokuta ukladá podľa § 149 ZoVO, avšak v danom prípade sa neuložila, pretože UVO zmeškalo prekluzívnu lehotu na jej uloženie. Žalobca citoval ust. § 149 ods. 7 ZoVO a poukázal na skutočnosť, že Protokol bol medzi UVO a žalovaným prerokovaný dňa 20.10.2016, čo v prípade druhej vety uvedeného zákonného ustanovenia by znamenalo, že UVO bol do 20.10.2017 oprávnený uložiť žalobcovi pokutu za porušenie pravidiel verejného obstarávania. Žalovaný už dňa 30.06.2016 (pred uplynutím lehoty 20.10.2017) vydal žiadosť o vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku, ktorú aktualizoval dňa 22.11.2016. Žalobca preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že dikciu ust. § 27a .... „pokuta sa neukladá“... je nutné vykladať v spojení s § 149 ods. 7 ZoVO.
Žalobca trvá na tom, že pre naplnenie zákonných predpokladov § 27a zákona o pomoci a podpore je nutná nielen existencia Protokolu, ale aj existencia druhej časti vety § 27a ods. 3 písm. b) a § 27a ods.4 zákona o pomoci a podpore za spojkou a, a to, že ide o pochybenia, za ktoré sa pokuta neukladá. Keďže v prípade žalobcu uvedené nebolo naplnené, riadiaci orgán žalovaného nebol oprávnený vyzvať/ či požiadať žalovaného o vrátenie časti poskytnutého NFP, a tým nebol oprávnený vydať rozhodnutie v zmysle § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.
32. K vyjadreniu žalovaného k námietke žalobcu, že žalovaný zdôvodnil žiadosť o vrátanie finančných prostriedkov z NFP existenciou tzv. „nezrovnalosti“, pričom neoznačil o akú nezrovnalosť by v zmysle nariadenia č. 1083/2006 alebo č. 1198/2006 malo ísť, že súčasťou žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov 28110220010/Z01 zo dňa 22.11.2016 bola aj Správa o zistenej nezrovnalosti N21500773/ S03, ktorá v bode 5.2 popisuje druh nezrovnalosti a v samotnej žiadosti v jej identifikačných údajoch sa uvádza kód tejto žiadosti, žalobca uviedol, že všeobecné druhové určenie nezrovnalosti, nenapĺňa zákonný obsah pojmu nezrovnalosť, na ktoré sa zákon o pomoci a podpore odvoláva prostredníctvom odkazu na čl. 2 ods. 7 nariadenia ES č. 1083/2006 (ďalej len „Nariadenie“). Podľa čl. 2 ods. 7 Nariadenia: „nezrovnalosť“ akékoľvek porušenie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré vyplýva z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávnenou výdavkovou položkou.“ Akceptovaním výkladu tohto ustanovenia ako presadzuje žalovaný, by si prijímatelia finančných prostriedkov nikdy nemohli byť istí, či v ich vzťahu s poskytovateľom finančných príspevkov nevznikne nejaká nezrovnalosť, na ktorej odôvodnenie by poskytovateľovi stačilo napasovanie pomenovania nezrovnalosti len do jej druhového určenia. Takáto svojvôľa výkladu práva ES nemôže požívať v právnom a ekonomickom priestore ochranu. V súvislosti s Nariadením, žalobca poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, a to, že podľa čl. 98 ods. 2 Nariadenia, opravy členského štátu pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operačný program alebo jeho časti, teda že finančná oprava sa nemôže týkať len jednotlivej operácie, teda jedného projektu. Podľa žalobcu čl. 98 ods. 3 Nariadenia jasne hovorí o príspevku zrušenom podľa ods. 9 čl. 98 Nariadenia. ... čl. 98 ods. 2 nariadenia zakotvuje, že opravy členského štátu pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operačný program alebo jeho časti. Zrušiť sa teda musí celý operačný program alebo jeho časť... čo podľa žalobcu jasne hovorí o tom, že nemožno zrušiť len nejaký projekt alebo jeho časť, ale vždy sa musí zrušiť operačný program ako taký alebo aspoň jeho časť (v jeho rámci sa to potom dotýka jednotlivých operácii - projektov).
33. S vyjadrením žalovaného k námietke premlčania správneho konania, sa žalobca nestotožňuje z dôvodu, že nie je uvedená a popísaná konkrétna nezrovnalosť v zmysle nariadenia ES č. 1083/2006, teda ak nie je možné určiť, vo vzťahu akej nezrovnalosti má dôjsť k finančnej korekcii, logicky nie je možné ani určiť, od akej nezrovnalosti, t.j. od akej doby začína plynúť premlčacia doba. K uvedenému žalobca uviedol, že aj keby označenou nezrovnalosťou mal byť vo všeobecnosti Dodatok č. 12 zo dňa 12.12.2012 (ktorý žalovaný akceptoval listom zo dňa 25.03.2013), premlčacia doba sa podľa žalobcu vzťahuje na správne konanie ako to vyplýva z čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95. Správne konanie sa začalo dňa 23.11.2017, čo znamená, že vo vzťahu k Dodatku č. 12 zo dňa 12.12.2012 by bolo už taktiež premlčané.
34. K otázke vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle § 27a zákona o pomoci a podpore, žalobca trvá na tom, že žalovaný k uvedenému neuviedol žiadny relevantný argument. 1,5 násobok je daný zákonom, a nie je zrejmé z akej sumy žalovaný tento násobok vypočítal a či tento základ (korekcia) je správny.
V. Administratívne konanie.
35. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 01.07.2010 uzatvoril žalovaný so žalobcom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 38/2010/OPZ - Z2811022001001 (ďalej len „Zmluva o NFP“), predmetom ktorej bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku žalovaným žalobcovi, na realizáciu projektu „ FNsP J. A. Reimana Prešov - Internistický monoblok“ vo výške oprávnených výdavkov podľa časti 3. - Výdavky Projektu a NFP bodu 3.1 písm. a) Zmluvy o NFP v sume XX.XXX.XXX,XX EUR. Predmetná suma bola Dodatkom č 1 k Zmluve o NFP zo dňa 16.05.2011 zmenená na sumu XX.XXX.XXX,XX EUR.
36. Vo Vestníku verejného obstarávania č. 111/2010 pod značkou 03884-MUP dňa 11.06.2010 a v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 111/2010 zo dňa 10.06.2010 bolo uverejnené Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania formou verejnej súťaže vo vzťahu k uvedenej zákazke, ktorej predpokladaná hodnota na stavebné práce bola vo výške XX.XXX.XXX,- EUR. Dňa 22.03.2011 žalobca odoslal ÚVO Oznámenie o výsledku verejného obstarávania, ktoré bolo vo Vestníku verejného obstarávania uverejnené dňa 25.03.2011 pod značkou 02049-VUP a v Úradnom vetníku Európskej únie dňa 25.03.2011 pod značkou č. S 59/2011.
37. Žalovaný listom zo dňa 03.12.2015 požiadal v zmysle článku I. ods. 4 písm. g) Dohody o spolupráci č. 160/2013 medzi Centrálnym koordinačným orgánom a ÚVO, o vykonanie kontroly u žalobcu, konkrétne postupu pri zadávaní zákazky po uzatvorení Zmluvy o NFP v súvislosti s identifikovanými nedostatkami súvisiacim s porušením ZoVO v znení platnom a účinnom v čase zadávania zákazky.
38. UVO zaslal žalobcovi Oznámenie o začatí kontroly zo dňa 15.12.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 15.12.2015. Kontrola bola vykonaná v dňoch 22.12.2015 až 21.03.2016, z ktorej bol vydaný Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 20561-7000/2015-OK/4 zo dňa 21.03.2016, v ktorom UVO identifikoval deväť porušení postupov a pravidiel verejného obstarávania pri zadávaní zákazky, z ktorých sedem porušení mali alebo mohli mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania: 1. Porušenie § 9 ods. 4 ZoVO v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia verejného obstarávania, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že v rámci jednej zákazky spojil viacero rôznych navzájom nesúvisiacich predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti kontrolovanej zákazky samostatne; 2. Porušenie § 9 ods. 4 ZoVO, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že stanovil podmienku účasti na verejnom obstarávaní zákazky predložením technickej alebo odbornej spôsobilosti preukázaním splnenia podmienky, ktorá nekorešpondovala s druhom predmetu zákazky, t.j. zákazkou na uskutočnenie stavebných prác, a tým konal v rozpore § 28 ods. 1 písm. a) a písm. l) ZoVO; 3. Porušenie § 9 ods. 4 ZoVO, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že stanovil podmienku účasti na verejnom obstarávaní zákazky predložením zoznamu uskutočnených stavebných prác, doplnených potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác v kategórii pozemných stavieb zrealizovaných záujemcom, a to v rozpore s § 28 ods. 1 písm. b) a s § 28 ods. 2 ZoVO; 4. Porušenie § 9 ods. 4 ZoVO, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že stanovil podmienku účasti na verejnom obstarávaní zákazky predložením dokladov o odbornej praxi minimálne dvoch stavbyvedúcich vo forme zoznamu stavieb, na ktorých vykonávali funkciu stavbyvedúceho, a zároveň predložením aj potvrdení objednávateľov o realizácii takýchto stavieb ako podmienku účasti na verejnom obstarávaní, čo bolo v rozpore s § 28 ods. 1 písm. g) ZoVO; 5. Porušenie § 9 ods. 4 ZoVO, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že stanovil podmienku účasti na verejnom obstarávaní zákazky preukázaním dodania zdravotníckej technológie a techniky v rozsahu minimálne jedného kusu z každého druhu zdravotníckej technológie a inej techniky, čo bolo v rozpore s ustanovením § 28 ods. 1 písm. a) ZoVO; 6. Porušenie § 9 ods. 4 ZoVO, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že stanovil podmienku účasti na verejnom obstarávaní zákazky preukázaním technickej spôsobilosti dodávky predložením, okrem podrobného technického opisu a údajov deklarujúcich parametre a vlastnosti zdravotníckej technológie a techniky, aj potvrdení spolu s vyhlásením osoby oprávnenej konať v mene výrobcu alebo autorizovaného dodávateľa, že zodpovedá za správnosť uvedených parametrov a vlastností, s uvedením mena zodpovednej osoby, podpisu, dátumu a kontaktu na overenie týchto skutočností, a to v rozpore s § 28 ods. 1 písm. l) ZoVO; 7. Porušenie § 9 ods. 3 a ods. 4 ZoVO, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že uzatvoril Dodatok č. 3, Dodatok č. 4, Dodatok č. 5, Dodatok č. 6, Dodatok č. 8 k Zmluve o dielo uzatvorenej medzi účastníkom konania a spoločnosťou Chemkostav dňa 16.03.2011 (ďalej len „Zmluva o dielo“) a tým, že uzatvoril Dodatok č. 1 k Dohode o urovnaní vzájomných práv a povinností uzatvorenej medzi účastníkom konania a spoločnosťou Chemkostav dňa 14.08.2012 (ďalej len „Dohoda o urovnaní vzájomných práv a povinností“), čím podstatným spôsobom zmenil pôvodný predmet zákazky a rozšíril predmet zákazky o nové stavebné práce a dodávky tovarov, ktoré nesúviseli s dielom, na ktoré bola vypísaná verejná súťaž. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 30.03.2016, ktorý bol prerokovaný o čom bola spísaná Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 20561-7000/216-OK/8 zo dňa 20.10.2016. Obsahom prerokovania protokolu boli okrem iného námietky žalobcu a stanovisko UVO, že trvá na kontrolných zisteniach.
39. Žalovaný listom zo dňa 14.11.2016 informoval žalobcu, že vykonal 2. opätovnú administratívnu kontrolu postupu a dokumentácie z procesu zadávania zákazky na základe protokolu, a žalobcovi oznámil, že kvalifikuje výdavky na predmet zákazky vo vzťahu k Zmluve o NFP ako oprávnené vo výške 75 % z hodnoty poskytnutého finančného príspevku na predmet zákazky „FNsP J. Z. Reimana Prešov - Internistieký monoblok“. Prílohou tohto listu boli závery opätovnej administratívnej kontroly, kde žalovaný konštatoval sedem porušení ZoVO, vrátane porušení ustanovení č. 11 - č. 9, č. 11, č.22 a č. 24 Metodického pokynu CKO, ako aj odporúčania Ministerstva financií Slovenskej republiky, sekcie auditu a kontroly ako orgánu auditu uvedeného v liste č. MF/005639/2016-1474, č z..:052742/2016 zo dňa 03.11.2016, a určilo výšku finančnej opravy 25 % z oprávnených výdavkov predmetnej zákazky. Záznam z tejto kontroly bol schválený dňa 11.11.2016.
40. Žalovaný listom zo dňa 22.11.2016 určil žalobcovi finančnú opravu vo výške 25 % z hodnoty zákazky, čo predstavuje sumu X.XXX.XXX,XX EUR, ktorého súčasťou bola aj Správa o zistenej nezrovnalosti zo dňa 22.11.2016, kód aktualizácie: N21500772/S03 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. Žalobca listom zo dňa 08.12.2016, doručeným žalovanému žiadal o prehodnotenie a zníženie určenej výšky finančnej opravy oprávnených výdavkov vo vzťahu k projektu. Na základe uvedeného, žalovaný listom zo dňa 07.03.2017 požiadal Ministerstvo financií SR o súhlas so znížením uplatnenej finančnej opravy na základe výsledku kontroly UVO. Listom zo dňa 21.03.2017 Ministerstvo financií SR informovalo žalovaného okrem iného i o tom, že minulé finančné opravy voči rozpočtu EK boli vysporiadané na ťarchu ministerstva a je potrebné voči EK uplatniť zostávajúcu sumu neoprávnených výdavkov do výšky 25 %. Zároveň poukázalo na Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2016 z 11. júla 2006 a zákona č. 374/2014 Z z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného, žalovaný listom zo dňa 13.06.2017 informoval žalobcu o vybavení žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov.
41. Listom č. SO2307-2017-OP-1 zo dňa 16.11.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že v zmysle § 18 SP začína z vlastného podnetu správne konanie vo veci porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Žalobca si oznámenie prevzal dňa 23.11.2017. Žalobca sa k začatému správnemu konaniu vyjadril listom zo dňa 06.12.2017. Následne žalovaný listom č. S00601-2018-ONAPP-4 zo dňa 13.11.2018 požiadal o stanovisko UVO podľa § 27a ods. 3 písm. b) zákona o pomoci a podpore, za ktoré u prijímateľa zistené porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, sa pokuta neukladá. UVO listom č. 14157-3000/2018 zo dňa 05.12.2018 oznámil žalovanému, že už v čase doručenia podnetu žalovaným na vykonanie kontroly, došlo k uplynutiu zákonnej trojročnej objektívnej lehoty dňom 11.06.2013 a rovnako došlo k uplynutiu objektívnej lehoty aj v prípade zisteného porušenia zákona pri uzatváraní dodatkov a to ešte pred začatím výkonu kontroly dňa 12.12.2015 (zistenie č. 7 Protokolu). 42. Žalovaný vydal rozhodnutie Číslo: S00997-2019-ONAPP-6 zo dňa 16.08.2019, ktorým uložil žalobcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky vo výške X.XXX.XXX,XX EUR, ktoré je špecifikované v odseku 1.tohto rozhodnutia. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu rozklad zo dňa 28.09.2019, doručený žalovanému dňa 03.10.2019, ktorý prerokovala rozkladová komisia ministerstva dňa 10.10.2019, ktorá navrhla ministerke zdravotníctva podaný rozklad zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Následne ministerka zdravotníctva SR vydala rozhodnutie Číslo: S07837-2020-ONAPP-3 zo dňa 18.06.2020, ktorým podaný rozklad zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu.
VI. Právne posúdenie.
43. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté opatrenie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
45. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
46. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
47. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore z fondov Európskeho spoločenstva, účinný ku dňu začatia správneho konania oznámením doručeným žalobcovi dňa 23.11.2017, ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu. 48. Podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z., ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie podľa odseku 1, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu.
49. Podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z., ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a).
50. Podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z.z., ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa odseku 1, riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije. Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5.
51. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky.
52. Podľa § 27a ods. 6 zákona č. 528/2008 Z.z., správny orgán v konaní podľa odseku 5 rozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, ak
a) zákazka, ktorej sa konanie podľa odseku 5 týka, už bola predmetom kontroly podľa osobitného predpisu a b) v protokole podľa osobitného predpisu, ktorý sa vzťahuje k tejto kontrole, nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, alebo bol k tejto kontrole vydaný záznam podľa osobitného predpisu.
53. Podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z., na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5, rozhodne vo veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je a) riadiaci orgán alebo b) sprostredkovateľský orgán podľa § 8 ods. 5.
54. Podľa § 46ag zákona č. 528/2008 Z.z., konanie začaté podľa § 27a ods. 3 a 5 v znení účinnom do 31. mája 2017 a právoplatne neukončené do 31. mája 2017 sa dokončí podľa zákona účinného od 1. júna 2017 a na vrátenie finančných prostriedkov sa vzťahuje § 27a v znení účinnom od 1. júna 2017. 55. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
56. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VII. Návrh na prerušenie konania.
57. Návrh na prerušenie konania uvedený v odseku 10. tohto rozhodnutia, aby správny súd predložil Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade § 14 ods. 18 a § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore s Ústavou SR, správny súd zamietol.
58. Súd vychádzal z právneho názoru vyslovený v rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Sžo/259/2015 z 24.05.2017 v ktorom sa riešila otázka prerušenia konania a postúpenia veci na Ústavný súd SR z dôvodu zaujatia stanoviska. Najvyšší súd SR vyslovil názor, že ak súd konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. (toho času § 100 ods.1 písm. b) SSP) nepreruší, neodníme týmto postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2010 zo 06.10.2010, sp. zn. II. ÚS 418/2010 zo 06.10.2010). V prípade, že krajský súd nepredloží návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o súlade právnych predpisov, bude jeho povinnosťou vo veci samej vykonať ústavne konformný výklad dotknutej právnej normy v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Zároveň Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 47/96 z 22.07.1996, v ktorom je vyslovený názor k ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. v spojení s čl. 144 ods.2 Ústavy SR, ktorý súdu ukladá prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že iný právny predpis odporuje zákonu. Potreba tohto postupu však nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník nie však prejednávajúci súd.
59. Súd svoje rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania oprel aj o (R 53/1999), podľa ktorého prerušiť konanie a podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou (ktorou je Slovenská republika viazaná) dospel súd a nie účastník konania.
60. S poukazom na uvedenú judikatúru, správny súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 100 ods.1 písm. b) SSP, nakoľko v merite veci sa bude zaoberať ústavne konformným výkladom ust. § 14 ods. 18 a § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.
VIII. Závery správneho súdu.
61. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, špecifikovaných v odsekoch 1. a 2. tohto rozsudku, ktorými bola uložená žalobcovi povinnosť
vrátiť finančné prostriedky vo výške X.XXX.XXX,XX EUR za zistené porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, uverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 111/2010 pod značkou 03884-MUP dňa 11.06.2010 a v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 111/2010 zo dňa 10.06.2010 pod č. 168502, určeného na realizáciu výstavby vyššie špecifikovaného projektu.
62. Na tomto mieste správny súd poukazuje, že ide o rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, ktoré zakladá povinnosť vrátenia už poskytnutých finančných prostriedkov a má konštitutívny charakter. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Preskúmavané rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva je autoritatívnym zásahom do právnej sféry žalobcu a preto podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti v zmysle čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR na základe ústavne konformného výkladu. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžfk/43/2019 zo dňa 20.05.2020)
63. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 5. tohto rozhodnutia, v ktorej namieta postup žalovaného, ktorý na základe záverov UVO uvedených v protokole, začal voči žalobcovi konanie podľa § 27a zákona o pomoci a podpore, a neuviedol presný odsek ustanovenia § 27a zákona o pomoci a podpore, podľa ktorého začal svoje konanie, a žalobca na základe vyššie uvedených skutočností sa mal logicky domnievať, že postup žalovaného bol na základe § 27a ods.4 zákona o pomoci a podpore, súd vyhodnotil ako dôvodnú. V prvom rade treba zdôrazniť, že porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania ktoré sú financované z prostriedkov fondov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, je paralelne upravené dvomi právnymi predpismi a to ZoVO a zákonom o pomoci a podpore. ZoVO porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania rieši ukladaním pokút a zákon o pomoci a podpore porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania rieši rozhodnutím o vrátení poskytnutého príspevku. Žalovaný svoje rozhodnutia vydal podľa zákona o pomoci a podpore, ktorý v § 27a reglementuje prípad nutnosti chrániť finančné záujmy Európskej únie riadiacim orgánom z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný podľa § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore zistil z vlastného podnetu porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania (2. opätovná kontrola zo dňa 11.11.2016, čo žalovaný oznámil žalobcovi listom č.Z45838-2016-OIP zo dňa 14.11.2016) a následne listom č. Z47943-2016-OIP zo dňa 22.11.2016 okrem iného, zaslal žalobcovi žiadosť o vrátenie poskytnutého príspevku s informáciou o tom, že ak finančné prostriedky dobrovoľne nevráti, riadiaci orgán žalovaného, v zmysle § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore v spojení s Metodickým pokynom CKO č. 11, rozhodne o vrátení 1,5 násobku sumy uvedenej vo výzve, najviac 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti (žalobca písomnosti prevzal dňa 28.11.2016). Žalobca na výzvu reagoval žiadosťou zo dňa 08.12.2016 o prehodnotenie a zníženie určenej výšky finančnej korekcie, ktorej žalovaný nevyhovel, čo žalobcovi oznámil listom č. Z24454-2017-OIP zo dňa 13.06.2017, ktorý žalobca prevzal dňa 21.06.2017. Keďže žalobca finančné prostriedky nevrátil, žalovaný listom č. Z33058-2017-OIP zo dňa 11.07.2017 dal podnet na začatie správneho konania. Žalovaný listom č. S02307-2017-OP-1 zo dňa 16.11.2017 oznámil žalobcovi začatie správneho konania z vlastného podnetu vo veci porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa § 27a ods.5 zákona o pomoci a podpore. Z kontextu uvedeného postupu žalovaného a významu jednotlivých ustanovení § 27a zákona o pomoci podpore, súd dal za pravdu žalobcovi v tom, že žalovaný mal už v oznámení o začatí správneho konania riadne špecifikovať príslušné odseky ustanovenia § 27a zákona o pomoci a podpore s dôrazom na obsah ods. 3 písm. a), písm. b) a ods. 4, ktoré osobitne upravujú procesný postup správneho orgánu v konaní o vrátení poskytnutého príspevku. Tým, že žalovaný v oznámení o začatí správneho konania označil výlučne ust. § 27a ods.5 zákona o pomoci a podpore, ktoré upravuje „len“ titul správneho orgánu na rozhodnutie o vrátení poskytnutého príspevku, t.j. na základe výzvy podľa § 27a ods. 4, je zásadným porušením postupu správneho orgánu, čím obmedzil žalobcu pri ochrane jeho práv a
povinností, keď v dôsledku uvedeného mal obmedzenú možnosť použitia argumentov na svoju obranu. Žalobca, takýmto postupom žalovaného, nemal vedomosť o tom, podľa ktorých zákonných ustanovení vo vzťahu k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania žalovaný postupoval, či podľa § 27a ods. 3 písm. a) alebo písm. b), resp. § 27a ods. 4 ktoré dokonca ustanovuje niekoľko možností (ak bola na základe zákona o verejnom obstarávaní právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania; ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a); ak riadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3). Lebo ak na základe výzvy žalobca ako prijímateľ poskytnutý príspevok nevráti, až následne riadiaci orgán žalovaného rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve. Preto nielen bez označenia príslušných zákonných ustanovení vo vzťahu k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania žalobcom (§ 27a ods. 3 písm. a), písm. b) a § 27a ods. 4) pre konanie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, ale aj bez uvedenia konkrétnej možnosti upravenej v ods. 4 pre možnosť výzvy na vrátenie poskytnutého príspevku, je podľa názoru súdu zásadným porušením postupu správneho orgánu, čím obmedzil žalobcu pri použití argumentov pri ochrane jeho práv a povinností. V tejto časti dal súd za pravdu žalobcovi i v tom, že nie je jedno, či žalovaný postupoval podľa § 27a ods. 1
- 3 alebo podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore, práve s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a odlišný postup správneho orgánu pri rozhodovaní o vrátení poskytnutého príspevku. Odvolací správny orgán sa mal s námietku žalobcu uvedenou v rozklade náležite vysporiadať a dať žalobcovi relevantný výklad týchto ustanovení s náležitou správnou úvahou vo vzťahu k vydanému rozhodnutiu. V kontexte uvedeného správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu v celom rozsahu absentuje. Právna teória považuje za nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčivým o jeho zákonnosti (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/76/2009, sp.zn. 5Sžp/87/2009).
64. Námietku uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Ust. § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore, ustanovuje podmienky pre rozhodnutie riadiaceho orgánu o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa ods. 1. Pre splnenie podmienky § 27a ods. 3 písm. a) zákona o pomoci a podpore, zákonodarca predpokladá existenciu právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, čo s poukazom na vyjadrenie UVO listom č. 14157-3000/2018 zo dňa 05.12.2018 špecifikované v odseku 41. tohto rozhodnutia, splnené nebolo. Pre splnenie podmienky § 27a ods. 3 písm. b) zákona o pomoci a podpore, zákonodarca predpokladá zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písm. a), čo s poukazom na závery uvedené v protokole v spojení s vyjadrením UVO listom č. 14157-3000/2018 zo dňa 05.12.2018, splnené nebolo (v preskúmavanej veci išlo o také zistené porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania za ktoré sa pokuta ukladá; pokuta uložená nebola z dôvodu preklúzie lehoty ustanovenej v § 149 ZoVO). Pri ust. § 27a ods. 3 písm. b) zákona o pomoci a podpore zákonodarca predpokladá také porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, ale za ktoré sa podľa § 149 ZoVO pokuta neukladá, avšak v dôsledku ktorých podľa usmernenia Európskej komisie (COCOF 07/0037/03) sa vykonáva korekcia. Táto podmienka rovnako splnená nebola.
65. Námietku uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že žalovaný v žiadosti o vrátanie finančných prostriedkov neoznačil žiadne konkrétne ustanovenie nariadenia č. 1083/2006 alebo č. 1198/2006, ktorého porušenia sa mal žalobca údajne dopustiť, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný listom zo dňa 22.11.2016 v prílohe doručil žalobcovi Správu o zistenej nezrovnalosti zo dňa 22.11.2016 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, je formalizované tlačivo, ktoré vôbec neobsahuje informáciu, označenie právneho predpisu porušenia ktorého sa žalobca mal dopustiť a je titulom na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. V kolonke dôvod vrátenia finančných prostriedkov je
uvedené „Vrátenie zistenej nezrovnalosti“. Keďže formalizované tlačivo žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov žiadnu špecifikáciu právneho predpisu, porušenia ktorého sa žalobca mal dopustiť neobsahuje, okrem kódu nezrovnalosti, bolo nepochybne žiaduce, aby príslušné zákonné ustanovenia, ktoré definujú zistenú nezrovnalosť, boli uvedené aspoň v sprievodnom liste. Z uvedeného potom vyplýva, že zo žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a ani zo sprievodného listu zo dňa 22.11.2016 sa žalobca nedozvedel informáciu, porušenia akých interných predpisov Slovenskej republiky a Európskeho spoločenstva sa mal dopustiť a ani to, či išlo o výzvu podľa § 27a ods. 1 alebo o výzvu podľa § 27a ods.4 zákona o pomoci a podpore.
66. Námietku premlčania uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako dôvodnú, aj keď z iných dôvodov ako uviedol žalobca. Pre posúdenie predmetnej námietky je potrebné aplikovať Nariadenie ES č. 2988/95 zo dňa 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len „nariadenie“), keďže zákon o pomoci a podpore lehoty pre administratívne konanie vo veci žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov neupravuje. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia, premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu. Z administratívneho spisu súd zistil, s poukazom na 2. administratívnu kontrolu (v zmysle záznamu zo dňa 14.11.2016), ktorá bola základom pre konanie podľa § 27a zákona o pomoci a podpore, že v preskúmavanej veci ide o opakujúcu sa nezrovnalosť, kedy premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila, t.j. posledným Dodatkom č.8 zo dňa 12.12.2012, špecifikovaným v odseku 15. tohto rozhodnutia, ktorá uplynula dňa 12.12.2016 (premlčacia doba štyri roky). Keďže správne konanie vo veci žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov začalo oznámením žalobcovi listom zo dňa 16.11.2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23.11.2017, správny orgán začal konanie po márnom uplynutí nariadením určenej lehoty.
67. Námietku zodpovednosti žalovaného ako riadiaceho orgánu pri zistených chybách v procese verejného obstarávania uvedenú v odseku 17. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd je názoru, že exkulpácia žalobcu vo vzťahu ku konaniu žalovaného ako riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, nemá v predmetnom konaní o vrátení poskytnutého príspevku oporu v zákone o pomoci a podpore, na základe ktorého bolo preskúmavané rozhodnutie vydané. Oprávnenia a povinnosti riadiaceho orgánu žalovaného sú vymedzené v zákone o pomoci a podpore napr. v ust. § 24b až § 24g. Prípadnú zodpovednosť žalovaného ako riadiaceho orgánu pri zistených chybách v procese verejného obstarávania by sa mohol žalobca domáhať s vymedzením právneho titulu v inom súdnom konaní.
68. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 18. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd prisvedčil žalobcovi v tom, že výrok prvostupňového správneho orgánu nie je dostatočne určitý, keď v ňom absentuje príslušné ustanovenie právneho predpisu, v zmysle ktorého správny orgán pri svojom rozhodnutí postupoval (či podľa § 27a ods. 3 písm. a) alebo písm. b) a či podľa § 27a ods. 4 - so špecifikáciou jednej z možností, zákona o pomoci a podpore). Prvostupňový správny orgán vo výrokovej časti síce uviedol ust. § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, ktorý upravuje postup správneho orgánu s odkazom na ust. § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore, pričom správnemu súdu neunikla skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 17 konštatuje, že správny orgán postupoval podľa § 27a ods. 1 až 3 v nadväznosti na ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Z uvedeného zistenia potom vyplýva, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť. Správny súd konštatuje, s poukazom na obsah druhostupňového rozhodnutia, že ani rozhodnutím ministra nebola predmetná vada odstránená. Z obsahu a usporiadania § 27a zákona o pomoci a podpore podľa názoru súdu vyplýva, že rozhodnutie riadiaceho orgánu žalovaného o vrátenie poskytnutého príspevku podľa § 27a ods. 3 je spojené s postupom riadiaceho orgánu v zmysle § 27a ods. 1; a rozhodnutie riadiaceho orgánu žalovaného o vrátenie poskytnutého príspevku podľa § 27a ods. 5 je spojené s postupom riadiaceho orgánu v zmysle § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore. Ústavne garantované právo (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) na spravodlivý proces má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia
má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé.
69. V závere správny súd dodáva, že v rámci odôvodnenia sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správneho súdu, výslovne s námietkami uvedenými v odsekoch 11. až 16. tohto rozhodnutia, sa súd z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal (správne konanie bolo začaté po márnom uplynutí nariadením určenej lehoty, ako je uvedené v odseku 66. tohto rozhodnutia). 70. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutia prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu sú postihnuté vadami podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP (nesprávne právne posúdenie, nezrozumiteľnosť odôvodnenia), ktoré robia rozhodnutia nepreskúmateľnými, je potrebné ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť.
IX. Trovy konania.
71. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).