Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoP-27-2024.pdf
PDF · 78.18 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/27/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľky M.P. M., G.. XX.XX.XXXX, O. L. XX, K., zast. advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom v Bardejove, Baštová 5/A, proti odporcovi M. M., G.. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, A., zast. JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. Hrdinov 200/33, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým: Q. M. M., G.. XX.XX.XXXX, B. M., G.. XX.XX.XXXX a M. M., G.. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, Dlhý rad 17, Bardejov, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1P/45/2023-105 zo dňa 09.11.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka (manželka) sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Súd manželstvo M. M., P.. I., G.. XX.X.XXXX a M. M., G.. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:
Maloletí Q. M. M. G.. XX.X.XXXX, B. M., G.. X.X.XXXX a M. M., G.. X.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti ich matky M. M., G.. XX.X.XXXX, pričom právo zastupovať maloletých a spravovať ich majetok ostáva zachované obom rodičom.
Otec M. M., G.. X.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výchovu a výživu mal. Q. M. M. G.. XX.X.XXXX, mal. B. M., G.. X.X.XXXX a mal. M. M., G.. X.XX.XXXX sumou 100,- EUR mesačne na každé dieťa, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky maloletých.
Styk otca s maloletými sa n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzťahy medzi manželmi - účastníkmi konania sú vážne rozvrátené, manželstvo ako také prestalo plniť svoj spoločenský účel, manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti dlhšiu dobu. Problémy s alkoholom potvrdil aj odporca, ktorý s návrhom na rozvod nesúhlasil, sľuboval, že sa podrobí liečbe, no k uvedenému nedošlo. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol a vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom schválil dohodu, ktorú rodičia uzavreli.
4. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania navrhovateľky a vyjadrení účastníkov konania
5. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Rozhodnutie o trovách konania nepovažuje za spravodlivé. Má za to, že odporca celé konanie predĺžil, čím na jej strane došlo k navýšeniu trov právneho zastúpenia. Právny zástupca odporcu až na informatívnom stretnutí, kde bola prítomná navrhovateľka aj jej právny zástupca predložil návrh odporcu, že podstúpi protialkoholické liečenie, keďže má záujem o zachovanie rodiny a rozviesť sa nechce. Za týmto účelom bolo následne prerušené aj konanie vo veci samej. Odporca však svoje sľuby nedodržal, liečenie nepodstúpil a napokon aj tak došlo k rozvodu manželstva. Súd by mal zohľadniť, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť. Navrhla rozhodnutie v jeho napadnutej časti zmeniť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
6. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Uviedol, že vyhľadal odbornú pomoc u ambulantného špecialistu v O., ale pre krátky časový priestor (tri mesiace), ktorý mu dala navrhovateľka, sa nemohol podrobiť liečbe. Poukázal, že navrhovateľke platil dohodnuté výživné, pričom za týmto účelom aj vycestoval do zahraničia, a preto nemohol pokračovať v liečbe ako chcel. Navrhol odvolanie navrhovateľky zamietnuť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v spojení s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku.
10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé
13. Náhrada trov v mimosporových konaniach je postavená na zásade, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, avšak toto platí vtedy, ak CMP neustanovuje inak. V predmetnom
ustanovení § 52 sa teda generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56. Podľa ust. § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, pričom na rozdiel od § 53 sa však neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní.
14. V zmysle ustanovenia § 55 CMP je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú také výnimočné okolnosti, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o trovách výnimočne prihliadnuť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza teda do úvahy v prípadoch, keď súd po preskúmaní okolností konkrétnej veci dôjde k záveru, že ide o výnimočný prípad, a tento musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
15. V predmetnej veci dospel súd k záveru, že nie je splnená podmienka aplikácie ustanovenia § 55 CMP. Navrhovateľka dôvodnosť a spravodlivosť priznania nároku na náhradu trov konania odvodzuje od sľubov odporcu spočívajúcich v tom, že absolvuje protialkoholické liečenie za účelom záchrany ich manželstva, ktoré však odporca nedodržal, a ktorými tak predĺžil celé konanie. V tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že rozhodnutie nepodstúpiť protialkoholické liečenie zo strany odporcu nemôže byť súdom trestané v podobe uloženia povinnosti odporcovi znášať trovy konania vo vzťahu k navrhovateľke. V danej veci rozhodnutie absolvovať protialkoholické liečenie bolo výlučne na slobodnom rozhodnutí odporcu, ktorý súčasne poukazoval na krátku lehotu, ktorá mu bola poskytnutá na to, aby vôbec mohol nejakú liečbu podstúpiť aj s ohľadom na jeho pracovné povinnosti, ktorých plnenie mu umožňuje riadne plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. deťom. Pokiaľ sa odporca napokon rozhodol nevyužiť priestor, ktorý mu súd aj navrhovateľka poskytli pre zachovanie manželstva s navrhovateľkou a ich rodiny, je to nepochybne na jeho škodu, no za uvedené rozhodnutie ho nemožno sankcionovať tak, ako to navrhovateľka požaduje. Snahu o zmierlivé riešenie, či dohodu, v danom prípade zachovanie manželstva má mať na zreteli každý súd s tým, že prerušenie konania za účelom poskytnutia priestoru účastníkom konania na vyriešenie vzniknutej situácie, je legitímnym nástrojom súdu, ktorý sa v aplikačnej praxi tunajších súdov bežne vyskytuje.
16. Za okolnosti, kedy by bolo možné nárok na náhradu trov konania priznať, možno považovať napríklad konanie o rozvod manželstva podané na návrh manžela, pričom zo strany manžela (navrhovateľa) ide o šikanózny návrh, pričom manželka sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadrí, s rozvodom manželstva nesúhlasí, dostaví sa na vytýčený termín pojednávania. Manžel ako navrhovateľ sa na tento termín pojednávania nedostaví, svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, pričom manželka vyhlásila, že netrvá na prejednávaní veci, príde v súlade s ustanovením § 97 CMP k zastaveniu konania.
17. Odvolací súd rovnako prihliadol na postoj odporcu v konaní vo veci samej, kedy svojim konaním nepredlžoval konanie a vo vzťahu k úprave práv a povinností k mal. deťom uzavrel s navrhovateľkou rodičovskú dohodu.
18. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).