Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_32P-14-2021.pdf
PDF · 96.26 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky Bc. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom U. B. XXXX/XX, U. a otca Z. L., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana ČR, trvale bytom Y. náměstí XXX, Y., Z. 5, L. republika, t.č. K. G. S., G. XXX, G. S., L. republika, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti s a z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec dieťaťa svojim návrhom, doručeným dňa 25.01.2021 na Okresný súd Trenčín, žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému J. z doterajšej sumy výživného vo výške 60,- Eur mesačne na sumu 500 Kč. Na základe výzvy súdu obsahujúcej informáciu o minimálnej zákonnej výške výživného otec navrhol znížiť výživné z doterajšej sumy výživného vo výške 60,- Eur mesačne na sumu 30 Eur. V návrhu uviedol, že výživné pre maloletého bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 30P/328/2012 zo dňa 19.08.2013. Otec sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde je od 25.11.2019 a koniec má stanovený na 24.08.2022. Vo výkone trestu je otec zamestnaný a má priemernú mzdu 5139 Kč, z ktorej mu zostáva 785 Kč. Výška jeho ostatných pohľadávok je 414 713 Kč, ktoré postupne spláca. Zároveň má exekúciu na konto vo výške 18 220 Kč. Vzhľadom k jeho súčasnej finančnej situácii žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému. Podaním doručeným súdu dňa 06.07.2021 otec doplnil, že pol roka pred nástupom na výkon trestu nikde nepracoval a ani nebol evidovaný na úrade práce.
2. Súd vykonal pojednávanie a aj rozhodol dňa 15.11.2021 v neprítomnosti otca. Otec svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 25.10.2021 z dôvodu jeho výkonu trestu vo väznici a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Otec nechal na zváženie súdu, v prípade, že to súd bude považovať za nutné, výsluch otca prostredníctvom videokonferencie. Súd vzhľadom na písomné vyjadrenia otca nepovažoval výsluch otca prostredníctvom videokonferencie za potrebný.
3. Matka na pojednávaní konanom dňa 15.11.2021 s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že s otcom maloletého sme žili spolu v L. republike, keď mal J. X roky ukončili s otcom spolužitie a matka s maloletým sa presťahovala na S.. Potom asi v roku 2012 otec 1-krát prišiel na S. a stretol sa s maloletým. Odvtedy sa s maloletým nevidel. Otec matku ani nekontaktuje a nezaujíma sa o maloletého. Pojednávanie ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému v roku 2013 prebehlo v neprítomnosti otca. Matka komunikuje s rodičmi otca a od nich sa dozvedela, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody. Mala za to, že tam
je otec za krádeže, prípadne drogy. Otec až do novembra 2020 neplatil žiadne výživné na maloletého. Od tohto mesiaca matke z väznice začalo chodiť výživné v sumách XX-XX Eur. V roku 2019 matka podala trestné oznámenie na otca pre neplatenie výživného a v roku 2020 matka zároveň podala návrh na začatie exekúcie. V roku 2021 matke z Okresného súdu Praha prišiel rozsudok, v ktorom bol otec odsúdený za neplatenie výživného.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom otca na zníženie vyživovacej povinnosti a navrhol návrh otca zamietnuť. Mal za to, že zníženie výživného nie je v záujme mal. dieťaťa. Konštatoval, že namieste by bolo naopak zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, najmä návrhom otca, písomnými vyjadreniami otca vrátane príloh, lustráciami v Sociálnej poisťovni, lustráciami v registri obyvateľov, lustráciou v databáze súdov, odpoveďou od bývalého zamestnávateľa matky vrátane príloh, odpoveďou od UPSVAR Trenčín, odpoveďou od Sociálnej poisťovne, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 30P/3285/2012 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
6. Rodičovské práva a povinnosti k mal. J. boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/328/2012-35 z dňa 19.08.2013 tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 60,- Eur mesačne a dlh na výživnom otca za obdobie od 01.10.2012 do rozhodnutia súdu vo výške 660,- Eur bol otcovi povolený splácať v splátkach vo výške 20,- Eur. Maloletý J. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorý žili v spoločnej domácnosti do troch rokov veku maloletého. Otec sa s maloletým stretol naposledy v roku 2012, odvtedy ho nevidel, ani matku nijak nekontaktuje ohľadne informácii o maloletom a nijak sa o maloletého nezaujíma. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý J. 5 rokov, mal na ďalší mesiac nastúpiť do materskej školy. Bol zdravý. Matka bývala v 4-izbovom byte vo vlastníctve jej matky spolu s maloletým a matkou zo strany matky. Matka pracovala ako čašníčka v Reštaurácii A. - T. U. s prímom 340 Eur mesačne. matka uviedla, že otec je vyučený čašník. Otec býval na ubytovni v D. v L. republike, bol istú dobu občanom bez prístrešia, poberal príspevok na živobytie 3410 Kč mesačne, predtým pracoval v spoločnosti Y. B. s.r.o. so sídlom v Z. s príjmom 18.000 Kč mesačne netto a mal sa zamestnať ako čašník s predpokladaným príjmom 8.500 Kč mesačne. Otec mal niekoľko dlhov a exekúcií.
7. Matka aktuálne žije od roku 2014 v rodinnom dome v vlastníctve jej partnera spolu s partnerom, ich maloletým synom A. A. narodeným v roku XXXX a maloletým J.. Partner A. A. je zamestnancom S., pracuje ako automechanik s príjmom 850 Eur netto. Matka pracuje od augusta 2021 ako predavačka v I. J. s.r.o., s príjmom 740 Eur netto. Z. od júna 2019 do júla 2021 pracovala u S. Z., a.s. s príjmom XXX Eur netto. Poberá rodinný prídavok na 2 deti 50 Eur. Nehnuteľnosti nevlastní, vlastní auto L. linea r.v. XXXX. S partnerom hospodária spoločne. Výdavok na bývanie predstavuje na elektriku je 180 Eur mesačne, plyn 20 Eur, na internet 65 Eur, televízia 8 Eur, mobil 20 Eur, splátka úveru 150 Eur, ktorý bol poberaný za účelom rekonštrukcie domu. Úver bol poberaný na matku, hypotéku na dom čerpal partner a spláca ju vo výške 300 Eur mesačne. S. A. A. navštevuje materskú školu, je evidovaný na alergiológii.
8. Otec má stále vyživovaciu povinnosť len k mal. J., iná vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že otec je slobodný. V návrhu na začatie konania svoje bytové pomery neopísal a výdavky neuviedol. Od XX.XX.XXXX je otec vo výkone trestu odňatia slobody vo Väznici G. S. s predpokladom skončenia výkonu trestu 24.08.2022. Pol roka pred nástupom na výkon trestu otec nepracoval, ani nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
9. Maloletý J. má XX rokov, je žiakom 8. ročníka ZŠ. Je dispenzarizovaný v alergiologickej ambulancii. Lieky berie asi 6 mesiacov v roku s poplatkom 10 Eur mesačne. Platené krúžky nemá. Stravuje sa v školskej jedálni s poplatkom 21 Eur mesačne. Cestovné do školy predstavuje 20Eur.
10. Podľa § 2 ods. 1 z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Zároveň súd považuje za dôležité zdôrazniť, že iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať § 78 ods. 1 Zákona o rodine a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.
16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/328/2012 za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k mal. J. bola naposledy upravená vyššie citovaným rozsudkom tunajšieho súdu. Potom vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 26 Zákona o rodine súd porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom dospel k záveru, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane otca, matky a najmä maloletého.
17. V danej veci súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Dôvodom podania návrhu otca na začatie konania bola skutočnosť, že od 25.11.2019 je otec vo výkone trestu odňatia slobody vo Väznici G. S., kde je pracovne zaradený a poberá mzdu len 5139 Kč. Matka aktuálne poberá mzdu vo výške 740 Eur netto. Skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody súd vyhodnotil tak, že otec sám je zodpovedný za svoje konanie a práve svojim nezodpovedným spôsobom života sa dostal do väzenia a teda pripravil sa o možnosť lepšieho zárobku. Súd má za to, že v tomto konkrétnom prípade dieťa nemôže byť sankcionované za počínanie otca znížením výživného, ktorého ani terajšieho výška nepostačuje na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého. Zároveň súd uvádza, že otec nezodpovedne k prispievaniu na výživu maloletého J. pristupoval aj pred nástupom na výkon trestu, keď na jeho výživu dlhodobo niekoľko rokov riadne neprispieval, a to od rozhodnutia súdu z augusta 2013 až do nástupu otca na výkon trestu. Prvé výživné bolo k rukám matky po viac ako 12 rokoch od súdneho rozhodnutia zaslané z účtu Väznice G. S. v novembri 2020. Od novembra 2020 je matke s väznice zasielané na výživné v sumách 41 - 62 Eur (č.l. 57). Otec je vyučený čašník, v čase posledného súdneho rozhodnutia mal prísľub práce čašníka s príjmom 8500 Kč a predtým pracoval v spoločnosti Y. B. s.r.o. so sídlom v Z. s príjmom 18.000 Kč mesačne netto. Nástupom do výkonu trestu odňatia slobody sa tak otec pripravil o možnosť príjmu, z ktorého by bolo v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať výživné vo výške 60 Eur. Zároveň súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V danej veci sa o maloletého od jeho 3 rokov osobne stará matka, otec sa dlhodobo s maloletým nestretáva, naposledy ho videl asi vo veku 4 rokov maloletého. Ďalšia vyživovacia povinnosť otcovi nepribudla. Naopak na strane matky sa zmenili bytové pomery, žije v domácnosti s partnerom, s ktorým náklady na bývanie znášajú na polovicu a matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému A.. Matka zmenila i zamestnanie, dosahuje vyšší príjem od posledného súdneho rozhodovania, kedy zarábala 340 Eur, aktuálne má príjem 740 Eur netto. Na strane maloletého J. došlo od roku 2008 k zásadnej zmene pomerov, okrem toho, že je vekovo starší, maloletý nastúpil na prvý stupeň základnej školy, v súčasnosti navštevuje 2. ročník ZŠ, preto možno jednoznačne konštatovať odôvodnenú zmenu potrieb maloletého na bežné výdavky i výdavky maloletého na školu, školské pomôcky, stravu v škole, na cestovné 20 Eur mesačne. Maloletý je dispenzarizovaný v alergiologickej ambulancii, 6 mesiacov v roku užíva lieky s poplatkom 10 Eur mesačne. Na strane maloletého súd nezistil žiadne neprimerané alebo neodôvodnené výdavky. Súd má nielenže za to, že zníženie výživného v danej veci nie je dôvodné, ale zdôrazňuje, že aktuálne určené výživné v sume 60 Eur je vzhľadom na vek maloletého a stupeň jeho školskej dochádzky v tak nízkej sume, že jednoznačne nepostačuje na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého, na ktorých by sa otec ako rodič mal podieľať. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd, súladne s názorom kolízneho opatrovníka, návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.
18. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.