Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30S-96-2020.pdf
PDF · 76.61 KB
No categories available
30S/96/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JUVENTAS Žilina, n. o., so sídlom Pivovarská 1043/3, 010 01 Žilina, IČO: 37 983 121, právne zastúpeného JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP4-2020/025691-002 zo dňa 16.06.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu zo dňa 13.07.2020 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 13.07.2020 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP4-2020/025691-002 zo dňa 16.06.2020, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Žilinského samosprávneho kraja (ďalej len „ŽSK“) č. 02856/2020/RÚ-3 zo dňa 16.03.2020 potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím I. výrokom uložil žalobcovi odvod vo výške 185,30 Eur za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) a penále podľa § 31 ods. 4 zákona vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu, ktorého sa dopustil tým, že troch žiakov, uviedol v žiadosti o poskytnutie dotácie na rok 2016, ktorým vydal rozhodnutie o prijatí do SCVČ po 15.09.2015 s dátumom na rozhodnutí č. 1021126 zo dňa 29.09.2015, s dátumom na rozhodnutí č. 1000457 zo dňa 21.09.2015, s dátumom na rozhodnutí č. 1017596 z 22.09.2015, použil dotáciu ŽSK nad rámec oprávnenia vo výške 183,50 Eur čím porušil Článok IV ods. (2) VZN ŽSK č. 39/2015. II. výrokom rozhodnutia žalovaný uložil žalobcovi odvod vo výške 10.337,40 Eur za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) a penále podľa § 31 ods. 4 zákona vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu, ktorého sa dopustil tým, že deväťdesiatosem žiakov nad 15 do 30 rokov veku, uviedol v žiadosti o poskytnutie dotácie na rok 2016, a nedoručil ani jednému z nich rozhodnutie do vlastných rúk o prijatí do školského zariadenia, použil dotáciu ŽSK nad rámec oprávnenia vo výške 10.337,40 Eur, čím porušil Článok IV ods. (2) prvá veta VZN ŽSK č. 39/2015 a ust. §38 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2. Žalobca v žalobe okrem iného poukázal na rozpor so zákonom č. 67/2020 Z.z. a uviedol, že napriek zákonnému prerušeniu konania o uložení odvodu a penále ŽSK v konaní pokračoval. Poukázal na ďalšie dôvody žaloby a to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je nezákonné, nakoľko vychádza z nezákonne získaných dôkazov, je nezákonné, nakoľko správny orgán aplikoval nesprávne právne predpisy. Uviedol, že samosprávny kraj v rámci výkonu samosprávy prijíma všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa upravuje poskytovanie príspevkov základným umeleckým školám, jazykovým školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja ako aj poskytovanie dotácií
zriaďovateľom cirkevných a súkromných základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských zariadení na území samosprávneho kraja. Podľa žalobcu ŽSK si uvedomoval, že poskytovanie dotácie z jeho rozpočtu je výkonom školskej samosprávy a nie preneseným výkonom štátnej správny, čo má dopad na kroky, ktoré následne vykonal a v ktorých žalovaný nenašiel pochybenia. Poukázal na oznámenie o začatí kontroly, z ktorého malo vyplynúť, že predmetom kontroly je kontrola údajov poskytnutých zriaďovateľom súkromného centra voľného času v žiadosti o poskytnutie dotácie na kalendárny rok 2016 podľa čl. IX Všeobecne záväzného nariadenia ŽSK číslo 39/2015 o poskytovaní príspevkov základných umeleckým školám, jazykovým školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a o poskytovaní dotácií zriaďovateľom cirkevných a súkromných základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských zariadení na území žilinského kraja. Z uvedeného má vyplynúť, že predmetom kontroly bolo výlučne dodržiavanie VZN č. 39/2015 a teda sa nejednalo o finančnú kontrolu vykonávanú podľa ustanovení zákona č. 357/2015 Z.z., pričom tomuto argumentu žalobcu sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal. K oprávnenosti osoby uviedol, že jedinou osobou oprávnenou na výkon kontroly dodržiavania všeobecne záväzných nariadení je výlučne hlavný kontrolór, resp. útvar hlavného kontrolóra Žilinského samosprávneho kraja. Podľa názoru žalobcu je ustanovenie čl. XV ods. 3 VZN č. 39/2015 nezákonné v tom zmysle, že by ŽSK mohol delegovať právomoc hlavného kontrolóra na iné osoby, nakoľko na takýto úkon nedisponuje žiadnym zákonným oprávnením. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.07.2010, sp. zn. 8Sžp 1/2010. Podľa žalobcu, ŽSK pochybil, nakoľko v čase začatia kontroly, t.j. dňa 30.03.2016 bol platným a účinným zákonom, podľa ktorého mal ŽSK ako oprávnená osoba postupovať v oblasti finančnej kontroly zákon č. 357/2015 Z.z.. Vzhľadom na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. nebolo možné aplikovať na vykonanú kontrolu ustanovenia zákona č. 10/1996 Z.z. nakoľko sa nejednalo o výkon prenesenej štátnej správy, ale o výkon samosprávy a neskôr prijatý právny predpis uvádza osobu hlavného kontrolóra ako jedinú oprávnenú osobu na kontrolu dodržiavania nariadení samosprávneho kraja. ŽSK a aj žalovaný porušili svoje oprávnenia, prekročili svoju právomoc, poškodili a ukrátili práva žalobcu a navyše svoje protiprávne konanie označili za irelevantné vo vzťahu k skutkovým zisteniam. K výkladu ustanovení VZN č. 39/2015 žalobca uviedol, že z uvedeného predpisu nevyplýva, že by rozhodnutie o prijatí žiaka malo byť doručené, malo byť vydané do 15.09. predchádzajúceho kalendárneho roka, preto konaním účastníka konania nemohlo dôjsť k porušeniu jeho ustanovení.
3. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Návrh odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je zriaďovateľom súkromného školského zariadenia - súkromného centra voľného času Žirafa, ktoré je financované výlučne z verejných zdrojov, konkrétne z dotácií od samosprávnych celkov, akýkoľvek výkon rozhodnutia by spôsobil žalobcovi nielen závažné hospodárske a finančné škody, ale zároveň by ohrozil fungovanie samotného školského zariadenia a plnenie úloh, ktoré mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov vyplývajú. Z dôvodu deklarovaného poklesu príjmov je potrebné predpokladať aj s poklesom príjmov pre žalobcu na mzdy a prevádzku súkromného centra voľného času v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Ďalší dôvod pre priznanie odkladu vykonateľnosti žalobca uviedol aj zrejmý a nepopierateľný rozpor rozhodnutia ŽSK ako aj napadaného rozhodnutia s právnymi predpismi.
4. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v podaní zo dňa 29.10.2021 uviedol, že k dôvodu na priznanie odkladného účinku, ktorým by prípadným výkonom rozhodnutia žalobcovi vznikli závažné hospodárske a finančné škody, vzhľadom na nepoznanie vnútorných, ekonomických a hospodárskych pomerov daného zariadenia, sa nevie zodpovedne vyjadriť. Zásadné námietky k návrhu na priznanie odkladného účinku nemá. Nesúhlasil však so žalobcovým názorom, aby priznanie odkladného účinku správnej žaloby bolo aj na základe rozporu napadnutého rozhodnutia s právnymi predpismi.
5. Podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
6. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
7. Súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. V danom prípade žaloba smeruje proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie ŽSK zo dňa 16.3.2020, ktorým uložil žalobcovi odvod za porušenie finančnej disciplíny a penále za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu, ktorého sa dopustil tým, že troch žiakov, uviedol v žiadosti o poskytnutie dotácie na rok 2016, ktorým vydal rozhodnutie o prijatí do SCVČ pod 15.09.2015 s dátumom na rozhodnutí po 15.09.2015. V danej veci ide o spôsob čerpania verejných prostriedkov žalobcom, ktoré mal použiť nad rámec zákonom ustanoveného oprávnenia v rozpore s ust. § 38 zákona o štátnej správe v školstve a čl. IV ods. 2 VZN ŽSK č. 39/2015. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že žalobca je financovaný výlučne z verejných zdrojov, konkrétne z dotácií od samosprávnych celkov a výkon rozhodnutia by spôsobil žalobcovi závažné hospodárske a finančné škody ale aj ohrozenie fungovania samotného školského zariadenia a plnenie úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, správny súd uvádza, že chýba bližšie vymedzenie skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu a osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi. Žalobca pre priznanie odkladného účinku má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. Žalobca tvrdenia o negatívnom vplyve výkonu napadnutého rozhodnutia na fungovanie školského zariadenia nedoložil žiadnymi dôkazmi, t.j. nepreukázal svoje celkové ekonomické pomery, a teda do akej miery by realizácia napadnutého rozhodnutia negatívne ovplyvnila a ohrozila jeho fungovanie - školského zariadenia - voľného času. K uvedenému tvrdeniu žalobcu, správny súd uvádza, že ide len o všeobecné tvrdenia žalobcu, ktorým chýba bližšia konkretizácia, akým právam žalobcu a do akej miery hrozí závažná ujma okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. Žalobca len konštatoval, že výkon rozhodnutia mu spôsobí hospodárske a finančné škody ako aj ohrozí fungovanie školského zariadenia. Ohrozenie fungovania školského zariadenia dôkazmi neosvedčil.
8. Pokiaľ žalobca ako ďalší dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol rozpor rozhodnutia ŽSK ako aj napadnutého rozhodnutia s právnymi predpismi, tak k uvedenému správny súd uvádza, že uvedený dôvod nespĺňa predpoklady na priznanie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uvedený žalobný bod bude správny súd preskúmavať vo veci samej, ktorý následne vyhodnotí na základe zisteného skutkového stavu.
9. Nakoľko žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, správny súd dospel k záveru, že nebolo možné návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP vyhovieť, preto správny súd uvedený návrh žalobcu zamietol v súlade s § 188 SSP.
10. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.