Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Er-738-2010.pdf
PDF · 104.11 KB
Case nature
Subarea
5Er/738/2010
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zast.: Verita s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava (historický názov Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava), proti povinnej: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J., O. XXXX, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimír Zachar, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Poľná 31/23, Ružomberok, pre vymoženie pohľadávky vo výške 636,56 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu sp. zn. EX XXXX/XX vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Valdimírom Zacharom a na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo poverením č. 5507 XXXXXX* zo dňa 30.09.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. K zo dňa 26.05.2010, právoplatným dňa XX.XX.XXXX.
2. Povinná doručila súdu dňa 18.02.2020 a dňa 08.07.2021 podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie.“ Návrh odôvodnila tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a existujú skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinná ďalej uviedla, že právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, t.j. rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Súd v konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to ustanovenia §44 ods. 2 Exekučného poriadku t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore zo zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Povinná poukázala na množstvo súdnych rozhodnutí , napr. uznesenie KS Nitra sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. l písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt" (,,práva patria bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo ,,zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp ,,vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2012, sp. zn.: XCdo XXX/XXXX, uznesenie NS SR sp. zn. 24ECdo/5/2016 zo dňa 31.05.2017, či rozhodnutia Krajských súdov v Banskej Bystrici a Prešove. Ďalej povinná uviedla, že jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, preto žiadala, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti, verejne, a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým dôkazom, žiadala súd, aby konal a prihliadol na skutočnosť, že exekučný titul na základe, ktorého je vykonávaná exekúcia sp. zn. EX 4491/10 je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a žiada, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie. Exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne účinky. Na základe uvedeného povinná navrhla, aby súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do 31.08.2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, a preto súd o zastavení exekúcie rozhodoval podľa ustanovení Exekútorského poriadku účinného do 31. marca 2017.
5. Súd preskúmal spisový materiál a zistil nasledujúci skutkový stav; exekučným titulom bola povinná zaviazaná na zaplatenie sumy 636,56 Eur s 23 % ročným úrokom z dlžnej sumy istiny od 07.03.2008 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy istiny od 07.03.2008 do zaplatenia istiny, sumy úrokov dlžných ku dňu predčasnej splatnosti vo výške 58,99 Eur, sumy dlžných poplatkov vo výške 48,46 Eur, náhrady poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia 136,35 Eur. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 18.09.2007, záväzky z ktorej povinná riadne a včas neplnila. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver 663,88 Eur (20.000,- Sk). Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach pre úver [verzia 1/2007] prislúchajúcich k predmetnej zmluve o úvere, v zmysle ktorej „Podľa bodu 11.2 obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007], zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vložka č. 3157/B [RAM] podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“
6. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „ Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietala právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť, z dôvodu, že podľa nej bola právomoc rozhodcovského súdu založená na neplatnom právnom úkone - rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke a exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom.
10. Súd, v rámci exekučného konania nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže preskúmavať právne a skutkové závery, ktoré boli výsledkom konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, na poklade ktorého sa má vykonať exekúcia. Exekučný súd je však oprávnený a zároveň aj povinný preskúmať skutočnosť, či bol exekučný titul vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Právomoc rozhodcovského súdu závisí od platného dojednania účastníkov konania o právomoci rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu spor medzi nimi rozhodnúť. Exekučný súd musí mať pri tomto posúdení preukázanú nielen existenciu takéhoto dojednania, ale musí posúdiť aj skutočnosť, či je takéto dojednanie platné. Ak exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej zmluvy, takýto postup nemožno považovať za posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. V súvislosti s tým možno poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 (publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2012 s. 46), uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo XXX/XXXX zo dňa 18.09.2012 (publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2013 s. 35) a uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo XXX/XXXX zo dňa 10. októbra 2012 (publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2013 s. 27).
10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.10.2008 (ďalej aj ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej aj ako „OZ“), spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
13. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka 9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
14. Je potrebné zohľadniť, že predmetná zmluva bola uzavretá za účinnosti § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, v danom čase však bol pojem „spotrebiteľských zmlúv“ definovaný nielen § 52 ods. 1 OZ, ale súčasne bol vymedzený aj ustanovením § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý tento pojem v porovnaní s OZ definoval širším spôsobom, preto exekučný súd vychádzal v rámci povinnosti eurokomformného výkladu zo širšieho vymedzenia tohto pojmu obsiahnutého v § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa.
15. Súd posúdil právny vzťah z predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský, a to s ohľadom na predmet činnosti veriteľa, ktorý je bankou a pri plnení a uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o postavenie dlžníka z predmetnej zmluvy, z jej obsahu nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by predmetnú zmluvu uzatvoril v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uskutočniac tento právny úkon pod svojím obchodným menom. S ohľadom na ustanovenie § 52 ods. 1 OZ je teda zrejmé, že pokiaľ so zreteľom na postavenie účastníkov predmetnej zmluvy nebol preukázaný iný charakter ich vzájomného zmluvného vzťahu, ide nepochybne o spotrebiteľský zmluvný vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Skutočnosť, že zmluva o úvere predstavuje tzv. „absolútny obchod“ v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a jej právna úprava je v systéme vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že na záväzkovo-právny vzťah účastníkov exekučného konania vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných právnych noriem o ochrane spotrebiteľa. Teda pri posudzovaní otázky pôsobnosti právnych noriem o ochrane spotrebiteľa je okolnosť, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka bez významu.
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
17. Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
18. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
19. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
20. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej aj ako“ zákon o rozhodcovskom konaní“), podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.
22. Podľa § 19 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.
23. Súd posudzuje ne/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom exemplikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ. V danom prípade súd posúdil ne/prijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky prostredníctvom generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods.1 OZ. Samotná smernica 93/13 rovnako ako OZ obsahuje okrem indikatívneho a príkladného výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v prílohe aj generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 3 ods. 1, pretože počíta s tým, že nekalé môžu byť nielen zmluvné dojednania príkladmo uvedené v prílohe smernice, čo napokon jasne vyplýva aj z čl. 3 ods. 3 smernice, ktorý uvádza, že zoznam uvedený v prílohe „je indikatívny a nevyčerpávajúci“. Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je teda vždy zmluvné ustanovenie, ktoré možno podradiť pod niektorú z klauzúl obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ale zároveň môže byť kvalifikované ako neprijateľná podmienka aj zmluvné ustanovenie, ktoré nie je možné podradiť pod niektorú z neprijateľných podmienok obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ak takéto dojednanie napĺňa kritériá generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy o úvere sa vo výpočte neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutom v § 53 ods. 4 OZ nenachádzala klauzula týkajúca sa rozhodcovskej doložky, ktorá bola do tohto výpočtu neprijateľných podmienok doplnená až od 01.01.2008, preto exekučný súd vychádzal pri posudzovaní ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky z generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ.
24. Podľa názoru súdu v prípade posudzovanej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 11.2 obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007], niet rozumnej pochybnosti o tom, že takéto zmluvné dojednanie napĺňa kľúčové kritérium generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ, keď dôsledkom takejto rozhodcovskej doložky je spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo znenia rozhodcovskej doložky a s ohľadom na citované ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že dôsledkom dojednanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ je nútený riešiť svoje spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní, pretože podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké účinky ako podanie žaloby na všeobecný súd, pričom po začatí rozhodcovského konania už nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde. Exekučný súd má však za to, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté v rozhodcovskej doložke svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa aj tým, že obsahuje vopred presne určený rozhodcovský súd, ktorého výber spotrebiteľ nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť. Vzhľadom na to, že osoba rozhodcu - v danom prípade rozhodcovského súdu bola v rozhodcovskej doložke vopred uvedená a povinný v postavení spotrebiteľa nemal možnosť výber tejto osoby akokoľvek ovplyvniť, tak táto skutočnosť sama osebe vyvoláva dôvodné pochybnosti o nestrannosti rozhodcovského súdu vo vzťahu k účastníkom konania, najmä oprávnenému, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený svoje pohľadávky z podnikateľskej činnosti opakovane uplatňuje pred tým istým rozhodcovským súdom, ktorý je uvedený aj v predmetnej rozhodcovskej doložke. Z označenia uvedeného rozhodcovského súdu v zmluve je zrejmé, že jeho zriaďovateľom je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena, čo môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. V danej súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak rozhodcovská doložka určuje na rozhodnutie vzájomných sporov rozhodcovský súd v mieste sídla dodávateľa, pričom inak by bol v zmysle v tom čase platnej a účinnej úpravy O.s.p. na rozhodovanie príslušný súd v mieste bydliska spotrebiteľa, v dôsledku takéhoto zmluvného dojednania je postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi, oproti postaveniu, ktoré by mu inak vyplývalo z právnej úpravy podstatne zmenené. V súlade s uvedeným exekučný súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu aj tým, že v jej obsahu dodávateľ bez toho, aby spotrebiteľ vedel ovplyvniť výber osoby rozhodcu, zvolil pre rozhodnutie sporu rozhodcovský súd v mieste svojho sídla.
25. Existencia značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa je podľa názoru exekučného súdu umocnená aj samotným začlenením rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013,bod30, ktorý uviedol, že „Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel trebárs od obchodným zmlúv majú slúžiť k predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Ak dodávateľ napriek tomu takto koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“
26. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru exekučného súdu, v danom prípade rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ. Na základe uvedeného súd ustálil, že v predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej doložky, ktorú súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje (jeho obsahom je súd viazaný a je povinný z neho vychádzať), musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). Z hľadiska formálnej vykonateľnosti platí,
že vykonateľné je rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a lehota na splnenie, ktorá v ňom bola stanovená uplynula. Kým materiálna vykonateľnosť rozhodnutia znamená, že predmetné rozhodnutie musí obsahovať označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, vymedzenie rozsahu a obsahu uloženej povinnosti a určenie lehoty na jej splnenie. V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44) na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50) na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd musí zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, musí exekúciu aj bez návrhu, zastaviť. V predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej doložky, ktorú súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 (v súčasnosti § 53 ods. 5 OZ) Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Nakoľko rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne, rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. N1009254 zo dňa 26.05.2010 nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
27. Na základe uvedeného súd exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. a) Exekučného poriadku na návrh povinnej zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko nemal k dispozícii ich vyúčtovanie. Rozhodne o nich po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).