Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/75/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Základná organizácia Odborového zväzu KOVO Hella Slovakia, so sídlom Hrežďovská 1629/16, 957 04 Bánovce nad Bebravou, IČO: 308040780367, proti žalovanému: JUDr. X. U., PhD., bytom Z. XXXXX/XXD, 831 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: ZO PBGN SR - Naše odbory HSKF, so sídlom Kočovce 228, 916 31 Kočovce, IČO: 50 875 965, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.02.2021, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 22.04.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.02.2021, ktorým žalovaný ako rozhodca určený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v zmysle určenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 14536/2021-M_OPV zo dňa 05.02.2021 v súlade s o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spore o určenie reprezentatívnosti odborovej organizácie oprávnenej na kolektívne vyjednávanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy za zamestnancov v spoločnosti HELLA Slovakia Front-Lightning, s. r. o. a poverený na vydanie rozhodnutia v súlade s zákona o kolektívnom vyjednávaní vydal oprávnenie na rokovanie a uzatvorenie kolektívnej zmluvy v spoločnosti HELLA Slovakia Front-Lightning, s. r. o. odborovej organizácii ZO PBGN SR - Naše odbory HSKF, so sídlom Kočovce 228, 916 31 Kočovce, IČO: 50875965

2. Žalobca žalobu odôvodnil tak, že žalovaný ako rozhodca v spore o určenie oprávnenej odborovej organizácie vystupuje ako orgán verejnej správy v prípade, že je rozhodca určený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe žiadosti jednej zo zmluvných strán kolektívnej zmluvy. Mal za to, že konkrétne ide o orgán verejnej správy v zmysle , to znamená, že ide o fyzickú osobu, ktorej osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, pričom osobitným zákonom v tomto prípade má byť zákon o kolektívnom vyjednávaní. Právny názor, že rozhodca v spore podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní vystupuje ako orgán verejnej správy opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.03.2016, podľa ktorého: „Verejnou mocou sa rozumie taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Inštitút verejnej moci je vnímaný ako inštitút zahŕňajúci priamo moc štátnu a ďalej ostatnú verejnú moc. Štátnou mocou disponuje sám štát a zabezpečuje ju prostredníctvom svojho osobitného štátneho aparátu. Takzvaná ostatná verejná moc je v príslušnom

rozsahu zverená subjektom neštátneho charakteru k správe verejných záležitostí, je od štátnej moci v určitom zmysle odvodená a nemôže s ňou byť v rozpore. S verejnou mocou pritom súvisí neoddeliteľne nerovnosť v postavení subjektov vo vzťahoch touto mocou ovládaných. Postavenie orgánu verejnej moci sui generis má aj rozhodca v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní, pretože autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov (strán kolektívnej zmluvy), ktoré s ním nie sú v rovnom postavení, obsah tohto rozhodnutia nezávisí od vôle týchto subjektov, toto rozhodovanie je súčasťou právomoci rozhodcu zakotvenej zákonom o kolektívnom vyjednávaní a účastníctva v rozhodovaní pred rozhodcom, je nutnou podmienkou pre rozhodovanie sporu týchto subjektov vo veci plnenia záväzkov z kolektívnej zmluvy“. Najvyšší súd SR zároveň konštatoval, že dôležitým atribútom pri posudzovaní postavenia rozhodcu ako orgánu verejnej správy je, že rozhodca autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, ktoré s ním nie sú v rovnom postavení a obsah tohto rozhodnutia nezávisí od vôle týchto subjektov. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 29.08.2011, kde sa súd rovnako zaoberal otázkou postavenia rozhodcu ako orgánu verejnej správy v prípade rozhodovania sporov vo veci plnenia záväzkov z kolektívnej zmluvy podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní. Na základe uvedených právnych názorov je žalobca presvedčený, že rozhodca v spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy podľa § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní autoritatívne rozhoduje o práve odborovej organizácie vyjednávať a uzatvoriť kolektívnu zmluvu, pričom rozhoduje na základe právomoci, ktorá mu bola priznaná zákonom o kolektívnom vyjednávaní. Podľa žalobcu je tak zrejmé, že jeho právomoc mu bola zverená verejnou mocou. Zároveň rozhodca rozhoduje o práve odborovej organizácie príslušnej vyjednávať a uzatvoriť kolektívnu zmluvu, čo priamo vyplýva z ustanovenia § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní, podľa ktorého rozhodca vydá rozhodnutie oprávňujúce príslušnú odborovú organizáciu alebo príslušné odborové organizácie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy. Súčasne uviedol, že nie je pochýb o tom, že v procese konania pred rozhodcom nie sú odborové organizácie voči rozhodcovi v rovnom postavení a obsah rozhodnutia rozhodcu nezávisí od vôle odborových organizácií.

3. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobca odôvodnil tým, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalobca je toho názoru, že žalovaný mal po riadnom zistení skutkového stavu dospieť k záveru, že odborové organizácie sa dohodli na spoločnom postupe pri kolektívnom vyjednávaní a spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy v danom prípade nevznikol a vec mal vrátiť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR s odôvodnením spočívajúcim v neexistencii sporu o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy. Upozornil na to, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nezdôvodnil existenciu sporu o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy napriek tomu, že mal vedomosť o názore žalobcu na vzniknutý skutkový stav, vrátane jeho názoru na neexistenciu sporu o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu žalovaný svojím rozhodnutím nezákonným spôsobom eliminoval žalobcu z procesu kolektívneho vyjednávania, a to napriek tomu, že prejavil súhlas s predloženým návrhom kolektívnej zmluvy a dohodol sa s ZO PBGN SR - Naše odbory HSKF na spoločnom postupe v kolektívnom vyjednávaní.

4. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov; rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka; opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

6. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

7. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

8. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

9. Podľa správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

10. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní, zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy.

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní, kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.

13. Podľa § 3a ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov môžu príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa medzi sebou nedohodnú inak. Ak sa odborové organizácie nedohodnú na postupe podľa prvej vety, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie.

14. Podľa § 3a ods. 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní, ak sa zúčastnené strany nedohodnú podľa odseku 1 alebo 2, ide o spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy.

15. Podľa § 3a ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní, spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy rieši rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa tohto zákona. Ak sa zmluvné strany na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán ho určí ministerstvo.

16. Podľa § 3a ods. 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní, rozhodca vydá doklad, ktorý oprávňuje príslušnú odborovú organizáciu alebo príslušné odborové organizácie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy.

17. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade v zmysle podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom sa zaoberal tým, či žalovaný v postavení rozhodcu, ktorý rozhodoval v spore o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní, vystupuje ako orgán verejnej správy, t. j. či rozhodnutie vydané týmto rozhodcom je rozhodnutím preskúmateľným správnym súdom podľa ustanovení .

18. Správny súd poukazuje na to, že zákon o kolektívnom vyjednávaní v ustanovení § 10 vymedzuje ďalšie kolektívne spory okrem uvedeného prípadu v zmysle § 3a, konkrétne spory o uzavretie kolektívnej zmluvy a spory o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy. Zo znenia ust. § 13 a § 14 zákona o kolektívnom vyjednávaní je zrejmé, že iba ustanovenie § 14 zákona o kolektívnom vyjednávaní, v prípade sporu o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, pripúšťa súdny prieskum rozhodnutia rozhodcu na návrh

zmluvnej strany, ak je toto rozhodnutie v rozpore s právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami (). Na konanie je v takomto prípade príslušný okresný súd, v obvode ktorého má sídlo zmluvná strana, proti ktorej tento návrh smeruje, pričom pri rozhodovaní sa postupuje podľa , podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

19. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie dôvodovej správy k o niektorých opatreniach v súvislosti s prijatím , a , ktorým došlo k novelizácii zákona o kolektívnom vyjednávaní, podľa ktorej bolo potrebné upraviť osobitný postup konania o zrušenie rozhodnutia rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy na návrh zmluvnej strany, keďže touto novelou došlo k zmene súdu vecne príslušného na konanie (pred rokom 2016 bol na takéto konania vecne príslušný krajský súd, pričom postup súdu v takýchto konaniach mal byť upravený - konanie o preskúmavaní neprávoplatných správnych rozhodnutí súdom). Táto dôvodová správa poukázala na to, že vecná príslušnosť na konanie a procesnoprávny postup boli určené , aby nedochádzalo k aplikačným problémom.

20. Rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní síce nie je rozhodnutím podľa § 14 zákona o kolektívnom vyjednávaní, podľa názoru správneho súdu je však potrebné komplexne poukázať na právnu úpravu zákona o kolektívnom vyjednávaní, jeho celkové členenie, druhy sporov, ktoré sú týmto zákonom upravené a charakter týchto sporov, aby bolo zrejmé, aké rozdiely v týchto sporoch existujú, aká rozdielna je právna úprava podľa § 3a a § 14 zákona o kolektívnom vyjednávaní, aby bolo zrejmé, prečo správny súd považuje rozhodnutia podľa § 3a za rozhodnutie súkromnoprávnej povahy, nepreskúmateľné v správnom súdnictve. Zároveň súd zdôrazňuje, že rozhodnutia rozhodcu podľa tento zákon chápe ako rozhodnutia orgánu verejnej správy, preskúmateľné súdom, pričom je táto preskúmateľnosť výslovne určená zákonom, a to s určením vecnej príslušnosti okresného súdu za aplikácie .

21. Novelizácia procesnoprávnych kódexov v roku 2015, s účinnosťou od 01.07.2016, upravila príslušnosť súdu na rozhodovanie, pričom výslovne uviedla, že je nevyhnutné upraviť právomoc súdu pri preskúmavaní rozhodnutí rozhodcu podľa § 14 zákona o kolektívnom vyjednávaní. Žiadnym zákonným ustanovením nedošlo k úprave právomoci súdov pri iných druhoch sporov, ako ich vymedzuje zákon o kolektívnom vyjednávaní v , resp. v . Možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia rozhodcu nebola spomenutá ani v citovanej dôvodovej správe k Zo systematického a gramatického výkladu možno dospieť len k tomu záveru, že zákonodarca pri zákone o kolektívnom vyjednávaní nemal legislatívny úmysel umožniť súdny prieskum rozhodnutí rozhodcu podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní v rámci správneho súdnictva, ak výslovne len pri ustanovení určil právomoc všeobecného súdu na preskúmanie takýchto rozhodnutí rozhodcu (podobne napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 03.06.2021).

22. Súd nemôže extenzívne rozširovať legislatívne znenie zákona a zveriť právomoc preskúmania aj iných rozhodnutí rozhodcu správnym súdom, ak to výslovne nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o kolektívnom vyjednávaní. Napriek tomu, že ustanovenie § 3a výslovne nevylučuje súdny prieskum rozhodnutia rozhodcu, nemožnosť súdneho prieskumu je zrejmá z tohto ustanovenia ako celku v kombinácii s ostatnými ustanoveniami zákona o kolektívnom vyjednávaní.

23. Ďalší dôvod nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správnym súdom spočíval v posúdení otázky postavenia žalovaného, či pri rozhodovaní podľa § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní koná ako orgán verejnej správy, teda či jeho rozhodnutie je rozhodnutím v oblasti verejnej správy. Z charakteru tohto sporu, definovaného vzťahom medzi odborovými organizáciami a postavením rozhodcu pri rozhodovaní, je zrejmé, že rozhodca má v tomto spore postavenie súkromnoprávneho subjektu, keďže aj otázka určenia príslušnej odborovej organizácie je otázka súkromnoprávna, ktorá nemá verejnoprávny dopad. V zmysle § 3a ods. 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní je výber rozhodcu na samotných odborových organizáciách. Pri rozhodovaní rozhodca nevychádza zo všeobecne záväzných právnych predpisov, riadi sa stanovami jednotlivých odborových organizácií, pričom vychádza z predložených listinných podkladov týchto odborových organizácií, na základe ktorých deklaratórne vysloví počet členov tej ktorej odborovej organizácie. Na základe uvedeného, spor odborových organizácií podľa §

3a zákona o kolektívnom vyjednávaní má nesporne súkromnoprávny charakter (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.03.2016).

24. Odborovú organizáciu možno definovať ako dobrovoľné združenie, ktoré vzniká nezávisle od vôle zamestnávateľa, bez zásahu štátu do procesu jej konštituovania a ktorej hlavným cieľom je podporovať a hájiť záujmy zamestnancov. Odborové organizácie majú postavenie právnickej osoby súkromnoprávneho charakteru. Vlastná právna subjektivita odborovej organizácie jej umožňuje stať sa zmluvnou stranou v kolektívnom vyjednávaní o uzatvorení kolektívnej zmluvy. V zmysle je odborová organizácia občianskym združením vytvoreným podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o združovaní občanov.

25. Kolektívna zmluva je dvojstranným právnym úkonom a jej obsah vychádza z autonómneho postavenia zmluvných partnerov a z princípov zmluvnej voľnosti. V prípade uzatvárania kolektívnej zmluvy nie je prípustný žiadny zásah verejnej moci, ktorá by autoritatívne rozhodla o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy podľa § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní vzniká v čase kolektívneho vyjednávania a prípravy uzatvárania kolektívnej zmluvy medzi zamestnávateľom a príslušnou odborovou organizáciou, ktorá u tohto zamestnávateľa pôsobí.

26. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že v tomto konaní napadnuté rozhodnutie rozhodcu nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a preto žalobu podľa v spojení s odmietol.

27. K súdnym rozhodnutiam, na ktoré poukazoval žalobca v správnej žalobe a s prihliadnutím na ktoré dospel k záveru, že rozhodca v spore podľa § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní vystupuje ako orgán verejnej správy, správny súd poukazuje na to, že záver žalobcu o tom, že v uvedenom prípade rozhodca vystupuje ako orgán verejnej moci z ním označených rozhodnutí nevyplýva. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že rozhodca vystupuje ako orgán verejnej správy v prípade rozhodovania sporov vo veci plnenia záväzkov z kolektívnej zmluvy podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní, čo však nie je prípad podanej žaloby.

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu ust. .

29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.