Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-58-2021.pdf
PDF · 150.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/58/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov: 1/ Z. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpený H. I.Q., J. XX.XX.XXXX, G. Y. XXX, 2/ S. Y., J. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpený S.. H. H., J. XX.XX.XXXX, G. K. XX, proti žalovanej: M. V., J. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpenej Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, o určenie povinnosti odstrániť oplotenie, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.11.2020, sp. zn. 1C/121/2014 a dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 07.04.2021 sp. zn. 1C/121/2014
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.11.2020, č. k. 1C/121/2014-481 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 07.04.2021 č. k. 1C/121/2014-546, okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Žalovaná má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 11.11.2020 č.k. 1C/121/2014-481 žalobu zamietol (výrok I.), žalovanej priznal plnú náhradu trov konania (výrok II.). Vyslovil, že žalobcovia sú povinní nahradiť vzniknuté trovy štátu (výrok III.), a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (výrok IV.). Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07.04.2021 č.k. 1C121/2014-546 súd prvej inštancie rozsudok zo dňa 11.11.2020 doplnil o výrok, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol (výrok I.), a vyslovil, že ostatné výroky rozsudku zostávajú nedotknuté (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov, ktorou sa pôvodne domáhali, aby žalovaná zabezpečila svoje hospodárske budovy a pozemky tak, aby nedochádzalo ku škodám na pozemku žalobcov. Podaním zo dňa 11.02.2015 žalobcovia zmenili žalobu a to tak, že sa domáhali voči žalovanej jednak odstránenia oplotenia postaveného na parcelách žalobcov č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X M. XXX/X, evidovaných na LV č. XXX, XXX, XXXX, H..Ú.. Y. a jednak vykonania takých opatrení, aby nedochádzalo k odtekaniu dažďových a iných vôd na pozemky a hospodárske budovy vo vlastníctve žalobcov. Uznesením zo dňa 20.02.2017 bola v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/134/2017-248 zo dňa 28.03.2018 pôvodná žaloba žalobcov v časti určenia povinnosti zabezpečiť majetok proti vzniku škôd právoplatne odmietnutá pre neodstránenie vytknutých procesných vád. Predmetom konania tak zostalo odstránenie oplotenia. Uznesením zo dňa 05.02.2019 súd právoplatne nepripustil zmeny žaloby žalobcov podľa ich podaní zo dňa 17.03.2017, 04.05.2018 a 31.10.2018, preto súd ďalej konal iba o ich
žalobe v znení doplnenia, resp. zmeny zo dňa 11.02.2015 a to, aby súd určil, že žalovaná je povinná v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku odstrániť z pozemkov žalobcov parc. registra C evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X, vo výmere 91 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je postavená hospodárska budova bez súpisného čísla, pozemku parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape parc. číslo XXX/X, vo výmere 327 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape parcela č. XXX/X, vo výmere 353 m2, druh pozemku - záhrady a na pozemkoch žalobcu 1/ pozemok registra C evidovaný na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X, vo výmere 263 m2, druh pozemku - záhrady a pozemku parciel registra evidovaných na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X, vo výmere 96 m2, druh pozemku - záhrady, oplotenie postavené na týchto parcelách žalobcov bez ich súhlasu.
3. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že na základe odborného šetrenia geodeta je preukázateľné, že pozemok žalovanej parcela č. XXX/X, o výmere 669 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. Y. je nezákonne vsunutý do pozemkov žalobcov, teda žalovaná neoprávnene užíva v rozpore so skutočným stavom pozemok vo vlastníctve žalobcov. V priebehu konania žalobcovia predložili súkromný znalecký posudok F.. X. Y. č. 10/2019 zo dňa 21.10.2019. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že hranica medzi parcelami žalobcov č. XXX/X, XXX/X M. XXX/X a parcelou žalovanej č. XXX/X má byť posunutá podľa ním určených súradnicových bodov rádovo o 0,1 m až 1,05 m v prospech žalobcov, a teda, že v súčasnosti hranica parcely žalovanej zasahuje do parciel žalobcov.
4. Právne vec posúdil podľa ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a dospel k záveru, že žaloba nie je opodstatnená.
5. Predmetom tohto sporu bolo určenie povinnosti odstrániť oplotenie, ktoré malo zasahovať do vlastníctva žalobcov. Z pôvodného žalobného petitu vyplynulo, že k zásahu malo dôjsť na parcelách žalobcov č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X M. XXX/X a parcelou žalovanej č. XXX/X. V priebehu pojednávania žalobcovia tvrdili, že k zásahom došlo z parcely žalovanej č. XXX/X do parcely žalobcov č. XXX/X M. XXX/X bez toho, aby došlo k prípadnej dispozícii so žalobou.
6. Zo znaleckého posudku vypracovaného F.. Z. G., ktorý bol ustanovený súdom vyplynulo, že žalovaná nezasahuje do vlastníctva žalobcov. Znalec konštatoval, že oplotenie z vlnitého plechu na betónovom múriku vo vlastníctve žalovanej je postavené správne a ani časťou nezasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcov. Vo svojom vyjadrení na č.l. XXX uviedol, že pri zameriavaní oplotenia zistil odchýlku 20 cm, pričom zistený rozdiel do 24 cm bol v rámci zákonnej tolerancie a túto odchýlku nie je možné označiť za zmenu, čo teda nepredstavuje zásah do vlastníckeho práva. Tiež uviedol, že strecha žalovanej nepresahuje do pozemku žalobcov. Znalec teda stanovil, že oplotenie z vlnitého plechu na betónovom múriku vo vlastníctve žalovanej je postavený správne a ani časťou nezasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcov. Rovnako tak ani strecha na hospodárskej budove na parcele č. XXX/X nepresahuje do pozemkov vo vlastníctve žalobcov, resp. žalobcu 1/. Znalec svoje zistenia v podstate odôvodnil tým, že právne predpisy pri takýchto starých a nepresných pôvodných mapových podkladoch povoľujú v súčasnosti také odchýlky, pri ktorých je možné jednoznačne určiť, že oplotenie medzi predmetnými pozemkami je postavené podľa údajov z platnej katastrálnej mapy. Platná odchýlka je 0,24 m, čo znamená, že každý geodet vykonávajúci meračské práce pri zistení odchýlky menšej ako 24 cm musí skonštatovať, že skutkový stav v teréne je totožný so stavom evidovaným. Chyby v rámci tejto odchýlky teda nepredstavujú zásah do vlastníckeho práva.
7. Súd postavil uvedených znalcov (F.. Y. a F.. G.) do konfrontácie na pojednávaní dňa 11.11.2020, avšak obaja znalci zotrvali na záveroch nimi vypracovaných znaleckých posudkov. Na tom istom pojednávaní zástupkyňa žalobcu 2/ prehlásila, že plot postavený medzi hranicami pozemkov je v súlade so stavom zaznamenaným v katastri nehnuteľnosti, a teda v súlade s katastrálnou mapou. To znamená, že faktický stav zodpovedá stavu právnemu. Za daného stavu súd ako bezpredmetný vyhodnotil žalobcami predložený súkromný znalecký posudok F.. Y.. Napriek týmto skutočnostiam žalobcovia zotrvali na podanej žalobe a žiadali, aby súd konanie prerušil do skončenia sporu o určenie vlastníckeho práva.
8. Citujúc ust. § 162 ods. 1 písm. a/ CSP súd návrh na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že pre rozhodnutie súdu nie je za daného stavu potrebné posúdiť otázku určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parc. č. XXX/X, ktorá má predstavovať žalobcami deklarovaný posun hraníc do parcely žalobcov v zmysle znaleckého posudku F.. Y. (konanie vedené pod sp. zn. 1C/40/2020, nie je právoplatne
skončené), pretože dôkazná situácia je súdu známa, zvlášť za vyjadrenia zástupkyne žalobcu 2/, ktorá na pojednávaní prehlásila, že plot postavený medzi hranicami pozemkov je v súlade so stavom zaznamenaným v katastri nehnuteľností, t.j. je v súlade s údajmi v katastrálnom operáte, teda faktický stav zodpovedá stavu právnemu.
9. Súd nezistil zásah žalovanej do vlastníctva žalobcov poukazujúc aj na uvedené vyjadrenie zástupkyne žalobcu 2/ a uviedol, že v danom prípade sa jedná o zle zvolený spôsob ochrany práv žalobcov. Zároveň dodal, že žalobcovia sa dožadovali odstránenia oplotenia z parciel žalobcov č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X M. XXX/X, pričom oplotenie je postavené len na parcelách žalobcov č. XXX/X M. XXX/X.
10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania na úhradu ktorých zaviazal neúspešných žalobcov.
11. V dopĺňacom rozsudku súd uviedol, že na pojednávaní dňa 11.11.2020 v zápisnici na č.l. 458 vyhlásil uznesenie, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol, túto časť svojho rozhodnutia súd v rozsudku aj odôvodnil, pričom tento výrok nepojal do samotného výroku rozsudku, preto v zmysle § 225 CSP súd tento nedostatok odstránil.
12. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcom trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
13. Žalobcovia skonštatovali, že predmetom súdneho konania je odstránenie oplotenia žalovanej. V rámci konania bol vyhotovený znalecký posudok č. 15/2016 znalcom F.. G., s ktorým žalobcovia nesúhlasili a nechali si vypracovať súkromný znalecký posudok znalcom F.. Y.. V prílohe č. 4 znalec presne vytyčuje hranice sporných pozemkov a dokazuje, že oplotenie žalovanej zasahuje do pozemkov žalobcov. Právne závery znaleckého posudku č. 10/2019 F.. Y. viedli žalobcov k tomu, že návrhom zo dňa 11.05.2020, podaného na súd 12.05.2020 žiadali súd o pripustenie zmeny žalobného petitu a pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane žalovanej, t.j. podielových spoluvlastníkov dotknutej spornej parcely č. XXX/X. Súd pri rozhodovaní o veci sa s uvedeným návrhom žalobcov vôbec nevysporiadal, ale uznesením zo dňa 18.05.2020 návrh zamietol a pri rozhodovaní vo veci samej uvedené uznesenie na zmenu petitu ani nespomína v odôvodnení napadnutého rozsudku. Týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uznesením súdu č. k. 1C/121/2014-439 zo dňa 18.05.2020 vo výroku I. súd nepripustil zmenu žaloby podľa podania žalobcov zo dňa 11.05.2020 a vo výroku II. nepripustil vstup ďalších subjektov do konania na strane žalovaných podľa podania žalobcov zo dňa 11.05.2020. Žalobcovia uviedli, že aj keď v bode 4 odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že právoplatne nepripustil zmenu žaloby žalobcov a konal iba o ich žalobe v znení doplnenia zo dňa 11.02.2015, súd vôbec neriešil a neuvádzal uznesenie zo dňa 18.05.2020, ktorým nepripustil zmenu žaloby a vstup ďalších subjektov do konania. Žalobcovia v bode 2 návrhu zo dňa 11.05.2020 navrhli súdu pripustenie zmeny žalobného petitu vo vzťahu k vykonaného znaleckému dokazovaniu F.. Y. č. 10/2019 zo dňa 21.10.2019. Žalobný petit žalobcov sa opieral o nový vytyčovací návrh a geometrický plán č. 1C/121/2014 vyhotoviteľa, úradne overený Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor dňa 24.10.2019 pod č. 586/19. Žalobcovia poukázali na bod 1 návrhu na zmenu žalobného petitu zo dňa 11.05.2020 a uviedli, že v dôsledku znalcom zisteného chybného grafického zákresu spornej hranice pozemkov registra C KN parcela č. XXX/X, č. XXX/X a parcela č. XXX/X súčasnej nečíselnej vektorovej katastrálnej mape pre k.ú. Y., sporná plocha pozemku registra C KN č.XXX/X, záhrada, o výmere 7 m2 je podľa súčasnej evidencie katastra nehnuteľností v geometrickom pláne v časti právny stav odčlenená od pozemku registra C KN parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej a spol. na LV č. XXXX (pôvodné LV XXXX). Zmena správneho zákresu hranice z geometrického plánu č. 1C/121/2014 do súčasnej nečíselnej vektorovej katastrálnej mapy podmieňuje zmenu právneho stavu. Keďže súd prvej inštancie návrh na zmenu žalobného petitu v celom rozsahu zamietol, bola podaná samostatná žaloba o určenie vlastníckeho práva k pozemku C KN č. XXX/X, záhrada o výmere 7 m2 na Okresný súd Spišská Nová Ves, pričom konanie je vedené pod sp. zn. 1C/40/2020. V bode 2 návrhu na zmenu žalobného petitu zo dňa 11.05.2020 žalobcovia navrhli, aby súd prikázal žalovaným strpieť vstup znalca F.. X. Y. na pozemok registra C KN parcela č. XXX/X za účelom trvalého označenia a vytýčenia hraníc pozemkov na parcele č. XXX/X a parcele č. XXX/X podľa geometrického plánu F.. Y. v teréne na mieste samom. Žalovaná
neumožnila vstup znalca pri znaleckom vytyčovaní v teréne dňa 20.09.2019. V priebehu súdneho konania bolo zistené, že žalovaná osvedčením o vydržaní vlastníctva N 330/2019 zo dňa 21.01.2020-Z 199/2020 si neoprávnene vydržala spoluvlastnícke podiely pôvodných spoluvlastníkov pozemku parcela č. XXX/X, ktorého sporná hranica je predmetom tohto súdneho konania, ktorých žalobcovia navrhli vstúpiť do sporu na strane pasívne legitimovanej návrhom na pripustenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaných. V bodoch 3 a 4 návrhu na zmenu žalobného petitu žalobcovia podrobne popísali zmenu žalobného petitu a navrhli samostatný bod 3, v ktorom citovali znalcom F.. Y. zistený zásah oplotenia žalovanej o celkovej ploche 2 m2 do pozemku žalobcov 1/, 2/ C KN parcela č. XXX/X, obsiahnutý v zameranom pozemku parcela č. XXX/X a samostatný bod 4, v ktorom citujú znalcom F.. Y. zistený zásah oplotenia žalovanej o celkovej ploche 7 m2 do pozemku žalobcov registra C KN parcela č. XXX/X, obsiahnutý v zameranom pozemku C KN parcela č. XXX/X, záhrada o výmere 7 m2. Žalobcovia teda odvolaním namietajú, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam z nasledovných dôvodov. Súd nedostatočne posúdil skutkové okolnosti vzniku susedského sporu o priebehu hraníc oplotenia, na ktoré poukázali žalobcovia. Susedský spor vznikol od roku 1995 a neustále pretrváva. Žalovaná plechový plot Z. Y. staršieho v roku 1995 prebiehajúci na hranici pozemkov parcela č. XXX/X M. XXX/X arogantne odstránila. Táto sporná susedská hranica prebiehajúca medzi pozemkom žalovanej XXX/X a pozemkami žalobcov XXX/X, XXX/X prebiehala do roku 1995 v skutočnosti v teréne tak, ako prebieha v mape bývalého pozemkového katastra po reambulácii z roku 1937. Túto hranicu hradil do roku 1995 otec žalobcu 1/ v zmysle nepísaných obyčajových zvykov a zásad, jeden sused obvykle hradil jednu hranicu, druhý sused obvykle druhú hranicu. Žalovaná bez súhlasu žalobcov a stavebného povolenia v roku 2013 postavila nové plechové vlnité oplotenie s betónovým múrikom a to už na oboch sporných hraniciach. Medzi pozemkom žalovanej parcela č. XXX/X a pozemkami žalobcov parcela č. XXX/X a XXX/X a pozemkom žalovanej parcela č. XXX/X a pozemkom žalobcov parcela č. XXX/X. Aj napriek výslovným upozorneniam žalobcu 1/, aby sa žalovaná zdržala vykolíkovaného vytýčenia spornej hranice vo vzdialenosti 5,71 m od rohu rodinného domu žalobcov súpisné číslo 164 po betónový múrik žalovanej, žalovaná neuposlúchla a pokračovala v stavaní oplotenia betónového múrika. Znalec F.. G. odmietol zamerať spornú vzdialenosť 5,71 m s tým, že polohu hranice nie je možné odvodzovať od ľubovoľného rohu rodinného domu, pretože nepoznáme presnosť polohy rodinného domu, pritom uznáva vytyčovanie F.. J. (odborné vyjadrenie znalca F.. G. č. 44/2016 posledný odsek strana 2). Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza preto z nesprávneho právneho posúdenia veci vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania F.. Y., ktorý vytyčoval sporné hranice podľa mapy bývalého pozemkového katastra po schválenej reambulácii v roku 1937. Pri reambulácii (doplnenie pôvodnej mapy BPK) v roku 1930 došlo k aktualizovaniu mapového stavu z roku 1869 a skutočného stavu, zameraného lepšou technikou v teréne. Výsledky reambulácie boli v roku 1937 schválené a zakreslené do pôvodnej mapy BPK z roku 1869, čím došlo k platnej aktualizácii mapy BPK z roku 1869. Táto aktualizovaná platná mapa BPK z roku 1937 bola platným grafickým podkladom pre založenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v pozemkovej knihe na všetky pozemkovoknižné parcely v katastrálnom území Y.. Mapové podklady - jednotlivé mapové listy z mapy BPK z roku 1937 pre ich výpovednú hodnotu sú aj v súčasnosti jediným najhodnovernejším mapovým podkladom katastra, v zmysle platných smerníc pre vyhotovovanie GP a vytyčovanie hraníc pozemkov. Sú záväzným mapovým pokladom na vytyčovanie hraníc do vektorovej katastrálnej mapy nečíselnej, aj v prípade jej chybných alebo sporných zákresov. Kvalitnejší technický mapový podklad sa v katastrálnom území Y. nenachádza. Znalec F.. G. v znaleckom posudku č. 15/2016 nevytyčoval sporné hranice, len overoval súradnice uvedené vo vytyčovacom náčrte F.. J. z 30.12.2012, vytyčované z nečíselnej vektorovej katastrálnej mapy, čo je neprípustné v zmysle citovaných smerníc z roku 1997. F.. Y. v znaleckom posudku č. 10/2019, ako na pojednávaní podrobne vysvetlil ním použitý mapový podklad pri vytyčovaní ako hlavné kritérium správnosti vytyčovania sporných hraníc pozemkov. F.. G. vo svojom znaleckom posudku uvádza mapové podklady, kde neudáva presné pomenovanie máp, rok ich vyhotovenia ani mierku mapy. Do obrázkov priebeh spornej hranice zvýrazňuje modrou lemovkou, čím znehodnocuje hodnovernosť a dôkaznú silu mapových podkladov. Na obrázkoch v podstate znalec falšuje mapové podklady, čím zavádza a uvádza do omylu. K obrázku č. 2 znaleckého posudku 15/2016 uviedli, že znalec uviedol, že sa jedná o kópiu pôvodnej katastrálnej mapy. Podľa žalobcov je to mapa bývalého pozemkového katastra z roku 1869, na ktorej sú na spornej hranici zakreslené chlieviky, ktoré boli zbúrané Z. Y. starším. Hrubou modrou lemovkou na mape obrázku č. 2 znalec vyznačuje spornú hranicu medzi C KN parcela č. XXX/X a č. XXX/X tak, že viditeľne skracuje lomový bod na lemovke smerom na SZ cca 2,8 m a smerom na východ cca 1 m. Lemovka je zakreslená v takej šírke, že nová hranica zamerania po reambulácii je prekrytá, nehodnoverná. Obrázok č. 3 znaleckého posudku - znalec uvádza, že ide o kópiu prepracovanej mapy
resp. pôvodnú mapu, ktorá bola prepracovaná, v laickej reči prekreslená. Podľa žalobcov je to kópia katastrálnej mapy nečíselnej zrejme z roku 1970, lebo je na nej zakreslená garáž (nie hospodárska budova) Z. Y. staršieho s príslušenstvom na parcele č. XXX/X postavená cca v roku 1967. Nie je to mapa BPK z roku 1937, lebo je na nej zakreslený rodinný dom Z. Y. staršieho z roku 1946 na parcele č. XXX. Sporná hranica na mape v obrázku č. 3 viditeľne prebieha do mapy bývalého pozemkového katastra z roku 1937. K obrázku č. 4 znaleckého posudku znalec uvádza, že ide o kópiu druhej prepracovanej mapy, doplnenej novými zmenami a ďalšou obnovou. Podľa žalobcov je to kópia vektorovej katastrálnej mapy nečíselnej, lebo je na nej zakreslený rodinný dom Z. Y. staršieho z roku 1946 na parcele č. XXX. Sporná hranica na mape v obrázku č. 4 sa približuje k zákresu zobrazenému v závere ZP č. 15/2016 str. 6, ako aj ku súčasnému zákresu v platnej vektorovej katastrálnej mape nečíselnej, ktorý žalobcovia spochybňujú. Žalobcovia poukázali na grafický zákres priebehu spornej hranice medzi pozemkom parcela č. XXX/X a pozemkom parcela č. XXX/X M. XXX/X na mape bývalého pozemkového katastra z roku 1869 a na mape bývalého pozemkového katastra po reambulácii z roku 1937, je viditeľným okom značne odlišný so zákresom na súčasnej platnej vektorovej katastrálnej mape nečíselnej, podľa ktorej vytyčovala F.. J., vychádzal F.. G. v znaleckom posudku a o ktorý sa opieral súd. Znalec F.. G. odmietol zamerať spornú vzdialenosť 5,71 m s tým, že polohu hranice nie je možné odvodzovať od ľubovoľného rohu rodinného domu, pretože nepoznáme presnosť polohy rodinného domu. Podľa vytyčovacieho náčrtu F.. J. V 5/2012 je vytýčená vzdialenosť 5,91 m od bodu 101 po bod 3 a vytýčená vzdialenosť 5,71 m od bodu 101 po bod 4. Zistená odchýlka od bodu 4 po bod 3 je 0,20 m do bodu 5 je po dĺžke 6 m medzi parcelami XXX/X M. XXX/X. Podľa vytyčovacieho náčrtu F.. Y. - príloha č. 4 ZP 10/2019 je zameraná vzdialenosť 5,6 m od bodu 5 po bod 2, zistená odchýlka od bodu 2 po bod 9 je 0,25 m. Znalcom F.. Y. je vytýčený správny priebeh hranice bodmi 1, 6, 7. Žalobcovia sa súdnou žalobou domáhajú, aby oplotenie žalovanej prebiehalo bodmi 1, 6, 7. Oplotenie v súčasnosti neprebieha týmito bodmi, ale prebieha podľa znalca F.. Y. bodmi 1, 8, 2, 9, 3. Z uvedených dôvodov žalobcovia považujú výsledky znaleckého dokazovania F.. G. za zavádzajúce, nedostatočné a zmätočné. Tvrdenia súdu, ktoré uvádza v bode 15 odôvodnenia rozsudku, sú podľa názoru žalobcov zavádzajúce a súd protichodné závery oboch znalcov nevyhodnotil a nezdôvodnil, prečo vychádzal len zo záverov znaleckého posudku F.. G., a prečo mali byť závery znaleckého posudku F.. Y. pre súd neprijateľné. Žalobcovia teda spochybňujú závery znaleckého dokazovania F.. G., že oplotenie z vlnitého plechu na betónovom múriku vo vlastníctve žalovanej je postavené správne a ani časťou nezasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcov. Súd zmätočne a nesprávne prijal skutkové závery uvedené v bode 6 odôvodnenia rozsudku, kde uvádza v rozpore so znaleckým posudkom F.. Y., že hranica medzi parcelami žalobcov č. XXX/X, XXX/X M. XXX/X a parcely žalovanej č. XXX/X má byť posunutá podľa ním určených súradnicových bodov rádovo o 0,1 m až 1,05 m v prospech žalobcov a teda, že hranica parcely žalovanej zasahuje do parcely žalobcov. F.. Y. na strane 5 a 6 znaleckého posudku uviedol, že porovnaním výsledkov vytýčených sporných hraníc medzi vytyčovacím náčrtom vypracovaným znalcom a vytyčovacím náčrtom vypracovaným F.. F. J. bolo zistené, že najväčší rozdiel je na úseku hranice medzi parcelou č. XXX/X a parcelou č. XXX/X, ktorý predstavuje 7 m2 s odstupom medzi hranicami na juhovýchodnej strane z bodu č. 3 kolmo na vytýčenú hranicu č. 6, 7 o šírke 1,05 m a na severozápadnej strane o šírke 0,10 m. Dôvodom veľkej odchýlky je, že F.. J. vytyčovanie hraníc prevádzala z katastrálnej mapy, ktorá má nižšiu grafickú presnosť ako katastrálna mapa bývalého pozemkového katastra, z ktorej vychádzal znalec. Na juhozápadnej strane vytyčovanej hranice sa znalec stotožnil s vytýčením bodu č. 1 a bodom č. 101, vytýčeným F.. J.. Po vytýčení hraníc pozemkov v teréne medzi parcelou č. XXX/X M. XXX/X, XXX/X, XXX/X na základe vypracovaného vytyčovacieho náčrtu a protokolu o vytýčení hranice č. I. X/XXXX autorizovane overený dňa 09.01.2013 F.. J., žalovaná ako podielová spoluvlastníčka pozemku parcela č. XXX/X previedla stabilné plechové oplotenie osadené na betónovej podmurovke v šírke 0,25 m smerom do vnútra užívaných pozemkov bez súhlasu žalobcov.
14. Súd nedostatočne a bez uvedenia dôvodov a riadneho zdôvodnenia nevyhodnotil, prečo považoval súkromný znalecký posudok F.. Y. za bezpredmetný dôkaz. Žalobcovia za dôkaz správnosti zamerania a vytýčenia sporných hraníc považujú výsledky znaleckého dokazovania F.. Y. v znaleckom posudku č. 10/2019, vytyčovací náčrt a geometrický plán č. 1C/121/2014, ktorými je preukázaný zásah svojvoľne postaveného oplotenia žalovanej do pozemkov žalobcov. Žalobcovia zastávajú názor, že súd sa dostatočne nezaoberal znaleckým dokazovaním F.. Y., v dôsledku čoho nedostatočne vyhodnotil konfrontáciu znalcov na súdnom pojednávaní dňa 11.11.2020. K sporným hraniciam súd nezaujal objektívne a spravodlivé stanovisko a pri vynesení rozsudku dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu.
15. Zároveň súd uviedol, že zástupkyňa žalobcu 2/ na súdnom pojednávaní dňa 11.11.2020 prehlásila, že plot postavený medzi hranicami pozemkov je v súlade so stavom zameraným v katastri nehnuteľností a teda v súlade s katastrálnou mapou. Zástupkyňa žalobcu 2/ na pojednávaní uviedla „V súčasnosti prebieha oplotenie žalovanej na hranici tak ako je zobrazená v katastrálnej mape, ale zároveň sme presvedčení o tom, že zákres hranice v katastrálnej mape je chybný, tak sme žiadali, aby to konanie bolo prerušené a preto sme toho názoru, že posúdenie otázky odstránenia oplotenia závisí od posúdenia a rozhodnutia vo veci určenia vlastníckeho práva k pozemku parcela č. XXX/X, ktorý je zameraný geometrickým plánom F.. Y. pod č. XC/XXX/XXXX.“ Žalobcovia nesúhlasia ako súd právne posúdil vyjadrenie zástupkyne žalobcu 2/ na pojednávaní. Dokazovanie F.. Y. preukázalo, že súčasné zobrazenie sporných hraníc vo vektorovej katastrálnej mape nečíselnej v k.ú. Y. je nepoužiteľné na vytyčovanie vlastníckych hraníc. Žalobcovia majú za to, že je preukázané, že súčasná nečíselná vektorová katastrálna mapa pre k.ú. Y. nie je hodnoverná, respektíve je nepoužiteľná. Zmena grafického zákresu hranice medzi pozemkom žalovanej a pozemkami žalobcov na základe geometrického plánu F.. Y. K. Č.. XC/XXX/XXXX do súčasnej nečíselnej vektorovej katastrálnej mapy je zároveň podmienená zmenou právneho stavu, určením vlastníckeho práva. Žalobcovia preto namietajú, že pre rozhodnutie súdu nie je za daného stavu potrebné posúdiť otázku určenia vlastníckeho práva. Nie sú pravdivé ani tvrdenia súdu, že nezistil zásah žalovanej do vlastníctva žalobcov. V rámci konania bolo preukázané výsluchom strán sporu i výsluchom svedkov, že k tomuto zásahu došlo a dokonca žalovaná i napriek tomu, že nebola podielovou spoluvlastníčkou pozemkov, na ktorých realizovala oplotenie (tie získala až v priebehu konania na základe vydržania, a to nie všetky podiely) vystavila svojvoľne oplotenie, týmto oplotením zasiahla do pozemku žalobcov, čo bolo potvrdené i súkromným znaleckým posudkom č. 10/2019. Žalobcovia zastávajú názor, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobcovia iným spôsobom ako žalobou nemôžu sa domôcť rušenia výkonu svojho vlastníckeho práva. Súd zároveň návrh na prerušenie konania do doby ukončenia súdneho sporu zamietol na pojednávaní, ale vo výroku rozsudku o uvedenom nerozhodol a ani dôvod zamietnutia návrhu na prerušenie konania riadne neodôvodnil. Týmto spôsobom došlo k porušeniu práv žalobcov na spravodlivý proces, pretože sa nemôžu ani odvolať voči výroku o zamietnutí prerušenia konania, keďže tento výrok sa v rozsudku nenachádza.
16. Proti dopĺňaciemu rozsudku podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Uplatnili si trovy odvolacieho konania.
17. Žalobcovia uviedli, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak súd uviedol, že zástupkyňa žalobcu 2/ na súdnom pojednávaní prehlásila, že plot postavený medzi hranicami pozemkov je v súlade so stavom zaznamenaným v katastri nehnuteľností, s týmto záverom nesúhlasia, pretože súd právne jednostranne posúdil vyjadrenie zástupkyne žalobcu 2/ na pojednávaní, že v súčasnosti prebieha oplotenie žalovanej tak, ako je zobrazené v súčasnej katastrálnej mape. Dokazovanie F.. Y. preukázalo, že zobrazenie sporných hraníc vo vektorovej katastrálnej mape nečíselnej v súčasnej katastrálnej mape v k.ú. Y. je nepoužiteľné na vytyčovanie vlastníckych hraníc. Zmena grafického zákresu hranice medzi pozemkom žalovanej a pozemkami žalobcov na základe geometrického plánu F.. Y. pod č. XC/XXX/XXXX do VKMn, t.j. súčasnej katastrálnej mapy je zároveň podmienená zmenou právneho stavu určením vlastníckeho práva. V konaní o určenie vlastníckeho práva je nevyhnutné zaoberať sa dokázanou skutočnosťou, že zákres spornej hranice medzi parcelami žalobcov a žalovanej vo VKMn - súčasnej katastrálnej mape je preukázateľne chybný. Znalec F.. Y. poukázal, že podľa platných smerníc na vyhotovovanie GP a vytyčovanie hraníc pozemkov S74.20.73.43.00, § 20 ods. 1 písm. g) vydaných Úradom geodézie katastra a kartografie a katastra SR v roku 1997 v prípade sporu o hranicu je neprípustné vytyčovať hranice na podklade vektorovej katastrálnej mapy nečíselnej mapy - VKMn, t.j. súčasnej katastrálnej mapy, ktorú použili ako mapový podklad na určenie vytýčenia priebehu hraníc F.. N., F.. J. a podľa ktorej sa riadil F.. G.Ň.. Súkromný znalec F.. Y. použil pri vytýčení a zameraní spornej hranice hodnoverný mapový podklad, mapu bývalého pozemkového katastra z roku 1969 a reambulovanú mapu BPK z roku 1937 v súlade so smernicami ÚGKK SR. Žalobcovia uviedli, že v návrhu na zmenu žalobného petitu zo dňa 11.05.2020 žalobcovia citovali znalcom F.. Y. zistené dva zásahy oplotenia žalovanej do pozemkov žalobcov. F.. Y. znalecky dokázal, že žalovaná ako spoluvlastníčka parcely si výmeru 7 m2 neoprávnene zabrala z parcely žalobcov č. XXX/X, a jej oplotenie zasahuje do pozemkov žalobcov parcely č. XXX/X a parcely č. XXX/ X. Za prejudiciálnu otázku vo veci rozhodnutia o odstránenie oplotenia žalovanej, nachádzajúceho sa na hranici parcely žalobcov č. XXX/X, je potrebné považovať rozhodnutie súdu vo veci určenia vlastníckeho
práva ku parcele č. XXX/X - záhrada o výmere 7 m2, na hranici ktorej má podľa doplneného žalobného petitu zo dňa 11.05.2020 prebiehať oplotenie žalovanej, to znamená medzi parcelou XXX/X žalovanej a parcelou č. XXX/X žalobcov. Preto žalobcovia považujú svoj návrh na prerušenie súdneho konania o odstránenie oplotenia do doby právoplatného ukončenia súdneho konania o určenie vlastníckeho práva za dôvodný.
18. Odvolanie žalobcov bolo zástupcovi žalovanej doručené dňa 02.03.2021 a odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku bolo zástupcovi žalovanej doručené dňa 04.05.2021. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
20. Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom je vecne správny, preto ho odvolací súd, okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.11.2021 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 09.11.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
22. Žalobcovia namietali odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, t.j., že neboli splnené procesné podmienky, § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
23. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdenej časti nie sú naplnené.
24. Rozhodnutiu súdu v potvrdenej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v potvrdenej časti nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
25. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcov nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a dopĺňacieho rozsudku v potvrdenej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutých rozsudkov.
27. Žalobcovia vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakovali a podrobnejšie rozviedli svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie (voči znaleckému posudku F.. G., so závermi ktorého sa nestotožňujú a ako jediným správnym znaleckým posudkom sa stotožňujú so znaleckým posudkom F.. Y.), s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol.
28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti uplatneného nároku a v zhode so súdom prvej inštancie považuje uplatnený nárok za zle zvolený spôsob ochrany práv žalobcov.
29. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k vyššie uvedenému záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobcov, keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.
30. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a dopĺňacieho rozsudku v potvrdenej časti a k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd uvádza nasledovné:
31. Predmetom tohto konania je ochrana vlastníckeho práva žalobcov ako vlastníkov pozemkov, parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X (LV Č.. XXX, XXX, XXXX, H..Ú.. Y.), podľa ust. § 126 ods. 1 OZ.
32. V ustanovení § 126 ods. 1 OZ sú zakotvené dve typické vlastnícke žaloby, a to: a) negatórna žaloba (žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva) a b) vindikačná, resp. reivindikačná žaloba (žaloba na vydanie veci). Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Zatiaľ čo žaloba na vydanie veci (actio rei vindicatio) má miesto tam, kde dochádza k porušeniu vlastníckeho práva neoprávneným zadržiavaním veci, tzv. zapieracia žaloba (actio negatoria) smeruje k odstráneniu iných zásahov do vlastníckeho práva, než je neoprávnené zadržiavanie veci. V oboch prípadoch ide o žalobu na plnenie. (Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 623).
33. Žalobou o zdržanie sa zásahov do práv vlastníka veci (zapieracou žalobou) sa vlastník veci domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do tohto jeho práva neoprávnene zasahuje a ruší ho vo výkone jeho vlastníckeho práva. Takouto žalobou sa žiada, aby súd zakázal žalovanému neoprávnené rušenie vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva, čomu treba klásť na roveň aj zaviazanie žalovaného, aby sa zdržal neoprávneného rušenia. V širšom zmysle treba za zapieraciu žalobu považovať aj žalobu, ktorou sa žalobca domáha aj toho, aby žalovaný odstránil následky už vykonaných rušivých zásahov. Aj takáto žaloba opiera sa o ustanovenie § 132 OZ (teraz § 126 ods. 1 OZ) (R 65/1972, s. 237).
34. Vychádzajúc z obsahu žaloby (čl. 1) a zmeny žaloby zo dňa 11.02.2015 (čl. 39), predmetom tohto konania je konkrétne odstránenie oplotenia žalovanej, nachádzajúce sa na hranici parciel č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X (LV č. XXX, XXX, XXXX, H..Ú.. Y.) vo vlastníctve žalobcov a parc. č. XXX/X (LV č. XXX, k.ú. Y.) vo vlastníctve žalovanej, ktoré podľa žalobcov zasahuje do ich pozemkov.
35. Súd je v sporovom konaní viazaný predmetom konania vymedzeným žalobcom, ktorého odrazom je petit žalobného návrhu.
36. Vzhľadom na vyššie špecifikovaný predmet konania, pre posúdenie základu predmetu sporu (odstránenie oplotenia) bolo preto podstatné, či súčasné oplotenie predstavuje zásah do vlastníckeho práva žalobcov.
37. Súd prvej inštancie v spore vykonal rozsiahle dokazovanie aj prostredníctvom znaleckých posudkov, pričom vychádzajúc okrem iného aj zo znaleckého posudku F.. G. dospel k záveru, že žalovaná svojim oplotením nezasahuje do vlastníctva žalobcov.
38. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, pričom zároveň zdôrazňuje, že vzhľadom na žalobcami vymedzený predmet konania bolo nevyhnutné ustáliť, či momentálne oplotenie
je postavené na hranici pozemkov - parciel vo vlastníctve strán sporu. Predmetom sporu nie je určenie vlastníctva k pozemkom, a preto k zásahu, a teda k odstráneniu oplotenia (čím by bolo vyhovené žalobnému návrhu) môže dôjsť iba za predpokladu, ak by skutkový stav nebol v súlade so stavom právnym.
39. Za danej situácie, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie nemožno dospieť k inému záveru, než k tomu, že súčasné oplotenie je postavené na reálnej hranici pozemkov, a teda skutkový stav je súladný so stavom právnym. Súčasným oplotením teda nedochádza k zásahu do vlastníckych práv žalobcov.
40. Ani znalecké dokazovanie vykonané F.. Y. tento záver nevyvrátilo. Rovnako aj zástupkyňa žalovaného 2/ na pojednávaní dňa 11.11.2020 prehlásila, že plot postavený medzi hranicami pozemkov, je v súlade so stavom zaznamenaným v katastri nehnuteľností, a teda v súlade s katastrálnou mapou, čo znamená, že faktický stav zodpovedá stavu právnemu.
41. Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcov, že súd nesprávne posúdil vyjadrenie zástupkyne žalobcu 2/ na pojednávaní dňa 11.11.2020. Odvolací súd sa oboznámil aj s celým zvukovým záznamom z pojednávania dňa 11.11.2020, nielen s prepisom zvukového záznamu. Aj zo zvukového záznamu je zrejmé, že zástupkyňa žalobcu 2/ uviedla, že v súčasnosti prebieha oplotenie žalovanej na hranici tak, ako je zobrazená v katastrálnej mape (zvukový záznam 1:43:25 až 1:50:29).
42. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že predmetom konania nie je odstránenie oplotenia na hranici pozemkov, aká by mala byť podľa žalobcov (po prípadnom určení vlastníckeho práva), ale odstránenie oplotenia, ktoré neprebieha podľa súčasnej hranice pozemkov. Až v prípade, že v konaní o určenie vlastníckeho práva by bola určená iná hranica medzi pozemkami, než je v súčasnosti, a nebolo by zosúladené oplotenie s touto novo určenou hranicou pozemkov, až potom by bola namieste otázka odstránenia oplotenia.
43. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že oplotenie sa ani na pozemku parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X M. Č.. XXX/X vo vlastníctve žalobcov, vo vzťahu k parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej, nenachádza. Oplotenie sa nachádza iba na hranici pozemkov parc. č. XXX/X M. Č.. XXX/X vo vlastníctve žalobcov, ktoré však susedia s parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej, a preto k zásahu oplotením tak ako uvádzajú žalobcovia v žalobe (k zásahu dochádza medzi ich parcelami s parc. č. XXX/X), nemôže dochádzať. Z uvedeného dôvodu, aj keď žalobcovia podali rozsiahle odvolanie, odvolacie námietky čo do posúdenia priebehu hranice (po určení vlastníckeho práva k pozemkom), nesúvisia s predmetom tohto sporu, tak, ako je vymedzený v žalobnom petite, teda s odstránením oplotenia.
44. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak žalobu žalobcov zamietol.
45. Rovnako nedôvodná je odvolacia námietka žalobcov, že súd sa pri rozhodovaní vo veci samej nevysporiadal s návrhom žalobcov zo dňa 11.05.2020, doručeným súdu dňa 12.05.2020, ktorým žiadali o pripustenie zmeny žalobného petitu č. I a pristúpenie ďalších účastníkov konania na strane žalovanej.
46. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že o podanom návrhu doručenom súdu dňa 12.05.2020, súd prvej inštancie rozhodol samostatným uznesením zo dňa 18.05.2020, č. k. 1C/121/2014-439, ktorým nepripustil zmenu žaloby a vstup ďalších subjektov na strane žalovaných; rozhodnutie bolo zástupkyni žalobcu 1/ doručené dňa 05.06.2020 a zástupkyni žalobcu 2/ dňa 05.06.2020 (čl. 441). Je preto bezpredmetné, či uvedenú skutočnosť súd spomenul alebo nespomenul v odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože táto skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci. Úplne nenáležité je preto tvrdenie odvolateľov, že týmto nesprávnym postupom súd znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
48. Žalobcovia podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol.
49. Podľa ust. § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
50. Súd prvej inštancie o návrhu na prerušenie konania rozhodol v rámci rozsudku, pričom samotné rozhodnutie o neprerušení konania má procesnú povahu, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto aj rozsudok v tejto časti má povahu uznesenia.
51. Ak sa o návrhu na prerušenie konania rozhoduje rozsudkom vo veci samej, je potrebné, aby poučenie o opravnom prostriedku bolo rozlíšené na poučenie o opravnom prostriedku proti rozsudku vo veci samej, a poučenie o opravnom prostriedku proti výrokom, ktoré majú procesnú povahu (najmä ak nie je odvolanie prípustné).
52. V prejednávanom spore sa žalobcovia riadili nesprávnym poučením o možnosti podať odvolanie aj proti výroku rozsudku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol.
53. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
54. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutie žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutie návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklad vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu rozhodnutia.
55. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
56. Zákon v ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Medzi týmito uzneseniami nie je uvedené uznesenie, ktorým je zamietnutý návrh na prerušenie konania. Odvolanie je prípustné iba proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 CSP.
57. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže zákon prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania neupravuje, znamená to, že odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania prípustné nie je.
58. V tomto smere boli žalobcovia súdom prvej inštancie v rozhodnutí nesprávne poučení tak, že proti tomuto rozhodnutiu (ako celku) odvolanie je prípustné.
59. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia podali odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania, teda proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol.
60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalobcovia 1/ a 2/ neúspešní, nemajú preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalovanej. Odvolací súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).