Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cb-6-2021.pdf
PDF · 123.73 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu DREVOKOV Krupina, s.r.o., IČO: 36 052 400, so sídlom Červená Hora 1737, 963 01 Krupina, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Milošom Barancom, so sídlom Advokátskej kancelárie Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému VIAKORP, s.r.o., IČO: 50228455, so sídlom Strážska cesta 7892, 960 01 Zvolen, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou Krnáč, s.r.o., IČO: 47232293, so sídlom Námestie Slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Jána Krnáča, o zaplatenie 100.000,-- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Súd žalobu z a m i e t a .
II/ Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré je žalobca p o v i n n ý uhradiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.utia súdu o výške trov konania.níctvom advokáta a konateľa I, I vaném uv ných splátok pod pohrôžkou zosplatnenia. Aj
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.5.2021 žiadal žalobca zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť istinu vo výške 100.000,-- Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20.6.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Nárok uplatňovaný v konaní odvodzoval od zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi stranami sporu dňa 29.12.2016, na základe ktorej bolo dohodnuté uzatvorenie budúcich kúpnych zmlúv na prevod tam presne špecifikovaných nehnuteľností a to v troch časových etapách. Predmetom prvej etapy predaja bol prevod nehnuteľností a to stavby č. súpisné XXXX a parcely CKN XXXX/XX pre kat. úz V.. Kúpna zmluva bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností 1.3.2017 pod č. V XXX/XXXX. V pôvodne uzatvorenej zmluve o budúcej zmluve zo dňa 29.12.2016 bolo dojednané v časti A, bodu I.17, že je budúci kupujúci (žalovaný) povinný zdržať sa akéhokoľvek právneho nakladania s nehnuteľnosťami nadobudnutými v každej z jednotlivých etáp 1-3 a to až do úplného zaplatenia v prospech predávajúcich 1 a 2 každej kúpnej ceny k jednotlivým prevodom v etapách 1 až 3 spolu 600.000,-- Eur. Za právne nakladanie sa považuje kúpna zmluva, darovacia zmluva alebo iný úkon (napr. vklad do spoločnosti) či zmluva, ktorými sa prevádza vlastníctvo alebo zmluva o budúcej zmluve alebo zriadenie práva tretích osôb - vecného bremena okrem uvedeného v bode 1.10, alebo záložného práva (okrem záložného práva v prospech bankového ústavu, ktorý budúcemu kupujúcemu poskytne pôžičku alebo úver). Po povolení vkladu prvej kúpnej zmluvy týkajúcej sa prvej etapy predaja žalobca zistil, že žalovaný ešte pred ukončením celej transakcie zriadil na nehnuteľnosti stavbe č. súpisné XXXX a parcele CKN XXXX/XX pre kat. úz. V. záložné právo v prospech tretej osoby R. L.. Záložná zmluva bola dňa 6.6.2017, odvkladovaná pod V XXX/XXXX. Týmto žalovaný porušil povinnosť dohodnutú v časti A, bod I.17 zmluvy o budúcej zmluve, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške 100.000,-- Eur dohodnutý v zmysle bodu II., bod 2 zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty listom zo dňa 16.6.2017, ktorý žalovaný prevzal 19.6.2017. Žalovaný aj napriek výzve na list nereagoval. Z tohto dôvodu žiadal žalobca priznať aj úrok z omeškania od 20.6.2017 do zaplatenia.
1.1. Tunajší súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 30.6.2021 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor. Na námietky k odporu žalobca uviedol, že obrana žalovaného je účelová. Zmluva o budúcej zmluve bolo vyhotovená po vzájomných pripomienkach oboch zmluvných strán. Už zo samotného znenia bodu II.2, písm. c/ bolo zrejmé, že danou povinnosťou nemá byť zaplatenie nejakého poplatku, ale zdržanie sa akéhokoľvek právneho nakladania s nehnuteľnosťami. Jednoznačne bolo uvedené, čo je predmetom sankcie, pričom len nesprávne v súvislosti s právnym nakladaním sa odkazuje na bod I.16 a ide o pisársku chybu, pričom vôľou strán bolo viazať zmluvnú pokutu na porušenie povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, pričom spôsob nakladania je upravený v bode I.17. Nedopatrením však došlo k prečíslovaniu v rámci pripomienkovania znenia zmluvy na bod I.16. Ďalej žalobca poukazoval na gramatický a logický výklad znenia bodu I., bod 17 s tým, že zákaz nakladania sa nevzťahoval na zriadenie záložného práva výlučne v prospech bankového ústavu. Žalobca nikdy nedeklaroval vôľu, aby záložné právo mohlo byť zriadené aj v prospech iných subjektov ako banky. Súčasne žalobca odmietol aj výklad žalovaného kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, NCRIs XXXX/XXXX na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Spodniaka. V kúpnej zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá sa viazala vyslovene na nepristúpenie k bodom II. a III. etapy prevodu zmluvy o budúcej zmluve, pričom zo znenia nijako nevyplývalo, že by sa touto dohodou o zmluvnej pokute menil bod II., bod 2 zmluvy o budúcej zmluve. V takomto konaní nie je možné vidieť ani postup v rozpore so zákonom a ani to, že má byť dojednanie o zmluvnej pokute neurčité, nezrozumiteľné, nakoľko na to neexistuje žiaden relevantný dôvod. Takéto tvrdenia žalobca označil za účelovú snahu hľadať neurčitosť a nezrozumiteľnosť tam, kde to nie je. Pokiaľ vzniesol žalovaný námietku premlčania mal žalobca za to, že sa jedná o obchodný záväzkový vzťah a preto tento vzťah je upravený ustanoveniami obchodného zákonníka. V žiadnom prípade nemôže ísť o posudzovanie plynutia premlčacej lehoty v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka aj napriek tomu, že sa jedná o prevod nehnuteľnosti. Jedná sa tu o vzťah medzi dvomi podnikateľskými subjektami a vzájomné vzťahy sú upravené ustanoveniami obchodného zákonníka § 397 Obchodného zákonníka, kde je premlčacia doba štyri roky. Zmluvná pokuta bola uplatnená za porušenie povinnosti zdržať sa právneho nakladania s nehnuteľnosťami. Žalovaný svojim postupom jednoznačne porušil túto povinnosť. Vklad zmluvy o záložnom práve bol podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX povolený pod č. V XXX/XXXX dňa 6.6.2017, na základe čoho došlo k vecnoprávnym účinkom zmluvy a teda týmto dňom došlo k účinkom právneho nakladania s nehnuteľnosťami. Žalobca mal za to, že jedine zápisom na list vlastníctva mohol získať vedomosť o tom, že došlo k zriadeniu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a teda, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah premlčacia doba je štvorročná a žaloba bola podaná včas ešte pred uplynutím premlčacej doby. Pokiaľ žalovaný namieta aj uzatvorenie kúpnej zmluvy so spoločnosťou Infoland, s.r.o., ktorej bola časť nehnuteľností odpredaná kúpnou zmluvou zo dňa 14.2.2018, žalobca tieto skutočnosti poprel s tým, že aj s uvedenou spoločnosťou mal uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve a o týchto skutočnostiach bol žalovaný oboznámený. Žalobca si na výzvu musel splniť svoju záväzkovú povinnosť a vykonať prevod na časť nehnuteľnosti na spoločnosť Infoland, s.r.o., preto tieto nehnuteľnosti nemohli byť následne aj predmetom prevodu na žalovaného. Navyše uzatvorenie kúpnej zmluvy so spoločnosťou Infoland, s.r.o. a zariadenie vecných bremien nemá žiaden súvis s uplatňovaným nárokom žalobcu na dojednanie o zmluvnej pokute. Výšku dojednanej zmluvnej pokuty považoval žalobca za primeranú vzhľadom k výške celej transakcie, ktorá medzi stranami sporu prebehla.
2. Žalovaný tak ako je vyššie konštatované podal voči platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom namietal dôvodnosť uplatňovaného nároku. Žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. V rámci obrany žalovaný uviedol, že nerozporuje uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 29.12.2016. Podľa žalovaného išlo o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavretej podľa ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka medzi žalovaným ako budúcim kupujúcim a žalobcom ako budúcim predávajúcim 1. Predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo v zmysle článku I., bodu 1.1. uzavretie štyroch budúcich kúpnych zmlúv medzi budúcimi predávajúcimi a budúcim kupujúcim, kde predmetom kúpy budú v stanovených etapách v zmluve konkretizované nehnuteľnosti. V zmysle uvedenej zmluvy bodu II.2 bolo uvedené: „V prípade porušenia niektorej povinnosti budúcim kupujúcim uvedených vyššie v tomto bode pod písm. a/, b/ alebo c/ vznikne budúcemu predávajúcemu
1. právo voči budúcemu kupujúcemu na zaplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške 100.000,-- Eur“. To znamená, že v uvedenom bode zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, od ktorej žalobca odvíja nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty boli presne nadefinované povinnosti, porušením ktorých mal predávajúci 1. právo na zaplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty. Žalobca v žalobe tvrdil, že jednorazovú zmluvnú pokutu si uplatňuje z dôvodu porušenia povinnosti pod bodom c/ „budúci kupujúci poruší povinnosť zdržať sa akéhokoľvek právneho nakladania s nehnuteľnosťami podľa časti A, bodu I.16. V takomto prípade vzniká zároveň právo odstúpiť od niektorej alebo všetkých uzavretých riadnych kúpnych zmlúv“. To znamená, že žalobca sa odvoláva na porušenie povinnosti pod písm. c/, pričom ide o povinnosti uvedené v časti A, bod I.16. Žalovaný nikdy neporušil povinnosť deklarovanú v časti A, bod I.16, preto žalobcovi nevznikol nárok na priznanie zmluvnej pokuty. Žalovaný poprel, že by malo ísť o chybu v písaní a správne má byť uvedené v písm. c/ porušenie povinnosti pod bodom I.17. S uvedenou argumentáciou žalovaný nesúhlasil a nešlo o chybu v písaní tak ako sa snažil žalobca účelovo prezentovať v žalobe a v priebehu celého konania a to aj s ohľadom na predzmluvné rokovania, ktoré medzi stranami prebiehali. Z tohto dôvodu považoval žalovaný dojednanie o zmluvnej pokute upravené v zmluve o budúcej kúpnej zmluve za nejasné, neurčité a nezrozumiteľné s tým, že ho považoval za neplatné. Okrem iného žalovaný poukazoval na to, že žalobca mal vedomosť o financovaní predmetných nehnuteľností žalovaným, nakoľko v rámci predzmluvných rokovaní bol upovedomený zo strany žalovaného, že kúpu uvedených nehnuteľností bude financovať prostredníctvom tretích subjektov. Snahou žalobcu ako predávajúceho bola úspešná realizácia prevodov nehnuteľností k čomu v konečnom dôsledku aj následne došlo. Žalovaný nespochybňoval uzatvorenie záložnej zmluvy s treťou osobou R. L., od ktorého čerpal finančné prostriedky a ktoré následne použili na realizáciu odkúpenia nehnuteľnosti. Dňa 17.2.2017 bola vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Spodniaka spísaná kúpna zmluva N XX/XXXX, ako aj zmluva o zriadení vecného bremena a dohoda o plnomocenstve medzi žalobcom ako predávajúcim 1. a povinným z vecného bremena pánom Y. ako predávajúcim 2. a povinným z vecného bremena a žalovaným ako kupujúcim a oprávneným z vecného bremena. Uvedenou kúpnou zmluvou bola odpredaná stavba súpisné č. XXXX, pre kat. úz. V. a parcela CKN XXXX/XX kat. úz. V.. Dohodnutá kúpna cena za prevod uvedených nehnuteľností bola vo výške 200.000,-- Eur, pričom na žalobcu pripadla dohodnutá kúpna cena vo výške 175.000,-- Eur a na predávajúceho v 2. rade (Y.) pripadla dohodnutá kúpna cena vo výške 25.000,-- Eur. Táto kúpna cena bola uhradená v zmysle dohodnutých podmienok. Zároveň v zmysle tejto kúpnej zmluvy bola dohodnutá aj dohoda o zmluvnej pokute vo výške 100.000,-- Eur pre prípad ak by kupujúci nepristúpil k etape 2. a k etape 3. tak ako je uvedené v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaný mal za to, že v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2017 bola zavŕšená prvá etapa prevodu nehnuteľnosti a došlo medzi stranami k uzavretiu novej dohody o zmluvnej pokute, ktorá nahradila dojednania ohľadom jednorazovej zmluvnej pokuty upravenej v bode II.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Nová dohoda o zmluvnej pokute upravená v bode II. notárskej zápisnice mala nahradiť pôvodné dojednania o zmluvnej pokute a to na realizáciu a zabezpečenie realizácie druhej a tretej etapy. Zámer strán bol vyjadrený aj v článku 7 záverečných ustanovení, bod 2, kde strany deklarovali, že táto zmluva (kúpna zmluva) ruší a v plnom rozsahu nahrádza všetky dojednania zmluvy a dohody bez ohľadu na ich formu medzi zmluvnými stranami, ktoré sa týkajú predmetu zmluvy. Žalobca si však v konaní uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty na základe ustanovenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktoré je navyše neurčité, nejasné, nezrozumiteľné a vyvoláva aj pochybnosti o tom či došlo k zániku tohto zmluvného dojednania, najmä v dôsledku uzatvorenia novej kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice. Súčasne žalovaný v priebehu konania vzniesol aj námietku premlčania s tým, že právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné posudzovať podľa ustanovení občianskeho zákonníka vzhľadom na úpravu a fakt, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzatvorená podľa ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je premlčacia doba trojročná a žaloba na tunajšom súde bola podaná po uplynutí premlčacej doby. K uzatvoreniu záložnej zmluvy medzi žalovaným a R. L. došlo dňom 9.3.2017. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na súde až 31.5.2021 čo je po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Navyše žalovaný poukazoval aj na správanie sa žalobcu, ktorý porušil zmluvné dojednania a previedol časť nehnuteľnosti na spoločnosť Infoland, s.r.o. a to aj napriek zmluvne dojednaným právam a povinnostiam a predmetu zmluvy o budúcej zmluve. Navyše žalovaný v priebehu konania deklaroval rozsiahle rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti, ktorú získal kúpou a uzavretím prvej etapy prevodu s tým, že do uvedenej nehnuteľnosti, o ktorú mali záujem investoval nemalé finančné prostriedky. V priebehu konania žalovaný potvrdil, že sa realizovala aj druhá a tretia etapa s tým, že kúpna cena bola vyplatená už v roku 2018 v predstihu v porovnaní s dohodnutými zmluvnými podmienkami.
3. Súčasťou žaloby bola aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzavretá podľa ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka podpísaná medzi budúcimi kupujúcimi - žalovaným a budúcimi predávajúcimi 1. - žalobcom, 2. - RNDr. R. Y.. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola podpísaná dňa 29.12.2016. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve obsahuje tri časti, časť A, B a C. V časti A je v bode I. upravená časť týkajúca sa predmetu budúcej kúpnej zmluvy s tým, že podmienky uzavretia budúcich kúpnych zmlúv sú rozdelené do troch etáp. V časti A, bod I.17 si strany sporu dojednali: „že budúci kupujúci je povinný zdržať sa akéhokoľvek právneho nakladania s nehnuteľnosťami nadobudnutými v každej z jednotlivých etáp 1 až 3, a to až do úplného zaplatenia v prospech predávajúcich 1 a 2 každej kúpnej ceny k jednotlivým prevodom v etapách 1 až 3 (spolu 600.000,-- Eur). Za právne nakladania esa tu považuje kúpna zmluva, darovacia zmluva alebo iný úkon (napr. vklad do spoločnosti) či zmluva, ktorými sa prevádza vlastníctvo, alebo zmluva o budúcej zmluve, alebo zriadenie práva tretích osôb - vecného bremena okrem uvedeného v bode I.10, alebo záložného práva (okrem záložného práva v prospech bankového ústavu, ktorý budúcemu kupujúcemu poskytne pôžičku alebo úver)“. Podľa časti C zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bodu II.2, písm. c/ budúci predávajúci 1 alebo 2 (aj každý samostatne) má právo od tejto zmluvy ako celku odstúpiť aj bez stanovenia dodatočnej lehoty, a to aj po jej čiastočnom naplnení, ak: písm. c/ budúci kupujúci poruší povinnosť zdržať sa akéhokoľvek právneho nakladania s nehnuteľnosťami podľa časti A, bodu I.16. V takomto prípade vzniká zároveň právo odstúpiť od niektorej alebo všetkých uzavretých riadnych kúpnych zmlúv. V prípade porušenia niektorej povinnosti budúcim kupujúcim uvedených vyššie v tomto bode pod písm. a/, b/ alebo c/ vznikne budúcemu predávajúcemu 1 právo voči budúcemu kupujúcemu na zaplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške 100.000,-- Eur. Ak budúci predávajúci 1 odstúpi od kúpnej zmluvy na predmet budúcej kúpy (etapa 1) je oprávnený započítať si uvedenú zmluvnú pokutu oproti povinnosti vrátiť časť kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy na predmet budúcej kúpy 1. Uvedená časť C, bod II.2 odkazuje na porušenie povinnosti upravenej v časti A, bod I.16, kde je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že poplatok za vyhotovenie znaleckého posudku, poplatok za návrh na vklad záložného práva pre banku, hradí budúci kupujúci a poplatok za vyhotovenie geometrického plánu hradí budúci kupujúci“.
4. Ďalšou listinou doloženou do spisu žalobcom bol čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre obec, okres a kat. úz. V. na parcelu registra C, parc. č. XXXX/XX o výmere 2808 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavbu súpisné č. XXXX, postavenú na parcele č. XXXX/XX, kde je uvedený ako vlastník žalovaný a v časti C - ťarchy je uvedená záložná zmluva V XXX/XXXX zo dňa 6.6.2017 ako zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech oprávneného R. L. L., v prospech ktorého bolo zriadené záložné právo na CKN parc. XXXX/XX a stavba opravovňa súpisné č. XXXX, postavená na CKN parcele č. XXXX/XX. Uvedený výpis z katastra nehnuteľností bol vyhotovený 9.6.2017.
5. Súčasťou žaloby bola aj výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 16.6.2017 adresovaná žalovanému, ktorý uvedenú výzvu prevzal 19.6.2017 o čom svedčí pripojená kópia doručenky.
6. Žalovaný v rámci obrany pripojil k žalobe kúpnu zmluvu uzavretú na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Spodniaka, registrovanú pod č. N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, NCRIs XXXX/XXXX spísanú dňa 17.2.2017. Na notársky úrad sa v uvedený deň dostavil žalobca, štatutárny zástupca žalobcu RNDr. R. Y. a žalovaný. Žalobca a štatutárny zástupca žalobcu vystupovali ako predávajúci 1 a 2., žalovaný ako kupujúci a oprávnený z vecného bremena. V uvedený deň formou notárskej zápisnice uzatvorili kúpnu zmluvu, zmluvu o zriadení vecného bremena a dohodu o plnomocenstve. Predmetom uzavretia kúpnej zmluvy bola stavba súpisné č. XXXX v V., kat. úz. V., lokalita S. Q. so všetkými súčasťami a príslušenstvom, zriadená na pozemku CKN parc. č. XXXX/XX, ktorá je vedená pod popisom stavby opravovňa ako aj uvedený pozemok parc. č. XXXX/XX - zastavané plocha a nádvoria o výmere 2808 m2. Ďalej bola upravená kúpna cena, spôsob výplaty kúpnej ceny za uvedené nehnuteľnosti. V časti II. si predávajúci 1 a 2 s kupujúcim upravili, že dňa 29.12.2016 uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a túto kúpnu zmluvu uvedenú v bode I. notárskej zápisnice uzatvárajú v rámci tejto dohody ako etapu č. 1 a zároveň v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavierajú dohodu o zmluvnej pokute vo výške 100.000,-- Eur pre prípad ak by kupujúci nepristúpil k etape 2, etape 3 tak ako je uvedené v zmluve o budúcej kúpnej zmluve s tým, že po vzájomnej dohode zmluvných strán táto zmluvná pokuta v prípade nedodržania záväzku kupujúceho uvedeného v zmluve o budúcej kúpnej zmluve splatná dňa 28.2.2018 s čím kupujúci súhlasí a podpisom na tejto listine zároveň potvrdzuje.
7. Žalovaný zároveň doložil do spisu odpoveď na výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 19.6.2017, kde namietali dôvodnosť uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu, ako aj spornosť výšky.
8. Súčasťou žaloby je aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorená podľa ustanovenia § 151a - 151me Občianskeho zákonníka v platnom znení medzi záložným veriteľom R. L. a záložcom VIAKORP, s.r.o. - žalovaným. Podľa článku II. bolo predmetom zmluvy zriadenie záložného práva záložcom na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v zmysle ustanovenia § 657 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka dňa 22.2.2017 v znení neskorších dodatkov bližšie špecifikovanej v článku I., ods. 1 zmluvy v hodnote istiny 200.000,-- Eur. Záloh tvoria nasledovné nehnuteľnosti v kat. úz. V., obec V., stavba súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby 1, popis stavby opravovňa a pozemok KNC parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 2808 m2. Záložná zmluva bola podpísaná 9.3.2017 tak záložným veriteľom, ako záložcom a osvedčená na notárskom úrade 9.3.2017.
9. Ďalšími listinami doloženými do spisu žalovaným bola vzájomná komunikácia medzi žalovaným a žalobcom jednak odpoveď na uplatnenú zmluvnú pokutu, ako aj odpoveď na vyjadrenie na vyjadrenie žalovaného, rovnako aj odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.6.2017, odpoveď na odstúpenie k zmluve a následná odpoveď na odpoveď žalovaného. Žalovaný pripojil aj následne kúpnu zmluvu týkajúcu sa druhej a tretej etapy podpísanú 14.2.2018, ktorá bola medzi stranami sporu podpísaná. 10. Po obrane žalovaného žalobca doplnil žalobu o jednotlivé znenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve tak ako bola koncipovaná medzi stranami sporu spolu s mailovou komunikáciou, ktorou si odsúhlasovali jednotlivé znenia a ustanovenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
11. Podľa ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), účastníci si môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
12. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
13. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v Hlave II. tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v občianskom zákonníku a týmto zákonom.
15. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
16. Podľa ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
17. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
18. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
19. Žalobcom uplatňovaný nárok v konaní vychádza z ustanovení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú podpísali strany sporu dňa 29.12.2016 a v zmysle ktorej si uplatňuje žalobca porušenie zmluvnej povinnosti dojednanej v uvedenej zmluve v bode I.17 podľa časti II., bod 2 zmluvy. Zmluvnú pokutu mali
strany sporu dojednanú v zmluve o budúcej zmluve tak, že v prípade porušenia niektorej z povinností v bodoch a, b, c upravených v časti C, II., bod 2 budúcim kupujúcim vznikne budúcemu predávajúcemu 1 (žalobcovi) voči budúcemu kupujúcemu nárok na vyplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške 100.000,-- Eur. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na vyplatenie zmluvnej pokuty v uvedenej výške z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného ako budúceho kupujúceho podľa bodu II.2, časť C, kde budúci kupujúci porušil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek právneho nakladania s nehnuteľnosťami podľa časti A, bod I.16. Časť A, bod I.16 upravuje povinnosť zmluvných strán týkajúcu sa platenia poplatkov za vyhotovenie znaleckého posudku, za návrh na vklad záložného práva pre banku, ako aj za vyhotovenie geometrického plánu. Žalobca v priebehu konania poukazoval a tvrdil, že došlo k pisárskej chybe a nie táto povinnosť bola zabezpečená zmluvnou pokutou, ale povinnosť upravená v časti I., bod 17, kde bola uložená budúcemu kupujúcemu povinnosť zdržať sa akéhokoľvek právneho nakladania s nehnuteľnosťami nadobudnutými v každej z jednotlivých etáp 1 až 3 a to až do úplného zaplatenia v prospech predávajúcich každej kúpnej ceny k jednotlivým prevodom v etapách 1 až 3 spolu vo výške 600.000,-- Eur. Za právne nakladanie sa považuje uzavretie kúpnej, darovacej zmluvy alebo iného úkonu, či zmluvy, ktorými by sa previedlo vlastníctvo alebo zmluva o budúcej zmluve alebo zriadenie práva tretích osôb vecného bremena okrem úpravy obsiahnutej v časti I., bod 10 alebo záložného práva okrem zriadenia záložného práva v prospech bankového ústavu, ktorý poskytuje kupujúcemu pôžičku alebo úver. Práve v porušení tejto povinnosti zo strany žalovaného videl žalobca právny dôvod na vyplatenie zmluvnej pokuty, na zaplatenie ktorej vyzval žalovaného listom zo dňa 16.6.2017, prevzatý žalovaným 19.6.2017. Žalovaný potvrdil uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ako aj uzavretie kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Spodniaka v V., kde si strany sporu dojednali výplatu a ukončenie prvej etapy kúpy nehnuteľnosti. Notárska zápisnica bola spísaná 17.2.2017, kde časť kúpnej ceny bola vyplatená pred podpísaním notárskej zápisnice a zvyšok kúpnej ceny bol dojednaný splatiť na účet predávajúcich do 28.2.2017. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Následne dňa 9.3.2017 uzatvoril žalovaný záložnú zmluvu s fyzickou osobou R. L., kde zabezpečil svoj dlh voči tretej osobe nehnuteľnosťami nadobudnutými nazáklade kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2017, ktoré boli na liste vlastníctva vedené na žalovaného (vklad povolený pod V XXX/XXXX dňa 01.03.2017). Práve v tomto postupe žalovaného videl žalobca porušenie zmluvných povinností upravených v zmluve o budúcej kúpnej zmluve uzavretej podľa ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka a konkrétne porušenie povinnosti upravenej v časti A, bod I.17, kde porušenie povinnosti bolo sankcionované podľa časti C, bod II.2 nárokom žalobcu ako predávajúceho 1 na vyplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,-- Eur. Na porušenie tejto zmluvnej povinnosti poukázal žalobca listom adresovaným žalovanému dňa 16.6.2017, doručeného žalovanému 19.6.2017. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, namietal rôzne skutočnosti, avšak predovšetkým vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd posudzoval, či daný nárok uplatnený v konaní pred súdom žalobou doručenou tunajšiemu súdu 27.5.2021 bol uplatnený včas v zmysle zákonnej lehoty podľa ustanovenia § 391 ods. 1 v spojení s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka.
19.1. V právnom poriadku Slovenskej republiky je právny dualizmus súkromného práva, ktorý sa vo významnej miere prejavuje najmä v oblasti záväzkových vzťahov. Aj v prípade strán sporu žalovaný poukazuje na aplikáciu ustanovení občianskeho zákonníka vzhľadom na predmet sporu, ktorým boli nehnuteľnosti, ako aj zmluvu, od ktorej si žalobca odvíja nárok na priznanie zmluvnej pokuty, kde ako zmluvný typ ide o zmluvu upravenú výlučne ustanoveniami občianskeho zákonníka, čo vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Pre posúdenie vo vzťahu oboch právnych predpisov a aplikácii toho ktorého ustanovenia a ustálenia, či režim premlčania spadá pod ustanovenia občianskeho zákonníka alebo obchodného zákonníka, je potrebné si uvedomiť, že v danom prípade ide o zmluvy, ktoré nie sú upravené ako zmluvný typ v obchodnom zákonníku, ale sú upravené ako zmluvné typy v občianskom zákonníku s tým, že ich uzatvárali subjekty, ktorých právne vzťahy sa obligatórne spravujú obchodným zákonníkom. Právna úprava v súčasnosti stanovuje, že takýto zmluvný vzťah sa bude riadiť obidvomi kódexmi. Obchodný zákonník totiž v ustanovení § 261 ods. 9 prikazuje, že zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v Hlave II. tejto časti zákona, sú upravené ako zmluvný typ v občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v občianskom zákonníku a týmto zákonom. Právna teória označuje takéto zmluvy ako neobchodné zmluvy s kombitovaným záväzkovým režimom. Typickým prípadom takýchto zmlúv je napr. kúpna zmluva, predmetom ktorej je predaj nehnuteľností. V tomto prípade sa zmluva spravuje ustanoveniami kúpnej zmluvy tak ako ich vymedzuje občiansky zákonník s tým, že ostatné vzťahy zmluvných strán, ktoré sa týkajú premlčania, náhrady škody, zmluvnej pokuty a podobne sa budú spravovať obchodným zákonníkom pokiaľ napĺňajú podmienky tzv. relatívnych obchodov. To znamená, že aj napriek tomu,
že zmluva o budúcej kúpnej zmluve je upravená ustanoveniami občianskeho zákonníka (na ktoré poukazovali aj strany pri koncipovaní uvedenej zmluvy), vzájomné vzťahy zmluvných strán, ktoré sa týkajú aj premlčania, ako aj zmluvnej pokuty budú uplatňované a budú vychádzať z ustanovení obchodného zákonníka, nakoľko sa týkajú relatívnych obchodov a upravujú vzájomné vzťahy medzi dvomi podnikateľskými subjektami. Z tohto dôvodu súd pri námietke premlčania vznesenej žalovaným vychádzal z ustanovení obchodného zákonníka a mal za to, že premlčacia doba je podľa ustanovení obchodného zákonníka štvorročná.
19.2. Ďalšou otázkou, ktorú súd pri vznesenej námietke premlčania skúmal bola včasnosť uplatnenia nároku v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca si žalobou uplatňuje pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Premlčacia doba pri právach vymáhateľných na súde začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Záložná zmluva a tým aj porušenie povinnosti (bez skúmania ďalších namietaných skutočností zo strany žalovaného) bola uzatvorená 9.3.2017. Úkonom žalovaného ako budúceho kupujúceho, ktorým je viazaný, začala plynúť premlčacia doba okamihom podpisu záložnej zmluvy. Nárok na zmluvnú pokutu začal plynúť okamihom, keď malo byť porušené zmluvné dojednanie, t.j. kedy bol urobený právny úkon smerujúci k uzavretiu záložnej zmluvy. Týmto dňom podľa názoru súdu došlo k vzniku právneho dôvodu (titulus) a nie až okamihom kedy bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností tak ako poukazuje žalobca pri reakcii na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. To znamená, že žalobca mohol nárok na vyplatenie zmluvnej pokuty titulom porušenia zmluvnej povinnosti v dôsledku uzavretia záložnej zmluvy uplatniť od 9.3.2017 kedy prejavil žalovaný vôľu a uzavrel uvedenú záložnú zmluvu s tretím subjektom, čím mal porušiť zmluvné povinnosti. Žaloba na tunajšom súde bola podaná 27.5.2021 čo podľa názoru súdu bolo po uplynutí štvorročnej premlčacej doby a z dôvodu vznesenej námietky premlčania súd na premlčanie nároku prihliadol a žalobu zamietol. Navyše žalobca mal vedomosť od júna 2017, čo bolo nesporne v konaní preukázané, že žalovaný uzatvoril záložnú zmluvu s tretím subjektom. Minimálne od 17.6., resp. od 9.6.2017 kedy bol vyhotovený výpis z katastra nehnuteľností takúto vedomosť mal. Navyše žalovaný v priebehu celého konania uvádzal, že žalobca vedel o spôsobe financovania predmetu kúpy aj o tom, že bude zriadená záložná zmluva, čo síce žalobca poprel a súd v tomto smere nevykonal dokazovanie, nakoľko bol toho názoru, že nárok na uplatnenie zaplatenia zmluvnej pokuty vznikol okamihom kedy bol urobený právny úkon smerujúci k uzavretiu záložnej zmluvy, nakoľko týmto dňom došlo k vzniku právneho dôvodu a nie až okamihom kedy bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na vyhodnotenie námietky žalovaného, vznesenej v priebehu konania, ako dôvodnej a zamietnutie žalobného nároku z dôvodu premlčania, súd sa ďalšími námietkami žalovaného týkajúcimi sa neurčitosti, nejasnosti, neplatnosti právneho úkonu, ako aj námietkou neprimeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty nezaoberal.
20. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. V konaní bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný, preto mu prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozhoduje o nároku na náhradu trov konania a až následne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP bude rozhodnuté aj o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).