Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu DREVOKOV Krupina, s.r.o., so sídlom Červená Hora 1737, 963 01 Krupina, IČO: 36 052 400, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Barancom, so sídlom Advokátskej kancelárie Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému VIAKORP, s.r.o., so sídlom Strážska cesta 7892, 960 01 Zvolen, IČO: 50 228 455, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Krnáč, s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, o zaplatenie 100.000,--Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -175 zo dňa 16. novembra 2021 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. -175 zo dňa 16. novembra 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rosahu100 %, ktoré je žalobca povinný uhradiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.05.2021 žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť istinu vo výške 100.000,--Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20.06.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Nárok uplatňovaný v konaní odvodzoval od Zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi stranami sporu dňa 29.12.2016, na základe ktorej bolo dohodnuté uzatvorenie budúcich kúpnych zmlúv na prevod tam presne špecifikovaných nehnuteľností a to v troch časových etapách. Predmetom prvej etapy predaja bol prevod nehnuteľností a to stavby č. súpisné XXXX a parcely Z. XXXX/XX pre kat. územie V.. V. zmluva bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností 1.3.2017 pod č. V XXX/XXXX. V pôvodne uzatvorenej zmluve o budúcej zmluve zo dňa 29.12.2016 bolo dojednané v časti A, bodu I.17, že je budúci kupujúci (žalovaný) povinný zdržať sa akéhokoľvek právneho nakladania s nehnuteľnosťami nadobudnutými v každej z jednotlivých etáp 1-3 a to až do úplného zaplatenia v prospech predávajúcich 1 a 2 každej kúpnej ceny k jednotlivým prevodom v etapách 1 až 3 spolu 600.000,--Eur. Za právne nakladanie sa považuje kúpna zmluva, darovacia zmluva alebo iný úkon (napr. vklad do spoločnosti) či zmluva, ktorými sa prevádza vlastníctvo alebo zmluva o budúcej zmluve alebo zriadenie práva tretích osôb - vecného bremena okrem uvedeného v bode 1.10, alebo záložného práva (okrem záložného práva v prospech bankového ústavu, ktorý budúcemu kupujúcemu poskytne pôžičku alebo úver). Po povolení vkladu prvej kúpnej zmluvy týkajúcej sa prvej etapy predaja žalobca zistil, že žalovaný ešte pred ukončením celej transakcie zriadil na

nehnuteľnosti stavbe č. súpisné XX a parcele Z. XXXX/XX pre kat. úz. V. záložné právo v prospech tretej osoby R. L.. Záložná zmluva bola dňa 06.06.2017, odvkladovaná pod V XXX/XXXX. Týmto žalovaný porušil povinnosť dohodnutú v časti A, bod I.17 zmluvy o budúcej zmluve, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške 100.000,--Eur dohodnutý v zmysle bodu II., bod 2 zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty listom zo dňa 16.6.2017, ktorý žalovaný prevzal 19.6.2017. Žalovaný aj napriek výzve na list nereagoval. Z tohto dôvodu žiadal žalobca priznať aj úrok z omeškania od 20.6.2017 do zaplatenia.

3. Súd dňa 30.6.2021 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor. Na námietky k odporu žalobca uviedol, že obrana žalovaného je účelová. Zmluva o budúcej zmluve bolo vyhotovená po vzájomných pripomienkach oboch zmluvných strán. Už zo samotného znenia bodu II.2, písm. c/ bolo zrejmé, že danou povinnosťou nemá byť zaplatenie nejakého poplatku, ale zdržanie sa akéhokoľvek právneho nakladania s nehnuteľnosťami. Jednoznačne bolo uvedené, čo je predmetom sankcie, pričom len nesprávne v súvislosti s právnym nakladaním sa odkazuje na bod I.16 a ide o pisársku chybu, pričom vôľou strán bolo viazať zmluvnú pokutu na porušenie povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, pričom spôsob nakladania je upravený v bode I.17. Nedopatrením však došlo k prečíslovaniu v rámci pripomienkovania znenia zmluvy na bod I.16. Ďalej žalobca poukazoval na gramatický a logický výklad znenia bodu I., bod 17 s tým, že zákaz nakladania sa nevzťahoval na zriadenie záložného práva výlučne v prospech bankového ústavu

4. Súd konštatoval, že zmluvnú pokutu mali strany sporu dojednanú v zmluve o budúcej zmluve tak, že v prípade porušenia niektorej z povinností v bodoch a, b, c upravených v časti C, II., bod 2 budúcim kupujúcim vznikne budúcemu predávajúcemu 1 (žalobcovi) voči budúcemu kupujúcemu nárok na vyplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške 100.000,--Eur. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na vyplatenie zmluvnej pokuty v uvedenej výške z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného ako budúceho kupujúceho podľa bodu II.2, časť C, kde budúci kupujúci porušil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek právneho nakladania s nehnuteľnosťami podľa časti A, bod I.16. Časť A, bod I.16 upravuje povinnosť zmluvných strán týkajúcu sa platenia poplatkov za vyhotovenie znaleckého posudku, za návrh na vklad záložného práva pre banku, ako aj za vyhotovenie geometrického plánu. Žalobca v priebehu konania poukazoval a tvrdil, že došlo k pisárskej chybe a nie táto povinnosť bola zabezpečená zmluvnou pokutou, ale povinnosť upravená v časti I., bod 17, kde bola uložená budúcemu kupujúcemu povinnosť zdržať sa akéhokoľvek právneho nakladania s nehnuteľnosťami nadobudnutými v každej z jednotlivých etáp 1 až 3 a to až do úplného zaplatenia v prospech predávajúcich každej kúpnej ceny k jednotlivým prevodom v etapách 1 až 3 spolu vo výške 600.000,--Eur. Za právne nakladanie sa považuje uzavretie kúpnej, darovacej zmluvy alebo iného úkonu, či zmluvy, ktorými by sa previedlo vlastníctvo alebo zmluva o budúcej zmluve alebo zriadenie práva tretích osôb vecného bremena okrem úpravy obsiahnutej v časti I., bod 10 alebo záložného práva okrem zriadenia záložného práva v prospech bankového ústavu, ktorý poskytuje kupujúcemu pôžičku alebo úver. Práve v porušení tejto povinnosti zo strany žalovaného videl žalobca právny dôvod na vyplatenie zmluvnej pokuty.

5. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, namietal rôzne skutočnosti, avšak predovšetkým vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd posudzoval, či daný nárok uplatnený v konaní pred súdom žalobou doručenou súdu 27.05.2021 bol uplatnený včas v zmysle zákonnej lehoty podľa ustanovenia v spojení s ustanovením .

6. V tomto prípade sa zmluva spravuje ustanoveniami kúpnej zmluvy tak ako ich vymedzuje s tým, že ostatné vzťahy zmluvných strán, ktoré sa týkajú premlčania, náhrady škody, zmluvnej pokuty a podobne sa budú spravovať pokiaľ napĺňajú podmienky tzv. relatívnych obchodov. To znamená, že aj napriek tomu, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve je upravená ustanoveniami (na ktoré poukazovali aj strany pri koncipovaní uvedenej zmluvy), vzájomné vzťahy zmluvných strán, ktoré sa týkajú aj premlčania, ako aj zmluvnej pokuty budú uplatňované a budú vychádzať z ustanovení , nakoľko sa týkajú relatívnych obchodov a upravujú vzájomné vzťahy medzi dvomi podnikateľskými subjektami. Z tohto dôvodu súd pri námietke premlčania vznesenej žalovaným vychádzal z ustanovení a mal za to, že premlčacia doba je podľa ustanovení štvorročná.

7. Ďalšou otázkou, ktorú súd pri vznesenej námietke premlčania skúmal bola včasnosť uplatnenia nároku v zmysle ustanovenia . Žalobca si žalobou uplatňuje pohľadávku

na zaplatenie zmluvnej pokuty. Premlčacia doba pri právach vymáhateľných na súde začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Záložná zmluva a tým aj porušenie povinnosti bola uzatvorená 09.03.2017. Úkonom žalovaného ako budúceho kupujúceho, ktorým je viazaný, začala plynúť premlčacia doba okamihom podpisu záložnej zmluvy. Nárok na zmluvnú pokutu začal plynúť okamihom, keď malo byť porušené zmluvné dojednanie, t.j. kedy bol urobený právny úkon smerujúci k uzavretiu záložnej zmluvy. Týmto dňom podľa názoru súdu došlo k vzniku právneho dôvodu (titulus) a nie až okamihom kedy bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností tak ako poukazuje žalobca pri reakcii na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. To znamená, že žalobca mohol nárok na vyplatenie zmluvnej pokuty titulom porušenia zmluvnej povinnosti v dôsledku uzavretia záložnej zmluvy uplatniť od 9.3.2017 kedy prejavil žalovaný vôľu a uzavrel uvedenú záložnú zmluvu s tretím subjektom, čím mal porušiť zmluvné povinnosti. Žaloba na súde bola podaná 27.05.2021 čo podľa názoru súdu bolo po uplynutí štvorročnej premlčacej doby a z dôvodu vznesenej námietky premlčania súd na premlčanie nároku prihliadol a žalobu zamietol. Žalobca mal vedomosť od júna 2017, čo bolo nesporne v konaní preukázané, že žalovaný uzatvoril záložnú zmluvu s tretím subjektom. Minimálne od 17.6., resp. od 09.06.2017 kedy bol vyhotovený výpis z katastra nehnuteľností takúto vedomosť mal. Navyše žalovaný v priebehu celého konania uvádzal, že žalobca vedel o spôsobe financovania predmetu kúpy aj o tom, že bude zriadená záložná zmluva, čo síce žalobca poprel a súd v tomto smere nevykonal dokazovanie, nakoľko bol toho názoru, že nárok na uplatnenie zaplatenia zmluvnej pokuty vznikol okamihom kedy bol urobený právny úkon smerujúci k uzavretiu záložnej zmluvy, nakoľko týmto dňom došlo k vzniku právneho dôvodu a nie až okamihom kedy bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na vyhodnotenie námietky žalovaného, vznesenej v priebehu konania, ako dôvodnej a zamietnutie žalobného nároku z dôvodu premlčania, súd sa ďalšími námietkami žalovaného týkajúcimi sa neurčitosti, nejasnosti, neplatnosti právneho úkonu, ako aj námietkou neprimeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty nezaoberal.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa , a žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby je postavené len na vyhodnotení žalovaným podanej námietky premlčania, teda súd sa inými dôvodmi pri svojom rozhodovaní nezaoberal. Súd vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú, keď podľa právneho názoru súdu premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde, pričom týmto dňom je podľa súdu porušenie povinnosti, ktoré podľa súdu nastalo uzatvorením Záložnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 09.03.2017.

10. Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z nesprávneho posúdenia vznesenej námietky premlčania.

11. Zmluvné strany si v Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 29.12.2016 v bode I.17 dohodli, že budúci kupujúci, teda žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek právneho nakladania s nehnuteľnosťami nadobudnutými v každej z jednotlivých etáp 1. až 3. Vôľou strán bolo v tomto prípade určiť povinnosť budúcemu kupujúcemu, aby nehnuteľnosti, ktoré priebežne v etapách nadobudne, až do ukončenia celého obchodu, teda do prevodu všetkých nehnuteľností nezaťažil záložným právom. Bez vecno- právnych účinkov záložného práva, teda bez zápisu do katastra nehnuteľností by dané nehnuteľnosti neboli právne zaťažené ťarchou záložného práva a vlastnícke právo by nebolo nijako obmedzené. Podľa názoru žalobcu súd bližšie neodôvodnil svoj právny záver, na základe čoho dospel k záveru, že porušením povinností bolo práve podpísanie Záložnej zmluvy a nie až jej vklad do katastra nehnuteľností. Súd v rámci konania vôbec neskúmal vôľu účastníkov Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ohľadom toho, čo strany mali na mysli, keď v bode I.17 zmluvy uviedli povinnosť budúceho kupujúceho právne nenakladať s nadobudnutými nehnuteľnosťami.

12. Pre plynutie premlčacej doby bolo potrebné určiť, kedy k porušeniu povinnosti došlo, a teda od kedy začala premlčacia doba plynúť. Súd bez toho, že by skúmal vôľu strán skonštatoval, že porušením povinnosti bolo uzatvorenie Záložnej zmluvy, a to napriek tomu, že samotné uzatvorenie Záložnej zmluvy žiadnym spôsobom ešte nehnuteľnosti nezaťažilo, a teda nenastal negatívny následok, ktorým je právna vada nehnuteľností, teda ťarcha záložného práva. Až negatívny následok podpísania Záložnej zmluvy, teda zápis ťarchy do katastra nehnuteľností môže byť považovaný za porušenie povinností, nakoľko len týmto momentom dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva a ku skutočnému

právnemu zaťaženiu nehnuteľností. Vôľou strán bolo považovať za porušenie povinnosti nakladať s nehnuteľnosťami skutočné právne zaťaženie nehnuteľností záložným právom, čo vyžadovalo vklad a zápis záložného práva do katastra nehnuteľností. Podľa názoru žalobcu možno konštatovať, že ak nedošlo k zápisu ťarchy záložného práva do katastra nehnuteľností, tak k porušeniu povinnosti zo strany budúceho kupujúceho by nedošlo, nakoľko nehnuteľnosti by neboli záložným právom fakticky skutočne zaťažené.

13. Zmluvná pokuta bola uplatnená za porušenie povinnosti zdržať sa právneho nakladania s nehnuteľnosťami. Žalovaný svoju povinnosť jednoznačne porušil, keď právne s nehnuteľnosťami nakladal, nakoľko nadobudnuté nehnuteľnosti zaťažil záložným právom v prospech iného subjektu ako banky. Vklad Zmluvy o záložnom práve bol podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX povolený pod číslom U zo dňa 06.06.2017, na základe čoho došlo k vecno-právnym účinkom zmluvy, teda týmto dňom došlo k účinkom právneho nakladania s nehnuteľnosťami. Jedine zápisom na list vlastníctva mohol žalobca získať aj vedomosť o tom, že došlo k zriadeniu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, teda že došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného, na základe čoho mohol právo na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatňovať na súde. V prípade, ak aj došlo k podpisu Záložnej zmluvy, žalobca sa o jej podpise nemal ako dozvedieť, nakoľko mu to žalovaný neoznámil a túto vedomosť mohol žalobca nadobudnúť najskôr dňom zápisu ťarchy do katastra nehnuteľností, teda dňom 06.06.2017.

14. Žalobca má za to, že k porušeniu povinnosti žalovaného došlo až zápisom záložného práva do katastra nehnuteľností, teda keď boli nehnuteľnosti zaťažené záložným právom a až od tohto momentu plynula aj premlčacia doba ktorá bola, nakoľko sa jednalo o obchodno-právny vzťah štvorročná. Vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 06.06.2017, pričom žaloba bola podaná až dňa 27.05.2021, teda bola podaná do štyroch rokov od povolenia vkladu Záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností teda, že žaloba bola podaná ešte pred uplynutím premlčacej doby.

15. Na základe uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie v tomto prípade nesprávne právne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby a na základe toho dospel k nesprávnemu rozhodnutiu, keď žalobu zamietol. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušil a vrátil vec na nové prejednanie na súd prvej inštancie.

16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v napadnutom rozsudku. Má za to, že vydaný rozsudok zo dňa 16.11.2021 je zákonný, nakoľko súd prvej inštancie sa dôkladne oboznámil so skutkovým stavom veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s procesnými zásadami, t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a keďže z vykonaných dôkazov boli jednoznačne preukázané skutočnosti tvrdené v priebehu konania žalovaným, je viac ako nesporné, prečo súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

17. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní a považuje ju za právne bezzákladovú, ktorá nezodpovedá zmluvným dojednaniam, a to ani vôli zmluvných strán, na ktorú sa žalobca odvoláva. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom konajúceho súdu, v zmysle ktorého k vzniku právneho dôvodu na uplatnenie si nárokov žalobcu došlo okamihom, kedy bol učinený právny úkon smerujúci k uzavretiu záložnej zmluvy. V súvislosti s argumentáciou žalobcu žalovaný poukazuje na to, že medzi žalovaným a záložným veriteľom došlo k uzavretiu Záložnej zmluvy dňa 09.03.2017 a to s vedomím žalobcu, ktorý túto skutočnosť v rámci vykonaného dokazovania nespochybnil. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že žalobca vedel o spôsobe financovania predmetu kúpy aj o tom, že bude s týmto účelom zriadená záložná zmluva.

18. Podľa žalovaného je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca zaslal žalovanému „Výzvu na zaplatenie“ zo dňa 16.06.2017, v ktorej samotný žalobca uvádza: „Konštatujeme, že uzatvorením Záložnej zmluvy s treťou osobou - Jánom L. ste porušili svoju povinnosť, ustanovenú v Zmluve o budúcej zmluve o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami až do realizácie poslednej etapy prevodu nehnuteľnosti, na základe čoho vznikol nárok voči Vám na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,--Eur“. Uvedená výzva tvorí prílohu žalobného návrhu žalobcu a preukazuje vedomosť žalobcu o tom, kedy mu vznikol jeho nárok na uplatnenie si nároku na zmluvnú pokutu. Konštatácia žalobcu učinená vo Výzve na zaplatenie preukazuje skutočnú vôľu zmluvných strán, ktorú sa v podanom odvolaní žalobca nepochopiteľne sám snaží účelovo spochybniť.

19. Podľa žalovaného listinné dôkazy predložené v konaní samotným žalobcom ako aj skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobnom návrhu preukazujú, že samotný žalobca odôvodňoval porušenie povinnosti žalovaného, na ktorú sa v rámci uplatňovaného nároku odvolával od uzatvorenia záložnej zmluvy s treťou osobou. Až v priebehu konania začal žalobca prispôsobovať svoju argumentáciu aktuálnej dôkaznej situácii pod ťarchou tvrdení a uplatnených námietok vznesených v konaní zo strany žalovaného. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný dôvody uvádzané zo strany žalobcu v podanom odvolaní za výlučne účelové a realizované v úmysle oddialiť právoplatnosť rozsudku.

20. Ďalej uviedol, že už v priebehu konania uvádzal, že ak by aj hypoteticky existovalo právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve (čo žalovaný v priebehu celého konania spochybňoval),mohol si žalobca prvýkrát uplatniť nárok na zmluvnú pokutu nasledujúci deň po uzavretí predmetnej záložnej zmluvy. S ohľadom na uvedené premlčacia lehota podľa uplynula dňa 10.03.2021.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako zjavne nedôvodné zamietol, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal náhradu trov za odvolacie konanie vo výške 100%.

22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach uvedených v odvolaní. Uvedené formálne tvrdenia žalovaného o vyhodnotení dôkazov a o tom, že dôkazy preukázali tvrdenia žalovaného sú irelevantné. Rozhodujúcou skutočnosťou je právne posúdenie súdu ohľadom vznesenej námietky premlčania a to, či súd správne túto námietku, v súvise so skutkovým stavom právne posúdil. Je teda zrejmé, že základom pre rozhodnutie bolo posúdenie právnej otázky, pričom má za to, že toto posúdenie nebolo správne a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z nesprávneho posúdenia vznesenej námietky premlčania.

23. Uviedol, že žalovaný sa snaží podsunúť súdu tvrdenie, že vôľa strán pri uzatvorení záložnej zmluvy je preukázaná aj textom Výzvy na zaplatenie zo dňa 16.06.2017, keď vytrháva z kontextu časť textu výzvy. Z uvedeného textu je zrejmé, že žalobca vo svojej výzve poukazoval na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností a zápis záložného práva v katastri nehnuteľností, pričom túto skutočnosť spájal s porušením povinnosti. Ak aj ďalej uvádzal uzatvorenie záložnej zmluvy zo znenia tejto výzvy je zrejmé, že za porušenie povinnosti považoval zápis ťarchy do katastra nehnuteľností, o ktorej sa dozvedel z výpisu listu vlastníctva. Táto výzva bola zaslaná bezprostredne po zápise záložného práva do katastra nehnuteľností potom, čo sa o tom po zápise žalobca dozvedel. Na základe uvedeného tvrdenie žalovaného o tom, že uvedená výzva preukazuje, že vôľou strán bolo považovať za porušenie povinnosti uzatvorenie záložnej zmluvy a nie zápis ťarchy do katastra nehnuteľností nemá žiadny relevantný základ. Jedná sa vyslovene o účelové vytrhnutie určitého textu z celého kontextu výzvy. Tiež nie je pravdou, že by žalobca prispôsoboval v priebehu konania svoju argumentáciu tak, ako sa to snaží žalovaný vykresliť, práve naopak, žalobca od počiatku tvrdil, že momentom porušenia povinnosti bol zápis ťarchy záložného práva do katastra nehnuteľností. Nie je zrejmé, čo chcel žalovaný vyjadriť svojim tvrdením, že žalobca sa mohol oboznámiť vzhľadom k verejnosti údajov evidovaných v katastrálnom operáte s tým, že na uvedených nehnuteľnostiach je zapísaná plomba na základe V - XXX/XXXX. Táto skutočnosť nie je pre toto konanie vôbec podstatná. Žalovaný uvádza, že nemôže byť na jeho ťarchu, že si žalobca svoj nárok neuplatnil včas. Žalobca konštatuje, že si môže svoj nárok uplatniť kedykoľvek, dokonca jeho nárok nezaniká ani uplynutím premlčacej doby, vzniká len to, že súd musí prihliadať na námietku premlčania ak je vznesená protistranou ako nárok. Žalobca si ten svoj nárok môže uplatniť kedykoľvek a nemožno vyvodzovať pre neho žiadne negatívne závery na základe toho, že tak urobil pred koncom uplynutia premlčacej doby.

24. Opätovne poukázal na to, že súd bez toho, aby skúmal vôľu strán, skonštatoval, že porušením povinnosti bolo uzatvorenie záložnej zmluvy, a to napriek tomu, že samotné uzatvorenie záložnej zmluvy žiadnym spôsobom ešte nehnuteľnosti nezaťažilo a teda nenastal negatívny následok, ktorým je právna vada nehnuteľností, teda ťarcha záložného práva. Až negatívny výsledok podpísania záložnej zmluvy, teda zápis ťarchy do katastra nehnuteľností môže byť považovaný za porušenie povinnosti, nakoľko len týmto momentom dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva a ku skutočnému právnemu zaťaženiu nehnuteľností. Zmluvná pokuta bola uplatnená za porušenie povinností zdržať sa právneho nakladania

s nehnuteľnosťami. Žalovaný svoju povinnosť jednoznačne porušil, keď právne s nehnuteľnosťami nakladal, nakoľko nadobudnuté nehnuteľnosti zaťažil záložným právom v prospech iného subjektu, a to banky. Jedine zápisom na list vlastníctva mohol žalobca získať vedomosť o tom, že došlo k zriadeniu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, na základe akej zmluvy a že teda došlo k porušeniu povinnosti na strane žalovaného. Opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie.

25. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v napadnutom rozsudku zo dňa 16.11.2021, ktorý považuje za zákonný, dostatočne zdôvodnený, presvedčivý a vecne správny. Zároveň sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení a skutkovej a právnej argumentácie v nej uvedenej. S tvrdeniami žalobcu uvedenými vo vyjadrení žalobcu sa žalovaný nestotožňuje, považuje ich za účelové. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uvádza, že si svoj nárok môže uplatniť kedykoľvek a nemožno vyvodzovať pre neho žiadne negatívne závery na základe toho, že tak urobil pred koncom uplynutia premlčacej doby, žalovaný si nedovoľuje spochybňovať ani nikdy nespochybňoval právo žalobcu uplatniť si svoje nároky v rámci časového úseku, zákonom určeného na vykonanie tohto práva. Nevyjadroval sa k tomu, že si žalobca uplatnil svoje právo pred uplynutím premlčacej doby, ale poukazuje na skutočnosť, že si žalobca uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty po uplynutí premlčacej doby a z toho dôvodu mu súd, v súlade s právnou úpravou jeho právo z dôvodu premlčania nepriznal.

26. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou uvedenou vo vyjadrení žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje s názorom konajúceho súdu, v zmysle ktorého k vzniku právneho dôvodu na uplatnenie si nárokov žalobcu došlo okamihom, kedy bol učinený právny úkon smerujúci k uzavretiu záložnej zmluvy ako platného a účinného právneho úkonu. Opätovne poukazuje na tvrdenia samotného žalobcu, ktorý vo výzve na zaplatenie zo dňa 16.06.2017 rovnako ako súd v napadnutom rozsudku zhodne uvádza, že vôľou zmluvných strán bolo považovať za porušenie povinnosti uzatvorenie záložnej zmluvy a nie zápis ťarchy do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázal na znenie samotnej Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 29.12.2016, z ktorej žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok a ktorá tvorí prílohu návrhu na vydanie platobného rozkazu, a to čl. 1.17, v ktorom sa explicitne uvádza, že za porušenie zmluvy je považované porušenie povinnosti zriadiť právo tretích osôb - vecného bremena alebo záložného práva (okrem záložného práva v prospech bankového ústavu, ktorý budúcemu kupujúcemu poskytne pôžičku alebo úver.) Aj uvedená skutočnosť potvrdzuje tvrdenia žalovaného, že ak sa žalovaný svojim konaním dopustil porušenia Zmluvy o budúcej zmluve, tak za porušenie jeho povinnosti je potrebné považovať uzavretie záložnej zmluvy.

27. Uviedol, že žalobca v priebehu konania nespochybnil skutočnosť, že dňa 09.03.2017 došlo medzi žalovaným a záložným veriteľom k uzavretiu záložnej zmluvy, ani to, že žalobca vedel o spôsobe financovania predmetu kúpy žalovaným. Žalobca si voči žalovanému uplatnil právo na zmluvnú pokutu vo výške 100.000,--Eur s príslušenstvom návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol doručený Okresnému súdu Zvolen až dňa 31.05.2021, a to preukázateľne po uplynutí doby, v rámci ktorej musí byť právo žalobcu súdne uplatnené, čo má za následok vznik účinkov jeho premlčania.

28. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uvádza, že vôľou strán bolo považovať za porušenie povinnosti nakladať s nehnuteľnosťami skutočné právne zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom, čo vyžadovalo vklad a zápis záložného práva do katastra nehnuteľností, žalovaný konštatuje, že takéto tvrdenie žalobca dostatočne nepreukázal a nevyplýva ani zo žiadnych spisových podkladov predložených žalobcom, či žalovaným v priebehu konania. Považuje ho preto za výlučne účelové, nezakladajúce sa na pravde a neodzrkadľujúce vôľu žalovaného. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný považuje tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení za absolútne nedôvodné a bezpredmetné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

29. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovení rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ,

nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

31. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu ktorý žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu.

32. Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

34. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.05.2021 žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť istinu vo výške 100.000,--Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20.06.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Nárok odvodzoval od Zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi stranami sporu dňa 29.12.2016, na základe ktorej bolo dohodnuté uzatvorenie budúcich kúpnych zmlúv na prevod tam presne špecifikovaných nehnuteľností a to v troch časových etapách. Po povolení vkladu prvej kúpnej zmluvy týkajúcej sa prvej etapy predaja žalobca zistil, že žalovaný ešte pred ukončením celej transakcie zriadil na nehnuteľnosti stavbe č. súpisné R.a parcele Z. XXXX/XX pre kat. územie V. záložné právo v prospech tretej osoby A.. Záložná zmluva bola dňa 06.06.2017, odvkladovaná pod V XXX/XXXX. Týmto žalovaný porušil povinnosť dohodnutú v časti A, bod I.17 zmluvy o budúcej zmluve, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške 100.000,--Eur dohodnutý v zmysle bodu II., bod 2 zmluvy o budúcej zmluve.

35. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru že záložná zmluva a tým aj porušenie povinnosti bola uzatvorená 09.03.2017 a týmto úkonom žalovaného ako budúceho kupujúceho začala plynúť premlčacia doba. S názorom súdu prvej inštancie že nárok na zmluvnú pokutu začal plynúť okamihom keď malo byť porušené zmluvné dojednanie kedy bol urobený právny úkon smerujúci k uzavretiu záložnej zmluvy sa odvolací súd stotožnil a stotožnil sa aj so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vzájomné vzťahy zmluvných strán aj ohľadne premlčania posudzoval podľa ustanovení .

36. Zmluvné strany si v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve z 29.12.2016 dohodli v bode I.17, že je budúci kupujúci (žalovaný) povinný zdržať sa akéhokoľvek právneho nakladania s nehnuteľnosťami nadobudnutými v každej z jednotlivých etáp 1-3 a to až do úplného zaplatenia v prospech predávajúcich 1 a 2 každej kúpnej ceny k jednotlivým prevodom v etapách 1 až 3 spolu (600.000,-- Eur). Za právne nakladanie sa považuje kúpna zmluva, darovacia zmluva alebo iný úkon (napr. vklad do spoločnosti) či zmluva, ktorými sa prevádza vlastníctvo alebo zmluva o budúcej zmluve alebo zriadenie práva tretích osôb - vecného bremena okrem uvedeného v bode 1.10, alebo záložného práva (okrem záložného práva v prospech bankového ústavu, ktorý budúcemu kupujúcemu poskytne pôžičku alebo úver). V bode II. bod 2 Zmluvy si strany dohodli, že v prípade porušenia niektorej povinnosti budúcim kupujúcim uvedeným vyššie v tomto bode pod písmenom a), b) alebo c), vznikne budúcemu predávajúcemu 1 právo voči budúcemu kupujúcemu na zaplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške 100.000,--Eur.

37. Žalobca mal za to, že až dňom zavkladovania predmetnej záložnej zmluvy začala plynúť premlčacia lehota, teda od vecno-právnych účinkov uvedenej zmluvy až zápisom do katastra nehnuteľností.

38. Podľa b) ods. 1 záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

39. Podľa e) ods. 2 záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

40. v tejto súvislosti rozlišuje medzi zriadením záložného práva a vznikom záložného práva. Záložné právo sa zriaďuje okrem iného písomnou zmluvou.

41. Odvolací súd konštatuje, že strany sporu si v bode I bod 17 dohodli, že za právne nakladanie sa tu považuje okrem iného zriadenie práva tretích osôb - vecného bremena okrem uvedeného v bode I.10 alebo záložného práva (okrem záložného práva v prospech bankového ústavu, ktorý budúcemu kupujúcemu poskytne pôžičku alebo úver).

42. Je teda zrejmé, že strany sporu si v zmluve o budúcej kúpnej zmluve za právne nakladanie s nehnuteľnosťami zakotvili zriadenie záložného práva, nie vznik záložného práva. V konaní nebolo sporné, že návrh zmluvy vypracoval právny zástupca žalobcu, keď z mailovej komunikácie na č.l. 87 vyplýva, že právny zástupca žalobcu posielal právnemu zástupcovi žalovaného „návrh rámcovej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve podľa dnešných predbežných dohovorov a pokynov môjho klienta“. Na pojednávaní štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že zmluvu koncipovali spoločne právny zástupcovia R.. F. a R.. V. a na otázku súdu uviedol, že v podstate zmluvu koncipoval právny zástupca s tým, že on s ním konzultoval zmluvu telefonicky a záujem žalobcu a vôľa bola zabezpečiť uvedenú nehnuteľnosť zmluvnou pokutou pre prípad akéhokoľvek zaťaženia.

43. Podľa názoru odvolacieho súdu v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve nedošlo k použitiu výrazu pripúšťajúceho rôzny výklad, keďže v bode I bod 17 Zmluvy bolo uvedené zriadenie záložného práva, nie vznik záložného práva. Ako už bolo vyššie uvedené, zriadenie a vznik záložného práva sú dva rôzne pojmy a pokiaľ samotný žalobca, prípadne jeho právny zástupca pri vypracovaní návrhu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve použil v zmluve výraz zriadenie záložného práva, má odvolací súd za to, že už uzavretím záložnej zmluvy teda dňa 09.03.2017 došlo k vzniku právneho dôvodu, z ktorého vzniklo predávajúcemu 1 - žalobcovi právo voči budúcemu kupujúcemu - žalovanému na zaplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške 100.000,-- Eur. Na základe uvedeného potom dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže žaloba na súde bola podaná 27.05.2021, teda po uplynutí zákonnej štvorročnej premlčacej doby v zmysle . Žalobca si mal právo uplatniť svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od 09.03.2017, kedy došlo zo strany žalovaného k uzavretiu záložnej zmluvy s tretím subjektom čím porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu mu zo I bod 17 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Ak si strany sporu dohodli, že za právne nakladanie s nehnuteľnosťami sa okrem iného považuje zriadenie záložného práva, nemožno za porušenie povinnosti považovať až zápis do katastra nehnuteľností tak ako tvrdí žalobca. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že vôľou strán bolo považovať za porušenie povinnosti nakladať s nehnuteľnosťami skutočné právne zaťaženie nehnuteľností záložným právom, čo vyžadovalo vklad a zápis záložného práva do katastra nehnuteľností, odvolací súd uvádza, že z predmetnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve takáto vôľa strán nevyplynula, práve naopak, podľa zmluvy za porušenie povinnosti nakladať s nehnuteľnosťami si strany dohodli zriadenie záložného práva, čo sa udialo už uzatvorením záložnej zmluvy dňa 09.03.2017.

44. Všeobecne možno premlčanie charakterizovať ako dobu v rámci ktorej je veriteľ povinný si svoje právo uplatniť a po uplynutí ktorej sa jeho právo výrazne oslabuje možnosťou dlžníka uplatniť námietku premlčania. Možnosť uplatniť námietku premlčania je právo dlžníka. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bol súd prvej inštancie povinný v prvom rade sa zaoberať touto námietkou premlčania a ak dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, nebol dôvod zaoberať sa ďalšími námietkami strán sporu, a to práve z dôvodu hospodárnosti konania.

45. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

46. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Z uvedených dôvodov

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a ods. 1 a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

48. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).