Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-37-2021.pdf
PDF · 106.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobcu: ABELAND s.r.o., so sídlom Tekeľova 2270/1, 080 06 Ľubotice, IČO: 36 839 507, zastúpeného JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove, Slovenská 46, IČO: 50490044, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, IČO: 42174856, o zaplatenie 253,90 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 22Cb/52/2019-74 zo 17.5.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené okrem časti týkajúcej sa úroku z omeškania.
Mení rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené vo vzťahu k úroku z omeškania tak, že v tejto časti žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 53 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 253,90 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 253,90 eur od 23.5.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 13.1.2018 pri prevádzke motorového vozidla Hyundai Tucson s EČV: T. malo dôjsť k škodovej udalosti a následnej škode na motorovom vozidle žalobcu Škoda Karoq s EČV: T., a to odskočením kameňa spod kolesa motorového vozidla Hyundai Tucson s EČV: T.. V rozhodnej dobe bolo motorové vozidlo Hyundai Tucson s EČV: T. povinne zmluvne poistené u žalovaného. O škodovej udalosti jej účastníci spísali a podpísali „Správu o nehode“.
3. Žalobca si dal svoje poškodené vozidlo opraviť v autoservise Z. Z. E..L.., L. L. N. XXX/A XXX XX T., K.: XX XXX XXX, ktorý vykonal výmenu čelného skla a faktúrou č. XXXXXX zo dňa 31.1.2018, splatnou dňa 10.2.2018, vyúčtoval sumu 533,39 eur.
4. Žalobca si náklady na opravu poškodeného vozidla Škoda Karoq s EČV: T. uplatnil v poisťovni J. T., E..L.., kde mal uzatvorené havarijné poistenie, a ktorá mu z predloženej faktúry v sume 533,39 eur, po odpočítaní spoluúčasti v sume 165,- eur, uhradila sumu 279,49 eur.
5. Žalobca ako poškodený si uplatnil u žalovaného, ako poistiteľa vozidla Hyundai Tucson s EČV: T., nárok na náhradu škody v sume 253,90 eur, ktorú musel žalobca uhradiť z vlastných prostriedkov. Suma 253,90 eur predstavovala rozdiel medzi fakturovanou sumou 533,39 eur a sumou už uhradenou z havarijného poistenia v sume 279,49 eur. Žalobcom uplatnená suma 253,90 eur pozostávala zo spoluúčasti v sume 165,- eur a sumy 85,- eur ako zvyšku neuhradenej faktúry za opravu. Žalobca predložil žalovanému „Správu o nehode“, ktorá obsahovala základné informácie o škodovej udalosti a určenie vinníka nehody, Oznámenie škodovej udalosti poisteným zo dňa 15.1.2018, ktoré obsahovalo aj nákres škodovej udalosti a následne, na základe výzvy žalovaného, aj dotazník pre poškodeného k škodovej udalosti, v ktorom žalobca podrobne popísal priebeh škodovej udalosti, zakreslil dopravnú situáciu a poskytol ďalšie relevantné informácie.
6. Na základe Oznámenia o riešení škodovej udalosti zo dňa 7.5.2018, žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe šetrenia dospel k záveru, že vzhľadom na zdokumentované poškodenia čelného skla motorového vozidla žalobcu nebolo zo strany žalobcu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: T., preto žalovaný nepristúpil k poskytnutiu náhrady škody v dôsledku predmetnej škodovej udalosti.
7. V danom prípade bolo potrebné skúmať, či ku škode na motorovom vozidle žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou motorového vozidla prevádzkovateľa poistného povinne zmluvne poistného u žalovaného. Súd prvej inštancie mal nesporne preukázané, že takouto okolnosťou, v dôsledku ktorej došlo ku vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu bolo odskočenie predmetu, ktorý poškodil predné sklo na žalobcovom motorovom vozidle. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je založená na tom, že ako podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ide o objektívnu zodpovednosť, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne prísna, pretože takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzateľa. Liberácia prevádzateľa prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke.
8. Škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosť za túto škodu sa podľa ustanovenia § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.
9. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.6.2014 Cpj 5/2014 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.10/2014) „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke.“
10. V prípade škody na čelnom skle zaujala stanovisko aj Národná banka Slovenska, podľa ktorej vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť, škoda na čelnom skle, bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.
11. Súd prvej inštancie za nedôvodnú považoval námietku žalovaného, týkajúcu sa nepreukázania predpokladov zodpovednosti za škodu zo strany žalobcu, najmä príčinnej súvislosti. Z obsahu spisu vyplýva, že od kolesa osobného motorového vozidla Hyundai Tucson s EČV: T. odskočila skala, ktorá narazila do čelného skla motorového vozidla žalobcu. Kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou škodcu je dostatočne ozrejmený zo zhodného popisu účastníkov
dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali v predložených dokumentoch. Skutočnosť, že škoda na motorovom vozidle žalobcu vznikla, ako aj to, že vznikla v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla vinníka bola preukázaná súhlasným vyhlásením žalobcu ako poškodeného a vinníka dopravnej nehody v správe o nehode zo dňa 13.1.2018, ktorá bola podpísaná oboma účastníkmi dopravnej nehody, t.j. aj vodičom motorového vozidla značky Hyundai Tucson s EČV: T. aj žalobcom. Predložená správa nehode, podpísaná oboma účastníkmi škodovej udalosti, predstavuje bezprostredný dokument preukazujúci, že došlo k škodovej udalosti a takýto dokument je spôsobilý na preukázanie právneho základu nároku žalobcu na náhradu škody. Žalobca zároveň, na žiadosť žalovaného, vyplnil aj dotazník k škodovej udalosti, kde popísal aj ďalšie skutočnosti, ako poveternostné podmienky v čase nehody, podrobne popísal a zakreslil dopravnú situáciu, ako aj uviedol ďalšie detaily škodovej udalosti. Tieto dôkazy žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil a nerozporoval, iba jednostranne bez relevantného odôvodnenia uviedol, že príčinná súvislosť jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná nebola.
12. Čo sa týka výšky náhrady škody, žalobca jednoznačne na základe faktúry č. XXXXXX, ako aj následnej úhrady žalovanej sumy autoservisu vykonávaciemu opravu poškodeného vozidla, preukázal účelne vynaložené náklady na opravu poškodenia svojho vozidla, ktoré žiadnym relevantným spôsobom neboli zo strany žalovaného spochybnené. Na základe uvedeného, pokiaľ ide o výšku náhrady škody, súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu.
13. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 253,90 eur.
14. Výrok o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odôvodnil ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády č. 21/2013.
15. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil ustanovením § 261 ods. 1, 9 Obchodného zákonníka.
16. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
17. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
18. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Poukázal na to, že konajúci súd akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcu a tieto nekonfrontoval s argumentmi žalovaného. V prejednávanej veci neboli naplnené tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. splnenie základnej schémy v rovine škodová udalosť, príčinná súvislosť a vznik škody. Dôkaz - Správa o nehode z 13.1.2018 podpísaná účastníkmi škodovej udalosti nie je vierohodným dôkazným prostriedkom. Súd sa nevyporiadal s predloženými závermi likvidátorov, že konkrétne poškodenie čelného skla nekorešponduje s príčinou vzniku a nehodovým dejom, ktorý popisuje žalobca. Ide teda o svojvoľný záver v otázke technického charakteru.
20. Nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ priznal žalobcovi úrok z omeškania od 16. dňa po ukončení šetrenia škodovej udalosti. Žalovaný pristúpil k likvidácii poistnej udalosti a poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie v rámci zákonnej lehoty troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Treba poukázať na ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ZoPZP), z ktorého vyplýva, že ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a), b) ZoPZP. Žalovaný sa nedostal do omeškania, keďže s odkazom na vyššie uvedené splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 6 ZoPZP, kedy
poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Je preto irelevantné zo strany žalobcu poskytnutie svojvoľnej a zákon nerešpektujúcej lehoty na uhradenie dlžnej sumy z poistného vzťahu pod následkom sankcie v podobe úrokov z omeškania.
21. Konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať žalovanému pred súdom v dôsledku nedostatočného a chybné odôvodnenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s argumentáciou žalovaného a nesprávne právne vec posúdil, pričom rozhodnutie riadne neodôvodnil.
22. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
23. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
24. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ktorý odvolaním žalovaného napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie (s výnimkou výroku o úroku z omeškania) a nebola zistená vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
26. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
27. Podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
28. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
29. Podľa ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
30. Podľa ods. § 4 ods. 4 Zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa ods. § 11 ods. 6 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
32. Podľa ods. § 11 ods. 7 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
33. Podľa ods. § 11 ods. 8 Zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu
34. Podľa ods. § 15 ods. 1 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
35. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že prevádzkovateľ motorového vozidla značky Hyundai Tucson EČV: T., K.. U. Y., spôsobil škodu na motorovom vozidle značky Škoda Karoq EČV: T., v dôsledku poškodenia čelného skla tohto motorového vozidla Škoda Karoq vymršteným kameňom spod kolesa ním riadeného motorového vozidla značky Hyundai. Škoda na tomto motorovom vozidle vznikla v celkovej sume 533,39 eur, pričom poisťovňa žalobcu uhradila sumu 279,49 eur. Rozdiel medzi poistným plneným zo strany poisťovne žalobcu a skutočnou škodou preukázanou faktúrou č. XXXXXX predstavuje žalovanú sumu 253,90 eur.
36. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd nemá pochybnosti o preukázaní predmetného škodového deja a príčinnou súvislosťou medzi prevádzkou motorového vozidla značky Hyundai Tucson a vznikom škody na členom skle motorového vozidla značky Škoda Karoq. Titulom poistného vzťahu medzi škodcom (K.. U. Y.) a žalovaným mala byť škoda na tomto motorovom vozidle značky Škoda Karoq uhradená v dôsledku zákonného poistenia zodpovednosti za škodu v zmysle § 10 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 381/2001 Z.z. (ZoPZP), čo sa však v danom prípade nestalo.
37. Predmetný škodový dej je preukázaný oznámením o škodovej udalosti a následným dotazníkom, ktorý škodca - vodič motorového vozidla značky Hyundai Tucson vyplnil a zároveň je potrebné konštatovať, že žalovaný v tomto smere nenavrhol a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by tento dej spochybňovali. Vo svojich vyjadreniach produkovaných v priebehu prvoinštančného konania nenavrhol také dôkazy, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie o priebehu škodovej udalosti, t.j. dopravnej nehody. Závery likvidátorov žalovaného, ktoré údajne spochybnili priebeh predmetnej dopravnej nehody, ktorá je zároveň škodovou udalosťou však do spisu založené neboli. Za týchto okolností nemal súd prvej inštancie dôvod vykonať výsluchy svedkov K.. Y. a M. Y., pretože predmetný nehodový dej bol dostatočne preukázaný a nebol vyvrátený žalovaným.
38. Za týchto okolností správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 253,90 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.
39. Preto odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o istinu, na ktorú žalobcovi vznikol nárok.
40. Pochybil však súd prvej inštancie pokiaľ ide o úroky z omeškania, nakoľko odvolací súd konštatuje, že otázka úrokov z omeškania v prípade poskytnutia poistného plnenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. je riešená rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018.
41. Odvolací súd je toho názoru, že v tomto smere treba v zásade vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého vyplýva, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
42. Z uvedeného (a z citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu) vyplýva, že ak poistné plnenie (jeho dôvodnosť alebo výška) je medzi poisťovňou a poisteným sporná a poisťovňa plnenie nevykoná (odmietne), dostáva sa poisťovňa do omeškania až vtedy, ak neplní na základe doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Takáto situácia nastala v prejednávanej veci, a preto môže byť požiadavka na úroky z omeškania dôvodná až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu žalovanému ako poisťovateľovi.
43. Preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd rozsudok zmenil vo výroku o úrokoch z omeškania tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
44. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
45. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 331,77 eur pozostávajúcej z istiny 253,90 eur a kapitalizovaného úroku z omeškania predstavujúceho ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu sumu 77,87 eur (3 roky a 10 mesiacov omeškania). Žalobca má nárok na zaplatenie istiny 253,90 eur a vo zvyšnej časti uplatňovaného úroku z omeškania žaloba nebola úspešná. zamietol. To znamená, že žalobca bol úspešný do sumy 253,90 eur a neúspešný do sumy 77,87 eur, pričom žalovaný mal úspech resp. neúspech presne v opačnom pomere. V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu predstavuje 76,50 % a úspech žalovaného predstavuje 23,50 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnejšiemu žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu pomernej časti trov konania v rozsahu 53 % (76,50 % - 23,50 %). Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).