Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: V. A.Á., N.. XX.XX.XXXX, A. N. B. XX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, IČO: 37870505, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1.810,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. -124 zo dňa 30.12.2020, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku č. I a III.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca si žalobou proti žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.810,50 eura s príslušenstvom z dôvodu náhrady škody z poistnej udalosti zo dňa 20.12.2018 v žalovanej výške, ktorý žalovaná neuznala z dôvodu, že škoda bola spôsobená jeho zavinením. Vo veci bol súdom prvej inštancie vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom uviedla, že ako žalovaná vykonala šetrenie poistnej udalosti, avšak na základe zistených skutočností legitímne odmietla poskytnúť poistné plnenie. Z popisu škodovej udalosti totiž vyplýva, že poistený žalovanej nezodpovedá za vznik škodovej udalosti, v dôsledku čoho je vylúčená aj akákoľvek zodpovednosť žalovanej ako poisťovateľa z povinného zmluvného poistenia. Žalobcom uplatnený nárok preto nebolo možné akceptovať, čo žalovaná oznámila žalobcovi opakovane, a to listom zo dňa 23.01.2019, ako aj listom zo dňa 02.04.2019. Z predloženej dokumentácie je zrejmé, že vodič motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej nezodpovedá za vznik škodovej udalosti zo dňa 20.12.2018. Z oznámenia o škodovej udalosti a zo správy o nehode vypláva, že žalobca pred škodovou cúval z parkoviska na hlavnú cestu, do ktorej prichádzal poistený u žalovanej. K škodovej udalosti preto preukázateľne došlo zavinením na strane žalobcu. Uvádzaný priebeh škodovej udalosti a okolnosti vzniku škodovej udalosti žalobca vôbec nerozporoval. Žalovaná namietala uplatnený nárok aj čo do výšky nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. Náklady na opravu poškodeného vozidla by mali predstavovať maximálne sumu 1.682,52 eura a nie sumu 1.810,50 eura. K tomu predložila kalkuláciu č. XXXXXXX zo dňa 27.12.2018 realizovanú prostredníctvom systému P.. Taktiež žalovaná namietala aj úrok z omeškania.

2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.682,52 eura do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 85,86%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia , , , , , a o cestnej premávke, , a , , , a zákona o povinnom zmluvnom poistení.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že zo správy o nehode vyplýva, že dňa 20.12.2018 o 12:20 hod. došlo k dopravnej nehode na ulici XX. N., B., pri ktorej osobné motorové vozidlo zn. Š. Y., EČV: B. XXX A., cúvalo z parkoviska na hlavnú cestu, kde do neho narazilo motorové vozidlo zn. W. XXX, EČV: W. XXX H., ktoré vchádzalo na hlavnú cestu. Motorové vozidlo značky Š. Y. viedol a jeho vlastníkom bol žalobca. Motorové vozidlo zn. W. XXX, M. Q. D.. Vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. Dňa 02.04.2019 žalovaná oznámila žalobcovi, že poistený nie je zodpovedný za zavinenie nehody, nakoľko z popisovaného nehodového deja je zrejmé, že k nehode došlo v dôsledku porušenia , ods. 1 žalobcom, t. j. nedanie prednosti v jazde vozidlu idúcemu po ceste pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty (parkoviska). Zároveň prišlo k porušeniu , ods. 2 , podľa ktorého vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky. Žalobca v konaní predložil faktúru č. XXXXXXX za opravu motorové vozidla Š. Y. vo výške 1.810,50 eura. Žalobca ďalej predložil posudok č. XXXXXXX, vypracovaný spoločnosťou P. - E. B..T..Y.., podľa ktorého náklady na opravu predstavujú sumu 1.810,50 eura. Z predloženej poistnej zmluvy vyplýva, že dňa 08.11.2016 uzatvorila žalovaná, ako poisťovateľ, a spoločnosť A.-J., B..T..Y.., ako poistník, poistnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXX/XXXXXX-X. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo zn. W. XXX, EČV: W.-XXX H.. Žalovaná v konaní predložila posudok č. XXXXXXX, vypracovaný spoločnosťou C. B. B..T..Y.., podľa ktorého náklady na opravu predstavujú sumu 1.682,52 eura. Svedok Q. D. pri svojom výsluchu uviedol, že vychádzal z vedľajšej cesty na hlavnú. Bola to T-čková križovatka. Pozrel sa doprava, doľava a tak vyštartoval a zrazu videl pred sebou auto. Žalobca vychádzal z parkoviska. Stretli sa v strede hlavnej cesty. Ďalej uviedol, že žalobca v tom momente cúval. Svedkyňa B. K. pri svojom výsluchu uviedla, že býva na štvrtom poschodí. Má okno, z ktorého vidí priamo na parkovisko. Vešala ozdôbky, pričom videla ako žalobca vycúval, zastavil a vtedy do neho nabúral žalovaný. Obaja vystúpili z auta. Potom som odbehla, keď o pár minút prišla, už tam neboli. Podľa odborného stanoviska znalca v odbore dopravy J.. B. Y., priebeh nehodového deja, podľa ktorého došlo k stretu dvoch vozidiel v priestore križovatky, kedy počas vchádzania vozidla W. z vedľajšej cesty na hlavnú, vodič vozidla W. neskoro zaregistroval vozidlo Š. Y., ktoré sa nachádzalo - na hlavnej ceste, na ktorú sa dostalo cúvaním z priľahlého parkoviska, je možné označiť ako technicky prijateľný, čomu zodpovedá aj vzniknuté poškodenie oboch vozidiel. Z uvedeného stanoviska ďalej vyplýva, že primárnou príčinou vzniku nehodového deja bola okolnosť, že vodič vozidla W. pre vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty mal z technického hľadiska povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 1.810,50 eura s príslušenstvom je podaná dôvodne iba sčasti. Je nesporné, že dňa 20.12.2018 o 12:20 hod. došlo k dopravnej nehode na ulici XX. N., B., ktorej účastníkmi boli na jednej strane motorové vozidlo zn. Š. Y., EČV: B. XXX A. patriace žalobcovi a motorové vozidlo zn. W. XXX, EČV: W. XXX H., malo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej (poistná zmluva č. XXX/XXXXXX-X). V prejednávanej veci vznikla žalobcovi škoda na jeho motorovom vozidle ako dôsledok kolízie dvoch motorových vozidiel, teda prišlo ku stretu prevádzok dvoch prevádzateľov dopravných prostriedkov, preto je potrebné na vyporiadanie aplikovať ust. , podľa ktorého zodpovedajú prevádzatelia podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Vysporiadanie škody je závislé od účasti prevádzok na strete a predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretu prevádzok, najmä tých ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Nie je vylúčené, aby porovnanie účasti jednotlivých prevádzateľov na strete vozidiel vyústilo do záveru, že účasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá (pozri rozhodnutie NS ČR z 09.09.2003 sp. zn. ). Vo veci bola sporná príčina vzniku škody. Žalovaná v konaní mala za to, že k nehode došlo výlučne žalobcom v dôsledku porušenia

V konaní bol vypočutí svedkovia a bolo vykonané dokazovania listinnými dôkazmi, na základe čoho súd dospel k záveru, že jedinou príčinou dopravnej nehody bolo, že vodič motorové vozidlo zn. W. XXX, EČV: W. XXX H. nedal pri vchádzaní na hlavnú cestu prednosť žalobcovi, ktorý v čase nehody sa už nachádzal na hlavnej ceste. Pri tomto závere súd vychádzal jednak z výpovede svedkyne, ktorá jednoznačne ako priamy svedok nehody videla ako žalobca vycúval, zastavil a vtedy do neho nabúral žalovaný a taktiež z odborného stanoviska, v ktorom znalec v odbore dopravy J.. B. Y., priebeh nehodového deja, podľa ktorého došlo k stretu dvoch vozidiel v priestore križovatky, kedy počas vchádzania vozidla W. z vedľajšej cesty na hlavnú, vodič vozidla W. neskoro zaregistroval vozidlo Š. Y., ktoré sa nachádzalo - na hlavnej ceste, na ktorú sa dostalo cúvaním z priľahlého parkoviska, označil ako technicky prijateľný, čomu zodpovedá aj vzniknuté poškodenie oboch vozidiel. Z uvedeného stanoviska ďalej vyplýva, že primárnou príčinou vzniku nehodového deja bola okolnosť, že vodič vozidla W. pre vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty mal z technického hľadiska povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste. Súd má za to, že vodič motorové vozidlo W. nerešpektoval, že v čase keď vchádzal hlavnú cestu, sa už na nej nachádzal žalobca, pričom bolo jeho povinnosťou dať žalobcovi prednosť. Nedanie prednosti v jazde patrí medzi závažné porušenia dopravných predpisov. Pokiaľ ide o výšku škody tak v zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP bolo povinnosťou žalobcu preukázať svoj nárok, žalobcu teda zaťažovalo dôkazné bremeno. Žalobca v konaní predložil faktúru č. XXXXXXX za opravu motorové vozidla Š. Y. vo výške 1.810,50 eura a posudok č. XXXXXXX, vypracovaný spoločnosťou P. - E. B..T..Y.., podľa ktorého náklady na opravu predstavujú sumu 1.810,50 eura. Žalovaná poprela výšku škody a v rámci procesnej obrany predložila posudok č. XXXXXXX, vypracovaný spoločnosťou C. B. B..T..Y.., podľa ktorého náklady na opravu predstavujú sumu 1.682,52 eura. Dôkazy predložené žalobcom a žalovanou majú rovnakú dôkaznú silu. Ani jeden z týchto dôkazov nemá nižšiu dôkaznú silu, pretože nemá predpísanú zákonnú silu takýchto dôkazov. Tieto dôkazy sú rovnakou „zbraňou“ v rámci procesného útoku, ale aj procesnej obrany. Dôkazné bremeno opäť bolo teda opäť na žalobcovi, aby vo veci zaujal ďalšie procesné stanovisko v súvislosti s preukazovaním dôvodnosti svojho nároku nad sumu 1.682,52 eura. Žalobca takéto stanovisko v rámci procesného útoku nezaujal a neoznačil ďalšie dôkazy odôvodňujúce svoj nárok. Keďže nesporná bola škoda v sume 1.682,52 eura, pričom žalobca nad túto sumu dôkazné bremeno neuniesol, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.682,52 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania pretože súd nemal preukázané omeškanie žalovanej. Žalovaná listom zo dňa 23.01.2019 splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle ZoPZP. Predmetným listom bolo preukázané, že žalovaná oznámila poškodenému, prečo mu nepriznal náhradu škody. Vysvetlením dôvodov, prečo nebolo poskytnuté predmetné plnenie, nevznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zmysle ZoPZP. Podľa názoru súdu, peňažná sankcia v podobe úroku z omeškania, upravená v ZoPZP, je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a bola nútená oznámiť v zákonnej lehote poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné teda nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Pri preukázaní, že žalovaná splnila povinnosť, ktorá je vyplýva z ust. , sa žalovaná nedostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré je uplatnené proti žalovanej v tomto spore, nakoľko výška škody bude ustálená až právoplatným rozhodnutím súdu a žalovaná sa môže dostať do omeškania až v prípade nevyplatenia náhrady tejto škody v súdom určenej lehote. (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ).

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 1.682,52 eura zo sumy 1.810,50 eura, t. j. v rozsahu 92,93 % a žalovaná vo zvyšných 7,07 %. Úspech žalobcu, ktorý prevyšuje úspech žalovanej, je 85,86 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,86 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalovanou tvrdená a v zmysle ani zo spisu nevyplynula.

7. Proti rozsudku včas podala odvolanie žalovaná, a to takým spôsobom, že napadla výrok č. I. vyhovujúceho rozsudku a výrok č. III. výroku závislého, a to výroku o trovách konania, pričom ako odvolacie dôvody uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny

skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Predmetom konania je domnelý nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.810,50 eura s príslušenstvom. Žalobca ako údajný poškodený si uplatňuje nárok z povinného zmluvného poistenia údajného vinníka škodovej udalosti, ktoré mal v čase poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Žalobca sa domáha refundácie nákladov za opravu poškodeného vozidla. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.682,52 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní mala byť preukázaná zodpovednosť za vznik škodovej udalosti na strane poisteného u žalovaného, a to na základe svedeckej výpovede B. K. a odborného vyjadrenia J.. B. Y., znalca v odbore cestná doprava. Žalovaná sa domnieva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o zavinení na strane poisteného u žalovaného. Výpoveď svedkyne ako aj odborné vyjadrenie znalca v kontexte ďalších dôkazných prostriedkov nemôžu obstáť. Navyše súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na základe vykonaného dokazovania ustálil splnenie predpokladov podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Dotknuté dôkazné prostriedky nepredstavujú objektívny a spoľahlivý základ pre rozhodnutie o dôvodnosti žaloby. Súd hodnotí dôkazné prostriedky jednotlivo a zároveň vo vzájomných súvislostiach. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Zároveň súd nemôže nekriticky preberať závery znalca bez toho, aby ich hodnotil podľa a podľa ustanovenia . Žalovanému je zrejmé, že súd nemôže skúmať vecnú správnosť odborných záverov znalca. To však neznamená, že súd je viazaný znaleckým posudkom, či odborným vyjadrením a že ho musí bez ďalšieho prevziať. Súd hodnotí dôkaz znalcom ako každý iný dôkaz. Pritom skúma či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či je z hľadiska pravidiel logického myslenia presvedčivý. Žalovaná sa domnieva, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nepodrobil svedeckú výpoveď B. K. a odborné vyjadrenie znalca s ďalšími dôkaznými prostriedkami. Je neakceptovateľné, aby súd založil svoje rozhodnutie na dvoch dôkazných prostriedkoch, ktoré posúdi bez akejkoľvek reflexie na ďalšie dôkazné prostriedky. Ak by súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením , musel by dospieť k záveru, že v kontexte ďalších dôkazných prostriedkov sporné dôkazné prostriedky vyznievajú neobjektívne a nespoľahlivo. Je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, a to, že motorové vozidlo žalobcu v momente škodovej udalosti stálo. Z v konaní vykonaných dôkazných prostriedkov nesporne vyplýva, že motorové vozidlo žalobcu cúvalo z parkoviska na hlavnú cestu, do ktorej prichádzal poistený u žalovaného. Žalobca zmenil popisovaný nehodový dej a začal tvrdiť, že v čase stretu prevádzok motorových vozidiel už jeho vozidlo stálo až po tom ako mu bolo doručené zamietavé likvidačné stanovisko. Ide preto o účelové tvrdenie, ktoré odporuje predchádzajúcim tvrdeniam účastníkov škodovej udalosti v rámci likvidácie tejto poistnej udalosti. Práve popis vzniku škodovej udalosti je pre určenie zodpovednosti za vznik škody smerodajný. Odborné vyjadrenie J.. Y. je v tomto smere nadbytočné, keďže z jeho záverov možno akceptovať iba zistenia ohľadom technickej prijateľnosti vzniku jednotlivých poškodení a nie o hodnotiaci úsudok ohľadom zavinenia, čo v konečnom dôsledku konštatuje aj sám znalec. Jediný záver, ktorý s odborného vyjadrenia J.. Y. možno vyvodiť je ten, že z technického hľadiska vznikli poškodenia na zúčastnených vozidlách pri danej škodovej udalosti, čo však v konaní nikto nepopieral. Podstatné je ale iba to, ktorý účastník škodovej udalosti svojim konaním kolíziu vyvolal. Posúdenie tejto skutočnosti už nie je v kompetencii znalca, ale výlučne súdu, na základe opisu škodového deja. Akékoľvek posudzovanie zavinenia na vzniku škodovej udalosti zo strany znalca je nad rozsah jeho oprávnenia. Navyše znalec pri svojom hodnotení vychádzal výlučne z tvrdení žalobcu, že jeho motorové vozidlo v momente škodovej udalosti stálo. Toto skutkové tvrdenie sa však v kontexte vyššie uvedených listinných dôkazov ukázalo ako nepravdivé a zavádzajúce. Odborné vyjadrenie J.. Y. preto nepredstavuje spoľahlivý dôkazný prostriedok preukazujúci zodpovednosť za vznik škodovej udalosti na strane poisteného u žalovaného. Ani svedecká výpoveď B. K. nepredstavuje hodnoverný dôkazný prostriedok preukazujúci zavinenie na strane poisteného u žalovaného. Svedkyňa v čase škodovej udalosti vešala na okno vianočné ozdoby, pričom husto snežilo. Ak bola svedkyňa zaujatá vešaním ozdôb, je málo uveriteľné, že registrovala celý priebeh nehodového deja. Jej tvrdenie „videla som ako žalobca vycúval, zastavil, a vtedy do neho nabúral žalovaný“, preto vyznieva tendenčne a účelovo. Navyše svedecká výpoveď priamo odporuje pôvodným, zhodným tvrdeniam účastníkov škodovej udalosti, že žalobca v momente stretu vozidiel cúval z parkovacieho miesta. V konkurencie ďalších dôkazných prostriedkov vyznieva výpoveď B. K. nespoľahlivo a nemožno z nej prijať záver o dôvodnosti nároku žalobcu. Odvolateľ ďalej uviedol, že pre posúdenie otázky zavinenia bolo v danej veci

rozhodné iba to, či motorové vozidlo žalobcu v momente stretu prevádzok stálo, alebo bolo v pohybe. Zo správy o nehode, ktorú signovali obaja účastníci škodovej udalosti, z opisu žalobcu v telefonickom hlásení o škodovej udalosti a z oznámenia poisteného o škodovej udalosti jednoznačne vyplýva, že žalobca pred škodovou udalosťou cúval z parkoviska na hlavnú cestu, do ktorej prichádzal poistený u žalovaného. Nesporný opis priebehu škodovej udalosti začal žalobca spochybňovať až ex post, keď mu žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie. Ak by súd prvej inštancie posudzoval vykonané dôkazné prostriedky vo vzájomnej súvislosti, dospel by k záveru, že ani odborné vyjadrenie J.. Y., ani svedecká výpoveď B. K. nemôžu spochybniť jediné relevantné skutkové tvrdenie, a to, že motorové vozidlo žalobcu bolo v momente stretu prevádzok v pohybe. Práve táto nesporná skutočnosť vylučuje zodpovednosť poisteného u žalovaného na vzniku predmetnej škodovej udalosti. K škodovej udalosti došlo zavinením na strane žalobcu, ktorý svojím konaním porušil ustanovenie a o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný preto v súlade s ustanovením bodu 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení nemá povinnosť refundovať náklady, ktoré žalobcovi vznikli v dôsledku škodovej udalosti.

8. Napriek výzve súdu zo dňa 12.02.2021, aby sa žalobca písomne vyjadril k podanému odvolaniu zo strany žalovanej v lehote 10 dní možno konštatovať, že žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. (ďalej len „“), v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce s tým, že miesto a čas pojednávania oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

10. Na pojednávaní konanom dňa 16.11.2021 bolo vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej zopakované dokazovanie a to listinnými dôkazmi nachádzajúcimi v súdnom spise na č.l. 14, a to ručný nákres nehody, č.l. 15 súdneho spisu - Správa o nehode, č.l. 33 až 48 fotky poškodenej Y., č.l. 52 Oznámenie o poistnej udalosti, č.l. 96 Odborné stanovisko J.. Y. a č.l. 99 až 101, a to fotodokumentácia rekonštrukcie nehodového deja. Zároveň bol opätovne odvolacím súdom vypočutý svedok Q. D., N.. F. XX.XX.XXXX, C. A. B., L. N. B. XXX/XX.

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť

v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

15. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

16. Predmetná odvolacia námietka nebola naplnená, keďže súd prvej inštancie v rámci voľného hodnotenia dôkazov listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise vyhodnotil správne, keď k správnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov dospel správnym vyhodnotením dôležitosti, resp. pravdivosti dôkazov, a zároveň aj dodržal pravidlá formálnej logiky.

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

18. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov, v danom prípade súd prvej inštancie, musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako i v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základne právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ).

19. Súd prvej inštancie vec posúdil najmä v zmysle ustanovenia , ktoré upravuje stret prevádzok viacerých prevádzateľov. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne vyhodnotil právne posúdenie veci spočívajúce v objektívnej zodpovednosti prevádzateľov za spôsobenú škodu.

20. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že došlo k stretu prevádzok aj z pohľadu ustálenej judikatúry, keď za prevádzku sa považujú aj také motorové vozidlá ktoré nemusia byť v pohybe, ale ich spaľovací motor bol už uvedený do prevádzky v čase vzniku škodovej udalosti. V uvedenom prípade (objektívna zodpovednosť) je podstatné posúdenie miery účasti na spôsobení vzniknutej škody. Rozhodujúca je teda účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení škody, pričom posúdenie tejto skutočnosti si vyžaduje zodpovedanie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretnutia prevádzok, najmä však tých ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Objektívnu mieru účasti na škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie, alebo opomenutie prevádzateľa, pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť, ktorá viedla k vzniku škody. Porušenie pravidiel cestnej premávky má spravidla veľmi podstatný podiel na vzniku kolízie a tým aj podielu na objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Zopakovaním dokazovania pred odvolacím súdom tak ako je zaznamenané v zápisnici o pojednávaní sa je možné plne stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo zistené aby zo strany žalobcu došlo k porušeniu právnych predpisov pri dopravnej nehode. V takom prípade je možné sa prikloniť k právnemu záveru uvedenému v rozhodnutí NSČR sp. zn. , keď nie je vylúčené aby porovnanie účasti prevádzateľov vyústilo do záveru, že

účasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nevzniká. V danom prípade z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie a následne zopakovaného dokazovania pred súdom odvolacím vyplynulo, že účasť žalobcu na vzniknutej škode bola minimálna. Z vyhotovenou fotodokumentáciou rekonštrukcie nehodového deja sa pred odvolacím súdom sporové strany stotožnili a nemali námietky voči takto jej zachytenému priebehu. Okrem iných dôkazov, no najmä zo zabezpečenej fotodokumentácie rekonštrukcie škodovej udalosti, ktorú vyhotovili účastníci dopravnej nehody vyplynulo, že motorové vozidlo žalobcu sa v čase stretu prevádzok v celom rozsahu nachádzalo v jazdnom pruhu hlavnej cesty po ktorom malo ďalej pokračovať v jazde, pričom motorové vozidlo svedka vybočujúceho z križovatky vľavo, do žalobcovho jazdného pruhu iba vstupovalo.

21. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným skutkovým a aj právnym záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , pričom odvolanie žalovanej bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).