Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Saz-2-2021.pdf
PDF · 141.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4Saz/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: J. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: U., bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený: Centrum pre deti a rodiny v Medzilaborciach, Kpt. Nálepku 369/5, právne zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom v Bratislave, Pivonková 6, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-27-12/2021-Ž zo dňa 04.06.2021 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 13.09.2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 14.09.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-27-12/2021-Ž zo dňa 04.06.2021 v časti o neudelení azylu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, pričom žiadal priznať aj náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca tiež požiadal súd o nariadenie pojednávania vo veci, za účasti tlmočníka z jazyka paštú.
administratívne rozhodnutie
2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-27-12/2021-Ž (ID osoby: 076 143) zo dňa 04.06.2021 v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o azyle), podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle rozhodol o neudelení azylu maloletému žalobcovi a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol maloletému žalobcovi doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že po nelegálnom príchode žalobcu na územie Slovenskej republiky a následnom zadržaní policajnou hliadkou, mu bol uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 34PPOm/l/202l-14 zo dňa 22.01.2021 ustanovený opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce (ďalej len ÚPSVaR Stropkov, pracovisko Medzilaborce), ktorý za neho dňa 16.02.2021 požiadal pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenska z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu (U.). So žalobcom bol dňa 16.03.2021 vykonaný pohovor, v ktorom uviedol, že v krajine
pôvodu (U.) nebol členom žiadnej politickej strany a ani nevykonával žiadne politické aktivity, nemal tam žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi, nikdy nebol trestne stíhaný, väznený, alebo iným spôsobom prenasledovaný. Dôvodom jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu na území Slovenska bola obava o vlastnú bezpečnosť pred otcovými bratmi v regióne bydliska, nakoľko po smrti starého otca začiatkom roka 2018 začali otcovi bratia medzi sebou viesť pozemkové spory, pretože sa nevedeli dohodnúť na dedičských podieloch. Dôsledkom týchto sporov, vo februári 2018, bolo zabitie žalobcových rodičov, pričom ako páchateľ bol zaistený jeden z otcových bratov. V deň vraždy rodičov sa žalobca od matkinho brata dozvedel, že otcovi bratia usilujú aj o život žalobcu, keďže bol jediným dedičom po svojom nebohom otcovi. Vzhľadom na bezprostredné ohrozenie života, matkini bratia vyzdvihli žalobcu zo školy, ukryli ho u seba doma a následne rozhodli o tom, že musí U. opustiť. Jeho odchod z krajiny pôvodu ovplyvnila aj nepriaznivá všeobecná situácia v regióne bydliska, nakoľko tam operujú jednotky radikálnej skupiny Talibanu a presviedčajú deti, aby navštevovali madrasy, pretože iba v týchto inštitúciách im bude správne prezentovaný výklad koránu. Žalobca do kontaktu s príslušníkmi Talibanu nikdy neprišiel. Po vybavení náležitostí, súvisiacich s jeho cestou, U. opustil. Za pomoci prevádzača bol dopravený do Turecka, kde sa zdržal asi 1,5 roka, pričom tu pracoval vo fabrike na výrobu obuvi. Keďže si bol vedomý toho, že v tejto krajine svoj pobyt nemôže dlhodobo zlegalizovať, pokračoval v ceste do Európy, pričom po zadržaní na území Slovenska a následnom umiestnení do Centra požiadal o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Iné dôvody k svojej žiadosti neuviedol. Všetky skutočnosti, uvedené žalobcom, boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 04. marca 1996 sa každá žiadosť o azyl skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie, pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky.
4. Žalovaný ďalej uviedol, že udelenie azylu je podľa § 8 zákona o azyle objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania (§ 2 zákona o azyle) a každá žiadosť o udelenie azylu je s poukazom na § 19a zákona o azyle skúmaná individuálne. Dodal, že aby mohol byť danej osobe priznaný azyl, ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany, musí byť objektívne preukázané, že dôvody prenasledovania vychádzajú z § 8 zákona o azyle, teda z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Dodal, že z výpovede žalobcu vyplýva, že svoju žiadosť o azyl zakladá na obave o vlastnú bezpečnosť pred otcovými bratmi, ktorí v rámci pozemkových sporov mali usmrtiť oboch jeho rodičov a podľa mienky maminých bratov, mali ohrozovať aj bezpečnosť samotného žalobcu. Napriek tomu, že do konania nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by jeho výpoveď potvrdili, informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu, svedčia o tom, že región Khyber Pakhtunkhwa je jednou z mála oblastí v U., ktoré tamojšia vláda nemá dostatočne pod kontrolou. Podľa správy Freedom House: Pakistan 2020, v tomto regióne dlhodobo pretrváva všeobecné násilie, pričom pre štátne orgány je charakteristická vysoká miera korupcie, zastrašovanie, veľké množstvo nevybavených prípadov a nízka miera odsúdenia za závažné trestné činy. Uvedené informácie svedčia o nestabilnej politickej a bezpečnostnej situácii v regióne bydliska menovaného, a preto migračný úrad nevylúčil, že udalosti, ktoré v konaní uviedol, sa mohli v skutočnosti udiať. V jeho prípade však bolo potrebné predovšetkým skúmať, či dôvody jeho žiadosti boli takého charakteru, že by spĺňali kritéria prenasledovania podľa § 8 zákona o azyle.
5. Žalovaný skonštatoval, že osobné pozemkové spory so súkromnými osobami nezakladajú relevantný dôvod na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, nakoľko nebolo objektívne preukázané, že by mali priamu súvislosť s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením.
6. Žalovaný dodal, že v konaní posudzoval žiadosť o azyl žalobcu aj v súvislosti s dlhodobo nepriaznivou všeobecnou situáciou v U., nakoľko tam z územia Afganistanu prenikajú jednotky Talibanu a ohrozujú detí, ktoré chodia do klasickej školy. Informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu, skutočne potvrdzujú výpoveď žalobcu o tom, že v regióne Khyber Pakhtunkhwa operujú jednotky A., pričom sa im pripisuje množstvo obetí, predovšetkým z radov civilných obyvateľov. Žalovaný konštatoval, že ak by však chcel žalobca zakladať dôvody svojej žiadosti na obave pred príslušníkmi Talibanu, musel by aj v tomto prípade objektívne preukázať, že pôvod obáv je reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb v súvislosti s ich rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, príp. príslušnosťou k určitej sociálnej skupine. Pričom v jeho prípade toto preukázané nebolo, čomu nasvedčuje aj skutočnosť,
že do kontaktu s príslušníkmi tejto militantnej skupiny nikdy neprišiel a nebol nimi bezprostredne ohrozovaný. V jeho prípade nebol naplnený ani obsah § 19a ods. 6 zákona o azyle, a teda že mu neboli potenciálnymi pôvodcami prenasledovania ani len prisudzované črty, ktoré by mohli spôsobiť jeho prenasledovanie a na základe ktorých by mohol napĺňať kritéria pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Žalovaný vyhodnotil, že na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel k záveru, že žalobca krajinu pôvodu síce opustil z obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, že by tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepristúpil k udeleniu azylu. Zároveň dodal, že v prípade žalobcu neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území Slovenska žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom.
7. Žalovaný uzavrel, že v prípade žalobcu neboli naplnené podmienky na udelenie azylu na území Slovenska, a preto posudzoval, či žalobca spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v súlade s § 13a v spojení s § 2 zákona o azyle. Žalovaný si zistil dostatočné množstvo aktuálnych informácií o bezpečnostnej situácii v U., so zameraním na oblasť Khyber Pakhtunkhwa, odkiaľ žalobca pochádza, tieto vyhodnotil aj v kontexte s rozsudkom Európskeho súdneho dvora C-465/07 a dospel k záveru, že: Menovaný je civilnou maloletou osobou, pred opustením U. zdržiavajúcou sa a žijúcou v regióne, kde migračný úrad vyhodnotil ohrozenie jeho bezpečnosti v súvislosti s bezpečnostnou situáciou ako také, ktoré zakladá reálne dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny alebo do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na tomto území čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho a individuálneho ohrozenia z dôvodu svojvoľného násilia v regióne jej bydliska. Nasvedčujú tomu predovšetkým informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu menovaného a je z nich zrejmé, že bezpečnostná situácia v regióne Khyber Pakhtunkhwa je nestabilná a vyhrotená. Toto je spôsobené predovšetkým neustálym prenikaním militantov z Afganistanu na územie severozápadnej časti U.. V provincii Khyber Pakhtunkhwa a celom severozápadnom U. prevládajú pouličné lúpeže, vydieranie, pomsty a vraždy zo cti, politické násilie, teroristické únosy, cielené zabíjanie bezpečnostných pracovníkov, vojenské akcie a občianske nepokoje. Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) vo svojej výročnej správe: Bezpečnostná situácia - U. z októbra 2020 cituje generála Mansur Klian Mahsuda, ktorý opísal bezpečnostnú situáciu v kmeňových okresoch Khyber Pakhtunkhwa 30.06.2020 nasledovne: „V kmeňových okresoch Khyber Pakhtunkhwa nedošlo k žiadnym veľkým zmenám, okrem kmeňových okresov južného a severného Vaziristanu, kam sa v roku 2018 vkradli militanti z Afganistanu. V roku 2020 sa zvýšili útoky militantov a zdá sa, že situácia v danom okrese by mala zostať rovnaká aj v nasledujúcich mesiacoch roka 2020“. Centrum pre výskumné a bezpečnostné štúdie vo svojej výročnej správe o bezpečnosti za rok 2020 konštatuje, že región Ex-FATA (FATA- Federálne spravované kmeňové oblasti, dnes súčasť Khyber Pakhtunkhwa) - na rozdiel od iných okresov - zaznamenal v roku 2020 výrazný nárast násilia. Zranenia a usmrtenia zaznamenali bezpečnostní a aj vládni úradníci (68 osôb), nasledovali ozbrojenci (62 osôb) a civilisti (61 osôb). Z uvedeného je zrejmé, že pre túto oblasť U. je charakteristická silná vlna násilia s početnou intenzitou ozbrojených útokov, pričom pakistanské štátne orgány nie sú schopné v tomto regióne zaistiť individuálnu bezpečnosť tamojších obyvateľov. Žalobca v minulosti už bol predmetom priamych hrozieb bezprávia, pretože čelil hrozbe zo strany svojich strýkov, pričom vražda jeho rodičov zakladala reálne riziko, že v prípade zotrvania v krajine pôvodu by sa aj on sám mohol stať terčom vážneho bezprávia. V prípade návratu do krajiny pôvodu by mohol byť otcovými bratmi nútený pod hrozbou psychického násilia alebo samotným fyzickým násilím vzdať sa dedičského podielu na pozemkoch po starom otcovi a uvedeným konaním by mohol čeliť krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu. Vzhľadom na uvedené informácie žalovaný konštatoval, že existuje reálne riziko, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu žalobca čelil hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, a preto je potrebné mu poskytnúť doplnkovú ochranu na území Slovenska.
8. Žalovaný sa zaoberal aj posúdením žiadosti žalobcu o udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Poznamenal, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov neexistuje právny nárok a citoval, že: „Za humanitné dôvody, na základe ktorých môže migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až
smrť.“ Po dôslednom posúdení všetkých okolností prípadu žalobcu, žalovaný neidentifikoval žiadne objektívne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné považovať prípad žalobcu za hodný tak osobitného zreteľa, že by mu mal byt' udelený azyl z humanitných dôvodov.
9. Žalovaný vec posúdil aj v súvislosti s Dohovorom o právach dieťaťa (ďalej len Dohovor) a uviedol, že tento má síce prednosť pred zákonom, avšak tým, že maloletému žalobcovi nebol udelený azyl, neboli porušené jednotlivé články Dohovoru. Dodal, že žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenska, čím bolo zabezpečené, že do krajiny pôvodu nebude nútene repatriovaný, a to minimálne do doby, kedy sa bezpečnostná a politická situácia v regióne jeho bydliska dostatočne nestabilizuje. V jeho prípade bude predovšetkým potrebné objektívne zaručiť, že po prípadnom návrate do krajiny pôvodu nebude čeliť reálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle. V súčasnej dobe je žalobca umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí asociálnej kurately, kde má zabezpečený prístup ku vzdelaniu, má priestor na oddych a voľno-časové aktivity zodpovedajúce jeho veku, v prípade potreby mu je poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť, má garantované právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Zo žiadneho ustanovenia Dohovoru, ani zákona o azyle nevyplýva, že by vek žiadateľa, resp. jeho maloletosť alebo zraniteľnosť, vyplývajúca z postavenia maloletej osoby bez sprievodu, mala byť oprávneným dôvodom na udelenie azylu. Ako je uvedené vyššie, azyl, ako špecifická forma medzinárodnej ochrany, sa poskytne len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, ktoré v prípade daného žiadateľa splnené neboli.
súdne konanie
10. Správnou žalobou vo veci azylu doručenou súdu dňa 14.09.2021 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti týkajúcej sa neudelenia azylu žalobcovi. Žalobca je toho názoru, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe nedostatočne vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
11. Žalobca v žalobe uviedol, že v prejednávanej veci sa jedná o maloletého žiadateľa o azyl bez sprievodu rodičov, ktorý sa obáva prenasledovania zo strany brata jeho otca, ako aj naverbovania do madrasy zo strany príslušníkov Talibanu. Žalovaný však žiadosť žalobcu o udelenie azylu neposudzoval so zohľadnením jeho veku a zraniteľného postavenia, ani neposudzoval jeho žiadosť v súlade s medzinárodnými dohovormi na ochranu detí a detí účastných v ozbrojených konfliktoch, ktoré majú ako medzinárodné ľudsko-právne dokumenty prednosť pred zákonom o azyle. Žalovaný podľa názoru žalobcu vyhodnocoval žiadosť žalobcu z pohľadu dospelého žiadateľa o azyl. Svojím postupom preto vec nesprávne právne posúdil. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že dostupné informácie preukazujú neschopnosť pakistanských štátnych orgánov zabezpečiť poriadok v krajine a účinnú ochranu jej občanom. Rovnako tieto informácie preukazujú, že na celom území krajiny prebiehajú vojenské operácie a schopnosť vlády pomáhať zraniteľným osobám zostala preto obmedzená. Žalobca dodal, že ako dieťa bez sprievodu rodiča, nie je schopný ochrániť sa tak, ako dospelý a má právo na vyššiu mieru ochrany a ďalší rozvoj. Z uvedených dôvodov podľa názoru žalobcu nemožno súhlasiť s napadnutým rozhodnutím žalovaného o neudelení azylu žalobcovi, pretože žalobca splnil všetky zákonné podmienky podľa § 8 zákona o azyle pre udelenie azylu s prihliadnutím na jeho špecifické postavenie.
12. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom žalovaného, že v jeho prípade neboli splnené podmienky pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, a to z dôvodu jeho maloletosti, t.j. pre zraniteľnosť žalobcu, ktorý je dieťaťom bez sprievodu rodiča. V tejto súvislosti sa odvolal na čl. 13 Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014 o postupe Migračného úradu pri vykonávaní zákona o azyle, ako aj rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. právne názory vyslovené v rozsudkoch sp. zn. 1Sža/12/2010, sp. zn. 8Sža/7/2008. Dodal, že vzhľadom na to, že žalobcovi rodičia boli zavraždení a žalobca sa tak stal sirotou, vrahovia žalobcových rodičov sú na slobode, žalobca si je vedomí rizika možného odvedenia do madrasy príslušníkmi radikálnej skupiny Talibanu, žalobca sa po vražde rodičov skrýval u brata svojej mamy a žalobca bol nútený opustiť krajinu pôvodu, aby svojou prítomnosťou ďalej neohrozoval svoj život a bezpečnosť, má žalobca za to, že uvedené skutočnosti sú tak závažného charakteru, že sú spôsobilé spôsobiť osobe silný traumatizujúci zážitok, a to zvlášť, ak ide o osobu zraniteľnú - maloletého. A tiež v prípade návratu žalobcu do jeho krajiny pôvodu nemožno vylúčiť a naopak zaručiť, že nebude oslovený Talibancami, aby k nim narukoval, ani mu nemožno
zaručiť, že nedôjde k jeho násilnému odvlečeniu k Talibancom, pričom zároveň hrozí žalobcovi aj smrť zo strany vrahov jeho rodičov. Dodal, že je presvedčený, že v jeho prípade sú dané dôvody na to, aby mu bol udelený azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Navyše žalobca ako tvrdí, sa na Slovensku a v škole rýchlo etabloval, má záujem ďalej sa vzdelávať a začleniť do spoločnosti v bezpečnej krajine, na Slovensku.
13. V závere žalobca požiadal o svoju osobnú účasť na pojednávaní, a teda aj o ustanovenie tlmočníka z a do jazyka paštú.
14. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 30.09.2021 vyjadril žalovaný, ktorý konštatoval, že považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné, a preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
15. Žalovaný hneď úvodom upriamil pozornosť na to, že žalobca bol od zadržania umiestnený v Centre pre deti a rodiny v Medzilaborciach (ďalej len Centrum) a súdom mu bol ustanovený opatrovník, ktorý koná v jeho najlepšom záujme. Žalobca má zabezpečený prístup k vzdelaniu, má zabezpečenú aj primeranú zdravotnú starostlivosť a tiež má v Centre priestor na oddych a voľný čas, kde môže uplatňovať svoje právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Naviac, ako maloletý cudzinec bez sprievodu má právo zotrvať na území Slovenska minimálne do dosiahnutia plnoletosti, ak je to v jeho najlepšom záujme. Žalovaný pokračoval, že v prípadoch maloletých žiadateľov o azyl bez sprievodu počas celého konania dodržiava osobitný prístup v konaní, čo plne rešpektoval aj v prípade žalobcu. Opatrovník žalobcu bol prítomný na všetkých právnych úkonoch v azylovom konaní, počas pohovoru mal možnosť klásť maloletému otázky a uplatňovať pripomienky. Poverený pracovník migračného úradu, počas pohovoru s maloletým žiadateľom prihliadal na jeho vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o Dohovor o právach dieťaťa (ďalej len Dohovor), tento má síce prednosť pred zákonom, avšak tým, že maloletému nebol udelený azyl, neboli porušené žiadne články Dohovoru. Zo žiadneho ustanovenia Dohovoru, ani zákona o azyle nevyplýva, že by každému maloletému žiadateľovi o azyl mal byť automaticky udelený azyl. Azyl, ako špecifická forma medzinárodnej ochrany, sa poskytne len tej fyzickej osobe, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky, ktoré v prípade maloletého žalobcu splnené neboli. Žalovaný pokračoval, že žalobca podal svoju žiadosť o azyl v dôsledku obavy o vlastnú bezpečnosť pred otcovými bratmi, ktorí v rámci pozemkových sporov mali usmrtiť oboch jeho rodičov a podľa mienky maminých bratov, mali ohrozovať aj bezpečnosť samotného menovaného. Aj napriek skutočnosti, že žalobca do konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by podporovali jeho vyjadrenie, žalovaný tvrdenia žalobcu nespochybnil, do konania zadovážil informácie o krajine pôvodu na základe ktorých vyhodnotil, že situácia v regióne, z ktorého pochádza žalobca, je nestabilná ako z politického tak aj bezpečnostného hľadiska. V tomto prípade bolo potrebné preskúmať, či dôvody jeho žiadosti boli takého charakteru, že by spĺňali kritéria prenasledovania podľa § 8 zákona o azyle. Vychádzajúc z Príručky UNHCR pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa protokolu z r. 1967 o postavení utečencov detským žiadateľom, je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že niekedy maloletý nemusí byť schopný vyjadriť obavy v situáciách, kedy by sa to očakávalo a naopak inokedy strach zveličujú. Preto je nevyhnutné, aby zodpovedné osoby objektívne posúdili nebezpečenstvo, ktorému by dieťa čelilo, bez ohľadu na mieru jeho obáv. To zároveň vyžaduje zhodnotenie dôkazov zo širokej palety zdrojov, vrátane informácií o situácii v krajine pôvodu. Žalovaný je toho názoru, že všetky skutočnosti uvedené žalobcom boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Ďalej uviedol, že v priebehu celého konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by menovaný v krajine pôvodu čelil nejakej forme prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, alebo že by mu takéto prenasledovanie v prípade návratu hrozilo. K názoru žalobcu, že medzi špecifické formy prenasledovania detí patrí aj regrutovanie žalovaný uviedol, že je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že v priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by Taliban verboval žalobcu do svojich radov. V prípade žalobcu, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, teda nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Okrem iného, z výpovede žalobcu vyplýva, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle. Žalovaný ďalej poznamenal, že strach žalobcu z regrutovania do Talibanu, na
základe všetkých dostupných informácii zo spisu vyhodnotil ako subjektívny. Uviedol tiež, že v prípade žalobcu nebol naplnený ani obsah § 19a ods. 6 zákona o azyle, a teda že mu neboli potenciálnymi pôvodcami prenasledovania ani len prisudzované črty, ktoré by mohli spôsobiť jeho prenasledovanie a na základe ktorých by mohol napĺňať kritéria pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Preto je žalobca presvedčený o tom, že skutkový stav bol zistený dostatočne a žalobcova žiadosť o udelenie azylu bola posudzovaná so zohľadnením jeho veku a zraniteľného postoja, a vec preto bola správne právne posúdená.
16. Žalovaný tiež uviedol, že žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle, pretože žalovaný na základe všetkých skutočností dospel k záveru, že vzhľadom na kombináciu individuálnych charakteristík menovaného a nepriaznivú bezpečnostnú situáciu v regióne jeho bydliska možno konštatovať, že existuje reálne riziko, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu čelil hrozbe vážneho bezprávia, a preto je potrebné mu doplnkovú ochranu poskytnúť. Žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana na jeden rok a po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4 alebo na jej zrušenie podľa § 15b ods. 3 zákona o azyle. Žalovaný preto tvrdí, že k návratu žalobcu do krajiny pôvodu pravdepodobne ani nedôjde a navyše, ako aj v minulosti existovali riziká možného náborovania do A. v dôsledku jeho veku, v blízkej budúcnosti (január 2022) už nebude mať postavenie maloletého, a preto je riziko z takéhoto prenasledovania bezpredmetné a neaktuálne.
17. K námietke žalobcu o neudelení azylu žalobcovi z humanitných dôvodov žalovaný uviedol, že rozhodnutie o tom, či udeliť alebo neudeliť azyl je vecou voľnej správnej úvahy správneho orgánu a na udeleniu azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok. Poskytovanie azylu z humanitných dôvodov je dokonca nad rámec Ženevského dohovoru z roku 1951, ktorého signatárom je Slovenská republika. Podmienky udelenia azylu z humanitných dôvodov nie sú taxatívne definované, lebo to patrí do výhradnej kompetencie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Bližšie usmernenie poskytuje nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 34/2014 o postupe migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, útvar Policajného zboru a centier podpory pri vykonávaní zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej aj Nariadenie), ktoré v čl. 13 uvádza, že „Za humanitné dôvody, na základe ktorých môže migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť.“ Žalovaný dodal, že sa detailne zaoberal všetkými skutočnosťami, individuálne preskúmal prípad žalobcu a všetky skutočnosti, ktoré počas konania uviedol podrobil analýze, pričom vzal do úvahy zraniteľnosť jeho postavenia ako maloletej osoby bez sprievodu, pričom dospel k záveru, že žalobca nespadá ani pod jeden z prípadov humanitných dôvodov, ako sú uvedené v Nariadení, žalovaný nepovažuje dôvod žalobcovej žiadosti o azyl za taký, ktorý by zakladal dôvod na udelenie azylu z humanitných dôvodov.
18. Žalobca na vyjadrenie žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 01.10.2021, replikou nereagoval.
19. Vo veci bolo nariadené pojednávanie za účasti pribratého tlmočníka na deň 09.11.2021, ktoré sa však neuskutočnilo z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na súde (oznámenie o uložení výbušného nástražného systému). Nový termín pojednávania bol určený na deň 16.11.2021 o čom boli účastníci konania aj tlmočník riadne upovedomení. Písomným podaním zo dňa 12.11.2021 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúce sa predmetnou problematikou a zopakoval dôvody, na základe ktorých napadnuté rozhodnutie vydal. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 15.11.2021 súdu oznámil, že žalobca netrvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní, požiadal o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní a uviedol, že súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 16.11.2021 v súlade s ustanovením § 114 SSP v neprítomnosti účastníkov konania a tlmočníka, nakoľko jeho účasť na pojednávaní už potrebná nebola, a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP.
právny názor správneho súdu
20. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu (§ 206 až § 220 SSP) po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu ako i pripojeného administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-27-12/2021-Ž zo dňa 04.06.2021 a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
21. Podľa § 8 písm. a/ a b/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o azyle), ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
22. Podľa § 9 zákona o azyle, ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
23. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10 (§ 10 - Udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny).
24. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.
25. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b zákona o azyle.
27. Podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1.použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2.zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3.odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5.trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6.konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
28. Podľa § 2 písm. e/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 29. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 30. Podľa § 19a ods. 1 písm. a/ a c/ zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase
rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.
31. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
32. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU- PO-27-12/2021-Ž (ID osoby: 076 134) zo dňa 04.06.2021, ktorým žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil azyl maloletému žalobcovi: J. B., nar. XX.XX.XXXX a súčasne mu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
33. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenska je spojené so splnením taxatívne uvedených podmienok v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Udelenie azylu je striktne viazané na splnenie daných podmienok. V prejednávanom prípade je však nutná aplikácia Dohovoru o právach dieťaťa a tiež aplikácia ustanovenia § 2 písm. d/ bod 6 zákona o azyle (t.j. na účely zákona o azyle sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v konaní namierenom proti deťom).
34. Z obsahu súdneho i administratívneho spisu vyplýva, že maloletý žalobca opustil domovskú krajinu (U.) bez sprievodu rodičov, a postupne prechodom cez hranice viacerých európskych krajín sa ocitol v Rumunsku, kde bol zadržaný políciou a umiestnený do tábora pre migrantov. Tam sa nakontaktoval na prevádzača, v sprievode ktorého sa vlakom dostal až k maďarským hraniciam, kde ho naložili do nákladného auta a prišiel až na územie Slovenskej republiky. Jeho cieľovou krajinou bolo Francúzsko. Podstatné pre neho však následne bolo získať legálny pobyt v akejkoľvek krajine. A keď by získal legálny pobyt na Slovensku tak by si vedel predstaviť život na Slovensku. Dôvodom žalobcu o požiadanie o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na Slovensku je obava o jeho život v krajine pôvodu, pretože otcovi bratia sa sporili o dedičstvo po svojom otcovi, následkom čoho bolo zabitie žalobcovho otca i matky. Žalobca dodal, že ho zachránil matkin brat, ktorý mu vybavil cestu do Európy. Dodal, že má tiež strach z Talibanu.
35. V súlade s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je otázka dôveryhodnosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu z hľadiska rozhodovania o žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu zásadná a pri jej posudzovaní je preto potrebné postupovať veľmi starostlivo, pričom nepochybne platí, že základný rámec posudzovania vytvára výpoveď žiadateľa. Žiadateľ nesie bremeno tvrdenia, ktoré je ďalej vo vzájomnej interakcii so správnym orgánom rozvíjané a doplnené bremenom dôkazným. Nie je však povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami, než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Naopak, povinnosťou správneho orgánu je, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú, či spochybňujú. Pokiaľ je možno výpovede žiadateľa o medzinárodnú ochranu podané v priebehu konania i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať (rozsudok NS SR 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013).
36. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalovaný v priebehu správneho konania výpovede žalobcu vyhodnotil ako dôveryhodné a pri svojom rozhodovaní vychádzal zo žalobcom uvedených údajov. Dôvodom neposkytnutia azylu podľa § 8 zákona o azyle bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ako aj označeného v § 8 zákona o azyle. Z výpovedí maloletého žalobcu totiž vyplynulo, že v U. nemal žiadne
problémy s políciou, armádou či inými štátnymi orgánmi, nebol ani členom žiadnej politickej strany a nevyvíjal žiadne politické aktivity. Svoje obavy vyvodzoval iba z toho, že v jeho domovskej krajine je zlá bezpečnostná situácia, svoje praktiky tam vyvíja Taliban a dôvodom jeho odchodu z U. bol strach zo strýkov z otcovej strany. Za takejto situácie sa preto správny súd stotožňuje so záverom žalovaného správneho orgánu, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle.
37. Pokiaľ ide o udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle z humanitných dôvodov, správny súd uvádza, že tento druh ochrany nemožno odvodiť od Ženevského dohovoru z roku 1951, ani z Ústavy Slovenskej republiky. Nejde ani o formu ochrany, ktorá by podliehala harmonizácii v rámci práva Európskej únie. Možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva Slovenskej republiky a na základe svojej suverenity môže poskytnúť medzinárodnú ochranu z dôvodov, ktoré sú považované za výraz humanity. Ak však žiadateľ v priebehu administratívneho konania uvádza aj humanitné dôvody, v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán zaujať k nim stanovisko, a teda náležite odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Samotné humanitné dôvody nie sú bližšie špecifikované v právnych predpisoch a keďže ide o nenárokovaný exaktne nevymedzený právny inštitút, je v medziach správnej úvahy, aké konkrétne dôvody bude za ne považovať v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj európskym a medzinárodným právom. Na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok, takže nie sú taxatívne určené prípady, na základe ktorých by bolo možné udeliť azyl z humanitných dôvodov, lebo to patrí do výsostnej právomoci ministerstva. Uvedenú prax potvrdzujú aj rozsudky slovenských krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v obdobných veciach, kde žiadateľ uvádzal humanitné dôvody.
38. Vlastné rozhodnutie o udelení či neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy žalovaného a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sža/34/2008 zo dňa 13.01.2009), pričom súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Správny orgán musí pri použití voľnej úvahy rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť jeho postupu (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sža/12/2010 zo dňa 23.02.2010).
39. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní udelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle, vychádzal z čl. 13 Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 zo dňa 21.02.2014 o postupe migračného úradu pri vykonávaní zákona o azyle, kde za humanitné dôvody, na základe ktorých môže migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Žalovaný nepristúpil k udeleniu azylu z humanitných dôvodov s odôvodnením, že v priebehu konania neboli zistené skutočnosti, ktoré by k takémuto záveru viedli. Žalobcovi však bola poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme doplnkovej ochrany a v prípade, ak žalobca deklaruje svoj záujem naďalej zostať na území Slovenskej republiky, svoj záujem musí prejaviť uplatnením iných inštitútov platného práva, než formou udelenia azylu, na ktorý mu nárok vzhľadom na dôvody uvedené v tomto rozsudku ani z humanitných dôvodov nevznikol.
40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-27-12/2021-Ž zo dňa 04.06.2021 správnu žalobu podľa § 219 SSP zamietol, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žalobné dôvody uplatnené žalobcom v podanej správnej žalobe vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že žalovaný rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil, nie sú dôvodné.
41. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.