Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7SaZ-9-2022.pdf
PDF · 117.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7SaZ/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: J. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, pakistanskej štátnej príslušnosti, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu: obec T., okres U., provincia B. U., U., aktuálne bytom Z.&W., ubytovňa, G. XXX, Q., P. republika, zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska cesta 71, Bratislava, IČO: 30798841, kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonkova 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-27-41/2021-Ž z 03.08.2022 o neudelení azylu žalobcovi, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Argumenty žalobcu
1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 09.09.2022, sa žalobca domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného o neudelení azylu (napadnuté rozhodnutie). Poukázal na priebeh administratívneho konania, vrátane predchádzajúceho rozhodnutia o žiadosti žalobcu o neudelení azylu, ktoré bolo zrušené Najvyšším správnym súdom SR, a to rozsudkom sp. zn. 2Sak/1/2022 zo dňa 28.02.2022. Žalobca poukázal na to, že na rozdiel od žalovaného, NSS SR zistil objektívne skutočnosti (body 36-37 rozsudku), na základe ktorých bolo možné považovať prípad žalobcu za hodný tak osobitného zreteľa, že by mu mal udelený azyl z humanitárnych dôvodov (bod 49 rozsudku). 2. Žalovaný sa po opätovnom prejednaní veci zaoberal možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov, pričom však skonštatoval, že s účinnosťou od 01.06.2022 došlo k novelizácii § 9 zákona o azyle a už nie je možné udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní zistia dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Podľa § 9 zákona o azyle žalovaný môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8, § 10, § 13a a 13b. 3. Žalobca nespochybňoval, že medzičasom skutočne došlo k novele ustanovenia § 9 zákona o azyle, avšak mal za to, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, kedy sa konalo a rozhodovalo iba o azyle, t. j. 03.08.2022, ešte nebolo žalovaným rozhodnuté či sú splnené podmienky aj pre predĺženie doplnkovej ochrany žalobcovi, ktorá mu bola udelená na dobu 1 roka rozhodnutím žalovaného zo dňa 04.06.2021. O predĺžení doplnkovej ochrany rozhodol žalovaný až dňa 24.08.2022, ČAS: MU-PO-230-11/2022-Ž, a teda po vydaní napadnutého rozhodnutia. Zákonná podmienka pre neposkytnutie azylu z humanitných dôvodov pre zistené skutočnosti zakladajúce poskytnutie doplnkovej ochrany ešte teda podľa žalobcu nebola splnená. 4. Z toho dôvodu žalobca nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím žalovaného, pretože mal za to, že splnil všetky zákonné podmienky v zmysle § 9 zákona o azyle pre udelenie azylu z humanitných dôvodov vzhľadom na skutočnosti uvedené v konaní pred žalovaným.
Priebeh administratívneho konania 5. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca pricestoval na územie SR nelegálne, bol zadržaný policajnou hliadkou, následne mu bol vzhľadom na jeho vtedajšiu maloletosť uznesením Okresného súdu Malacky číslo 34PPOm/l/2021-14 z 22.01.2021 ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce (ďalej len „ÚPSVaR Stropkov, pracovisko Medzilaborce") za opatrovníka, ktorý za neho 16.02.2021 požiadal pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o život, pretože otcovi bratia sa sporili o pozemok a v rámci sporov zabili jeho otca aj matku. 6. Za účelom zdôvodnenia žiadosti o azyl bol so žalobcom dňa 16.03.2021 vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany a ani nevykonával žiadne politické aktivity. Taktiež uviedol, že v Pakistane nemal žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi, nikdy nebol trestne stíhaný, väznený, alebo iným spôsobom prenasledovaný. Dôvodom jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR bola obava o vlastnú bezpečnosť pred otcovými bratmi, ktorí v rámci pozemkových sporov zabili jeho rodičov. Jeho odchod z krajiny pôvodu ovplyvnila aj nepriaznivá všeobecná situácia v regióne bydliska, nakoľko tam operujú jednotky radikálnej skupiny Talibanu a presviedčajú deti, aby navštevovali madrasy, pretože iba v týchto inštitúciách im bude správne prezentovaný výklad koránu. Napriek tomu, že žalobca do kontaktu s príslušníkmi Talibanu nikdy neprišiel, po vybavení náležitostí, súvisiacich s jeho cestou, Pakistan opustil. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. 7. Pri vstupe do azylovej procedúry žalobca nepredložil žiadne doklady totožnosti, a preto pri ustálení jeho totožnosti vychádzal žalovaný z uznesenia Okresného súdu Malacky, ktorého súčasťou bol aj znalecký úkon č. 99005/2021, vypracovaný znaleckým ústavom - Inštitútom forenzných medicínskych expertíz. V uvedenom znaleckom úkone bolo konštatované, že biologický vek žalobcu bol v tom čase s veľmi vysokou pravdepodobnosťou nižší ako 18 rokov, a preto ním uvádzaný dátum narodenia 01.01.2004 môže byť reálny. Na základe uvedenej skutočnosti a výpovede žalobcu bola jeho identita ustálená tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. 8. Rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-27-12/2021 -Ž zo dňa 04.06.2021 žalobcovi azyl nebol udelený. Avšak žalobcovi bola týmto rozhodnutím poskytnutá na území SR doplnková ochrana na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle z dôvodu, že v minulosti už bol zo strany strýkov predmetom priamych hrozieb bezprávia a toto riziko pretrvávalo a migračný úrad nevylúčil, že by sa v súvislosti s nepriaznivou všeobecnou situáciou v regióne jeho bydliska mohol stať terčom útokov zo strany strýkov aj v budúcnosti. V kombinácii individuálnych charakteristík menovaného a nepriaznivej bezpečnostnej situácie v regióne jeho bydliska dospel žalovaný k záveru, že existuje reálne riziko, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu čelil žalobca hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 23.07.2021. 9. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach, ktorý však rozsudkom č. 4Saz/2/2021-24 zo 16.11.2021 žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR (ďalej len „NSS SR"). Ten rozsudkom sp. zn. 2Sak/1/2022 z 28.02.2022 rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie migračného úradu o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. 10. V predmetnom rozsudku NSS SR konštatuje okrem iného nasledovné: „36. V danom prípade niet pochýb o tom, že takýto psychický stav maloletého sťažovateľa ako vyšiel najavo už v priebehu správneho konania, bolo potrebné z hľadiska možných dôvodov pre udelenie humanitárneho azylu dôkladne zvážiť, pretože je zrejmé, že sťažovateľ musí trpieť závažnými obavami zo strachu o svoj život k čomu ešte pristupuje jeho stále nízky vek a teda celková vysoká zraniteľnosť. Podľa názoru kasačného súdu aj bez znaleckého dokazovania na psychický stav sťažovateľa, sťažovateľ vyžaduje komplexnú psychickú, pedagogickú a sociálnu starostlivosť, pretože bolesť sťažovateľa zo straty rodičov, ktorí prišli o život rukou priamych príbuzných síce nemožno žiadnou liečbou úplne odstrániť, možno ich však za pomoci vhodnej terapie, ako aj sociálnej a pedagogickej pomoci postupne zmierniť a dosiahnuť zlepšenie kvality života tohto stále dieťaťa (i keď medzičasom dosiahol vek 18 rokov) o urýchlenie jeho psychosociálneho vývoja a teda aj zvýšenie možností jeho budúceho uplatnenia. Sťažovateľ naviac tvrdí, že v krajine pôvodu mu hrozí naverbovanie zo strany militantnej skupiny Taliban, ktorá v regióne operuje a túto hrozbu označil za ďalší dôvod svojej žiadosti o humanitárny azyl. 37. Za týchto okolností bol žalovaný povinný disponovať dostatočnými podkladmi na rozhodnutie a mal svoju úvahu, prečo sťažovateľovi neudelil humanitárny azyl, podrobne predostrieť tak, aby bola
preskúmateľná z už uvedených hľadísk. Žalovaný sa mal v tejto súvislosti najmä pokúsiť overiť, či tvrdenia sťažovateľa, že mu hrozí rovnaký osud ako jeho rodičom sa môžu zakladať na pravde a či v prípade návratu do krajiny pôvodu je dostupná zdravotná (psychologická a sociálna starostlivosť) o sťažovateľa, ktorý prišiel o oboch rodičov v dôsledku sporov o pozemok, resp. zistiť či by bola v krajine pôvodu pre sťažovateľa nedostupná a navyše nedostatočná, a teda zistiť, či a v akom rozsahu by mal sťažovateľovi k prípadnej terapii prístup a aké by boli jej parametre. 38. Ak by skutočne vyšlo najavo, že by sa sťažovateľ nemohol v Pakistane ohľadne svojho problému spoliehať ani na základnú pomoc od štátnych orgánov, bolo by na žalovanom, ak by ani za takýchto okolností nezistil prípad sťažovateľov hodným osobitného zreteľa a humanitárny azyl im neudelil, aby uviedol, ktoré dôvody prevážili hľadiská, ktoré by svedčili pre humanitárny azyl. V napadnutom rozhodnutí síce žalovaný uviedol, že zvážil vek maloletého, posúdil daný prípad individuálne, ale podľa neho z podkladov na ich vydanie nevyplynulo, že by sťažovateľ spadal pod niektorý z prípadov humanitných dôvodov, ako sú uvedené v Nariadení MV SR č. 34/2014 o postupe Migračného úradu MV SR pri vykonávaní zákona č. 480/2002 Z. z. 39. Z rozhodnutia žalovaného však nie je zrejmé, na základe akých podkladov dospel k týmto záverom. Sťažovateľ jasne vyjadril svoje obavy o život a bezpečnosť. Preto mal žalovaný povinnosť tieto tvrdenia na podklade dostatočne adresných a konkrétnych informácií o krajine pôvodu overiť, nie bez akéhokoľvek podkladu uzavrieť, že sťažovateľ nespadal pod niektorý z prípadov humanitných dôvodov, ako sú uvedené v Nariadení MV SR č. 34/2014 o postupe Migračného úradu MV SR pri vykonávaní zákona č. 480/2002 Z. z. 42. Hodnotenie veci žalovaným tak nemožno akceptovať, pretože úvaha žalovaného o tom, že situácia maloletého sťažovateľa nepredstavuje prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval udelenie humanitárneho azylu, nemá oporu v spisoch. Tým žalovaný znemožnil správnym súdom preskúmať jeho závery založené na správnom uvážení zákonom predpokladaným spôsobom. 46. Najvyšší správny súd SR uzatvára, že zistil kasačné námietky dôvodné v tom ohľade, že si žalovaný neobstaral a teda ani nezhodnotil informácie o podmienkach života takých osôb, ako sú maloleté osoby, ktoré v dôsledku sporov o majetok prišli o rodičov a hrozí im naverbovanie zo strany neštátnych subjektov do ozbrojených konfliktov v krajine pôvodu k otázke, či žiadosť sťažovateľa predstavuje prípad osobitného zreteľa hodného na udelenie humanitárneho azylu. Žalovaný k týmto otázkam nezistil dostatočne skutkový stav a vyššie uvedenými hľadiskami sa dostatočne ani preskúmateľne nezaoberal. Krajský súd mal pre tieto dôvodne vytýkané vady rozhodnutia žalovaného zrušiť, ak tak neurobil, a namiesto toho žalobu zamietol, nemôže ani jeho rozhodnutie obstáť. 47. Najvyšší správny súd SR na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 49. Na rozdiel od žalovaného, Najvyšší správny súd SR po posúdení všetkých okolností prípadu sťažovateľa identifikoval objektívne skutočnosti (body 36-37 rozsudku), na základe ktorých bolo možné považovať prípad sťažovateľa za hodný tak osobitného zreteľa, že by mal byt' sťažovateľovi udelený azyl z humanitných dôvodov.“ 11. V ďalšom konaní si žalovaný zabezpečil dodatočné podklady pre rozhodnutie, a to najmä ďalší výsluch žalobcu dňa 12.5.2022 a polytematickú správu o krajine pôvodu zo dňa 6.6.2022. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 12. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 10.08.2022. 13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že žalobca krajinu pôvodu síce opustil z obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, že by tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol: „Rozsudok krajského súdu bol aj predmetom skúmania NSS SR, pričom ten rozsudkom č. 2Sak/12022 z 28.02.2022 rozsudok krajského súdu síce zrušil, avšak nie z dôvodu nesprávneho posúdenia veci z hľadiska splnenia či nesplnenia kritérií § 8 zákona o azyle, ale z dôvodu zastavania právneho názoru, podľa ktorého sú vzhľadom na vek menovaného a jeho zraniteľnosť objektívne dôvody na to, aby mu bol udelený azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. K uvedenému je potrebné uviesť, že tento právny názor je pri posudzovaní žiadosti v ďalšom konaní pre migračný úrad záväzný, avšak iba v prípadoch, ak tento nie je v rozpore s platnou legislatívou, týkajúcou sa azylového konania. Toto
konanie v súčasnosti upravuje zákon o azyle, ktorý bol od roku 2002 opakovane novelizovaný, ostatne s účinnosťou od 01.06.2022. V zmysle tejto novelizácie môže ministerstvo udeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 iba v prípadoch, ak sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8, § 10, § 13a a 13b zákona o azyle. Keďže v prípade menovaného boli už v predchádzajúcom konaní zistené dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle, nie je možné v súčasnom konaní z objektívnych dôvodov pristúpiť k udeleniu azylu v zmysle § 9 zákona o azyle z humanitných dôvodov. Udelenie azylu v zmysle § 9 zákona o azyle z humanitných dôvodov by napriek právnemu názoru NSS SR bolo v rozpore s platným zákonom o azyle, a preto migračný úrad v prípade menovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Pred vydaním rozhodnutia sa právny zástupca menovaného 06.07.2022 oboznámil s obsahom spisového materiálu a následne zaslal k prípadu svoje stanovisko. V ňom uvádza, že pozemkové spory, ktoré menovaný v konaní uviedol ako dôvod svojej žiadosti, taxatívne nespadajú pod kritéria § 8 zákona o azyle, avšak v jeho prípade by bolo „nehumánne" mu azyl neposkytnúť. Odvoláva sa pritom na rozsudok NSS SR č. 2Sak/1/2022 z 28.02.2022 a navrhuje menovanému udeliť azyl z humanitných dôvodov. K uvedenému je potrebné uviesť tak, ako už bolo konštatované vyššie, že k udeleniu azylu v zmysle § 9 zákona o azyle v prípade menovaného migračný úrad pristúpiť nemôže, a to z objektívnych dôvodov, pretože by to bolo vzhľadom na už poskytnutú doplnkovú ochranu v rozpore so zákonom o azyle, novelizovaným s účinnosťou od 01.06.2022.
Za účelom posúdenia žiadosti menovaného boli využité informácie z databázy migračného úradu Č.p.: MU-ODZS-2020/000192-002 z 12.02.2020 a MU-ODZS-2021/000248-002 z 31.03.2021.
Vzhľadom na to, že J. B. nesplnil podmienky na udelenie azylu ustanovené v § 8,podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle sa mu neudeľuje azyl na území SR.“
Vyjadrenie žalovaného
14. Podaním zo dňa 06.10.2022 sa vyjadril žalovaný k správnej žalobe tak, že túto ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. 15. Vo vyjadrení žalovaný zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom argumenty jeho vyjadrenia vychádzali z napadnutého rozhodnutia. K týmto argumentom doplnil nasledovné: „Argument žalobcu, že v čase vydania rozhodnutia o neudelení azylu MU-PO-27-41/2021-Ž zo dňa 03.08.2022 sa malo posúdiť aj udelenie azylu z humanitných dôvodov, nakoľko nebolo v danom prípade rozhodnuté o predĺžení doplnkovej ochrany, je nesprávny a zavádzajúci. Napriek tomu, že menovanému bola doplnková ochrana poskytnutá na 1 rok od nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, t.j. do 23.07.2022, menovaný doplnkovú ochranu stále zákonne užíval aj po tejto lehote, a to ako v čase konania o azyle, tak aj v čase konania o predĺžení doplnkovej ochrany na území SR. Vyplýva to z platného zákona o azyle, podľa ktorého: Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4 alebo na jej zrušenie podľa § 15b ods. 3. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a najneskôr v posledný deň tejto lehoty; doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti“. Toto platí aj v prípade žalobcu, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana na území SR a keďže nedošlo k jej zrušeniu alebo zániku, bola stále platná, aj v čase vydania rozhodnutia MU-PO-27-41/2021-Ž zo dňa 03.08.2022, kedy ju menovaný aj právoplatne užíval. Z uvedeného dôvodu ani nebolo možné pristúpiť k posudzovaniu podmienok na udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. 3) K uvedenému je potrebné taktiež uviesť, že v prípade žalobcu počas konania o predĺžení doplnkovej ochrany na území SR bolo zistené, že naďalej pretrvávajú podmienky uvedené v § 13a zákona o azyle a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až ods. 4 zákona o azyle. Keďže si menovaný v zákonom stanovenej lehote podal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany, táto mu bola rozhodnutím ČAS: MU-PO-230-11/2022-Ž zo dňa 24.08.2022 predĺžená na dobu dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zdôrazňujeme, že skutočnosť, že žalobca o udelenie azylu bol maloletým bez sprievodu, v žiadnom prípade neznamená a ani nemôže znamenať automatické udelenie azylu z humanitných dôvodov (§ 9 zákona o azyle). Aj v prípade udelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle ide o individuálne posudzovanie žiadosti konkrétneho žiadateľa, pričom povinnosť správnych orgánov dbať o to, aby v
rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, bola aj pri posudzovaní predmetnej žiadosti v plnej miere rešpektovaná a dodržaná. Berúc do úvahy ostatnú novelu zákona o azyle však vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má na území Slovenskej republiky poskytnutú doplnkovú ochranu, k posúdeniu udelenia azylu z humanitných dôvodov (§ 9 zákona o azyle) nebolo možné pristúpiť. Nakoľko žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, bolo potrebné rozhodnúť o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle.“ Skutkové a právne závery správneho súdu 16. Medzinárodnoprávnu ochranu žiadateľov o azyl upravuje zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle. 17. Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. 18. Podľa § 2 písm. b) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. 19. Podľa § 2 písm. c) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu. 20. Podľa § 54g ods. 1 zákona o azyle /Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2022/, konanie o azyle, o ktorom ministerstvo nerozhodlo do 31. mája 2022, sa dokončí podľa ustanovení tohto zákona v znení účinnom od 1. júna 2022. 21. Podľa § 9 zákona o azyle v znení účinnom do 31.5.2022, ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. 22. Podľa § 9 zákona o azyle v znení účinnom od 1.6.2022 /Udelenie azylu z humanitných dôvodov/, ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8, § 10, § 13a a 13b. 23. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa § 8. 24. Podľa § 8 zákona o azyle /Udelenie azylu/, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 25. Podľa § 13a zákona o azyle v znení účinnom od 1.6.2022, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle, doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4 alebo na jej zrušenie podľa § 15b ods. 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a najneskôr v posledný deň tejto lehoty; doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. 27. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a. 28. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. 30. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). 31. Podľa § 206 ods. 1 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
32. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 33. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 34. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 35. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 36. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 37. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu vzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 38. Zákon o azyle ustanovuje obligatórne (§ 8 a § 10 zákona o azyle) a fakultatívne (§ 9 zákona o azyle) dôvody udelenia azylu. 39. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol vo výroku napadnutého rozhodnutia o neudelení azylu žalobcovi podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle (a to z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 8 písm. a) zákona o azyle- obligatórny dôvod). Jedná sa o druhé v poradí rozhodnutie žalovaného o žiadosti žalobcu o udelenie azylu, pričom jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo zrušené NSS SR rozsudkom sp. zn. 2Sak/1/2022 z 28.02.2022 z dôvodu, že podľa NSS SR je možné považovať prípad žalobcu za tak hodný osobitného zreteľa, že by mu mal byt' udelený azyl z humanitných dôvodov. 40. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje výrok rozhodnutia, ktorým by žalovaný rozhodoval o (ne)udelení azylu z humanitárnych dôvodov (§ 9 zákona o azyle). 41. Žalobca v správnej žalobe neuviedol žiaden dôvod nesprávnosti jediného výroku napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia. Žalobné námietky smerovali voči odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uviedol to, že v dôsledku zmeny právnej úpravy inštitútu udelenia azylu z humanitárnych dôvodov nie je možné v súčasnom konaní z objektívnych dôvodov pristúpiť k udeleniu azylu v zmysle § 9 zákona o azyle z humanitných dôvodov (a to z dôvodu, že v prípade žalobcu boli už v predchádzajúcom konaní zistené dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle). Podľa napadnutého rozhodnutia je s odkazom na § 9 zákona o azyle v jeho novelizovanom znení v takomto prípade možnosť udelenia azylu z humanitárnych dôvodov vylúčená. 42. Námietky žalobcu smerovali voči neudeleniu azylu z humanitárnych dôvodov, pričom podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na postup podľa § 9 zákona o azyle. 43. Správny súd konštatuje, že od vydania predchádzajúceho rozhodnutia o žiadosti žalobcu o azyl nastali dve rozhodujúce právne významné skutočnosti. A to, žalobca medzi časom nadobudol plnoletosť a zároveň došlo k novelizácii zákona o azyle v časti inštitútu udelenia azylu z humanitárnych dôvodov. Podľa prechodného ustanovenia § 54g ods. 1 zákona o azyle sa preskúmavané konanie o žiadosti žalobcu o udelenie azylu dokončí podľa ustanovení zákona o azyle, účinných od 1. júna 2022. S účinnosťou od 1. júna 2022 je možné fakultatívne udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, avšak len za predpokladu, ak sa v konaní nezistia dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. Je potrebné poznamenať, že zákon o azyle neustanovuje v § 9 ako výnimku z možnosti udelenia azylu z humanitárnych dôvodov právoplatnosť rozhodnutia o poskytnutí doplnkovej ochrany (prípadne aspoň jeho vydanie), ale iba existenciu dôvodov na poskytnutie doplnkovej ochrany. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-27-12/2021 -Ž zo dňa 04.06.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.7.2021 bola žalobcovi poskytnutá doplnková ochrana na dobu 1 roka od právoplatnosti tohto uznesenia, t.j. na dobu do 23.07.2022. V čase vydania napadnutého rozhodnutia síce doba poskytnutej doplnkovej ochrany, vymedzená rozhodnutím ČAS: MU-PO-27-12/2021-Ž zo dňa 04.06.2021 formálne uplynula, avšak v dôsledku žiadosti žalobcu o jej predĺženie, podanej v zákonom ustanovenej lehote, došlo k jej predĺženiu podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle do času, kým žalovaný nerozhodol tejto o žiadosti žalobcu. O žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty doplnkovej ochrany žalovaný kladne rozhodol dňa 24.08.2022, kedy svojím rozhodnutím predĺžil dobu doplnkovej ochrany žalobcu na dobu dvoch rokov o právoplatnosti dotknutého rozhodnutia.
44. Vzhľadom ku skutočnosti, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia mal žalobca poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a zákona o azyle, žalovaný nemohol zároveň priznať žalobcovi azyl z humanitárnych dôvodov, pretože ustanovenie § 9 zákona o azyle takýto postup neumožňuje. 45. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa ktorého dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. 46. Aj v prípade, že by postup žalovaného (spočívajúci v tom, že v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu o azyl nebolo rozhodnuté o doplnkovej ochrane) prestavoval procesnú vadu (čo sa však z vyššie uvedených dôvodov nestalo), prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia by nemohlo mať za následok vydanie vecne iného alebo pre žalobcu priaznivejšieho rozhodnutia. Pri nezmenenej právnej úprave v spojení s rozhodnutím o poskytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi žalovaný žalobcovi nemôže poskytnúť azyl z humanitárnych dôvodov, pretože takýto postup by odporoval § 9 zákona o azyle. 47. Pretože žalobca žiadnu vadu napadnutého rozhodnutia v konaní neuplatnil a postup žalovaného pri rozhodovaní o udelení azylu z humanitárnych dôvodov bol v súlade so zákonom, správny súd žalobu podľa § 219 SSP zamietol. 48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).