Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/134/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: Q. M., G.. XX.XX.XXXX, G. L. Č.. XX, zastúpený opatrovníkom: Š. U., G.. XX.XX.XXXX, G. L. Č.. XX, právne zast.: AK Mgr. Karol Vlasák s.r.o., IČO: 52 683 729, Jilemnického 2, Trenčín, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, právne zast.: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., IČO: 35 753 510, Panenská 7, Bratislava, o zaplatenie 26 143,09 eur,

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 06.11.2018 doručil súdu žalobu o zaplatenie sumy vo výške 26 143,09 eur titulom náhrady škody.

2. Žaloba bola odôvodnená na tom skutkovom základe, že žalobca dňa 29.7.2005 uzatvoril so žalovaným zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý si dal posielať dôchodok v tom čase v sume 218,50 eur, zároveň mal doma k dispozícii našetrenú hotovosť, preto prvé pravidelnejšie výbery z účtu začal realizovať až v roku 2006 na pobočke žalovaného v obci Modrová. Žalobca tvrdil, že žil v skromných podmienkach a jeho výdavky predstavovali len náklady na stravu, elektrinu, drobné poplatky súvisiace s vlastníctvom domu, pričom sa jeho mesačná spotreba nijako podstatne nemenila, na úhradu svojich mesačných nákladov potreboval spočiatku sumu 180,- eur až 200,- eur, v neskoršom období sumu približne 200,- eur až 250 eur. Poukázal na to, že za účelom výberu peňazí z účtu pravidelne každý mesiac cestoval do obce Modrová, avšak vzhľadom na to, že ho cestovanie pripravilo o veľa času, ako aj na jeho zhoršený zdravotný stav, pociťoval vypisovanie výberových lístkov a prispôsobovanie sa prevádzkovej dobe Pošty Modrová ako komplikáciu. Uviedol, že v bližšie nešpecifikovanom čase sa s uvedenou skutočnosťou zdôveril poštovej doručovateľke, ktorá mu ponúkla pomoc v súvislosti s uskutočnením výberov z jeho účtu tak, že žalobca podpísal výberový lístok a poštová doručovateľka vybrala finančné prostriedky z jeho účtu a prípadne za neho zaplatila aj faktúru za elektrinu. Podľa žalobcu spolupráca s poštovou doručovateľkou začala približne od roku 2011, kedy žalobca podpísal niekedy jeden a niekedy viacej výberových lístkov, pričom sa nepamätal na počet vypísaných lístkov v tom-ktorom mesiaci, zároveň uviedol, že nie vždy do nich vpísal aj konkrétnu sumu, vtedy to za neho urobila poštová doručovateľka. Žalobca ďalej uviedol, že okrem vyššie uvedeného osobného účtu bol vlastníkom aj vkladnej knižky z účtu vedeného u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX, na ktorej mal k 31.12.2013 našetrenú sumu 4 318,22 eur. Tvrdil, že mu poštová doručovateľka v apríli roku 2014 oznámila, že na jeho osobnom účte už nie je dostatok finančných prostriedkov, a preto z neho nemôže realizovať ďalšie výbery na pokrytie jeho mesačných potrieb, žalobca ju tak upovedomil o vkladnej knižke

a súhlasil s tým, aby pre neho poštová doručovateľka rovnakým spôsobom vyberala potrebné peniaze z vkladnej knižky do času, kým mu na osobný účet nepribudnú finančné prostriedky z dôchodku.

2.1 V žalobe bolo ďalej uvedené, že žalobca v roku 2015 oboznámil svoju sestru Š. U., ktorá bývala v rovnakej obci, so svojím zámerom bývať v domove dôchodcov. Tvrdil, že z tohto dôvodu dňa 20.9.2016 navštívili pobočku žalovaného a tam zistili, že na jeho osobnom účte bol stav mínus 631,57 eur a na vkladnej knižke bol zostatok vo výške 10,69 eur. Žalobca poukázal na to, že po kontrole výpisu z účtu a vkladnej knižky zistili, že z účtov bola od 22.9.2005 do 20.9.2016 vybraná suma vo výške 44 259,06 eur (z nej od 22.9.2005 do 31.12.2010 bola vybraná suma 5 174,08 eur a od 1.1.2011 do 20.9.2016 bola vybraná suma 39 084,98 eur). Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že kým v čase od 22.9.2005 do 31.12.2010, kedy si zabezpečoval výber finančných prostriedkov z osobného účtu sám, spotreboval mesačne sumu vo výške len 99,50 eur (5174,08 eur : 52 mesiacov), už v období od 1.1.2011 do 20.9.2016, kedy vyberal finančné prostriedky z účtu v spolupráci s poštovou doručovateľkou, mala byť jeho mesačná spotreba priemerne v sume 566,44 eur (39 084,98 : 69 mesiacov), resp. v sume 628,88 eur, ak zohľadnil aj výbery z vkladnej knižky (43 393,09 eur : 69 mesiacov). Žalobca poprel výber, resp. spotrebovanie uvedených finančných prostriedkov za obdobie od roku 2011 do roku 2016, keď tvrdil, že pri jeho spôsobe života to ani nebolo možné, a preto poukázal na to, že do konca roku 2010 bola jeho priemerná mesačná spotreba v sume 189,18 eur, ktorá pozostávala z inkasa RTVS + SIPO vo výške 2,32 eur, domová daň vo výške 0,16 eur, spotreba vody vo výške 0,28 eur, elektrická energia vo výške 45,59 eur, náklady na stravu vo výške 100,- eur, ostatné nepravidelné výdavky (montérky, sandále) vo výške 20,- eur, cestovné vo výške 20,- eur a vymetanie komína vo výške 0,83 eur. Z uvedeného dôvodu preto žalobca tvrdil, že by jeho spotreba od 1.1.2011 do 20.9.2016 v prípade, ak by výber peňažných prostriedkov nerealizoval za pomoci poštovej doručovateľky, predstavovala sumu 17 250,- eur, berúc do úvahy obdobie 69 mesiacov x 250,- eur. Ďalej uviedol, že na základe zistených skutočností dňa 13.10.2016 podal cestou svojej sestry na OO PZ Nové Mesto nad Váhom trestné oznámenie, avšak trestné konanie bolo uznesením zo dňa 31.8.2018 prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Tvrdil, že v zmysle uvedeného uznesenia došlo k porušeniu interných predpisov a technologických postupov Slovenskej pošty, a.s., pretože všetky transakcie mali byť správne vykonané na priehradke pošty a za prítomnosti klienta. Žalobca preto mal za to, že sa o tom, kto za škodu zodpovedá, mohol dozvedieť najskôr výsluchom svedka T. C. - zamestnankyne Pošty Modrová, ktorá vo svojej výpovedi zo dňa 1.6.2017 potvrdila porušenie interných predpisov Slovenskej pošty, a.s., resp. Poštovej banky, a.s. zo strany tejto svedkyne a ďalšej zamestnankyne pošty - pani V..

2.2 Vzhľadom na uvedené žalobca tvrdil, že mu žalovaný spôsobil škodu tým, že v rozpore s podmienkami dohodnutými v zmluve o účte, resp. podmienkami vyplývajúcimi z obchodných podmienok žalovaného, zastúpeného pracovníčkami Slovenskej pošty, a.s., vydával opakovane po dlhší čas finančné prostriedky z jeho účtu inej osobe než majiteľovi účtu bez listiny, z ktorej by nepochybne a jednoznačne vyplývalo právo inej osoby vybrať peniaze z účtu pre žalobcu a bez identifikácie a overenia identifikácie klienta. Ohľadom zmluvy o osobnom účte zo dňa 29.7.2005 spochybnil platnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 5 bod 6 - Záverečné ustanovenia zmluvy o osobnom účte, a to s poukazom na a o bankách, pretože uvedené ustanovenie v znení platnom do 31.8.2005 ukladalo banke povinnosť predložiť klientovi pri uzatváraní zmluvy o osobnom účte návrh rozhodcovskej zmluvy, čo sa však podľa žalobcu nestalo. Nakoniec žalobca poukázal na to, že už v čase uzatvorenia zmluvy o osobnom účte trpel psychickými problémami pretrvávajúcimi aj v nasledovných rokoch, pre ktoré bol rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 8.2.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2018, obmedzený na spôsobilosti na právne úkony. Podľa žalobcu je preto zrejmé, že nebol spôsobilý uvedomiť si riziko neoprávneného výberu z jeho účtu pri podpise výberových lístkov doručovateľke, najmä ak na týchto nebola uvedená vyberaná suma, teda tvrdil, že si nebol vedomý rizika, že niekto vpísanú sumu pozmení alebo vpíše inú sumu, než v skutočnosti potreboval. Poukázal aj na záver znaleckého posudku predloženého v konaní pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom a tvrdil, že dôvody na obmedzenie jeho spôsobilosti trvali najmenej od roku 2005. Na základe uvedeného sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 26 143,09 eur predstavujúcej rozdiel medzi skutočne vybranými finančnými prostriedkami z jeho účtu a vkladnej knižky spolu vo výške 43 393,09 eur a finančnými prostriedkami, ktoré skutočne spotreboval vo výške 17 250,- eur, to všetko za obdobie od 1.1.2011 do 20.9.2016.

2.3 K žalobe boli pripojené nasledovné listinné dôkazy: Zmluva osobnom účte č. 004613 zo dňa 29.7.2005, obchodné podmienky pre osobný účet účinné od 01.02.2011, prehľad obratov na účte žalovaného za obdobie od 1.1.2009 do 5.12.2016, výpis z účtu žalobcu za obdobie od 1.1.2009 do 20.9.2016 - vklady, výpis z účtu žalobcu za obdobie od 1.1.2009 do 20.9.2016 - výbery, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP - 498/VYS- NM - 2016 zo dňa 31.8.2018, uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č. k. - 28 zo dňa 11.10.2018, zápisnica o výsluchu svedka OR PZ Nové Mesto nad Váhom ČVS: ORP - 498/VYS- NM - 2016 zo dňa 01.06.2017, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 8.2.2018 s vyznačenou doložkou právoplatnosti zo dňa 10.5.2018, záver zo znaleckého posudku č. 96/2017 znalkyne M.. A. L..

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky, žiadal preto konanie zastaviť, zároveň však vzniesol aj námietku premlčania. Nespochybnil, že zmluva o osobnom účte uzavretá medzi stranami sporu predstavuje štandardnú formulárovú zmluvu, poukázal však na jej jednostranové znenie a na článok 5 zmluvy, ktorý obsahuje rozhodcovskú doložku. Dodal, že podľa predpisov účinných v čase uzavretia zmluvy mohla rozhodcovská doložka tvoriť súčasť spotrebiteľskej zmluvy tak, ako tomu bolo aj v danom prípade, preto ju nepovažoval za neplatnú a trval na tom, aby žalobca svoje prípadné práva v súvislosti so zmluvou o osobnom účte uplatňoval v súlade s predmetnou rozhodcovskou doložkou. Vo vzťahu k žalobcovej obmedzenej spôsobilosti na právne úkony žalovaný poukázal na to, že rozsudok, ktorým bola obmedzená spôsobilosť žalobcu na právne úkony, nevyvoláva spätné účinky. Uviedol, že za žiadnych okolností nemohol predpokladať nespôsobilosť žalobcu na právne úkony, a to napriek tomu, že podľa znaleckého posudku boli u žalobcu dôvody pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony najmenej od roku 2005, tiež tvrdil, že konal v dobrej viere, keď sprostredkovane prostredníctvom zamestnankyne Slovenskej pošty uzatvoril so žalobcom zmluvu o osobnom účte. Zároveň sa však konanie sestry žalobcu javilo žalovanému ako účelové s cieľom zabezpečiť finančné prostriedky na doplatok mesačných poplatkov v domove dôchodcov, a to s poukazom na to, že k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony žalobcu došlo až v roku 2016, teda po návšteve banky, hoci zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že žalobca mal mať vrodenú neurovývojovú poruchu, t.j. podľa žalovaného o uvedenej skutočnosti musela vedieť sestra žalobcu bez najmenších pochýb ešte predtým, ako zistila, že žalobca nedisponuje na svojom účte a vkladnej knižke finančnými prostriedkami. Žalovaný preto bol názoru, že skutočnosť, že žalobca už v čase uzatvorenia zmluvy trpel mentálnou subnormou, a preto si neuvedomoval dôsledky svojho konania, keď dobrovoľne a so zámerom vybrať peniaze zo svojho osobného účtu a vkladnej knižky podpisoval výberové lístky poštovej doručovateľke, nemožno pripísať na vrub žalovaného, pretože žalovaný o tejto skutočnosti nemohol mať vedomosť. Žalovaný ďalej s poukazom na vzniesol námietku premlčania, keď tvrdil, že žalobca už v apríli 2014 musel mať vedomosť o tom, že mu vznikla škoda, keď mu poštová doručovateľka oznámila nedostatok finančných prostriedkov na účte, a pri náležitej starostlivosti mal možnosť získať informáciu aj o tom, kto za škodu zodpovedá. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu a k vyčíslenej výške škody mal žalovaný za to, že žalobca ani neuviedol a ani nepredložil dôkazy o tom, kedy presne išiel do dôchodku, kedy prestal byť zárobkovo činný a poberal výlučne dôchodok, či počas prvých rokov dôchodku nevykonával prácu mimo pracovného pomeru, resp. či nemal vedený osobný bankový účet alebo iný obdobný produkt u inej finančnej inštitúcie. Tiež uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, aký bol jeho príjem a akú sumu mal našetrenú, preto podľa neho možno len ťažko predpokladať, ako dlho žalobca čerpal z našetrenej mzdy, pričom žalovaný nevylučoval, že žalobca nedisponoval aj inými finančnými prostriedkami - hotovosťou, prostredníctvom ktorých taktiež pokrýval svoju réžiu a ktoré by tak značne ovplyvnili potrebu výberu z osobného účtu v prvých rokoch dôchodku. Výšku žalovanej sumy spochybnil aj z dôvodu, že podľa neho žalobca nepredložil žiadny dôkaz o nákladoch na elektrinu a iné výdavky v súvislosti s nájmom v období od roku 2005 až do roku 2016, pričom táto informácia podľa žalobcu nevyplývala z predložených výdavkov. Považoval preto za ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, že náklady za obdobie od roku 2005 do roku 2008 boli nižšie. Žalovaný ďalej považoval za nepreukázané, kedy a ktoré konkrétne výbery mala vykonávať poštová doručovateľka, najmä ak podľa uznesenia okresnej prokuratúry žalobca podpísal a aj odsúhlasil výberové lístky. Považoval preto za zrejmé, že žalobca nemal pojem o tom, kedy a koľko peňažných prostriedkov dal poštovej doručovateľke vybrať, ktoré z výberov vykonala výlučne poštová doručovateľka a podľa žalovaného z predložených podkladov tiež vyplýva, že žalobca poštovej doručovateľke zrejme za "spoluprácu" niekedy prenechával peňažné prostriedky ako odmenu. Poukázal na to, že podľa uznesenia okresnej prokuratúry niektoré

výbery dokonca vykonával žalobca sám, napriek tomu však pri výpočte škody vychádzal z celkovej sumy vybranej za dotknuté obdobie nezohľadňujúc výbery, ktoré vykonával sám.

4. Žalobca v replike vo vzťahu k rozhodcovskej doložke a právomoci súdu poukázal na a nasl. a mal za to, že sa zmluva o osobnom účte uzavretá medzi stranami sporu považuje za spotrebiteľskú zmluvu. Tvrdil, že sa ako spotrebiteľ pred vznikom zmluvy nemal právo brániť sa voči rozhodcovskej doložke, ktorá bola zakomponovaná do formulárovej zmluvy a ako spotrebiteľ mal možnosť už len podriadiť sa prípadnému rozhodnutiu rozhodcovského súdu bez ohľadu na to, či s takouto doložkou súhlasil alebo nie. Predmetnú rozhodcovskú doložku preto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Z dôvodu, že bol obmedzený na spôsobilosti na právne úkony, pričom podľa znaleckého posudku mal psychické poruchy už v čase uzatvorenia zmluvy o osobnom účte, považoval za otázne, či bol vôbec spôsobilý uzavrieť takúto zmluvu a či bol jej ustanoveniami viazaný. Nepoprel, že žalovaný nemohol predpokladať jeho nespôsobilosť na právne úkony v čase uzatvorenia zmluvy, mal však za to, že nebol schopný posúdiť obsah predmetnej zmluvy pre duševnú poruchu, a preto jeho prejav vôle nemohol byť dostatočný k platnému a účinnému vzniku právneho vzťahu so žalovaným. S poukazom na záver znaleckého posudku č. 96/2017 tvrdil, že má problém so spoločenskou nezávislosťou a zodpovednosťou, so spravovaním svojich financií, nerozumie riziku v sociálnych situáciách a je manipulovateľný okolím. Okrem toho nepovažoval za zrejmé, odkedy nastala účinnosť zmluvy o osobnom účte, keď na zmluve sú uvedené dva dátumy. Vo vzťahu k námietke premlčania žiadal posúdiť premlčaciu dobu podľa vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o osobnom účte, a to so začiatkom po 31.8.2018, kedy došlo k prerušeniu trestného stíhania. Tvrdil, že v apríli 2014 nemal žiadne podozrenie o nezákonnom výbere finančných prostriedkov z jeho osobného účtu a vkladnej knižky, a to aj z dôvodu jeho neschopnosti spravovať vlastné finančné prostriedky vzhľadom na duševnú poruchu. Mal za to, že ani spoločné zistenie vynulovania osobného účtu a vkladnej knižky dňa 20.9.2016 so svojou sestrou ešte nebolo momentom, kedy sa dozvedel o vzniku škody a jej rozsahu, pretože v tom čase nebolo známe, či peniaze boli vybrané žalobcom alebo inou osobou. Uviedol, že až uznesením o prerušení trestného konania zistil, že je to práce žalovaný (a nie poštová doručovateľka), voči komu si môže uplatňovať škodu, resp. kto za škodu zodpovedá. Ohľadom vyčíslenia výšky škody žalobca tvrdil, že skutočnosť, že výberové lístky podpísal, ešte neznamená, že nemôže byť ustálená výška škody. Naďalej trval na tom, že žalovaný porušil hrubým spôsobom pravidlá regulujúce výber hotovosti z jeho osobného účtu dohodnuté v obchodných podmienkach žalovaného pre osobný účet. Uviedol, že výška škody bola ustálená porovnaním jeho priemerných výberov z účtu v čase od 22.9.2005 do 31.12.2010, kedy si vyberal z účtu peniaze bez asistencie doručovateľky, s obdobím od 1.1.2011 do 20.9.2016, kedy boli vyberané peniaze z účtu bez jeho prítomnosti. Poznamenal, že doručovateľka pani V., rovnako ako jej nadriadená pani C., boli splnomocnené osoby zastupovať žalovaného, a preto žalovaný za ich konanie nesie plnú zodpovednosť, najmä ak umožnil výber z účtu a vkladnej knižky žalobcu inej osobe bez prítomnosti majiteľa účtu. Argumentáciu žalovaného ohľadom neunesenia dôkazného bremena považoval za rozporný s dobrými mravmi.

5. V duplike žalovaný nesporoval, že zmluva o bežnom účte je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia nasl. , avšak s poukazom na mal za to, že aplikácia v celom rozsahu na zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte, ktorá sa považuje za absolútny obchod, by bola v rozpore s dikciou . Ďalej žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by rozhodcovská doložka mala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď mal za to, že nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, najmä ak ide o dvojstrannú dohodu o právomoci. Vo vzťahu k žalobcovej obmedzenej spôsobilosti na právne úkony žalovaný zotrval na svojej argumentácii o tom, že rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 8.2.2018 nemá spätné účinky, zároveň však dodal, že sa hoci žalobca odvoláva na znalecký posudok vypracovaný v uvedenom konaní, žalovaný nebol stranou tohto konania, preto nemohol namietať jeho účelovosť napríklad v časti, v ktorej znalkyňa musela mať vedomosť o tom, prečo sestra žalobcu žiadala o obmedzenie žalobcovej spôsobilosti na právne úkony, keď v znaleckom posudku z roku 2017 s presnosťou uviedla, že "najmenej od roku 2005, kedy začal byť zneužívaný a podvádzaný v hospodárení so svojimi financiami". Tiež poznamenal, že podľa tvrdenia žalobcu k spolupráci s poštovou doručovateľkou nedošlo od roku 2005, ale až od roku 2011, pričom v čase vypracovania znaleckého posudku neexistovalo žiadne rozhodnutie v rámci trestného konania, podľa ktorého by malo k zneužitiu či podvedeniu žalobcu dôjsť. Ohľadom dátumu

uzavretia zmluvy o osobnom účte žalovaný s poukazom na to, že sám žalobca v žalobe uviedol dátum 22.09.2005, pričom aj v trestnom konaní boli skúmané výbery z účtu žalobcu od tohto dátumu, mal za ustálený a nesporný práve uvedený dátum. Vo vzťahu k námietke premlčania nároku na náhradu škody, keď sa žalobca odvolával na použitie , žalovaný tvrdil, že nároky na náhradu škody vznikajúcich a narastajúcich pokračujúcim porušovaním tej istej právnej povinnosti, je potrebné považovať za samostatné nároky, a preto z dôvodu podania žaloby dňa 06.11.2018 mal za to, že všetky samostatné nároky na náhradu škody vzniknutej do 05.11.2015 boli v čase podania žaloby premlčané z dôvodu aplikácie objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty. Nakoniec žalovaný naďalej považoval vyčíslenie škody za arbitrárne, neurčité, hypotetické a ničím nepodložené, a to aj z dôvodu, že napriek tomu, že žalobca uviedol len približný dátum začiatku "spolupráce" s poštovou doručovateľkou od roku 2011, náhradu škody si uplatnil od 01.01.2011. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že samotná výška škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, je len odhadným výpočtom, pričom mu nebolo zrejmé, ktoré výbery vykonal žalobca a ktoré mala na jeho pokyn vykonať poštová doručovateľka.

6. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 16.11.2021. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, mal za to, že škodu nebolo možné inak ustáliť a vyčísliť ako komparáciou dvoch období, t.j. obdobia pred rokom 2011 a obdobia po roku 2011, keďže nebolo zrejmé, akú sumu peňazí pani V. v skutočnosti odovzdala žalobcovi. Považoval za nespravodlivé, ak by žalovaný, ktorý konal v rozpore s právnymi predpismi, nemal niesť zodpovednosť. Pre prípad, že by súd žalobu zamietol, s poukazom na žiadal žalovanému nepriznať nárok na náhradu trov konania, čo odôvodnil protiprávnym konaním žalovaného vyplývajúcim z listinných dôkazov. Tiež poznamenal, že mu žalobca žalobu nediktoval, nikdy sa s ním nestretol, skutočnosti uvedené v žalobe mu uviedla opatrovníčka žalobcu, a to aj vzhľadom na pamäť žalobcu a jeho obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Právny zástupca žalovaného rovnako zotrval na jeho doterajšej argumentácii, poukázal však na to, že z uznesenia okresnej prokuratúry vyplynulo porušenie technologických postupov Slovenskej pošty, a.s. s uvedením mena konkrétnej poštovej doručovateľky, preto sporoval tvrdenie žalobcu ohľadom porušenia právnych predpisov priamo žalovaným.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu (bod 2.3 rozsudku) a ostatným obsahom spisu a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7.1 Zmluvou o osobnom účte č. 004613 zo dňa 29.7.2005 uzatvorenou na dobu neurčitú sa žalovaný ako banka zaviazal v prospech žalobcu ako majiteľa účtu založiť a viesť osobný účet a poskytovať ďalšie služby k zvolenému účtu č. XXXXXXXX/XXXX ("Postkonto Senior"). V zmysle čl. 5 ods. 6 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri Asociácii bánk SR, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, pričom toto rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné. Zo zmluvy súd zistil, že žalobca ako dátum uzavretia zmluvy uviedol 28.7.2007, kým žalovaný uviedol dátum 29.07.2005.

7.2 Z prehľadu obratov k účtu číslo XXXXXX - XXXXXXXXXX súd zistil, že počiatočný zostatok ku dňu 1.1.2009 bola suma vo výške 4 316,47 eur, súčet debetných operácii bol vo výške 4 308,11 eur a konečný zostatok ku dňu 05.12.2016 bol vo výške 10,69 eur. K výberu z uvedeného účtu došlo od 24.04.2014 do 01.10.2014.

7.3 Z výpisu z bežného účtu žalobcu (č. l. 29 spisu) za obdobie od 22.1.2009 do 23.8.2018 súd zistil, že súčet kreditných operácii predstavoval sumu vo výške 31 994,82 eur. Podstatnú časť vkladov na účet žalobcu predstavoval dôchodok od Sociálnej poisťovne vo výške 276,30 eur až 326,70 eur.

7.4 Z výpisu z bežného účtu žalobcu (č. l. 35 spisu) za obdobie od 02.01.2009 do 16.09.2018 súd zistil, že počiatočný zostatok ku dňu 1.1.2009 bol v sume 7 104,54 eur, súčet kreditných operácií bol vo výške 31 994,82 eur a súčet debetných operácii vo výške 39 730,93 eur. Konečný zostatok ku dňu 20.9.2016 bol vo výške mínus 631,57 eur. Z uvedeného výpisu tiež vyplýva, že žalobca mesačne platil sumu vo výške 2,32 eur na "SIPO - ZS RP", ostatné debetné transakcie sa uskutočňovali formou výberu hotovosti. Dňa 08.08.2012 žalobca realizoval výber hotovosti v sume 3 000,- eur (č. l. 39 - poznámka ručne dopísaná "vybral osobne sám").

7.5 Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP - 498/VYS- NM - 2016 zo dňa 31.8.2018 bolo trestné konanie vedené pre zločin podvodu, ktorého skutku sa dopustil neznámy páchateľ vystupujúci ako zamestnanec Slovenskej pošty a.s. so sídlom pobočky Nová Lehota, tým spôsobom, že od 14.12.2006 do 20.9.2016 mal v obci G. L. opakovanie uvádzať do omylu žalobcu tým spôsobom, že mu ako zamestnanec pošty pod zámienkami úhrady nájmu a energií dával podpisovať prázdne šeky slúžiace na výber finančných prostriedkov z dôchodkového účtu žalobcu s tým, že na tieto šeky bez vedomia žalobcu dopisoval rôzne sumy, ktoré nekorešpondovali s údajmi, ktoré žalobcovi uvádzal, pričom žalobcovi spôsobil značnú škodu vo výške 32 560,76 eur, prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z odôvodnenia tohto uznesenia súd zistil, že sestra žalobcu dňa 24.10.2016 podala trestné oznámenie na pani V. s podozrením na spáchanie zločinu podvodu a dňa 6.12.2016 bolo začaté trestné stíhanie. Z výsluchu poškodeného žalobcu vyplynulo, že požiadal pani V. o výber peňažnej hotovosti, a preto jej podpísal výberový doklad zrejme bez vypísanej sumy. Poškodený nevedel, koľko peňazí má na účte a pani V. podpísal iba list papiera, pričom sa už nepamätal, čo presne bolo na týchto papieroch uvedené, nevedel, čo podpísal. Žalobca ani po predložení poštových poukážok zo Slovenskej pošty nevedel, koho sú to podpisy, pretože sa nepamätal. Z výsluchu svedkyne V. vyplynulo, že žalobcovi opakovanie pomáhala pri platbách a nákupoch, pretože ju o to žalobca požiadal, pomáhala žalobcovi s vypisovaním šekov a žalobca jej dobrovoľne po skontrolovaní si údajov dával aj peniaze. Z výsluchu svedkyne C. vyplynulo, že žalobcovi neboli doručované mesačne výpisy, ako aj to, že žalobcovi nosila dôchodok a platila za neho elektrinu, nájom, poštová doručovateľka, ktorej žalobca dával vyberať zo svojho účtu peniaze. Potvrdila, že pani V. nosila na poštu výberové lístky, ktoré boli vždy podpísané žalobcom. Podľa uznesenia boli všetky výbery uskutočnené z osobného účtu žalobcu a z vkladnej knižky na pokyn žalobcu. Z odôvodnenia uznesenia tiež vyplynulo, že zamestnanci žalovaného nekonali v zmysle interných predpisov, a preto si žalobca mohol uplatňovať náhradu škody civilnom konaní, pričom škoda vo výške 32 560,76 eur tvorila celkový objem finančných prostriedkov, do ktorého evidentne neboli zahrnuté životné náklady, teda žalobca musel určitú časť finančných prostriedkov použiť na stravu, oblečenie a iné platby.

7.6 Uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č. k. - 28 zo dňa 11.10.2018 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania, v ktorej žalobca tvrdil, že s pani V. začal spolupracovať od júna roku 2011 a bol s ňou dohodnutý na výbere finančných prostriedkov potrebných na pokrytie jeho osobných potrieb - strava, úhrada elektriny, prípadne iné drobné výdaje. Z výpovede žalobcu vyplýva, že občas potreboval peniaze, a preto požiadal pani V. o výber peňažnej hotovosti a následne je podpísal výberový doklad bez vypísanej sumy, pretože nevedel, koľko peňazí má na účte. Keď bol žalobca na pošte, peniaze si vybral aj sám, nepamätal sa však, čo podpisoval. Nesporoval, že mu pani V. nosila aj jedlo, za čo jej dával peniaze, ale nevedel, koľko to bolo. Zo správy Slovenskej pošty, a.s. vyplynulo, že po prešetrení bolo preukázané porušenie technologických postupov Slovenskej pošty, a.s., pretože všetky transakcie mali byť vykonané na priehradke pošty za prítomnosti klienta. Zo znaleckého posudku vykonaného v trestnom konaní bolo zistené, že všetky výplaty v hotovosti z účtu žalobcu v počte 86 kusov realizované od 4.2.2011 až do 20.9.2016 boli realizované v mene žalobcu a na základe jeho vlastnoručného podpisu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca bol uvedený do omylu na škodu jeho majetku, pretože výbery z vkladnej knižky zrealizovala doručovateľka na základe jeho požiadavky, pričom žalobca slobodným spôsobom disponoval so svojím účtom, teda majetkom.

7.7 Zo zápisnice o výsluchu svedka OR PZ Nové Mesto nad Váhom ČVS: ORP - 498/VYS - NM - 2016 zo dňa 1.6.2017 súd zistil, že svedkyňa C. ako vedúca pobočky Slovenskej pošty uviedla, že žalobca navštívil pobočku pošty opakovane, pani V. ako poštová doručovateľka mu pomáhala, keďže ju žalobca čakal s tým, že nemá peniaze, a jeho rodina sa oňho nestarala.

7.8 Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 8.2.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2018, bola žalobcovi obmedzená spôsobilosť na právne úkony tak (výrok II, a III.), že nie je spôsobilý uzatvárať právne úkony, ktorých predmetom je záväzok žalobcu do budúcnosti k finančnému alebo inému plneniu, okrem zabezpečenia veci bežnej spotreby, nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami nad rozsah 100,- eur mesačne, súčasne nie je spôsobilý uzatvárať právne úkony, ktoré by smerovali k vzniku, k zmene alebo zániku jeho majetkových pomerov a majetkových práv. Žalobcovi bola ustanovená opatrovníčka - jeho sestra. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku bolo zistené, že žalobca trpí mentálnou subnormou a organickou poruchou osobnosti a

správania na základe vývojovej poruchy intelektu, ktorá spadá do ranného vývoja. Má problém so spoločenskou nezávislosťou a zodpovednosťou.

7.9 Zo záveru znaleckého posudku č. 96/2017 MUDr. A. L. súd zistil, že dôvody na obmedzenie spôsobilosti žalobcu trvajú od rannej mladosti, pretože sa u žalobcu jedná o vrodenú neurovývojovú poruchu - mentálnu subnormu. Žalobca má problém so spoločenskou nezávislosťou a zodpovednosťou, problémy s komunikáciou, začlenením sa do spoločnosti a s nezávislou existenciou, ako aj problémy so spravovaním svojich financií, je manipulovateľný okolím - príliš dôverčivý.

7.10 Z vyúčtovacej faktúry za elektrinu zo dňa 8.11.2016 na meno žalobcu vyplýva nedoplatok v sume 606,22 eur. Z faktúry č. 0036/2016 a č. 0104/2016 vyplýva fakturovaná suma vo výške 3,36 eur za dodávku pitnej vody za obdobie júl - december 2015 a suma vo výške 3,36 eur za dodávku pitnej vody za obdobie január - august 2016. Rozhodnutím obce Nová Lehota č. 157/2016 zo dňa 30.05.2016 bola žalobcovi na rok 2016 vyrubená daň z nehnuteľností v sume 43,50 eur a rozhodnutím č. 112/2016 zo dňa 30.05.2016 miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok 2016 v sume 13,50 eur.

8. Podľa a účinného v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iného) zo zmluvy o bežnom účte ().

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa a dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa a právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu

škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa a , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte medzi stranami sporu (ďalej len "") banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov () budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Podľa o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2005, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa (ďalej len "") súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu existoval záväzkovoprávny vzťah, ktorý mal spotrebiteľský charakter, a to titulom Zmluvy o osobnom účte č. 004613 zo dňa 29.7.2005 (bod 7.1 rozsudku), v zmysle ktorej sa žalovaný ako banka zaviazal v prospech žalobcu ako majiteľa účtu založiť a viesť osobný účet. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto sú neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Vyššie uvedenú zmluvu uzatváral žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, a aj keď sporná zmluva o bežnom účte predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah ( ), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou,

preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť aj podľa príslušných ustanovení , ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Skutočnosť, že v predmetnom prípade ide o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nebola medzi stranami sporná. Rovnako súd nepovažoval dátum uzavretia tejto zmluvy za sporný, hoci pri podpise žalobcu bol uvedený dátum 28.7.2007, kým žalovaný uviedol dátum 29.07.2005, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že sa žalobca priamo v žalobe odvolával na dátum uzavretia zmluvy dňa 29.07.2005, taktiež skutkový stav opísaný v žalobe vychádza práve z uvedeného dátumu, keď žalobca odôvodnil výšku žalovanej sumy porovnaním dvoch období, a to obdobia od roku 2005 do roku 2011 a od roku 2011 do roku 2016. Súd ďalej zistil, že na základe uvedenej zmluvy bol žalobcovi preukázateľne od roku 2009 (bod 7.3 rozsudku) vyplácaný na bežný účet dôchodok od Sociálnej poisťovne a z predmetného účtu mesačne platil sumu 2,32 eur na SIPO - ZS RP. Žalobca tvrdil, že od roku 2011 využíval pomoc tamojšej poštovej doručovateľky, keďže v obci, v ktorej býval, žalovaný nemal pobočku, a za účelom výberu peňazí z účtu musel žalobca cestovať do vedľajšej obce, a tak sa dohodol s pani V. - poštovou doručovateľkou, že jej vypíše výberové lístky a ona za neho peniaze z účtu vyberie a uhradí za neho elektrinu, prípadne aj nakúpi. Podľa udania žalobcu sa stalo, že nie na každý výberový lístok uviedol aj sumu, ktorá sa mala vybrať v hotovosti z jeho účtu, avšak v zmysle listinných dôkazov (bod 7.5 a bod 7.6 rozsudku) bolo preukázané, že všetky preskúmané výberové lístky za obdobie od roku 2011 do roku 2016 boli žalobcom podpísané. Žalobca dňa 25.09.2016 zistil, že na jeho bežnom účte nie sú žiadne peniaze a zostatok na jeho vkladnej knižke, z ktorej poštová doručovateľka na jeho pokyn rovnako vyberala peniaze, bol zostatok v sume 10,69 eur (bod 7.2 a 7.4 rozsudku). Následne žalobcova sestra z dôvodu podozrenia na spáchaný podvod, kedy žalobcovi mala vzniknúť škoda vo výške 32 560,76 eur podvodným konaním poštovej doručovateľky, podala trestné oznámenie a dňa 06.12.2016 bolo začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi za zločin podvodu. Z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, bolo trestné stíhanie prerušené uznesením Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP

- 498/VYS- NM - 2016 zo dňa 31.8.2018 (bod 7.5 rozsudku) a sťažnosť žalobu proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č. k. - 28 zo dňa 11.10.2018 (bod 7.6 rozsudku). Žalobca mal za to, že poštová doručovateľka nad rámec ním potrebovanej a spotrebovanej finančnej hotovosti vybrala peniaze z účtu a tie žalobcovi neposkytla, pričom žalobca tvrdil, že vzhľadom na jeho striedmy život, keď jeho mesačné výdavky boli v sume približne 200 - 250 eur, sám nemohol minúť všetky peniaze nachádzajúce sa na jeho bežnom účte a vkladnej knižke. Vzhľadom na jeho zistenie, že Slovenská pošta, a.s., poverená žalovaným na uzavieranie zmlúv o bežnom účte a uskutočňovaním vkladov a výberov z účtu, porušila technologické postupy a interné predpisy, keď umožnila výber hotovosti z účtu bez prítomnosti klienta, žalobca žiadal o náhradu škody voči žalovanému, pričom výšku škody vyčíslil porovnaním jeho priemerných výberov z účtu v čase od 22.9.2005 do 31.12.2010, kedy si vyberal z účtu peniaze bez asistencie doručovateľky, s obdobím od 1.1.2011 do 20.9.2016, kedy boli vyberané peniaze z účtu bez jeho prítomnosti. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal konanie zastaviť z dôvodu nedostatku právomoci súdu pre existenciu platnej rozhodcovskej doložky, vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku a sporoval spôsob výpočtu žalovanej sumy, resp. mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

10. Súd sa prednostne zaoberal otázkou právomoci, keď z článku 5 bod 6 uvedenej zmluvy o bežnom účte mal za preukázané, že v ňom bola zakotvená rozhodcovská doložka, ktorá vylučovala právomoc všeobecných súdov prejednať a rozhodnúť spory vzniknuté z tejto zmluvy a určovala právomoc Stáleho rozhodcovského súdu pri Asociácii bánk SR. Žalobca považoval rozhodcovskú doložku za neplatnú, žalovaný, naopak, žiadal predmetné konanie zastaviť z dôvodu nedostatku právomoci súdu vec prejednať, keď mal za to, že rozhodcovská doložka je platná. Vzhľadom na formulárový charakter zmluvy o bežnom účte, ktorá nebola individuálne dojednaná, súd s poukazom na ustanovenie a o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o osobnom účte mal za to, že daná rozhodcovská doložka je neplatná, pretože okrem iného žalovaný nepreukázal, že by bol žalobcovi ponúkol návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, práve naopak, zmluva o osobnom účte bola žalobcovi ako spotrebiteľovi predložená bez možnosti jej obsah meniť, pretože mal možnosť zmluvu ako celok buď podpísať, t.j. súhlasiť s rozhodcovskou doložkou zakomponovanou v čl. 5 bod 6, alebo ju ako celok odmietnuť. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, nespĺňa podmienku uvedenú v bode 1 písm. q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom smere, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech

spotrebiteľa, pretože mu fakticky bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď je oprávneným podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec žalovaného najprv poučil žalobcu a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Platnosťou rozhodcovskej doložky sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. z 14.5.2013, v ktorom uviedol, že "rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle a neplatného zmluvného dojednania; takou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok." Súd tiež poznamenáva, že rozhodnutím Zhromaždenia členov Slovenskej bankovej asociácie došlo k zrušeniu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie ku dňu 1.1.2019, preto v zmysle ustanovenia o rozhodcovskom konaní nemožno začať rozhodcovské konanie a nemožno pokračovať v začatom a neskončenom rozhodcovskom konaní pred týmto stálym rozhodcovským súdom.

11. V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 26 143,09 eur, ktorej výšku určil porovnaním jeho priemerných výberov z účtu za obdobie od 22.9.2005 do 31.12.2010, kedy tvrdil, že si vyberal peniaze z účtu bez pomoci poštovej doručovateľky, s obdobím od 1.1.2011 do 20.9.2016, kedy tvrdil, že peniaze z jeho účtu boli vyberané bez jeho prítomnosti. Žalovaný sporoval samotný nárok na náhradu škody, jej výšku, keď mal za to, že žalobca nepreukázal, v akom rozsahu a či vôbec došlo ku škode na majetku žalobcu, žalovanú sumu považoval za hypotetickú. V ustanovení je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Pokiaľ však má dôjsť k vzniku zodpovednosti za škodu, je potrebné, aby žalobca preukázal, a to kumulatívne, že 1./ žalovaný porušil právnu povinnosť, teda konal v rozpore s objektívnym právom, 2./ žalobcovi vznikla škoda, teda jej vznikla ujma v majetkovej sfére, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené), 3./ medzi porušením právnej povinnosti a škodou existuje príčinná súvislosť, ktorú je potrebné v každom prípade preukázať, nestačí ju iba predpokladať. Mimo porušenia zákona alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá aj všeobecnú prevenčnú povinnosť každého počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných hodnotách ( ). Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa . Aj v tomto prípade musí byť protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčiny vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Súd sa po vykonanom dokazovaní stotožnil s procesnou obranou žalovaného o neunesení dôkazného bremena a neurčitosti výšky žalovanej sumy. Z predložených listinných dôkazov totiž súd zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 29.07.2005 uzavretá zmluva o osobnom účte a žalobca mal u žalovaného vedenú aj vkladnú knižku. Žalobca však predložil súdu výpisy z účtu a z vkladnej knižky len za obdobie od roku 2009 do roku 2016, pričom z nich nevyplýva ani počiatočný stav v čase uzavretia zmluvy, ani nepreukazujú skutočné mesačné výdavky žalobcu za obdobie rokov 2005 až 2011, resp. 2011 až 2016, o ktoré sa žalobca oprel pri výpočte žalovanej sumy - určení výšky škody. Do spisu bola založená len vyúčtovacia faktúra za elektrinu, za dodávku vody a rozhodnutia o miestnej dani a poplatkoch - všetky za rok 2015-2016 (bod 7.10 rozsudku), ktoré nepreukazujú žalobcovo tvrdenie o skutočnej výške ním spotrebovaných peňazí za obdobie od roku 2005 do roku 2016. Skutočnosť, že určitá dohoda o spolupráci medzi žalobcom a poštovou doručovateľkou existovala, považoval súd za nespornú z uznesenia OR PZ Nové Mesto nad Váhom, ktorým bolo trestné konanie prerušené a z uznesenia Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o prerušení konania. Rovnako z predmetných listinných dôkazov vyplynulo, že žiadnej osobe nebolo vznesené obvinenie, keďže sa žalobca nepamätal, kedy žiadal pomoc od poštovej doručovateľky s výberom hotovosti z účtu, akú sumu potreboval vybrať z účtu, či a akú sumu peňazí poskytol poštárke za poskytnutú pomoc a nakoniec žalobca nemal vedomosť o stave jeho účtu. Žalobca uviedol, že k spolupráci s poštovou doručovateľkou dochádzalo niekedy od roku 2011, resp. v trestnom konaní uviedol od júna 2011, napriek tomu bez bližšieho ozrejmenia pri určení výšky škody vychádzal z obdobia od 01.01.2011. V konaní

síce bolo preukázané porušenie interných predpisov Slovenskej pošty, a.s., prostredníctvom ktorej konal žalovaný, pretože v rozpore s právnymi predpismi došlo k výberu hotovosti z účtu žalobcu bez jeho prítomnosti, nebolo však zistené, v akom rozsahu vybrala peniaze práve poštová doručovateľka, keď z výpovedí svedkov v trestnom konaní vyplynulo, že žalobca vyberal hotovosť z účtu aj sám, dokonca podľa znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní žalobca vlastnoručne podpísal všetky výberové lístky. Súd mal za to, že na ťarchu žalovaného nemožno pripísať ani zdravotný, či psychický stav žalobcu, ktorý mal následne rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 8.2.2018 obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, pretože trpí mentálnou subnormou a organickou poruchou osobnosti a správania na základe vývojovej poruchy intelektu, ktorá spadá do ranného vývoja (bod 7.8 rozsudku). K obmedzeniu spôsobilosti žalobcu na právne úkony došlo až po zistení, že žalobca na bežnom účte a vkladnej knižke nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, hoci podľa znaleckého posudku vypracovaného v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (bod 7.9 rozsudku) boli dôvody na obmedzenie spôsobilosti žalobcu už v jeho rannej mladosti. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nesplnenia kumulatívnych podmienok nevyhnutných pre priznanie nároku na náhradu škody, a to 1./ porušenie povinnosti, 2./ vznik škody a 3./ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že mu škoda vznikla, a to vo výške 26 143,09 eur. Súd považoval žalobcom určenú výšku škody za hypotetickú a nepreukázanú, pričom mal za to, že nie je možné ustáliť mesačné výdavky žalobcu uvedením konkrétnej nemeniacej sa sumy vo výške 250,- eur za obdobie od 01.01.2011 do 20.09.2016 bez jej preukázania. Žalobca tvrdil, že na jeho jednoduchý spôsob života nespotreboval veľa peňazí, avšak práve z predloženého výpisu z bežného účtu (bod 7.4 rozsudku) vyplýva, že priamo žalobca dňa 08.08.2012 realizoval výber hotovosti v sume 3 000,- eur (č. l. 39 - poznámka ručne dopísaná "vybral osobne sám"), napriek tomu uvedenú sumu nezahrnul do svojich výdavkov, ktoré tvorili základ pre výpočet žalovanej sumy.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené pre neunesenie dôkazného bremena a nepreukázanie vzniku škody súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Strany sporu nesú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik škody. Ak nie je splnená čo i len jedna podmienka, súd sa s ďalšími podmienkami nemusí bližšie zaoberať, keďže k zamietnutiu žaloby postačuje, ak absentuje jedna z požadovaných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Súd na záver poznamenáva, že hoci žalovaný vzniesol námietku premlčania, z dôvodu hospodárnosti konania, kedy súd dospel k záveru o bezdôvodnosti žaloby, sa so vznesenou námietkou premlčania nezaoberal. Okrem toho vzhľadom na spôsob, akým žalobca vyčíslil škodu, by nebolo možné ustáliť ani okamih, kedy by ku škode malo dôjsť, a to s poukazom na plynutie objektívnej premlčacej lehoty.

13. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa s tým, že žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v plnom rozsahu z dôvodu zamietnutia žaloby. Žalobca žiadal posúdiť nárok na náhradu trov konania žalovaného pre prípad zamietnutia žaloby aj podľa ustanovenia . Uvedené ustanovenie umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. -14, a prispôsobené novej právnej úprave). Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj

náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. V danom spore súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, aby žalovanému nepriznal náhradu trov konania, aj keď žalobca poukázal na protiprávne konanie žalovaného a na svoju duševnú poruchu trvajúcu aj v rokoch 2011 až 2016 počas spolupráce s poštovou doručovateľkou. Síce žalobca bol v rámci trestného konania upovedomený o možnosti uplatniť si svoj nárok na náhradu škody v civilnom konaní, už v uznesení OR PZ Nové Mesto nad Váhom, ktorým bolo prerušené trestné konania, bol žalobca upozornený na to, že výšku škody je potrebné vyčísliť s prihliadnutím na jeho životné náklady, ktoré však je nutné aj preukázať. Rovnako si žalobca musel byť vedomý nevyhnutnosti unesenia dôkazného bremena v súdnom konaní, keď výsledkom trestného konania bolo jeho prerušenie, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe a nebolo preukázané, že by žalobca bol uvedený do omylu na škodu jeho majetku, pretože výbery z vkladnej knižky zrealizovala doručovateľka na základe jeho požiadavky, pričom žalobca slobodným spôsobom disponoval so svojím účtom, teda majetkom. Súd preto úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.