Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-29-2013.pdf
PDF · 131.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/29/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a sudcov JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej v právnej veci žalobcu: Ing. A. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX Bratislava, zastúpený JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát, so sídlom Vajnorská 20, Bratislava IČO: 31772854 proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Tomášiková 46, Bratislava za účasti ďalších účastníkov: 1. A.T.I. - alfa, s.r.o., so sídlom Hlavná 24, Bratislava, IČO: 35708697 2. UBM Koliba s. r. o. so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 43 989 357, zastúpený: ALEGAL & partners s.r.o., so sídlom Galvaniho 17/C, Bratislava, IČO: 47238615, 3. Richard Kalmár bytom Strečnianska 11, Bratislava, 4. Q. W. bytom A. XX, Ivanka pri Dunaji, 5. MUDr. V. Z., bytom O. XX, Bratislava, 6. MUDr. C. Z., bytom O. XX, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/2410/PLJ z 5.12.2012, takto:
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
Ďalším účastníkom v 1. až 6. rade súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 8.2.2013 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. A/2012/2410/PLJ zo dňa 5.12.2012, ktorým tento na základe odvolania žalobcu rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Nové mesto č. ÚKaSP-2012/418/ Vim-41 zo dňa 17.5.2012, ako príslušného stavebného úradu, vo výrokovej časti zmenil tak, že doplnil bod 12 výroku a súčasne rozhodnutie stavebného úradu, ktorým povolil stavbu: „Trojgeneračného rodinného domu o troch bytových jednotkách“ na pozemku parc. č. XXXX/X v k. ú. Vinohrady, na ulici Na rozhliadke ponechal nezmenené v platnosti. Žalobca žiadal, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a súčasne žiadal zrušiť aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. 2. Mestská časť Bratislava - Nové mesto, ako príslušný stavebný úrad svojim rozhodnutím ÚKaSP-2012/418/Vim-41 zo dňa 17.5.2012 povolil stavbu: „Trojgeneračného rodinného domu o troch bytových jednotkách“ na pozemku parc. č. XXXX/X v k. ú. Vinohrady, na ulici Na rozhliadke v Bratislave. Stavebný úrad konanie o umiestnení stavby spojil s konaním o povolení stavby a žalobca, ako účastník, konania uplatnil viacero námietok, podľa ktorých realizáciou povoľovanej stavby by mu bola spôsobená škoda veľkého rozsahu, povoľovaná stavba bude rušiť výkon jeho vlastníckych práv, zníži
sa pohoda bývania a obťažovala by ho imisiami a obmedzí sa možnosť výstavby na pozemku v jeho vlastníctve. Ďalej namietal, že stavba nevyhovuje platným technickým normám STN 73 XXXX, STN XX XXXX-X, STN XX XXXX-X Zmena 2 a tiež, že povoľovaná stavba nie je v súlade s územných plánom zóny. Žalobca ako účastník konania žiadal, aby stavebný úrad vyzval stavebníkov na doplnenie svetlotechnického posudku o posúdenie stavby vo vzťahu k budúcemu stavu okolia a zabezpečil nové stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava na základe úplného a správneho svetlotechnického posudku. Navrhoval, aby stavebný úrad vyzval stavebníka na doplnenie podkladov o polohopisný plán a výškové zamieranie pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. Vinohrady a tiež, aby vykonal miestne zisťovanie na uvedenom pozemku. 3. Stavebný úrad námietky pre ich nedôvodnosť zamietol. K námietke žalobcu, ako účastníka konania, že povoľovaná stavba by rušila výkon jeho vlastníckeho práva stavebný úrad uviedol, že povoľovaná stavba je celým svojim objemom vrátane podzemných častí umiestňovaná na stavebnom pozemku stavebníka. Umiestnením stavby nie je nad prípustnú mieru obmedzené umiestnenie stavieb na susedných pozemkoch a pokiaľ ide o odstupy povoľovanej stavby od susedných stavieb alebo susedných pozemkov boli dodržané ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z.z. o všeobecných technických podmienkach na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Odstup stavieb je určovaný pre nadzemné časti stavieb. Odstupová vzdialenosť povoľovanej stavby od spoločných hraníc pozemku vo vlastníctve žalobcu parc. č. XXXX/X predstavuje 4,8 m a v plnom rozsahu vyhovuje ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ako aj STN XX XXXX, bod 6.2.1. 4. V súvislosti s námietkou zásahu do vlastníckych práv žalobcu, ako účastníka konania, a jeho žiadosťou, aby stavebný úrad vyzval stavebníkov na doplnenie svetlotechnického posudku o posúdenie stavby vo vzťahu k budúcej výstavbe na susedných pozemkoch a jej vplyvu na denné osvetlenie okolitých miestností a preslnenie okolitých bytov stavebný úrad uviedol, že svetlotechnický posudok bol vypracovaný odborne spôsobilou osobou Ing. Z. A. dňa 14.10.2011. Vzhľadom na to, že na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu, ako účastníka konania, nie je v čase povoľovania zadefinovaná budúca výstavba, preto pri posudzovaní bola definovaná možná poloha budúcej zástavby. Zo záverov posudku je zrejmé, že využiteľnosť tohto stavebného pozemku ostáva na úrovni 48 %, čo je viac ako umožňuje územný plán zóny. Vplyv povoľovanej stavby na svetlotechnické parametre okolia objektu boli posudzované uvedeným posudkom, zo záverov ktorého vyplýva, že vplyv plánovanej výstavby vyhovuje požiadavkám STN 73 4301 na preslnenie okolitých bytov a svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní vyhovujúce preslnenie okolitých existujúcich a plánovaných bytov, a že plánovaná výstavba vyhovuje tiež požiadavke STN 73 0580 na denné osvetlenie okolitých obytných miestností a svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní vyhovujúce denné osvetlenie okolitých obytných miestností. 5. K ďalšej námietke, že povoľovanou stavbou bude žalobca obťažovaný imisiami, k tejto námietke sa stavebný úrad vyjadril tak, že k povoľovanej stavbe nie sú zriadené žiadne prevádzky, ktoré by obťažovali imisiami a ovplyvňovali pohodu bývania napr. hlukom, prachom, zápachom. V tejto súvislosti stavebný úrad uviedol, že stavba nebude vykazovať negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia nakladania s odpadmi, a to z hľadiska ochrany prírody a krajiny, ochrany ovzdušia, ochrany pôdy a vôd, tak ako je to uvedené vo vyjadreniach dotknutých orgánov chrániacich životné prostredie. 6. K ďalšej námietke, že povoľovaná stavba nie je v súlade s územných plánom zóny stavebný úrad uviedol, že stavba spĺňa požiadavky z hľadiska urbanistického začlenenia, architektonického stvárnenia a nachádza sa v území, ktoré je zastavané samostatne stojacimi stavbami na trvalé a dočasné bývanie a je v súlade so záväzným súhlasným stanoviskom dotknutého orgánu z hľadiska územného plánovania, ktorým je Hlavné mesto SR Bratislava č. MAGS ORM 58646/11-405623 zo dňa 8.12.2012, v ktorom sa uvádza súlad umiestňovanej a povoľovanej stavby vo vzťahu k územnému plánu zóny Koliba - Stráže. 7. Žalobca ďalej namietal, že stavebný úrad nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože na pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. Vinohrady, kde má byť povoľovaná stavba postavená, nevykonal miestne zisťovanie. K tejto námietke stavebný úrad uviedol, že dňa 29.3.2012 vykonal obhliadku stavebného pozemku, na ktorom je umiestnená povoľovaná stavba, oboznámil sa s jeho tvarom, výškovými pomermi, a to vo vzťahu k susedným pozemkom, preto považuje uvedenú námietku za nedôvodnú. 8. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podal odvolanie žalobca z dôvodov, ktoré uviedol v 40-tich bodoch svojho odvolania. V odvolaní uviedol, že realizácia stavby by mu spôsobila škodu veľkého rozsahu, ohrozila by jeho právo stavať na jeho pozemku, zhoršila by nad povolenú mieru životné podmienky a pôsobila tak negatívne na zdravie ľudí. Tiež by znížila pohodu bývania a to najmä tienením, bránením preslneniu, rušením súkromia sústavnými pohľadmi z okien miestností stavby určených na trvalý pobyt osôb a umiestnených v blízkosti hranice pozemku. Stavba je v rozpore s technickými normami konkrétne STN 73 4301, STN 73 0580-1. Užívaním stavby dôjde k zaťaženiu
okolia nad prípustnú mieru nakoľko stavba nezodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia. Svetlotechnický posudok neobsahuje riadne a úplne posúdenie stavby vo vzťahu k budúcemu okoliu stavby. Odvolateľ má za to, že podlažia stavby sú nesprávne určené a stavba má štyri nadzemné podlažia, pričom podľa územného plánu sú povolené len dve nadzemné podlažia a jedno ustúpené podlažie. Tiež namietal výškové umiestnenie stavby a návrh terénnych úprav, ktorými dôjde k navýšeniu stavby a terénu, čo by spôsobilo nesúlad urbanistického a architektonického riešenia terénnych úprav s okolitým životným prostredím. Podľa odvolateľa sa stavebný úrad v konaní nevysporiadal s jeho námietkami a nedôvodne ich zamietol, v dôsledku čoho vo veci nesprávne rozhodol. 9. Žalovaný na základe odvolania žalobcu zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo výrokovej časti tak, že doplnil bod 12 výroku v súlade s vyjadrením dotknutého orgánu, a to Leteckého úradu SR, pričom pôvodné rozhodnutie ponechal nezmenené v platnosti. V odôvodnení poukázal na to, že stavebný úrad opomenul do výrokovej časti rozhodnutia zahrnúť podmienky pre uskutočňovanie stavieb uvedené vo vyjadrení Leteckého úradu SR ako dotknutého orgánu, ktoré odvolací orgán doplnil do výrokovej časti, preto pristúpil k zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že účastník konania vo svojom odvolaní namieta v podstate to isté, ako uvádzal vo svojich námietkach uplatnených v rámci konania pred stavebným úradom. Poukázal na to, že regulatívy umiestnenia stavby definuje územný plán zóny Koliba - Stráže, a preto stavebný úrad bol viazaný záväzným stanoviskom dotknutého orgánu, ktorý je z hľadiska územného plánovania Hlavné mesto SR Bratislava, ktoré vydalo záväzné stanovisko č. MAGS ORM 58646/11-405623 zo dňa 8.12.2012, z ktorého stavebný úrad vychádzal. Pokiaľ ide o namietanú vzdialenosť od pozemku odvolateľa parc. č. XXXX/X táto je 4,8 m od spoločnej hranice, čím boli dodržané všetky odstupové vzdialenosti, ktoré pre umiestnenie stavieb určuje ust. § 6 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. 10. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že uvedenou stavbou nemôže byť zasiahnuté do práv odvolateľa ani nedôjde k obmedzeniu vo väčšom rozsahu, ako sa počítalo v územnom pláne zóny. Vzájomné odstupy od hranice pozemku sú dostatočné a navyše umožňujú odvolateľovi umiestniť stavbu v menších odstupových vzdialenostiach. Stavebník pri navrhovaní stavby dodržal index zastavanosti a regulatív podlažnosti, ktorý určuje územný plán zóny Koliba - Stráže. Povoľovaná stavba je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania vrátane architektonických a urbanistických požiadaviek v území, výškového a polohovaného územia stavby a spĺňa požiadavky verejného záujmu, ochrany životného prostredia a zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, čo preukazujú súhlasné stanoviská jednotlivých dotknutých orgánov, ktorých pripomienky boli zapracované do záväzných podmienok pre realizáciu stavby, ktorých dodržania bude stavebný úrad skúmať v kolaudačnom konaní. 11. K námietke odvolateľa ohľadne nesprávnosti a neúplnosti svetlotechnického posudku žalovaný uviedol, že sa takýto posudok vyžaduje len v tých prípadoch, keď sa posudzuje vplyv navrhovanej stavby už k jestvujúcej stavbe v stiesnených podmienkach, z čoho vyplýva, že predloženie predmetného posudku stavebníkom bolo nad rámec jeho povinností. Predložený svetlotechnický posudok bol vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom, teda odborne spôsobilou osobou, a preto nemožno jeho závery spochybňovať len na základe tvrdení odvolateľa. Ak bol odvolateľ presvedčený o nesprávnosti posudku mohol predložiť nový svetlotechnický posudok, ktorý by relevantne spochybnil závery predloženého svetlotechnického posudku, čo však neurobil, a preto žalovaný vyhodnotil jeho námietky v tomto smere za nedôvodné. K námietke odvolateľa ohľadne nesúladu projektovej dokumentácie so záväznými regulatívmi územného plánu Koliba - Stráže najmä nedodržanie podlažnosti žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ide o tvrdenie, ktoré nezodpovedá skutočnosti, pretože z projektovej dokumentácie jednoznačne vyplýva dodržanie regulatívu podlažnosti. 12. K ďalšej námietke uvedenej v jeho odvolaní, že výškou terénu, na ktorom bude stavba stáť mu bude spôsobená škoda a znehodnotí sa jeho pozemok žalovaný uviedol, že táto námietka je nedôvodná, pretože vyvýšený terén sa nachádza 1,5 m od hranice jeho pozemku, pričom bude zachytený vybudovaným oplotením, takto vyvýšený terén nemôže nijakým spôsobom spôsobiť škodu, resp. ho nejakým spôsobom ovplyvniť pri budúcej výstavbe. II. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu
13. Žalobca rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu napadol žalobou, v ktorej uviedol, že na svojom práve nerušenie užívať svoj majetok bol ukrátený z dôvodu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, z ktorého
rozhodnutie žalovaného vychádza je v rozpore s obsahom spisov a tiež je nedostačujúci pre posúdenie veci a rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné. 14. Podľa žalobcu nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že bolo vydané na základe neplatného a neúčinného právneho predpisu. Rozhodnutie vychádza zo Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Nové mesto č. 7/1996 v znení Všeobecne záväzného nariadenia č. 6/2000 zo dňa 13.6.2000 o záväzných častiach územného plánu zóny Koliba - Stráže, ktoré bolo doplnené Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2008 zo dňa 16.4.2008. Práve Všeobecne záväzné nariadenie č. 1/2008 bolo napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava 3 sp. zn. Pd 109/10-7 zo dňa 9.5.2011, ktorým prokurátor navrhol uvedené všeobecne záväzné nariadenie zrušiť pre jeho nezákonnosť, a preto ho podľa žalobcu treba považovať za neplatné a neúčinné. Z tohto dôvodu, treba potom podľa žalobcu za neplatné a neúčinné považovať aj žalobou napadnuté rozhodnutie, keďže vychádza z tohto neplatného a neúčinného všeobecne záväzného nariadenia. 15. Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v tom, že rozhodnutie žalovaného je výsledkom spojenia konania o povolenie stavby s konaním o umiestnenie stavby podľa ust. § 39a ods. 4 Stavebného zákona. Podľa žalobcu sa uvedené ustanovenie na zistený skutkový stav nevzťahuje, pretože k takémuto spojeniu môže dôjsť len za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny, čo v danom prípade dané nie je. V územnom pláne zóny Koliba - Stráže sa neuvádza výškové umiestnenie stavby na pozemku, bez ktorého, podľa žalobcu, nie je možné stavbu umiestniť. V dôsledku toho, spojenie konania o umiestnenie stavby so stavebným konaním je podľa žalobcu v rozpore so zákonom, čo spôsobuje nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 16. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci preto, že na zistený skutkový stav neaplikoval ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 ani ust. § 6 ods. 1 a ods. 5 vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V tejto súvislosti žalobca tiež namietal, že žalovaný neaplikoval na zistený skutkový stav STN 73 0580-1, STN 73 0580-1 Zmena 2, STN 73 4301, územný plán Hlavného mesta Bratislavy. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia bolo zasiahnuté do práva žalobcu nerušene užívať svoj majetok, ktorého súčasťou je aj zachovanie pohody bývania. 17. Žalobca ďalej poukazuje na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov. Rozhodnutie žalovaného vychádza z územného plánu zóny Koliba - Stráže napriek tomu, že podľa protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava 3 sp. zn. Pd 109/10-7 zo dňa 9.5.2011 je tento územný plán zóny v rozpore so zákonom. 18. Žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože svetlotechnický posudok vypracovaný Ing. Z. A. dňa 14.10.2011 bol žalobcom spochybnený. Podľa žalobcu bol preto žalovaný povinný vyzvať stavebníka, aby preukázal správnosť tohto posudku ako súkromnej listiny, k čomu však nedošlo, napriek tomu rozhodnutie žalovaného z tohto svetlotechnického posudku vychádza. 19. Ďalšia námietka žalobcu spočíva v tom, že podľa jeho tvrdenia je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keď v rozhodnutí uviedol, že stavbu povolil podľa ust. § 39a stavebného zákona len so všeobecným odôvodnením nie však tak, ako mu to ukladá ust. § 39a ods. 2 stavebného zákona. 20. V závere žaloby žalobca napáda postup žalovaného pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z toho dôvodu, že sa žalovaný opomenul riadne zaoberať jeho námietkami uvedenými pod bodom 1 až 40, ktoré uplatnil v odvolaní. Námietky žalobcom uplatnené v odvolaní pod bodmi 1 až 40 opätovne uviedol aj v závere podanej žaloby.
III.
Vyjadrenie žalovaného
21. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.5.2013, v ktorom konštatoval, že v konaní postupoval v súlade so zákonom a na vydanie stavebného povolenia stavebným úradom boli splnené všetky zákonné podmienky. Závery žalobcu uvedené v žalobe resp. dôvody žaloby nezodpovedajú skutočnosti, a preto navrhuje aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
22. Ďalší účastníci konania sa k podanej žalobe napriek výzve súdu nevyjadrili. V. Relevantné právne predpisy
23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 26. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. 27. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. 28. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. 29. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 30. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. 31. Podľa § 23 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní protestu, ak o to prokurátor požiada. 32. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal. 33. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, orgán verejnej správy je povinný o proteste rozhodnúť do 30 dní od doručenia protestu. 34. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu prokurátora, nezákonný všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 35. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 36. Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 37. Podľa § 39a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené, b) drobné stavby, c) stavebné úpravy a udržiavacie práce, d) stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, e) informačné zariadenia, reklamné zariadenia a propagačné zariadenia. 38. Podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. 39. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb., v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. 40. Podľa § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. VI. Posúdenie veci správnym súdom
41. Predmetom preskúmania správneho súdu je rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného č. A/2012/2410/PLJ zo dňa 5.12.2012, ktorým tento na základe odvolania žalobcu zmenil rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚK a SP - 2012/418/Vim-41 zo dňa 17.5.2012 vo výrokovej časti tak, že doplnil bod 12 výroku a súčasne rozhodnutie stavebného úradu, ktorým povolil stavbu trojgeneračného rodinného domu o troch bytových jednotkách na parcele č. XXXX/1 k. ú. Vinohrady, ul. Na rozhliadke v Bratislave ponechal nezmenené v platnosti. 42. Žalobca v žalobe namieta, že napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojom práve podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastniť majetok, ktorého súčasťou je oprávnenie nerušene užívať svoj majetok a právo zastavať pozemok plánovanou stavbou podľa územnoplánovacej dokumentácie, ďalej právo využiť pozemok na účel, na ktorý je určený platnou územnoplánovacou dokumentáciou, ako aj právo zodpovedajúce zákazu iným osobám znehodnotiť pozemok, ktorý je predmetom vlastníckeho práva žalobcu. 43. Žalobca uvádza, že na svojom práve nerušene užívať svoj majetok bol ukrátený z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia žalovaného spočívajúcej v prvom rade v tom, že bolo vydané na základe neplatného a neúčinného právneho predpisu. Podľa žalobcu, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza zo Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Nové mesto č. 7/1996 (ďalej len VZN) zo dňa 26.11.1996 v znení VZN č. 6/2000 zo dňa 13.6.2000 o záväzných častiach územného plánu zóny Koliba - Stráže, doplneného VZN č. 1/2008 zo dňa 16.4.2008, ktoré napadol protestom prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 3 sp. zn. Pd 109/10-7 zo dňa 9.5.2011 a navrhol napadnuté VZN zrušiť z dôvodu jeho nezákonnosti. Z tohto dôvodu treba, podľa žalobcu, považovať všeobecne záväzné nariadenie za neplatné a neúčinné. 44. V súvislosti s uvedenou námietkou žalobcu týkajúcou sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že vychádza z neplatného a neúčinného VZN, správny súd uvádza, že podanie protestu prokurátora proti VZN nemá automaticky za následok zrušenie VZN. Protest prokurátora je v zmysle ust. § 23 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, prostriedkom dozoru nad zachovávaním zákonnosti, na základe ktorého môže dôjsť k zrušeniu protestom napadnutého VZN obce, avšak až momentom rozhodnutia zastupiteľstva obce o zrušení protestom napadnutého VZN. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného bolo VZN o záväzných častiach územného plánu zóny Koliba - Stráže zrušené. Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe neplatného a neúčinného právneho predpisu. 45. V súvislosti s predchádzajúcou námietkou žalobcu úzko súvisí aj jeho ďalšia námietka, týkajúca sa nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej rozhodnutie žalovaného vychádza
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v tejto námietke poukazuje na to, že žalovaný vydal rozhodnutie o povolení stavby v stavebnom konaní, ktoré spojil s konaním o umiestnenie stavby podľa ust. § 39a ods. 4 Stavebného zákona, hoci sa uvedené ustanovenie na zistený skutkový stav nevzťahuje, pretože podľa žalobcu, k spojeniu konania môže dôjsť len v prípade, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Podľa žalobcu však v danej veci podmienky pre umiestnenie stavby nevyplývajú z územného plánu zóny Koliba - Stráže, pretože v uvedenom územnom pláne zóny sa neuvádza výškové umiestnenie stavby na pozemku, bez ktorého podľa žalobcu, nie je možné stavbu umiestniť. Spojenie konania o umiestnenie stavby so stavebným konaním je podľa žalobcu, v rozpore s ust. § 39a ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon), čo spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 46. Správny súd v súvislosti s uvedenou námietkou žalobcu uvádza, že podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, stavebný úrad v stavebnom konaní preskúmava najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vychádza zo záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 586446/11-405623 zo dňa 8.12.2011, vydaného na základe VZN Mestskej časti Bratislava - Nové mesto č. 7/1996 zo dňa 26.11.1996, ktorým bol schválený územný plán zóny Koliba - Stráže, a ktorý obsahuje záväznú reguláciu intenzity využitia územia s koeficientom zastavanej plochy 0,3 a maximálnym počtom podlaží 3, teda podmienky pre umiestnenie stavby, vyžadované ust. § 39a ods. 4 stavebného zákona pre spojenie konania o umiestnenie stavby s konaním o stavebnom povolení. Preto rozhodnutie stavebného úradu vydané v konaní o umiestnení stavby spojenom s konaním o stavebnom povolení je v súlade s ust. § 39a ods. 4 stavebného zákona a námietka žalobcu o nezákonnosti tohto postupu žalovaného je nedôvodná. 47. Žalobca v súvislosti s nezákonnosťou žalobou napadnutého rozhodnutia spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci namieta, že stavebný úrad na skutkový stav neaplikoval ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 ani ust. § 6 ods. 1 a ods. 5 vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhl. č. 532/2002) a žalovaný rozhodnutie stavebného úradu, napriek námietke žalobcu, odvolaním potvrdil. Týmto mal byť žalobca priamo dotknutý na svojom práve vlastniť majetok, nerušene tento užívať, ktorého súčasťou je aj zachovanie pohody bývania. 48. V súvislosti s touto námietkou správny súd opätovne poukazuje na záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 586446/11-405623 zo dňa 8.12.2011, ktorým bol stavebný úrad pri svojom rozhodovaní podľa ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona viazaný a povinný z neho vychádzať. Z tohto záväzného stanoviska vyplýva, že umiestnenie stavby je v súlade s územným plánom zóny a zodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na pohodlie bývania. 49. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na zachovanie pohody bývania, ktorá podľa žalobcu nebola žalobou napadnutým rozhodnutím zachovaná, čím bol žalobca priamo dotknutý na svojom práve nerušene užívať svoj majetok, správny súd uvádza, že pohoda bývania je skutkovo významnou oblasťou, ktorá je upravená v ust. § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 a je ovplyvňovaná najmä vzdialenosťou stavieb. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že na pozemku vo vlastníctve žalobcu, ktorý susedí so stavbou povolenou napadnutým rozhodnutím, nebola do času právoplatnosti tohto rozhodnutia realizovaná žiadna stavba. Pre povoľovanú stavbu bola v napadnutom rozhodnutí určená vzdialenosť od spoločnej hranice pozemkov, z ktorých jeden je vo vlastníctve žalobcu 4,8 m, hoci ust. § 6 ods. 3 vyhl. č. 532/2002 určuje podstatne menšiu vzdialenosť stavby od spoločnej hranice pozemkov, a to vzdialenosť 2 m. Stanovením väčšej vzdialenosti v rozhodnutí o povolení stavby, než určuje všeobecne záväzný právny predpis, je teda pohoda bývania v prípade realizácie stavby na uvedenom pozemku dostatočne zabezpečená. Preto je táto námietka žalobcu nedôvodná. 50. Žalobca namietal, že žalovaný svojim postupom keď nevyžadoval od stavebníka doplnenie svetlotechnického posudku zo dňa 14.10.2011 zaťažil konanie takou vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo zasiahnuté do jeho práva vlastniť majetok, ktorého súčasťou je aj pohoda bývania, ktorá nebude zabezpečená v dôsledku, že povoľovaná stavba bude značne tieniť stavbe, ktorá bude realizovaná na susednom pozemku žalobcu. 51. V súvislosti s uvedenou námietkou žalobcu správny súd poukazuje, že žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že svetlotechnický posudok bol vypracovaný odborne spôsobilou osobou, preto pre spochybnenie jeho záverov nestačí tvrdenie žalobcu, ale bolo potrebné predložiť nový svetlotechnický posudok, ktorý by relevantne spochybnil závery v konaní predloženého svetlotechnického posudku, čo však žalobca neurobil. Žalovaný preto túto
námietku považoval za nedôvodnú. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2012 sp. zn. 6Sžp 6/2011, podľa ktorého správnemu orgánu neprináleží hodnotiť znalecký posudok ako nesprávny, bez vykonania kontrolného znaleckého dokazovania zameraného na odstránenie rozporov už podaných znaleckých posudkov. Vzhľadom na uvedené je podľa správneho súdu zrejmé, že táto námietka žalobcu je nedôvodná. 52. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu týkajúce sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci tým, že žalovaný neaplikoval na zistený skutkový stav STN 73 0580-1, STN 73 0580-1 Zmena 2, STN 73 4301, územný plán Hlavného mesta Bratislavy, ďalej, že žalovaný nepreskúmal, či dokumentácia zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám, najmä určenie výšky najnižšieho bodu upraveného priľahlého terénu, tiež neskúmal určenie, ktoré z podlaží stavby je prvým nadzemným podlažím v súlade s STN 73 4301 dodržanie maximálneho počtu nadzemných podlaží podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie. Na tomto mieste správny súd konštatuje, že obsahom týchto námietok sú len tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozpore so zákonom, avšak týmto tvrdeniam nekorešponduje uvedenie subjektívnych práv žalobcu vyplývajúce z právneho predpisu, ktoré mali byť týmto porušením dotknuté, tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 15.12.2011 sp. zn. 5Sžp 3/2011. 53. Z uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že žalobca môže účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorou bol priamo dotknutý na svojich právach. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.03.2011 sp. zn. 3Sžp 1/2010, podľa ktorého slovné spojenie „priamo dotknutý“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizáciu subjektu, ktorý je porušením dotknutý, a ktoré musí byť v konaní účastníkmi preukázaný. Vyššie uvedené námietky žalobcu tieto požiadavky nespĺňajú najmä preto, že žalobca ani neuviedol, ktoré subjektívne práva môžu byť uvedenými porušeniami vyskytujúcimi sa v postupe a rozhodnutí žalovaného priamo dotknuté, a preto tieto námietky nemožno považovať za právne relevantné vo vzťahu k predmetu konania, ktorým je ochrana subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb zo strany správneho súdu pred neprimeranou, či svojvoľnou činnosťou orgánov verejnej správy. Vzhľadom na uvedené sa správny súd s uvedenými námietkami žalobcu nemohol zaoberať. 54. Ďalšie námietky žalobcu, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci, ako aj tie námietky, v ktorých uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, sú podľa správneho súdu obsahovo zhodné a opakovaním tých námietok, s ktorými sa správny súd už v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia zaoberal a posúdil ich ako nedôvodné. 55. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v dôsledku žalobou napadnutého rozhodnutia došlo k zníženiu hodnoty jeho pozemku, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2013 sp. zn. 2 Sžp13/2012, podľa ktorého stavebný zákon ako aj s ním súvisiace predpisy neobsahujú inštitút znehodnotenia nehnuteľnosti, či už v dôsledku zrealizovanej nepovolenej zmeny stavby, alebo v dôsledku iných skutočností predpokladaných stavebným zákonom a vykonávacími predpismi. Preto ani nepatrí do právomoci stavebných úradov rozhodovať o otázkach znehodnotenia susedných nehnuteľností. Z uvedeného názoru Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ak je žalobca toho názoru, že žalobou napadnutým rozhodnutím o povolení stavby na susednom pozemku mu vznikla škoda na jeho majetku, tak má možnosť domáhať sa nápravy avšak v konaní pred inými príslušnými orgánmi a inými právnymi prostriedkami. 56. Správny súd poukazuje nato, že žalobca v závere žaloby uviedol 40 námietok, tak ako si ich uplatnil v konaní pred správnym orgánom . V súvislosti s tými námietkami žalobca uviedol, že sa s nimi správne orgány náležite nevysporiadali. Ide len o všeobecné konštatovanie žalobcu bez toho, aby bližšie uviedol, s ktorými námietkami majúcimi vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného sa žalovaný nevysporiadal. Vzhľadom na to správny súd vyhodnotil túto procesnú námietku žalobcu ako nedôvodnú. 57. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý mu predchádzal dospel k záveru, že žalobcom uvádzané námietky vo vzťahu k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia sú nedôvodné, právne irelevantné a napadnutým rozhodnutím žalovaného nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu uvádzaných v žalobe, resp. žalobca takýto zásah do jeho subjektívnych práv nepreukázal. Z týchto dôvodov správny súd žalobu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 58. O trovách žalovaného rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil také dôvody, na základe ktorých možno od žalobcu náhradu trov spravodlivo požadovať. 59. O trovách ďalších účastníkov konania súd rozhodol podľa § 169 SSP a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože zo súdneho spisu nevyplýva vo vzťahu k ďalším
účastníkom konania vznik takých trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. 60. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ust. § 440 SSP sa podáva (sťažnostné dôvody) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné dôvody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle ust. § 449 ods. 1 zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje ,ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konanie o správnej žalobe podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.