Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžfk/57/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): BCSJ, s. r. o., so sídlom Mikovíniho 1187/22, Žilina, IČO: 45 260 231, zastúpeného Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom Hodžova 13, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100371035/2018 zo dňa 14.02.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -78 zo dňa 12. júna 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

Účastníkom sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) zamietol žalobu žalobcu podľa (ďalej aj „“), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100371035/2018 zo dňa 14.02.2018, ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina číslo 102343618/2017 zo dňa 09.11.2017, ktorým bol žalobcovi podľa a určený rozdiel v sume 40.000,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016.

2. Správny súd sa stotožnil so závermi správcu dani i žalovaného v administratívnom daňovom konaní, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH z faktúry č. 2016081202 od spoločnosti GAME INVEST, s.r.o., keďže nebolo preukázané splnenie podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle o DPH, čím žalobca porušil a v nadväznosti na o DPH. Vystavenie faktúry ešte nie je dôkazom skutočného dodania tovaru alebo služby, je to len splnenie formálnej stránky na deklarovanie nároku na odpočítanie dane. Faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia, bez preukázania ktorého nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká. Uvedenej dodávateľskej spoločnosti tak nevznikla daňová povinnosť podľa o DPH, ale jej vznikla povinnosť zaplatiť daň podľa citovaného zákona,

v zmysle ktorého každá osoba, ktorá uvedie na faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

II.

Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

3. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Vôľou zmluvných strán, čo bolo potvrdené v rámci výkonu daňovej kontroly žalobcom, a aj samotným sprostredkovateľom, bolo len zaobstaranie príležitosti - možnosti predaja nehnuteľnosti (príprava stratégie predaja ako podkladu pre rozhodnutie o predaji), a to aj bez priameho jednania s treťou osobou za účelom uzatvorenia zmluvy. Žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly vo vzťahu k uneseniu svojej dôkaznej povinnosti preukázal nielen tvrdeniami, ale aj listinnými dôkazmi rozsah poskytnutých faktických činností spoločnosťou GAME INVEST, s. r. o., ktoré tvorili podklad pre následný predaj nehnuteľnosti za cenu určenú na podklade stratégie predaja danej nehnuteľnosti označenou spoločnosťou. Správca dane v tejto súvislosti vôbec nevyhodnotil „štúdiu obstarania príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu“, ktorá je nesporne dôkazom, preukazujúcim naplnenie znakov súboru činností pre umožnenie predaja nehnuteľnosti, výpovede svedkov, ktorí potvrdili existenciu ekonomických podkladov vypracovaných treťou osobou, čestné vyhlásenia, ktorými daňový subjekt preukázal vykonávané činnosti sprostredkovateľa, a teda existenciu zdaniteľného plnenia. Podľa správneho súdu sprostredkovateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa o dani z pridanej hodnoty, ale mu vznikla povinnosť zaplatiť daň podľa o dani z pridanej hodnoty. Predmetné ustanovenie však podľa sťažovateľa správny súd nesprávne interpretoval. Toto ustanovenie podľa názoru sťažovateľa sa totiž vzťahuje na situácie pri predaji, kedy osoba, ktorá nie je v postavení zdaniteľnej osoby, uvedenie na faktúre daň. V danom prípade však účastníkmi zmluvného vzťahu sú zdaniteľné osoby, a preto dodávateľovi vznikla pri dodaní služby daňová povinnosť podľa o dani z pridanej hodnoty. Ak však podľa správneho súdu žalobca nemá nárok na odpočet z dôvodu, že u sprostredkovateľa nevznikla daňová povinnosť, je nevyhnutné, aby bola sprostredkovateľovi odvedená daň vrátená. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Sťažovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi na základe preukázaného skutkového stavu. Žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 2016081202 zo dňa 12.08.2016 za zdaňovacie obdobie júl 2016 v sume 40.000,- eur podľa , v nadväznosti na psím. a/ o dani z pridanej hodnoty, keďže sa pri preverovaní správcom dane žalobcovi ani dodávateľovi nepodarilo hodnoverne preukázať existenciu zdaniteľného plnenia. Uvedené však nemožno klásť za vinu žalovanému, resp. správcovi dani, a ani správnemu súdu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok správneho súdu potvrdil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

III.

Konanie na kasačnom súde, obsah administratívneho spisu

5. Prejednávaná vec bola dňa 11. októbra 2019 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 5Sžfk - sp. zn.: . S účinnosťou od 1. augusta 2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (, , ), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (, ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( a ), vo veci v zmysle nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

7. Predmetom kasačného prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -78 zo dňa 12. júna 2019, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 100371035/2018 zo dňa 14.02.2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina číslo: 102343618/2017 zo dňa 09.11.2017.

8. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého považoval za preukázaný nasledovný skutkový stav: Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2016. Správcom dane bolo zistené neoprávnene uplatnené odpočítanie dane z faktúry č. 2016081202 zo dňa 12.08.2016, dátum dodania 29.07.2016, základ dane 200 000 eur, 20 % DPH - 40.000,- eur, celkom 240.000,- eur za sprostredkovanie, poradenské a administratívne služby v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 05.05.2015 uzatvorenej medzi sprostredkovateľom GAME INVEST, s.r.o., Moyzesova 22, Žilina, IČO: 44 393 253 (ďalej aj „sprostredkovateľ“) a vlastníkom - BCSJ, s.r.o. (žalobca) Z predloženej zmluvy správca dane zistil, že podľa predmetu zmluvy sa sprostredkovateľ zaviazal vykonávať činnosti, na základe ktorých vznikne žalobcovi možnosť uzatvorenia zmluvy so záujemcom o kúpu nehnuteľností (administratívna budova so súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v okrese E. - K. Z., na adrese K. A. XX, E., katastrálne územie F., zapísaná na LV č. XXXX, nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/XX, pozemok - parcelné číslo XXXX/XX o výmere 2120 m2 a pozemok na parcele č. XXXX o výmere 340 m2, ďalej len „nehnuteľnosť“), ktorej vlastníkom bol žalobca. Odmena sprostredkovateľa za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 15% z predajnej ceny bez DPH, maximálne však vo výške 200.000,- eur. Predaj uvedenej nehnuteľnosti bol realizovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.07.2016 uzatvorenej medzi predávajúcim BCSJ, s.r.o., Žilina a kupujúcim TORY CONSULTING, a.s., Košice. Ku kúpnej zmluve bol predložený preberací protokol k nehnuteľnosti zo dňa 23.08.2016 a dodatok č. 1 zo dňa 10.10.2016. Správca dane preveroval u žalobcu, či mu vzniklo podľa o DPH právo na odpočítanie dane zo služby uvedenej na faktúre č. 2016081202 vystavenej spoločnosťou GAME INVEST, s.r.o. Zároveň či došlo k dodaniu služby podľa o DPH a či došlo u spoločnosti GAME INVEST, s.r.o. k vzniku daňovej povinnosti podľa citovaného zákona za dodanie služby sprostredkovania. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly konštatoval, že u sprostredkovateľa GAME INVEST, s.r.o. nebolo preukázané, že došlo k vzniku daňovej povinnosti podľa a k dodaniu služby podľa o DPH. Nebolo preukázané, aké konkrétne úkony vykonávala spoločnosť GAME INVEST, s.r.o. v rámci sprostredkovania predaja nehnuteľnosti, t.j. s kým jednala, komu nehnuteľnosť ponúkala. Písomné záznamy o rokovaniach so záujemcami, ako uviedol konateľ spoločnosti GAME INVEST, s.r.o. nie sú, rovnako neboli predložené žiadne písomné dôkazy preukazujúce náklady súvisiace so sprostredkovaním. Boli predložené len doklady a písomnosti, ktoré mal k dispozícii žalobca vo vzťahu k vykonávaných prenájmom uvedenej nehnuteľnosti pre spoločnosť TORY CONSULTING, a.s.t, ktorá následne podľa zistení správcu dane sama prejavila záujem o kúpu nehnuteľnosti a následne ju aj odkúpila. Z uvedeného vyplýva, že nebol dôvod, aby kúpa nehnuteľnosti bola sprostredkovaná treťou osobou. Na základe uvedeného správca dane i žalovaný oprávnene prijali záver, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle o DPH, čím porušil a v nadväznosti na o DPH.

IV.

Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

9. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok ustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (, ).

10. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ).

11. Podľa , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2018, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

12. Podľa § 8 písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

13. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

14. Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

15. Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

16. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71

17. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ alebo písm. d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

18. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

19. Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

20. Podľa § 74 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/, i/ vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a/ meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b/ meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c/ poradové číslo faktúry, d/ dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e/ dátum vyhotovenia faktúry, f/ množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g/ základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h/ uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane", i/ výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66.

21. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať a/ kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

22. Podľa , , , , o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31.08.2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

23. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

24. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

25. V § 19 a 49 zákona o dani z pridanej hodnoty sú stanovené podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje pri uplatnení práva na odpočet DPH. Na to, aby mohol byť pri dodaní tovaru uplatnený odpočet DPH, však nestačí len vyhotovenie faktúry s náležitosťami podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty. Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho, faktického dodania, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Tieto dve podmienky preukázania musia byť splnené kumulatívne, inak nárok na odpočet DPH nemožno uplatniť. Dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie formálnej, ako aj materiálnej podmienky.

Daňový subjekt má povinnosť preukázať faktúry, resp. iné daňové doklady, na základe ktorých si uplatňuje odpočet DPH. Tieto listinné dôkazy sa musia zhodovať so skutočne zrealizovanými plneniami. Preukázanie len faktúry je dostačujúce iba v prípade, že je nepochybne preukázateľná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Doklady musia byť vystavené na reálnom materiálnom podklade, pričom údaje v nich musia byť aj ako právna skutočnosť reálne preukázateľné. Ak správca dane s prihliadnutím na objektívne skutočnosti zistí, že právo na odpočet DPH sa uplatňuje neoprávnene, spôsobom pokúšajúcim sa obísť zákon, subjektu právo na odpočet dane zamietne. Uvedené vyplýva z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a rovnako aj zo Smernice Rady EÚ 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

26. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) kasačný súd v súlade s poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ - v prípadoch, keď kasačnú sťažnosť odôvodňuje ustanoveniami až i) , je povinný v kasačnej sťažnosti uviesť aj právne posúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne, a uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

27. Právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu prekážku, ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s veta prvá vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekážku. Doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, avšak v kasačnej sťažnosti prevažne rozporoval ako krajský súd hodnotil dôkazy, pričom konzistentne zotrvával na tom, že v rámci výkonu daňovej kontroly vo vzťahu k uneseniu svojej dôkaznej povinnosti preukázal nielen tvrdeniami, ale aj listinnými dôkazmi rozsah poskytnutých faktických činností spoločnosťou GAME INVEST, s. r. o., ktoré tvorili podklad pre následný predaj nehnuteľnosti za cenu určenú na podklade stratégie predaja danej nehnuteľnosti označenou spoločnosťou. Správca dane podľa sťažovateľa vôbec nevyhodnotil „štúdiu obstarania príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu“, ktorá je nesporne dôkazom, preukazujúcim naplnenie znakov súboru činností pre umožnenie predaja nehnuteľnosti, výpovede svedkov, ktorí potvrdili existenciu ekonomických podkladov vypracovaných treťou osobou, čestné vyhlásenia, ktorými daňový subjekt preukázal vykonávané činnosti sprostredkovateľa, a teda existenciu zdaniteľného plnenia.

29. Z obsahu napadnutého rozsudku správneho súdu, ako aj z pripojeného administratívneho spisu je nesporné, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, s ktorého závermi sa kasačný súd stotožňuje.

30. V prejednávanej veci podľa správneho súdu, rovnako ako podľa žalovaného, žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z faktúry č. 2016081202 od spoločnosti GAME INVEST, s.r.o. Uvedenie DPH na tejto faktúre nezakladá právo daň si odpočítať bez preukázania, že došlo ku skutočnej realizácií služby, tak ako žalobca deklaroval. Z administratívneho spisu žalovaného a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že neboli preukázané žiadne činnosti sprostredkovateľa, na základe ktorých vznikla vlastníkovi (žalobcovi) možnosť uzatvorenia zmluvy so záujemcom. Sprostredkovateľ na výzvu správcu dane nevedel predložiť žiadne dôkazy preukazujúce, že mu vznikli náklady spojené s jeho účasťou na predaji, a tie, ktoré predložil neobsahovali údaje o ich autorovi, dni ich vyhotovenia a tiež výsledné číselné analýzy opodstatnenosti predaja viažuce sa k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti. Kupujúcim - spoločnosťou TORY CONSULTING, a.s. a ani žalobcom nebolo pri kúpe nehnuteľnosti nijako potvrdené vykonanie činnosti sprostredkovateľom GAME INVEST, s.r.o. Správny súd poukázal aj

na výpovede svedkov, ktorí výpoveďami nepotvrdili, že sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti vykonala spoločnosť GAME INVEST, s.r.o.

31. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH zo zdaniteľného obchodu je vznik daňovej povinnosti. Daňová povinnosť vo všeobecnosti znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň od osôb, ktorým to zákon vymedzuje. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že nepostačuje len samotné uvedenie DPH na faktúre, podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti v intenciách ustanovenia § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty, t.j. z titulu skutočného dodania tovaru/služby. Táto podmienka vyplýva z § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Samotný vznik daňovej povinnosti a uvedenie DPH na faktúre vo väzbe na nárok na odpočítanie DPH u kupujúceho však nestačí, pretože na strane platiteľa ako príjemcu zdaniteľného plnenia musí byť preukázané, že prijaté plnenia obstaral na účely uskutočňovania svojich vlastných zdaniteľných plnení (na účely svojho podnikania).

32. V priebehu daňového konania musí byť preukázaný jednak obsah, ale aj skutočný význam plnení deklarovaných daňových subjektom prostredníctvom relevantného daňového dokladu. Pri nepriznaní práva na odpočet DPH sa môže vziať do úvahy umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, ekonomické alebo personálne prepojenie medzi podnikateľmi pri znížení daňového zaťaženia.

33. Samotná existencia faktúry však určite nie je postačujúcim, relevantným dôkazom toho, že k dodaniu tovaru/služby skutočne došlo. Zaúčtovanie daňových dokladov v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb). Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti nato by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať.

34. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline, po preskúmaní napadnutého rozsudku, rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Naopak, kasačný súd konštatuje existenciu oprávnených pochybností o uskutočnení žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení sprostredkovateľom, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Nemožno sa stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že by správny súd nesprávne vyhodnotil dôkazné bremeno daňového subjektu. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí podrobne opísal všetky svoje zistenia, ktoré následne vyhodnotil v kontexte so všetkými dôkazmi a tvrdeniami daňového subjektu - sťažovateľa.

35. Pri sprostredkovateľských službách je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, ktorý službu sprostredkovania prijíma a rovnako aj na poskytovateľovi služby, ktorý je povinný viesť všetky potrebné evidencie a uchovávať všetky doklady a písomnosti preukazujúce jeho oprávnené náklady v súvislosti s poskytnutou službou sprostredkovania, čo správcovi dane ani žalovanému preukázané nebolo.

36. Právny záver správneho súdu, že správca dane postupoval správne, keď konštatoval, že daňový subjekt nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, preto považuje kasačný súd za správny a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Jeho závery v kontexte citovaných právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, kasačný súd považoval kasačný dôvod sťažovateľa podľa ods1. 1 písm. g/ za nedôvodný a preto jeho kasačnú sťažnosť v zmysle zamietol.

37. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa a contrario k § a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v .

38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.