Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoCsp/30/2021

Potvrdené rozhodnutím RA-7Csp/1/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Revúca sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom v spore žalobcu: Mgr. P. X., Z.. XX.X.XXXX, B. C. XXX, zast. JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, proti žalovanému: Bencont Collection, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, v konaní o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto rozhodol: I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2011, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je bezúročný a bez poplatkov. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. III. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 33,33%. IV. Súd ponecháva v platnosti neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Revúca č.k. 8Csp/46/2021-33 zo dňa 04.08.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoCsp/30/2021-64 zo dňa 09.12.2021. V. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania o nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp. zn. 8Csp/46/2021 v rozsahu 100 %. VI. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp. zn. 16CoCsp/30/2021 v rozsahu 100 %."

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne: K.. S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q., P. XXX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., so sídlom 010 01 Žilina, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47 445 092, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. -33 zo dňa 04. 08. 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu v časti výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29. 03. 2016, uzavretej na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z Dohody o splátkovom kalendári a Dohody o uznaní dlhu zo dňa 29. 03. 2016, súvisiacej so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 06. 2011, ktoré boli uzatvorené medzi právnym predchodcom žalovaného Poštová banka, a. s., IČO: 31 340 890 a žalobkyňou a povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - JASANIMA - Domov sociálnych služieb, Mzdové oddelenie, Špitálska č. 7, 048 01 Rožňava, aby upustil od vykonania zrážok zo mzdy, p o t v r d z u j e.

II. Uznesenie okresného súdu v časti výroku II., ktorým uložil žalobkyni povinnosť, aby do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na súd voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29. 03. 2016, uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného Poštová banka, a. s., IČO: 31 340 890 a žalobkyňou z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonania zrážok zo mzdy (výrok I.). Ďalším výrokom uložil žalobkyni, aby do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala voči žalovanému na súde žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy (výrok II.) a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).

2. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou, a. s., dňa 16. 06. 2011, z titulu neplnenia ktorej u nej dochádza k vykonávaniu zrážok zo mzdy, je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje správny údaj o celkových nákladoch spojených so zaplatením úveru, obsahuje nesprávny údaj o RPMN a absentujú v nej podstatné náležitostí zmluvy podľa ust. a o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná uzavrela s Poštovou bankou, a. s., dňa 29. 03. 2016 Dohodu o splátkovom kalendári a Dohodu o uznaní dlhu, predmetom ktorej bolo splatenie celej pohľadávky z uvedenej zmluvy o úvere, vrátane úrokov a poplatkov. Podľa žalobkyne si veriteľ musel byť vedomý, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, a že nemá nárok

na dlžnú sumu 6.978,75 €, ktorú uviedol do vopred pripravenej formulárovej dohody o uznaní dlhu a dohody o splátkovom kalendári. Neplatnosť tejto dohody má podľa žalobkyne za následok neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, pretože vedľajší záväzok sleduje osud hlavného záväzku. Rovnako aj dohoda o zrážkach zo mzdy bola podľa žalobkyne predložená na podpis na formulárovom type dohody, ktorej obsah nemala možnosť ovplyvniť a preto nemožno hovoriť o individuálnom dojednaní. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje podľa žalobkyne za týchto okolností hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach strán a preto je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Keďže žalovaný listom zo dňa 09. 06. 2021 pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody, bolo podľa žalobkyne potrebné nariadiť vyššie uvedené neodkladné opatrenie.

3. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa predložením listinných dôkazov osvedčila, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, v rámci ktorého sa žalobkyňa domáhala ochrany svojich práv. Žalobkyni sú realizované zrážky zo mzdy na základe spornej Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa tvrdila, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom v takom prípade by mal veriteľ nárok len na vrátenie istiny. Zrážkami zo mzdy by tak mohli byť žalovanému uhradené aj finančné prostriedky nad rámec istiny. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením tak, že žalovanému bude uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby od vykonania zrážok zo mzdy upustil.

4. Okresný súd ďalej prijal právny záver, že nariadením tohto neodkladného opatrenia nedôjde medzi stranami k trvalej úprave pomerov, z dôvodu, že vydaním neodkladného opatrenia nebude definitívne vyriešená otázka platnosti dohody. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádzal len z dôsledkov, ktoré by vykonávaním zrážok na základe neplatnej dohody mohli nastať. Neodkladným opatrením sa tak má len dosiahnuť dočasný odklad vykonávania splátok, kým sa vyrieši spor ohľadne platnosti dohody a možnosti vykonávania zrážok zo mzdy do budúcna. V prípade, že sa ukáže, že dohoda o zrážkach zo mzdy je platná, žalovanému nebude nič brániť, aby sa na jej základe opäť domáhal plnenia. Vzhľadom na uvedené súd uložiť žalobkyni aj povinnosť podať voči žalovanému v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

5. Okresný súd na právne posúdenie veci aplikoval ust. , , , a (ďalej len „“) a ust. (ďalej len „“). O náhrade trov konania rozhodol použitím ust. .

6. Žalovaný podal proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu včas odvolanie, a to z odvolacích dôvodov podľa ust. , , a . V obsahu odvolania v prvom rade namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné, pretože v ňom uvádzané tvrdenia popierajú záver samotného rozhodnutia, a tým bolo porušené ústavné právo na súdnu ochranu v zmysle . Ďalej v odvolaní uvádzal, že dohoda o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a dohoda o zrážkach zo mzdy sú platnými právnymi úkonmi, nakoľko obsahujú všetky náležitosti v zmysle ust. a nasl. a ust. . Predmetné dohody boli na samostatnej listine a žalobca tak mal možnosť tieto dohody nepodpísať, prípadne podpísať len jednu z nich. Žalobca mal možnosť dať si tieto dohody pred ich podpísaním aj právne posúdiť. Podľa žalovaného miera ochrany spotrebiteľa nariadením tohto neodkladného opatrenia presahuje za týchto okolností právne limity. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o bežný a zákonný zabezpečovací inštitút v súlade s ust. . Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne zamietol alebo alternatívne, aby uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobkyňa podala k odvolaniu žalovaného vyjadrenie, v ktorom konštatovala, že vo svojom návrhu preukázala existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi nimi. Zotrvala na tvrdeniach, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom a zrážky zo mzdy na základe spornej dohody predstavuje zásah do jej ekonomickej situácie, pretože o výške pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy rozhodol sám veriteľ, a nie súd. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu.

8. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobkyne svoje vyjadrenie, v ktorom konštatoval, že v celom rozsahu nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne, a že zotrváva na podanom odvolaní. V obsahu vyjadrenia uviedol, že využil zákonom prípustný zabezpečovací prostriedok. Jeho pohľadávka voči žalobkyni je oprávnená, keďže zmluva o úvere, ktorú žalobkyňa s pôvodným veriteľom uzavrela, nebola v žiadnom súdnom konaní vyhodnotená ako bezúročná a bezpoplatková. Podľa žalovaného preto ide len o subjektívne a ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne. Opäť zdôraznil, že dohoda o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a dohoda o zrážkach zo mzdy boli žalobkyni doručené poštou na samostatných listinách, ktoré si mohla pred podpisom v pokoji prečítať a nechať právne posúdiť.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle včas podané odvolanie žalovaného prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. a preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa ust. (á contrario) uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonania zrážok zo mzdy postupom podľa ust. a potvrdil ako vecne správne a v časti výroku II., ktorým uložil žalobkyni, aby do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala voči žalovanému na súde žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy postupom podľa ust. v spojení s ust. zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Podľa až 4 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej (2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná (3). Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane (4).

18. Podľa až 3 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > platí primerane (3).

19. Žalovaný podal odvolanie len voči I. výroku nariadeného neodkladného opatrenia okresného súdu, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29. 03. 2016 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonania zrážok zo mzdy. Okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa svoj návrh dostatočne osvedčila, nakoľko spochybnila nárok žalovaného čo do výšky, existencie a právneho základu uplatňovania zrážok zo mzdy na základe dohody zo dňa 29. 03. 2016, spochybnila aj platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a preukázala, že žalovaný aj skutočne použil spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, keď požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok na jej základe. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu, že v danom prípade je daná naliehavosť neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu v záujme ochrany práv žalobkyne, a to z nasledujúcich dôvodov:

20. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené pred začatím konania vo veci samej, počas takéhoto konania, ale aj po jeho skončení. Charakter neodkladného opatrenia si nevyžaduje, aby súd nevyhnutne zistil všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a preto pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je nevyhnutné, aby z návrhu boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, najmä to, že jeho nariadením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu.

21. Pojem osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by preto mal obsahovať všetky skutočnosti potrebné na dostatočné preukázanie potreby dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných sporových strán s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel, a navyše taký postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

22. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 06. 2011 je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje správny údaj o celkových nákladoch spojených so zaplatením úveru, obsahuje nesprávny údaj o RPMN, a že v nej absentujú podstatné náležitosti zmluvy podľa ust. a o spotrebiteľských úveroch.

23. Pokiaľ ide o samotnú (spornú) dohodu o vykonaní zrážok, tak žalobkyňa považovala za spornú najmä tú skutočnosť, že žalovaný si na jej základe uplatňuje aj tie sumy, na ktoré nemá žiadny nárok, pretože pochádzajú z neprijateľných zmluvných podmienok a úver je tak postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Rovnako namietala aj to, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na formulárovom tlačive bez možnosti ovplyvniť jeho obsah. Na druhej strane žalovaný sa v odvolaní bránil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonom predpokladaným a dovoleným právnym inštitútom, pričom žalobkyni bola na podpis doručená poštou, a preto mala možnosť túto dohodu po jej dôkladnom zvážení aj nepodpísať.

24. Podľa odvolacieho súdu je dôvodné, aby žalobkyni bola v tomto spotrebiteľskom vzťahu (s ohľadom na jej námietky) poskytnutá ochrana pred realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy, pretože inštitút použitia dohody o zrážkach zo mzdy pri zabezpečovaní spotrebných úverov je potrebné považovať za rizikovú kombináciu takejto dohody, čo vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. -32 zo dňa 28. 04. 2020. Za tohto stavu, keď je výška dlhu uplatňovaná žalovaným spochybnená, hrozí žalobkyni reálna bezprostredná majetková ujma. V tomto prípade je nepochybné, že zmluva o úvere, ako aj na ňu nadväzujúca dohoda o zrážkach zo mzdy a dohoda o splátkovom kalendári a uznaní dlhu ešte neprešla súdnou kontrolou, či neobsahujú neprijateľné podmienky alebo či nedošlo k aplikácii nekalých praktík pri ich podpise a získavaní. Z povahy inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy platí, že umožňuje dosiahnutie uspokojenia pohľadávok siahnutím na majetok dlžníka aj bez predchádzajúceho odobrenia súdom, resp. bez preverenia, či dlh skutočne existuje a v akej výške. Vzhľadom na nevyvážený vzťah medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a dlžníkom ako spotrebiteľom je nevyhnutné zasiahnuť a obmedzovať zmluvnú autonómiu vôle strán v prospech spotrebiteľa ako slabšej strany. Konkrétne vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy je nevyhnutné pristupovať obzvlášť citlivo, a to práve pre možnosť postihovania príjmu spotrebiteľa dohodami o zrážkach zo mzdy, vychádzajúc zo subjektívneho posúdenia veriteľa o výške a rozsahu neuhradeného dlhu. V súdenej veci je zároveň preukázané, že žalovaný skutočne uplatnil nároky z dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne, keď zo spisu vyplýva, že výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy bola zamestnávateľovi žalobkyne predložená dňa 16. 06. 2021. Je preto potrebné prisvedčiť názoru žalobkyne, že pri vykonávaní zrážok zo mzdy je de facto daná žalovanému úplná voľnosť v stanovení celkovej sumy, ktorá má byť žalobcovi zo mzdy zrazená, pričom oprávnenosť výšky pohľadávky je medzi stranami sporná.

25. Podľa uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

26. Použitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru samo o sebe nie je zákonom zakázané alebo nedovolené, keďže sa jedná o právny inštitút ustanovený v ust. . Pre splnenie podmienok platnosti a viazanosti takýmto právnym úkonom na účely spotrebiteľských vzťahov je však nevyhnutné splnenie aj ďalších špeciálnych podmienok upravených v osobitných zákonoch, konkrétne v ust. ako aj v ust. o spotrebiteľských úveroch. Táto právna úprava jednoznačne zakazuje veriteľovi podmieňovať získanie spotrebiteľského úveru uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy zákon pripúšťa len za predpokladu, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Zároveň je nevyhnutné dospieť k záveru, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá slúži ako zabezpečovací prostriedok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou podľa a nasl. , t. j. vychádza zo vzťahu medzi spotrebiteľom a poskytovateľom úveru.

27. Medzi stranami nebolo sporné, že v danom prípade je dohoda o zrážkach zo mzdy podpísaná na osobitnej listine, ktorá bola doručovaná poštou navrhovateľovi. Sporné však bolo to, že podľa žalobkyne išlo o predpísaný formulárový typ dohody, ktorej obsah nemala možnosť ovplyvniť a preto nemožno hovoriť o individuálnom dojednaní. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje podľa žalobkyne za týchto okolností hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach strán a preto je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

28. Ak aj dohoda o zrážkach zo mzdy navonok spĺňa formálne predpoklady vyžadované zákonom (uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a o možnosti ju odmietnuť), v určitých individuálnych prípadoch nemusí ísť o dovolený prostriedok zabezpečenia, ak je v individuálnom prípade preukázané, že spôsob akým bola uzavretá alebo akým došlo k jej podpisu sa prieči dobrým mravom alebo legálnym obchodným praktikám. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že použitá dohoda o zrážkach zo mzdy bola dopredu koncipovaná a predtlačená na listine, ktorej text žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť alebo akokoľvek zmeniť jej obsah. Taktiež v nej absentuje nárok, ktorý sa ňou má zabezpečovať - z ktorého by mal zamestnávateľ zrážať, resp. výška sumy, výška zrážky, prípadne spôsob jej výpočtu. Priamo z citovaného ustanovenia vyplýva, že písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy možno zabezpečiť uspokojenie

pohľadávky .To znamená, že pohľadávka, ktorá sa zabezpečuje dohodou o zrážkach zo mzdy, musí byť jasne definovaná a jej výška konkretizovaná. V dohode o zrážkach zo mzdy nepostačuje len odkaz na pohľadávku špecifikovanú podľa Dohody o úhrade dlhu a Dohody o uznaní dlhu zo dňa 29. 03. 2016, tak ako je to v tomto prípade.

29. V nadväznosti na uvedené skutočnosti odvolací súd zároveň konštatuje, že nie je úlohou a zmyslom konania o nariadení neodkladného opatrenia v celej šírke vykonať dokazovanie - nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nevyhnutné bolo zaoberať sa len posúdením toho, či žalobkyňou tvrdené skutkové okolnosti a predložené listinné doklady osvedčujú existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Základným a hlavným dôvodom nariadenia tohto neodkladného opatrenia je záver okresného súdu, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k zásahu do majetkových práv navrhovateľa, pričom výška dlhu a jeho existencia bola žalobkyňou spochybnená a rovnako bola spochybnená aj platnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, a preto okresný súd správne nariadil neodkladné opatrenie, ktoré bolo formulované v I. výroku napadnutého rozhodnutia. V tomto rozsahu preto odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil.

30. Odvolací súd nad rámec iba dodáva, že žalovaný v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nevyvracia žalobkyňou namietanú zmluvnú podmienku, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje správny údaj o celkovej výške sumy, ktorú má žalobkyňa ako dlžník zaplatiť. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nepokúšal vysvetliť, prečo je výška celkovej sumy podľa neho správna, keď tento povinný údaj matematicky nesedí. Uvedené len potvrdzuje pretrvávajúcu spornosť výšky uplatňovaného nároku žalovaným použitím dohody o zrážkach zo mzdy, a aj z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že existuje dôvodná obava, že žalovaný by si mohol prostredníctvom zrážok zo mzdy zabezpečiť aj také plnenie, na ktoré nemá nárok.

31. Odvolací súd pristúpil k preskúmaniu rozhodnutia okresného súdu aj v časti, v ktorej uložil žalobkyni povinnosť, aby do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala voči žalovanému na súde žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (výrok II.), ako výrok závislý od výroku, ktorým okresný súd nariadil neodkladné opatrenie.

32. Z obsahu návrhu žalobkyne vyplýva, že sa okrem nariadenia neodkladného opatrenia domáhala aj toho, aby okresný súd ďalším výrokom poučil žalovaného o možnosti podať na okresnom súde proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok z Dohody o splátkovom kalendári a dohody o uznaní dlhu zo dňa 29. 03. 2016, pretože podľa nej sa nariadením tohto neodkladného opatrenia dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami.

33. Návrh na nariadenie tohto neodkladného opatrenia bol podaný samostatne, bez súčasného podania žaloby vo veci samej. Takýto návrh nemusí byť v osobitných prípadoch nasledovaný žalobou, pričom vtedy má spravidla povahu žaloby vo veci samej. Závisí to výlučne od skutkového posúdenia žalobcom deklarovaných skutočností konajúcim súdom. Za predpokladu, že okresný súd neodkladné opatrenie nariadí a zároveň príjme právny záver, že procesne konzumuje aj vec samu, tzn., že prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi sporovými stranami, súd povinnosť na podanie žaloby navrhovateľovi neodkladného opatrenia neuloží. Spravidla pôjde o prípady, keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany. Pokiaľ dôjde k nariadeniu takéhoto neodkladného opatrenia, tak v záujme rovnosti sporových strán je súd podľa ust. povinný poučiť protistranu o tom, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej. Naopak, ak okresný súd nariadi také neodkladné opatrenie (bez súčasného podania žaloby vo veci samej) a po právnom posúdení obsahu návrhu dospeje k záveru, že navrhovaná úprava práv neposkytuje plnohodnotnú a trvalú súdnu ochranu, keďže má povahu len dočasného procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť uložený žalobou, súd spravila v zmysle ust. popri výroku, ktorým neodkladné opatrenie nariadí, ďalším výrokom uloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

34. Výkladom inštitútu neodkladného opatrenia sa zaoberal aj okresný súd v bode 17. odôvodnenia svojho rozhodnutia, pričom po právnom posúdení danej veci dospel k záveru, že nie sú dané okolnosti, aby mohol neuložiť popri neodkladnom opatrení povinnosť žalobkyni podať žalobu vo veci samej, pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia sa podľa neho nedosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami. V súlade s vyššie cit. ust. preto uložil žalobkyni povinnosť podať na

súde žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (výrok II.). Tento výrok okresného súdu však podľa názoru odvolacieho súdu nie je správny z nasledujúcich dôvodov:

35. Ustanovenie rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d). Neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy je právnou skutočnosťou. Nevyplýva však zo žiadneho osobitného právneho predpisu, aby sa žalobkyňa mohla úspešne obrátiť na súd postupom podľa ust. . Rovnako by sa žalobkyňa nemohla na súde úspešne domáhať určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ani postupom podľa ust. , pretože súd nemôže naliehavý záujem na takom určení posudzovať izolovane bez toho, aby prejudiciálne posúdil obsah a platnosť Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a samotnej úverovej spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej vyplýva hlavný záväzkový vzťah, bez ktorej existencia dohody o zrážkach zo mzdy ako forma zabezpečenia záväzkov nemá žiadny význam. Aby mohol obstáť záver o tom, že posudzovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške jeho pohľadávky a príslušenstva, musí byť preukázané, že veriteľ uplatňuje alebo môže vymáhať od spotrebiteľa také peňažné plnenia, na ktoré nemá nárok. Bez predbežného posúdenia spotrebiteľskej úverovej zmluvy taký záver nie je možné urobiť. V prípade neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy síce žalovaný príde o možnosť uspokojiť pohľadávku touto formou zabezpečenia záväzku v spotrebiteľskej veci, ale jeho pohľadávka, ktorú dohoda zabezpečuje, tým nezaniká, resp. zostáva naďalej spornou. Súd by vyriešil otázku naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy iba posúdením, či je pohľadávka žalovaného z úverovej zmluvy oprávnená alebo nie. Pokiaľ by nebol zákonný dôvod považovať samotnú pohľadávku čo i len z časti za neplatnú, potom nemôže byť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy preukázaný.

36. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia (žalobkyni) musí byť zo súdneho rozhodnutia zrejmé, akú žalobu má podať ( ), čoho a proti komu sa ňou má domáhať, aby predišiel zrušeniu neodkladného opatrenia. Zastavenie, prípadne zamietnutie alebo odmietnutie žaloby má za následok zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. v spojení s ust. . Vzhľadom na to, že okresný súd výrokom II. uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu, ktorej právna úprava ust. v spojení so žiadnym osobitným predpisom neumožňuje vyhovieť, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozhodnutie okresného súdu v tejto časti (výrok II.) podľa ust. v spojení s ust. zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Rozhodnutie okresného súdu v časti výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonania zrážok zo mzdy, potvrdil ako vecne správne ( ).

38. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude na základe zistených skutkových okolností v spojení so závermi odvolacieho súdu posúdiť, či sa uložením povinnosti žalovanému, aby sa zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a vykonal oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonania zrážok zo mzdy dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu alebo nedosiahne. V nadväznosti na to následne novým rozhodnutím buď určí žalobkyni povinnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej s riadnym vymedzením čoho sa má domáhať, teda akú žalobu má podať v súlade s ust. ( ) alebo poučí žalovaného o možnosti podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej o splnenie povinnosti ( ).

39. Ak bude mať neodkladné opatrenie po novom rozhodnutí okresného súdu povahu konečného rozhodnutia vo veci samej, okresný súd rozhodne o náhrade trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) v novom rozhodnutí o veci ( ). Pokiaľ neodkladné opatrenie nebude mať povahu konečného rozhodnutia vo veci samej, o trovách konania, vrátane trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodne okresný súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).