Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu spoločnosti DIAMON, s.r.o., so sídlom Scherffelova 53/3017, 058 01 Poprad, IČO 36 478 628, zastúpeného konateľom Máriom Diabelkom, právne zastúpeného JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Štefánikova 8, 058 01 Poprad, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. novembra 2019 č.: PO/BEZ/2019/5138 O-438/2019 na základe podanej správnej žaloby vo veciach správneho trestania jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vo veci odvolania účastníka konania DIAMON, s.r.o. Poprad, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bašista, Poprad, proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov, č. k.: P:XXX/XXXX-R S/XXXX/XXX/XXXXX zo dňa 24.09.2019, ktorým správny orgán uložil na základe ustanovenia účastníkovi konania pokutu vo výške 1 500 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v a to konkrétne porušením ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tým, že účastník konania porušil povinnosť zabezpečiť zamestnancovi E. Q. v mesiaci marec, apríl a máj 2019 stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti; účastník konania zaslal poštou zásielku menovanému zamestnancovi stravovacie poukážky v hodnote 3,60 eur za mesiace marec a apríl 2019 celkom v počte 37 kusov až dňa 05.06.2019 a za mesiac máj roku 2019 v pošte 4 kusov až dňa 02.07.2019, tým, že účastník konania poskytol zamestnancovi U. Q. mzdu, odmenu a náhradu mzdy za čerpanú dovolenku za mesiac apríl roku 2019 po termíne splatnosti, mzda za uvedený mesiac odoslaná účastníkom konania na osobný účet zamestnanca dňa 13.06.2019 a zamestnancovi E. Q. mzdu a náhradu mzdy za čerpanú dovolenku za mesiac apríl roku 2019 po termíne splatnosti, mzda za uvedený mesiac odoslaná účastníkom konania na osobný účet zamestnanca dňa 19.06.2019, v nadväznosti na s tým, že účastník konania pri skončení pracovného pomeru porušil povinnosť poskytnúť

zamestnancovi E. Q. mzdu splatnú za mesiac máj roku 2019 v deň skončenia pracovného pomeru (pracovný pomer skončil dňa 07.05.2019), pričom sa nedohodli inak, tak, že žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.09.2019 potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na obsah správneho spisu, z ktorého vyplýva, že Inšpektorát práce Prešov vykonal v období od 26.06.2019 do 29.07.2019 u účastníka konania inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovnoprávnych predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov. Z tejto inšpekcie bol vyhotovený Protokol o výsledku inšpekcie z 26.07.2019, v ktorom boli zdokumentované porušenia pracovnoprávnych predpisov, ktorý bol dňa 29.07.2019 prerokovaný s konateľom účastníka konania Q. P.. Tento ku skutočnostiam a zisteniam uvedeným v protokole uviedol, že zistené nedostatky odstráni v stanovenej lehote. Prevzal uvedený predmetný protokol osobne dňa 29.07.2019, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Prvostupňový správny orgán na základe poznatkov z tohto realizovaného výkonu inšpekcie práce začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za správne delikty právne kvalifikované ako porušenie , a v nadväznosti na procesným úkonom oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 14.08.2019. Prvostupňový správny orgán po zhodnotení zisteného skutkového stavu potom, ako sa účastník konania nevyjadril k začatiu správneho konania, vydal rozhodnutie zo dňa 24.09.2019 pod č. k.: P:XXX/XXXX- R S/XXXX/XXX/XXXXX, ktorým uložil účastníkovi konania sankciu vo výške 1 500 eur za spáchanie deliktov právne posúdených a to porušenie vyššie citovaných ustanovení . Proti uvedenému rozhodnutiu podal účastník konania prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, v ktorom argumentoval nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením v súvislosti s porušením ustanovenia , namietal nezrozumiteľnosť výroku napadnutého aktu v jeho časti sankcionujúcej účastníka konania za porušenie ustanovenia Zákonníka a práce a uviedol, že ustanovenie neukladá zamestnávateľovi žiadnu výslovnú povinnosť poskytnúť zamestnancovi stravovacie poukážky vopred. V závere odvolania argumentoval tým, že správny orgán pri určení výšky uloženej sankcie nezohľadnil všetky kritéria ustanovené v Navrhol konanie zastaviť, alternatívne znížiť výšku uloženej sankcie na 100 eur.

3. Žalovaný ako odvolací orgán v zmysle Správneho poriadku preskúmal napadnutý správny akt, ako aj spisový materiál, ktorý mal k dispozícii a mal za to, že prvostupňový správny orgán preukázal spáchanie deliktu účastníkom konania ako porušenie ustanovenia . Zároveň citoval príslušné ustanovenie účinného v čase spáchania skutku. Ďalej poukázal na spôsob splnenia tejto obligatórnej zákonnej povinnosti, ktoré bližšie upravuje ustanovenie , na ktoré poukázal. Argumentoval tým, že starostlivosť zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania voči jeho zamestnancom patrí podľa súčasného právneho stavu k dôležitým podmienkam výkonu práce a plnenie tejto povinnosti zamestnávateľom významným spôsobom determinuje kvalitu pracovných podmienok zamestnancov, aj kvalitu celkovej sociálnej starostlivosti zamestnávateľa o zamestnancov.

4. Protiprávne konanie účastníka konania spočívalo v tom, že tento z pozície zamestnávateľa porušil povinnosti zabezpečiť zamestnancovi E. Q. v mesiaci marec 2019, apríl 2019 a máj 2019 stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo pracovisku alebo v jeho blízkosti. Poukázal zároveň na to, že účastník konania s E. Q. mal legitímny spôsob pracovnoprávneho vzťahu založený pracovnou zmluvou zo 16.07.2018 v znení jej dodatkov, s dojednaným dňom nástupu do práce 16.07.2018 a ustanoveným pracovným časom 40 hodín týždenne. V článku IV. predmetnej pracovnej zmluvy bola dojednaná hrubá mzda za vykonanú prácu vo výške 750 eur mesačne. Z evidencie pracovného času zamestnanca E. Q. za obdobie marec, apríl a máj 2019 nepochybne sú preukázané skutočnosti, že uvedený zamestnanec v mesiaci marec 2019 odpracoval 18 dní, v mesiaci apríl 2019 odpracoval 19 dní a v mesiaci máj 2019 odpracoval 4 dni. Na základe uvedeného správny orgán konštatoval, že dotknutý zamestnanec na svojom pravidelnom pracovisku v jednotlivých pracovných dňoch v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny, v dôsledku čoho mu preukázateľne vznikol nárok na zabezpečenie stravovania zodpovedajúceho zásadám správnej výživy účastníkom konania vo vyššie uvedenom období. Ďalej poukázal žalovaný na dôkazy prezenčné listiny z prevzatia stravných lístkov

za marec, apríl a máj 2019, ktoré potvrdzujú tú skutočnosť, že zamestnancovi boli účastníkom konania poskytnuté, resp. odoslané prostredníctvom pošty stravné lístky v hodnote 3,60 eur za mesiac marec 2019 v celkovom počte 18 ks, za mesiac apríl 2019 celkove 19 ks až dňa 05.06.2019 a stravné lístky v hodnote 3,60 eur za mesiac máj 2019 v celkovom počte 4 ks až dňa 02.07.2019. Teda účastník konania za vykonanú prácu zamestnancovi v mesiacoch marec, apríl a máj 2019 poskytoval stravovacie lístky oneskorene dňa 05.06.2019 za marec a apríl 2019 a dňa 02.07.2019 za máj 2019, čím evidentne konal v rozpore s ustanovením . Odvolacie námietky právneho zástupcu účastníka konania ohľadne toho, že ustanovenie neukladá zamestnávateľovi žiadnu výslovnú povinnosť poskytnúť zamestnancovi stravovacie poukážky vopred, považuje preto odvolací orgán za právne bezvýznamné, nemajúce žiadny rozhodujúci dopad na právne posúdenie danej veci. Žalovaný argumentoval tým, že zákonná povinnosť zamestnávateľa je zabezpečiť zamestnancovi stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy v rámci jeho pracovnej zmeny priamo koreluje so vznikom nároku zamestnanca na poskytnutie stravy s poukazom na ustanovenie , ktorý vzniká okamihom odpracovania viac ako 4 hodín v rámci jednej pracovnej zmeny.

5. Odvolací orgán má za to, že inšpektorát práce z pozície správneho orgánu prvého stupňa vo svojom konaní jednoznačne preukázal spáchanie deliktu účastníkom konania posúdeného ako porušenie ustanovenia . Zároveň citoval príslušné ustanovenia a uviedol, že v tomto ustanovení sú obsiahnuté základné pravidlá pre splatnosť mzdy, ktoré sa použijú, ak sa zmluvné strany nedohodli v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve inak. Dikcia ustanovenia účinná v čase spáchania skutku stanovuje, že odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť mu za vykonanú prácu mzdu, uzatvárať podmienky na naplnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Účastník konania konal protiprávne tým, že tento z pozície zamestnávateľa poskytol zamestnancovi U. Q. mzdu, odmenu a náhradu mzdy za čerpanú dovolenku za mesiac apríl 2019 po termíne splatnosti, t. j. mzda za uvedený mesiac bola odoslaná účastníkovi konania na osobný účet dotknutého zamestnanca až 13.06.2019 a zamestnancovi E. Q. mzdu a náhradu mzdy za čerpanú dovolenku za mesiac apríl 2019 po termíne splatnosti, t. j. mzda za uvedený mesiac bola odoslaná účastníkom konania na osobný účet uvedeného zamestnanca až 19.06.2019. Pracovnoprávny vzťah medzi účastníkom konania a U. Q. bol založený pracovnou zmluvou zo 07.03.2009 s dohodnutým druhom práce ako fakturant a pracovný vzťah medzi účastníkom konania a E. Q. bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 16.07.2018 v znení jeho dodatkov na druh práce obchodný reprezentant. Po posúdení uvedených pracovných zmlúv žalovaný zistil, že v ich čl. IV. si účastníci týchto pracovnoprávnych vzťahov dojednali splatnosť mzdy nasledovným spôsobom: „Mzda je splatná mesačne pozadu do 30. dňa v mesiaci. Ak tento deň pripadne na deň pracovného pokoja, mzda je splatná v najbližší pracovný deň.“ Z evidencie pracovného času dotknutých zamestnancov označených ako Dochádzkový lístok za mesiac apríl 2019 je evidentné, že menovaní zamestnanci v danom príslušnom mesiaci vykonávali pre účastníka konania dohodnutú prácu. Žalovaný po vyhodnotení všetkých obstaraných dôkazov dospel k zisteniam, že účastník konania nespochybniteľným spôsobom týmto zamestnancom nevyplácal dojednanú mzdu v inkriminovanom období v lehote jej splatnosti, čo bezpochyby plynie z relevantných dôkazov, na základe ktorých bolo zistené, že tento zamestnancovi U. Q. mzdu a náhradu mzdy za čerpanú dovolenku za mesiac apríl 2019 vo výške 798,92 eur, ktorá na základe zmluvných dojednaní sa stala splatnou 30.05.2019, uhradil prevodom z účtu až po termíne splatnosti, t. j. až dňa 13.06.2019 a zamestnancovi E. Q. mzdu a náhradu mzdy za čerpanú dovolenku za mesiac apríl 2019 vo výške 849,27 eur, ktorá na základe zmluvných dojednaní sa stala splatnou 30.05.2019, uhradil prevodom z účtu až po termíne splatnosti, t. j. až dňa 19.06.2019, čo je evidentný rozpor s ustanovením . Právny zástupca účastníka konania vo vzťahu k tomuto spáchanému skutku nevzniesol v podanom odvolaní žiadne námietky.

6. Zároveň žalovaný konštatoval, že po náležitom posúdení jednotlivých dôkazov súvisiacich s porušením ustanovenia v nadväznosti na vo vzťahu k zamestnancovi E. Q. a vydaného aktu dospel k záveru, že prvostupňovým správnym orgánom bolo jednoznačným spôsobom preukázané i spáchanie tohto zisteného deliktu. Zároveň citoval príslušné ustanovenie a účinného v čase spáchania skutku.

Účastník konania daný zistený delikt spáchal spôsobom, že tento pri skončení pracovného pomeru porušil povinnosť poskytnutú zamestnancovi E. Q. mzdu splatnú za mesiac máj 2019 v deň skončenia pracovného pomeru, pričom pracovný pomer bol ukončený dňa 07.05.2019 dohodou o skončení pracovného pomeru. Žalovaný po vyhodnotení a posúdení obstaranej pracovnej zmluvy zo 16.07.2018, ako aj jej dodatkov, uzatvorenej medzi účastníkom konania a E. Q. dospel k zisteniu, že medzi týmito účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu nedošlo k dohode o odlišnom dátume splatnosti mzdy po skončení pracovného pomeru v zmysle dikcie , pričom predmetná dohoda nebola účastníkom konania predložená ani v rámci výkonu inšpekcie práce a táto dohoda nebola doložená ani počas konania prebiehajúceho na prvom a druhom stupni. Dohoda o skončení pracovného pomeru zo 07.05.2019 nesporne preukazuje túto skutočnosť, že k legitímnemu skončeniu pracovného pomeru došlo k tomuto dňu s E. Q.. V dôsledku týchto vyššie uvedených skutkových okolností pri skončení pracovného pomeru mal účastník konania zákonnú povinnosť vyplatiť zamestnancovi E. Q. mzdu splatnú za mesiac máj 2019 v deň skončenia pracovného pomeru, ku ktorému došlo legitímnym spôsobom dňa 07.05.2019, teda ku dňu 07.05.2019. Naviac žalovaný zistil, že súčasťou spisu je aj e-mailová komunikácia medzi účastníkom konania a inšpektorátom práce datovaná dňom 18.07.2019, v ktorej samotný účastník konania potvrdil, že zamestnancovi E. Q. mzdu za máj 2019 nevyplatil ani k tomuto dňu.

7. V súvislosti s preukazovaním porušenia predmetných zákonných povinnosti v oblasti pracovnoprávnych predpisov zo strany účastníka konania žalovaný poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, ktorý je vlastný každému administratívno-deliktuálnemu konaniu a ktorého podstata tkvie v tom, že kontrolovanému subjektu, v danom prípade účastníkovi konania so statusom zamestnávateľa vzniká zodpovednosť za správne delikty už tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu zo strany kontrolovanému subjektu došlo a to bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo o opomenutie. To znamená, že z právneho hľadiska je teda pre vznik objektívnej zodpovednosti kontrolovaného subjektu za správne delikty úplne nepodstatným, či k porušeniu právnych predpisov došlo zavinením určitých okolností alebo zavinením zamestnancov kontrolovaného subjektu alebo iných subjektov, ako kontrolovaného subjektu, alebo či došlo následne k ich odstráneniu.

8. V prejednávanom prípade inšpektorát práce správne posúdil zistený skutkový stav a pristúpil k sankcionovaniu účastníka konania za spáchanie zistených deliktov uložením pokuty vo výške 1 500 eur, ktorá bola uložená primerane, legitímne, v súlade s platným právnym predpisom, plniaca preventívnu a výchovnú funkciu a keďže bude citeľná i v majetkovej sfére účastníka konania, splní si svoju represívnu funkciu s následkom odradiť účastníka konania od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Žalovaný v dôsledku náležitého a legitímneho posúdenia a zhodnotenia výšky uloženého sankčného postihu za dané zistené delikty s poukazom na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty a okolnosti daného prípadu, považoval uloženú sankciu vo vzťahu ku všetkým okolnostiam daného prípadu ako adekvátnu a primeranú, nevymykajúcu sa zo zákonných medzí.

9. Námietku právneho zástupcu účastníka konania ohľadom toho, že správny orgán pri ustaľovaní výšky uloženej sankcie nezohľadnil všetky zákonné kritéria a to z dôvodu, že prvostupňový správny orgán v otázke ustálenia a odôvodnenia výšky ukladanej sankcie postupoval plne legitímnym spôsobom a v súlade so zákonnými kritériami plynúcimi mu z ustanovenia a až e) . Ku každému sankcionovanému skutku skonštatoval vážnosť zistených porušení a vysvetlil a popísal ich možné následky, žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil s konštatovaním prvostupňového správneho orgánu a uvedené kritérium v danom posudzovanom prípade nebola ukladaná pokuta za porušenie o nelegálnom zamestnávaní, ale za uvedené správne delikty. Zároveň žalovaný citoval príslušné ustanovenie , a v závere rozhodnutia konštatoval, že má za to, že prvostupňový správny orgán uložením pokuty vo výške 1 500 eur sledoval predovšetkým jej výchovný a represívny význam. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: . Žalovaný ako odvolací orgán postup správneho orgánu prvého stupňa podľa neho bol v súlade s ustanoveniami , a Správneho poriadku, s týmto sa stotožnil aj žalovaný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

II.

Žalobné dôvody

10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

11. Poukázal pritom na správne konanie, konkrétne na vydané rozhodnutie prvostupňovým správnym orgánom, pričom sa domnieva, že nesprávne prvostupňový správny orgán vyhodnotil skutkový stav, keď dospel k záveru, ktorý uviedol v bode 1 výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a následne v jeho odôvodnení, t. j. že spoločnosť DIAMON, s.r.o. porušila povinnosti vyplývajúce z . Zároveň citoval príslušné ustanovenie , ako aj ustanovenie , až e) Žalobca v žalobe uviedol, že sa domnieva, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď ustanovenie oprávňuje udeliť zamestnávateľovi pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto z predpisov uvedených v v prvom bode. Medzi tieto predpisy zákon zaraďuje pracovnoprávne predpisy upravujúce pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu, skončenie a mzdové podmienky. Dané ustanovenie podľa žalobcu umožňuje udeliť zamestnávateľovi pokutu len v prípade, ak zamestnávateľ porušil povinnosť, ktorú mu výslovne ukladá pracovnoprávny predpis, resp. iný predpis, ktorý je uvedený v predmetnom ustanovení.

12. Žalobca má za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nezrozumiteľné vo výrokovej časti a nemá oporu v právnej úprave s poukazom na to, že ustanovenie žiadnu výslovnú povinnosť poskytnúť zamestnancovi stravovacie poukážky vopred neukladá a preto ani nemôže a nemohla táto spoločnosť žiadnu takúto povinnosť porušiť. Podľa názoru žalobcu z charakteru i formulácie a samotného znenia uvedeného ustanovenia nejde o zakazujúcu ani prikazujúcu právnu normu.

13. Zároveň poukázal na to, že pri určení výšky uloženej pokuty všetky kritéria, ktoré sú stanovené v až e) prvostupňový správny orgán nezohľadnil a nakoľko z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je možné posúdiť spravodlivosť výšky uvedenej pokuty, je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Žalobca poukázal na judikatúru správnych súdov, napr. rozsudok NS SR sp. zn.: , a v závere žaloby uviedol, že považuje zdôvodnenie výšky uvedenej pokuty prvostupňovým správnym orgánom za také, ktoré nezohľadňuje všetky relevantné kritéria pre jej uloženie upravené v a považuje v kontexte zistených nedostatkov udelenie pokuty vo výške 1 500 eur za neprimerane vysoké.

III.

Vyjadrenie žalovaného

14. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 11.05.2020 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Replika žalobcu

15. K vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe sa vyjadril právny zástupca žalobcu písomným stanoviskom zo dňa 31.07.2020, pričom navrhol žalobe vyhovieť a rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

V.

Závery správneho súdu

16. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

19. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa o inšpekcii práce 1. Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). 2. Inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 3. Zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie práce podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu. 4. Inšpekciu práce na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy vykonávajú ich orgány inšpekcie práce. 5. Inšpekcia práce podľa tohto sa nevykonáva

a) na pracoviskách Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu, b) v chránených priestoroch Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, c) na pracoviskách fyzickej osoby a právnickej osoby, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu) 6. Inšpekcia práce nie je dozor, ktorý vykonávajú príslušné orgány podľa osobitných predpisov

21. Podľa o inšpekcii práce inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa , 20 a osobitného predpisu.

22. Podľa o inšpekcii práce v znení účinnom v čase spáchania skutku, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto , z predpisov uvedených v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví najmenej 20 000 eur 2. smrť najmenej 33 000 eur.

23. Podľa o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmú na závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a opakované zistenie toho istého nedostatku.

24. Podľa tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.

25. Podľa bod. 1 na účely tohto zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

26. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

28. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

29. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa č. 31//2001 Z. z. účinného v čase spáchania skutku, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

32. Podľa , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

33. Podľa , na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky.

34. Podľa , pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

35. Podľa , zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Spôsob splnenia tejto obligatórnej zákonnej povinnosti bližšie upravuje ustanovenie , v zmysle ktorého zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu, viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľa môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

36. Správny súd v rámci vysporiadania sa so žalobnými námietkami v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že obsah jednotlivých žalobných bodov tvorí v zásade v celom rozsahu pôvodná odvolacia argumentácia žalobcu. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 20.11.2013 pod č. j. -125, rozsudok č. j. -74 zo dňa 22.01.2007 a rozsudok č. j. -56 zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov, ktoré majú právny argumentačný význam aj v prejednávanej veci.

37. V danom prípade správny súd hneď úvodom konštatuje, že k podstatnej časti žalobných námietok sa dostatočne zrozumiteľným a pomerne vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril už žalovaný v rámci odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a správny súd na tam uvedené závery v celom rozsahu odkazuje, keďže ich považuje za zrozumiteľné, vecne správne a zákonné.

38. Na doplnenie správny súd k jednotlivým žalobným dôvodom poukazuje na to, že pod pojmom „protiprávnosť“ možno všeobecne zahrnúť také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Znamená to, že konaním je porušená alebo nesplnená právna povinnosť vyplývajúca zo alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo uložená na jeho základe. Za všeobecné pojmové znaky správneho deliktu možno považovať najmä konanie alebo aj nekonanie, protiprávnosť, trestnosť, zodpovednú osobu a potom znaky deliktu sú ustanovené .

39. Ako vyplýva z ustanovenia o inšpekcii práce, výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, ktorému prináleží vykonávať okrem iného i dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov a kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Takto postupoval aj prvostupňový správny orgán v danej veci a o výsledku inšpekcie práce u žalobcu v dňoch 26.06.2019 až 29.07.2019 vyhotovil Protokol o výsledku inšpekcie práce č. IPV-42-38-2.3/P-E24,A22,25-19 dňa 26.07.2019, ktorý bol prerokovaný so zástupcom účastníka konania, teda s konateľom spoločnosti žalobu Q. P. a tento prevzal protokol osobným podpisom dňa 29.07.2019. Žalobca, ako je zrejmé z podanej žaloby sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného s poukazom na to, že uvedené rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Argumentuje hlavne tým, že neporušil ustanovenie ods.

1 a správne orgány rozhodli v rozpore s ustanovením , ako aj až e)

40. Jednotlivé ustanovenia vyššie citované správnym súdom o inšpekcii práce upravujú jednotlivé povinnosti, ktoré vyplývajú pre zamestnávateľa pri zistení porušenia pracovnoprávnych a mzdových predpisov a na základe uvedených ustanovení môže správny orgán uložiť v rámci administratívneho trestania sankciu podľa príslušného . Správny súd argumentuje ďalej, že zásady správneho trestania na území Slovenska nie sú upravené samostatným procesným predpisom, preto súdy, ako aj správne orgány sú viazané rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva a podľa jeho judikatúry administratívne trestanie má trestnoprávny charakter. Pri rozhodovaní vo veciach správneho trestania je rozhodujúce dodržanie základných princípov a zásad správneho trestania orgánom verejnej správy i súdom, kde okrem vymedzenia skutkovej podstaty správneho deliktu taká by ním sama o sebe bola naplnená požiadavka článku 49 v spojení s článkom 152 ods. 4 , je dôležitým interpretačným nástrojom pre správne orgány. Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (91) 1 z 13. februára 1991 o správnych sankciách, podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania trestných sankcií s tým, že správny postih protiprávneho konania možno uplatniť len v primeranej lehote.

41. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že v oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanovuje platný zákon. Správnym deliktom nemôže byť akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí byť protiprávne konanie a to aj vtedy, keď zákon nevyžaduje zavinenie, ale predpokladá objektívnu zodpovednosť. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa je vylúčená a správny súd ďalej zdôrazňuje, že pokiaľ sa vyskytnú po vykonaní dôkazov pochybnosti, je nutné rozhodnúť v prospech fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

42. Vzhľadom na uvedené podľa názoru správneho súdu žalobca si nesplnil právnu povinnosť vyplatenia mzdy riadne a včas pri skončení pracovného pomeru u zamestnanca U. Q. a E. Q., s ktorými mal uzavretú písomnú pracovnú zmluvu aj s príslušnými dodatkami. Žalobca tak naplnil pojmový znak protiprávnosti podľa ustanovenia o inšpekcii práce. Správny súd je toho názoru, že správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s a procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci, pričom procesnoprávny rámec predstavoval predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu podľa jednotlivých článkov , ako aj Dohovoru, konkrétne čl. 46 a nasledujúce a článok 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. Preto správny súd žalobné dôvody o nepreskúmateľnosti rozhodnutia o nedostatku dôvodov, ako aj o zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy, ktoré podľa žalobcu malo byť nedostačujúce, nevzal ako správne a tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

43. Zároveň správny súd argumentoval tým, že tak prvostupňový správny orgáno, ako aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaný, sa dostatočne vysporiadali správne orgány s ďalším porušením, ktorý bol kvalifikovaný ako porušenie ustanovenia u žalobcu na základe vykonanej inšpekcie zameranej na kontrolu dodržiavania právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Zo záverov uvedených v protokole z výkonu inšpekcie bezpochyby vyplývalo, že žalobca sa ako zamestnávateľ dopustil uvedeného porušenia ustanovenia , pretože ako vyplýva z uvedeného ustanovenia, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkým zmenách stravovania zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu... Spôsob splnenia tejto obligatórnej zákonnej povinnosti bližšie upravuje ustanovenie , podľa ktorého zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla, vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v prípade pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného ustanovenia bezpochyby vyplýva, že zamestnávateľ, t. j. žalobca porušil povinnosť zabezpečiť zamestnancovi E. Q. v mesiaci

marec, apríl a máj 2019 stravovanie v zmysle zásad správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti, pričom uvedenému zamestnancovi neboli poskytnuté stravné lístky za mesiac marec, apríl a máj 2019 tak, ako to stanovuje uvedené ustanovenie v , .

44. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancom prostredníctvom predaja stravných lístkov alebo stravovacích poukážok na celý nasledujúci kalendárny mesiac, musí ich zabezpečiť v takom počte, aby si zamestnanec použitím stravného lístka alebo stravovanej poukážky mohol zabezpečiť odber alebo zakúpenie stravy v deň, kedy mu na poskytnutie stravy vznikol nárok na stravovanie. V praxi sa väčšinou stravné lístky alebo stravovacie poukážky poskytujú preddavkovo (dopredu) tak, že vždy v ďalšom mesiaci sa nárok upraví o počet dní, za ktoré v predchádzajúcom mesiaci zamestnancovi nárok nevznikol; ak zamestnanec nemal v predchádzajúcom mesiaci nárok na stravu, stravné lístky alebo stravovacie poukážky mu za tieto dni ostali k dispozícii. Pokiaľ zamestnanec môže využiť stravné lístky, ktoré mu zostali z predchádzajúceho mesiaca, je možné maximálny počet stravných lístkov na ďalší mesiac znížiť o počet lístkov, ktoré zamestnancovi boli vydané v predchádzajúcom období, ale nárok na poskytnutie stravy mu nevznikol. Tento spôsob je možné uplatniť iba v prípade, ak v prvom mesiaci uplatňovania takéhoto systému boli zamestnancovi preddavkovo poskytnuté stravné lístky alebo stravovacie poukážky v plnom počte a zamestnanec môže v nasledujúcom mesiaci použiť stravné lístky alebo stravovacie poukážky, ktoré mu zostali z predchádzajúceho mesiaca; v tomto prípade nejde o spätné určovania nároku na stravné lístky.

45. Ďalším zo spôsobov riešenia môže byť aj predaj stravných lístkov v mesačných intervaloch podľa počtu dní, počas ktorých v predchádzajúcom mesiaci vznikol zamestnancovi nárok na stravu. Tento spôsob vychádza z predpokladu , že sa nedá vopred určiť, na koľko stravných lístkov vznikne zamestnancovi nárok v nasledujúcom mesiaci. Aj pri takomto spôsobe riešenia stravovania zamestnancov však zamestnávateľ musí zabezpečiť, že zamestnanec, ktorý v pracovný deň splnil ustanovenú podmienku pre vznik nároku na poskytnutie stravy, bude mať k dispozícii stravný lístok alebo stravovaciu poukážku na odber alebo zakúpenie jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny. Zabezpečovať stravovanie zamestnancov je možné len v reálnom čase, v ktorom zamestnanec splnil podmienky pre vznik nároku na stravovanie; tento princíp vylučuje možnosť „spätného“ poskytovania stravy, čo sa vzťahuje aj na dodatočné poskytnutie stravných poukážok. Vyššie uvedené princípy poskytovania stravovania sa musia dodržať pre všetkých zamestnancov, to znamená, že aj pre nových zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania, napr. od začiatku mesiaca, ale aj v priebehu mesiaca. Ak sa stravné lístky zamestnancov vydávajú spravidla v určený deň (dni) pred začiatkom nasledujúceho mesiaca, je potrebné osobitne riešiť spôsob zabezpečenia stravných lístkov pre týchto novoprijatých zamestnancov; aj títo zamestnanci musia mať zabezpečené stravovanie v reálnom čase, t. j. v priebehu pracovnej zmeny, počas ktorej im vznikol nárok na stravovanie. Pre aplikačnú prax je jednoduchší spôsob poskytovať stravné lístky alebo stravovacie poukážky preddavkovo dopredu (v počte pracovných dní) tak, že v ďalšom mesiaci sa nárok upraví o počet dní, za ktoré v predchádzajúcom mesiaci zamestnancovi nárok nevznikol. Pri všetkých uvedených spôsoboch a formách zabezpečenia stravovania musí zamestnávateľ dodržať zásadu, že zamestnanec musí mať k dispozícii stravný lístok v deň, kedy mu vznikol nárok na stravovanie.

46. Podľa je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ môže túto povinnosť splniť zabezpečením stravovania pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. V takomto prípade zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky podľa . Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške podľa . Príspevky na stravovanie poskytnuté za podmienok ustanovených v sú v zmysle o dani z príjmov daňovým výdavkom. V prípadoch, ak zamestnávateľ poskytne stravovacie poukážky spätne (pozadu), nesplnil povinnosť zabezpečenia stravovania pre zamestnancov vyplývajúcu zo , a preto vynaložené výdavky zamestnávateľa nie sú ani daňovými výdavkami.

47. Správny súd argumentuje tým, že Z. z . v sa venuje stravovaniu zamestnancov tým, že sa zameriava na to, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti... Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby... Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok (stravný lístok), len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom... Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Z daného teda logicky vyplýva, že ak má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť stravovanie v daný deň, ak zamestnanec odpracuje viac ako 4 hodiny, tak ak ho zabezpečí nemôže, má mu poskytnúť stravný lístok až p zmene. Toto nariadenie by však nebolo dodržané v tom prípade, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné lístky spätne, čo v danom prípade preukázané nebolo.

48. V prípade skončenia pracovného pomeru so zamestnancom je zamestnávateľ povinný mzdu splatnú ku dňu skončenia pracovného pomeru vyplatiť zamestnancovi v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodli na výplate mzdy v inom termíne, avšak najneskôr v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. Ustanovenie o povinnosti vyplatiť mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodli inak, v praxi spôsobuje aplikačné problémy, najmä ak spracovanie miezd pre zamestnávateľa zabezpečuje externý dodávateľ. V každom prípade zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru musí vyplatiť splatnú mzdu najneskôr v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

49. Na základe uvedených skutočností má preto správny súd za bezpochyby preukázané, že správne orgány postupovali v súlade s , so a vydali rozhodnutia, ktoré sú preskúmateľné, pretože sú náležite odôvodnené a správne orgány vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu, sú dostačujúce pre riadne posúdenie veci, pričom z uvedeného skutkového stavu vyvodili správny právny záver o porušení povinností žalobcu.

50. Čo sa týka odôvodnenia výšky stanovenej sankcie, s poukazom na príslušné ustanovenie , jej výška bola náležite odôvodnená s poukazom na výchovnú, ako aj represívnu úlohu. Uvedenú sankciu náležite odôvodnil tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný vo svojom rozhodnutí.

51. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok dôvodov, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav, správny súd je práve opačného názoru, pretože k uvedeným námietkam žalovaný ako odvolací orgán sa vysporiadal, pričom ustálil prvostupňový správny orgán skutkový stav na základe dostatočne vykonaných dôkazov, počas ktorých zistil správny orgán porušenie povinnosti žalobcu, konkrétne ustanovenie , , , ako aj .

52. K námietkam nedostatočného odôvodnenia preto správny súd uviedol, že z ustálenej judikatúry tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práva záujmov jednotlivcov je základným prvkom systému ochrany ľudských práv. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať a tak, aby bola právu, ktorého porušenie žalobca namieta, poskytnutá ochrana v medziach , ktorú tento článok vykonáva. Vykladať a aplikovať je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený.

53. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie vydané žalovaným, zodpovedá všetkým argumentom, na ktoré správny súd poukázal vyššie a rozhodnutia boli na základe dostatočne zisteného správneho stavu veci vydané a náležite odôvodnené. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je bezpochyby preukázané, že tento sa vyjadril ako odvolací orgán ku všetkým námietkam podaných v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobcom a poukázal na dôkazy, z ktorých vychádzal prvostupňový správny orgán, ako aj na úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov tento riadil. Žalovaný pritom rozhodol na základe preukázaných skutočností, ktoré boli obsahom výkonu inšpekcie u žalobcu v dňoch 26.06.2019 až 29.07.2019.

54. Na základe takto zisteného skutkového stavu a právnych skutočností uvedených v rozhodnutí tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu správny súd vyhodnotil žalobné dôvody žalobcu ako nespôsobilé a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia vzhľadom na neúspešnosť žalobcu a nenaplnenie obsahu ustanovenia , rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

56. Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.