Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžk/22/2020

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): J. J., narodený XX.XX.XXXX, t.č. ÚVTOS a ÚVV Ilava, právne zastúpený advokátom: JUDr. Jakub Bílek, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, 813 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GRZVJS-4-687/21-2016 zo dňa 14.07.2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -51 zo dňa 23. januára 2020, takto

rozhodol:

Návrh sťažovateľa na prerušenie konania sa z a m i e t a.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -51 zo dňa 23. januára 2020 sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č. k. -51 zo dňa 23. januára 2020 (ďalej aj ako „uznesenie“) o správnej žalobe žalobcu zo dňa 07.12.2016 rozhodol tak, že konanie vo veci zastavil, ďalej rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Trenčíne a zároveň o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia krajský súd poukázal na ustanovenie (ďalej ako „“) ako na ustanovenie upravujúce negatívnu enumeráciu rozhodnutí a opatrení, ktoré prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú.

3. Podľa názoru krajského súdu, v súdenej veci ide o prípad, ktorý spadá pod ustanovenie , keď dospel k záveru, že rozhodnutie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej ako „ZVJS“), ktorým bol žalobca premiestnený z jedného ústavu na výkon trestu odňatia slobody do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody - podľa o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov - je opatrením, prostredníctvom ktorého ZVJS zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní, t.j. generálny riaditeľ nerozhoduje v oblasti verejnej správy. Krajský súd ustálil, že rozhodovanie generálneho riaditeľa o premiestnení žalobcu (odsúdeného) je činnosťou týkajúcou sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody a patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestného charakteru a nie je možné ju považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy.

4. V súvislosti s právomocami žalovaného, poukázal krajský súd na o Zbore väzenskej a justičnej stráže a dospel k záveru, že žalovaný plní aj úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje alebo osobitný predpis, avšak podľa názoru krajského súdu, samotný neobsahuje ustanovenie, ktoré by stanovovalo pre zbor takéto úlohy na úseku štátnej správy. Podľa názoru krajského súdu, za rozhodnutia podliehajúce súdnemu prieskumu (na tomto úseku) je možné považovať rozhodnutia podľa ôsmej časti , kedy v týchto prípadoch ide o konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu (o disciplinárnej odmene, o disciplinárnom previnení, o náhrade škody, o zvýšených a zavinených trovách, o zhabaní veci) - (uznesenie NS SR sp. zn. ).

5. Správny súd poukázal na to, že „takéto rozhodnutia a postupy, prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody majú normatívny základ v trestnej oblasti a sú len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie takéhoto rozhodovania pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom“. V neposlednom rade formuloval krajský súd právny názor, že ani právo na súdnu ochranu - podľa rozhodovacej praxe ESĽP - nedeklaruje, že jediným spôsobom ochrany odsúdeného je ochrana v režime správneho súdnictva. Poukázal na to, že vo veci Ganci proti Taliansku išlo o taký prípad, v rámci ktorého z vnútroštátnej úpravy priamo vyplývalo, že súdna ochrana je zabezpečovaná v režime správneho súdnictva, čo však nie je súdený prípad. Z rozhodovacej praxe krajský súd poukázal ďalej na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne (sp. zn. ) zo dňa 06.06.2017, z ktorého vyplýva, že nie je vylúčené, aby sa žalobca domáhal súdnej ochrany mimo rámec správneho súdnictva, na „všeobecnom súde.“

6. Samotné postúpenie veci Krajskej prokuratúre v Trenčíne a teda vyslovenie neexistencie právomoci na konanie na strane krajského súdu - odôvodnil správny súd tým, že jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone dozoru podľa o prokuratúre zahŕňajú aj oprávnenie prokurátora zrušiť rozhodnutie, na základe ktorého bol odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom. Z uvedeného vyplýva, že prokuratúra má právomoc preskúmať a prípadne aj zrušiť uvedené rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti, v prípade, že bude zistené, že nebolo vydané v súlade so zákonom resp., že jeho ďalšie uplatňovanie nie je v súlade so zákonom a predstavuje nezákonný zásah do práv a slobôd žalobcu, ktorý je toho času stále vo výkone trestu odňatia slobody. Nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone dozoru, sú stanovené v o prokuratúre a patrí medzi sem aj povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

II.

Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej

7. Proti uzneseniu krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca. Žalobca v procesnom postavení kasačného sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) podanú kasačnú sťažnosť odôvodnil právnymi a skutkovými okolnosťami odkazujúc na (ďalej aj ako „SSP“) a . Zároveň požiadal o prerušenie konania na kasačnom súde podľa .

8. V konkrétnostiach dôvody kasačnej sťažnosti viazal sťažovateľ primárne na nasledovnú argumentáciu:

V kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru, krajský súd neskúmal a ani nespochybnil, že žalovaný svojím rozhodnutím zasiahol do práv sťažovateľa, avšak zastavením konania a tým, že vec postúpil prokuratúre, nie všeobecnému súdu, odňal sťažovateľovi právo na prístup súdu. Odkazujúc na odbornú literatúru (Števček, M. a kol. . Komentár. C. H. BECK, 2016, str. 118) vyjadruje sťažovateľ názor, že vec mala byť postúpená

civilnému súdu (podľa v spojení s ) tak, ako to uviedol správny orgán aj v ods. 18 odôvodnenia. Sťažovateľ uzneseniu vytýkal vady odôvodnenia, keď napr. podľa jeho názoru nie je zrejmé, prečo konkrétne je rozhodnutie generálneho riaditeľa vyňaté z režimu súdneho prieskumu podľa , keď sťažovateľ tvrdí, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je možné subsumovať ani pod jednu z kategórií uvedených v . Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej argumentuje, že ustanovenie o prokuratúre, ktoré umožňuje prokurátorovi zrušiť nezákonné rozhodnutie ZVJS bez ďalšieho neznamená, že je vo veci vylúčený súdny prieskum. Podľa názoru sťažovateľa, právny poriadok v tejto veci dáva sťažovateľovi (ako odsúdenému) viacero možností uplatnenia ochrany práv a právom chránených záujmov a je výlučne jeho vecou, či využije jednu z týchto možností, viaceré z nich alebo všetky. Podľa názoru sťažovateľa (odkazujúc na rozhodovaciu prax ESĽP, Ústavného súdu SR, resp. českú judikatúru), konal krajský súd nezákonne, t.j. uplatnil zlý výklad súvisiacej právnej úpravy a zároveň porušil právo žalobcu na spravodlivý proces podstatným spôsobom, keď opatrenie žalovaného v konečnom dôsledku vyhodnotil ako opatrenie nepodliehajúce súdnemu prieskumu, a to tak v režime správneho súdnictva, ako aj v režime všeobecného súdnictva, pričom sám krajský súd v ods. 18 napadnutého uznesenia uvádza, že opatrenie by bolo preskúmateľné v režime všeobecného súdnictva. Z takto formulovanej kasačnej sťažnosti je možné vyvodiť, že sťažovateľ poukazuje aj na vnútorné rozpory v odôvodnení uznesenia, ako aj na vecnú nesprávnosť samotného záveru krajského súdu postúpiť vec Krajskej prokuratúre v Trenčíne, nie všeobecnému (civilnému) súdu.

9. Sťažovateľ sa kasačnou sťažnosťou domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave - č.k.: -51 zo dňa 23. januára 2020 a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie.

10. Súčasťou kasačnej sťažnosti je aj návrh sťažovateľa na prerušenie konania, ktorý návrh odôvodnil odkazom na , keď v čase rozhodovania kasačného súdu prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie kasačného súdu, a to konkrétne súdne konanie pred ESĽP - J. J. proti Slovenskej republike - č. 38321/2017. Predmetom tohto konania je údajne nesprávna prax správnych súdov, ktoré zastavujú konania o podaných žalobách sťažovateľa a súčasne vec postupujú prokuratúre, čím dochádza k odňatiu práva žalobcu na prístup k súdu. Ako ďalší dôvod pre prerušenie konania sťažovateľ navrhol, aby si kasačný súd v súlade s vyžiadal od ESĽP poradné stanovisko s otázkou, ktorú formuloval v kasačnej sťažnosti.

11. Naviac sťažovateľ v texte kasačnej sťažnosti navrhol, aby si kasačný súd doplnil z úradnej moci dôkazy a aby si vyžiadal od ESĽP stanoviská vo veciach, ktoré špecifikoval v texte kasačnej sťažnosti, keďže má za to, že tieto môžu mať vplyv na právne posúdenie veci sťažovateľa.

12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 29.05.2020, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou krajského súdu a z tohto dôvodu navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V konkrétnostiach svoj návrh na zamietnutie sťažnosti odôvodnil najmä nasledovnými skutočnosťami:

Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s postúpením veci Krajskej prokuratúre v Trenčíne a má za to, že nástroj písomného príkazu prokurátora (podľa o prokuratúre) na zrušenie alebo pozastavenie nezákonného rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánu zboru je právnym nástrojom, ktorým sa sťažovateľovi poskytuje ochrana jeho práv a právom chránených záujmov v rámci výkonu trestu. V súvislosti s námietkou nepostúpenia veci všeobecnému súdu, ale prokuratúre poukazuje žalovaný na to, že podľa rozhodovacej praxe ESĽP je právo na prístup k súdu zachovaný aj v prípade, ak o podaní oprávneného subjektu nerozhoduje súd zaradený do bežnej súdnej sústavy, ale iný orgán, ktorý spĺňa obdobné predpoklady, aj keď formálne súdom nie je. Žalovaný má za to, že prokuratúra podmienku nezávislosti a nestrannosti v tomto smere spĺňa, a preto postúpenie veci prokuratúre vo svojej podstate znamená aj realizáciu práva na prístup k súdu. Žalovaný poukázal na to, že sťažovateľ sa zrušenia opatrenia, proti ktorému podal žalobu (spolu s iným opatrením generálneho riaditeľa ZVJS) domáhal aj na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej ako „GP SR“), pričom listom doručeným žalovanému dňa 07.04.2017 bolo oznámené, že podnet žalobcu zo dňa 17.12.2016, ktorého súčasťou

bolo aj opatrenie v súdenej veci vyhodnotené ako nedôvodné. Žalovaný poprel svoju pasívnu procesnú legitimáciu, keď uviedol, že Zbor väzenskej a justičnej stráže je ozbrojený bezpečnostný zbor. ZVJS teda nie je právnickou osobou, nemôže mať preto ani vlastnú právnu subjektivitu, z čoho vyplýva, že nemá ani procesnú subjektivitu účastníka konania. Podľa názoru žalovaného je potrebné vo veci - ako na ustálenú rozhodovaciu prax - prihliadať aj na to, že v minulosti už o premiestnení sťažovateľa identickým spôsobom rozhodnuté bolo (premiestnenie z ústavu Ilava do ústavu Kráľová), pričom aj proti tomuto opatreniu sťažovateľ podal správnu žalobu (vec vedená pod sp. zn. , Krajský súd v Bratislave), ktorá bola vybavená rovnakým spôsobom, ako je tomu v súdenej veci. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ kasačnú sťažnosť nepodal. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že predmetnú otázku je potrebné považovať v rozhodovacej praxi za ustálenú.

13. V súvislosti s návrhom sťažovateľa na prerušenie konania má sťažovateľ za to, že tento je neopodstatnený. Má za to, že prípadné prerušenie konania by predstavovalo len účelové predĺženie súdneho konania vo veci.

III.

Konanie na kasačnom súde, vybrané časti administratívneho spisu

14. Prejednávaná vec bola dňa 15.06.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn.: . S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.

15. Pred rozhodnutím vo veci samej sa kasačný súd oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého poukazuje na nasledovné relevantné skutkové a právne okolnosti: Žalovaný opatrením zo dňa 14.07.2016 (č.: GRZVJS-4-687/21-2016) rozhodol o premiestnení sťažovateľa z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava. Návrh na premiestnenie sťažovateľa podal Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov (list zo dňa 13.07.2016). Sťažovateľ podaním zo dňa 17.12.2016 podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu generálneho riaditeľa ZVJS v súvislosti s jeho rozhodnutím o premiestnení sťažovateľa z ústavu v Leopoldove od ústavu v Ilave. Prípisom zo dňa 04.04.2017 prokurátor GP SR (č. listu: IV/2 Gn 180/16/1000-9) doručeným žalovanému dňa 07.04.2021 ustálil, že podnet sťažovateľa na nezákonnosť špecifikovaného rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktoré sťažovateľ napadol žalobou v súdenej veci, je nedôvodný.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas ( ), oprávnenou osobou na jej podanie ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná ( ), má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti ( ).

17. Úlohou najvyššieho správneho súdu bolo v kasačnom konaní posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní žaloby sťažovateľa vo vzťahu k opatreniu generálneho riaditeľa ZVJS o premiestnení sťažovateľa z ústavu v Leopoldove do ústavu v Ilave dospel k záveru, že toto opatrenie nespĺňa podmienky pre meritórny prieskum v režime správneho súdnictva, konanie vo veci zastavil a vec postúpil Krajskej prokuratúre v Trenčíne.

IV.

Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

18. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (písm. b/), opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (písm. c/).

19. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

23. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

24. Podľa , správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa .

25. Podľa dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

26. Podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

27. Podľa , prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

28. Podľa prokurátor je povinný písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2, alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

29. Podľa pri vykonávaní dozoru je prokurátor oprávnený preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom, žiadať od zamestnancov orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odsekoch 1 a 2 potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody osôb držaných v mieste, ktorého správu tieto orgány vykonávajú.

30. Podľa , na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.

31. Kasačný súd poukazuje na nesprávny predpoklad sťažovateľa, ktorý sa domnieva, že krajský súd (ako správny súd) nemá v rámci konania o podanej žalobe inú možnosť ako vec (v prípade, že zistí, že nie je sám príslušný na konanie), postúpiť všeobecnému súdu (k tomu pozri str. 3, predposledný a posledný odsek sťažnosti). Najvyšší správny súd SR v tejto súvislosti poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi pojmami „právomoc“ a „príslušnosť“. Podľa „(1) Ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.“. Slovo „orgán“ použité v danej právnej norme nepochybne zahŕňa akýkoľvek orgán verejnej moci, nielen súd. Z uvedeného vyplýva, že v rámci skúmania podmienok konania krajský súd najskôr preskúma, či predmet žaloby spadá do právomoci súdov a ak zistí, že tomu tak nie je, vec postúpi inému orgánu (v súdenom prípade prokuratúre).

32. Vzhľadom na uvedené má kasačný súd za to, že nie je „per se“ pochybením správneho súdu, ak vec, ktorá je predmetom žaloby, postúpi inému orgánu verejnej moci stojacemu mimo súdnej sústavy. Naopak, nezákonnosťou by bol taký stav, kedy by správny súd vec nepostúpil inému orgánu verejnej moci a rozhodoval by o nej v merite, keďže by týmto konaním prekročil rozsah právomocí zverených správnemu súdu zákonom.

33. Túto námietku sťažovateľa preto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

34. Kasačný súd sa stotožnil s námietkou sťažovateľa v súvislosti s kvalitou odôvodnenia krajského súdu.

35. V zhode s názorom sťažovateľa, aj kasačný súd má za to, že uznesenie pôsobí zmätočne, keď krajský súd jednoznačne neodôvodnil, ktoré ustanovenie sa vzťahuje na opatrenie generálneho riaditeľa ZVJS, ktoré malo byť predmetom súdneho prieskumu, keď v ods. 7 odôvodnenia krajský súd odkazuje na a v odseku 8. odôvodnenia odkazuje na a zároveň sa v ďalších ustanoveniach odôvodnenia už kategorizácii predmetu prieskumu nevenuje.

36. Naviac, už zo správnej žaloby je zrejmé, že sťažovateľ poukazoval na to, že žalovaný podľa jeho názoru spĺňa vymedzenie pojmu orgán verejnej správy, resp. orgán štátnej správy, avšak krajský súd v rámci rozhodovania vo veci skúmal pojem orgánu verejnej správy a to, či žalovaný túto podmienku spĺňa len podľa , resp. Ak však v ods. 18 odôvodnenia krajský súd dospel k záveru, že žalovaný nie je orgánom verejnej správy (v rozsahu predmetu prieskumu), z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, že by obsah tohto pojmu skúmal aj v kontexte , ktoré ustanovenie obsahuje vymedzenie pojmu „orgán verejnej správy“ pre účely (a nadväzujúceho súdneho prieskumu v režime správneho súdnictva). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že vymedzenie pojmu „orgán verejnej správy“ podľa osobitnej právnej úpravy a vymedzenie tohto pojmu pre účely súdneho prieskumu podľa nemusia byť obsahovo totožné. Krajský súd pritom ani nezahrnul do primárnych zákonných ustanovení, z ktorých vychádzal v rámci rozhodovania vo veci.

37. Podľa názoru kasačného súdu je nepochybne potrebné rozlišovať medzi situáciami, kedy žalobou napadnuté opatrenie nie je predmetom súdneho prieskumu v režime správneho súdnictva, pretože nebolo vydané orgánom verejnej správy (podľa ) a situáciou, kedy ide o rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, avšak toto je vylúčené zo súdneho prieskumu z iných dôvodov podľa .

38. Za daných okolností potom v zhode so sťažovateľom aj kasačný súd má za to, že krajský súd mal v odôvodnení napadnutého uznesenia jednoznačne odôvodniť, pod ktoré ustanovenie subsumoval žalobou napadnuté uznesenie, keď odkazuje na aj , avšak zároveň z ďalších častí odôvodnenia vyplýva, že žalobou napadnutý akt ani nepovažuje za akt orgánu verejnej správy, (pričom v tomto prípade je potom irelevantné odkazovať na ustanovenie ).

39. Kasačný súd sa stotožnil aj s tou námietkou sťažovateľa, v ktorej tento poukázal na vnútorný rozpor v odôvodnení uznesenia v tom zmysle, že krajský súd v odseku 18. odôvodnenia pripúšťa, že na súdny prieskum vo veci by bol príslušný všeobecný súd, avšak následne vo výroku uznesenia určuje, že po právoplatnom zastavení konania bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Trenčíne. Kasačný súd v tomto kontexte nedeklaruje, že záver krajského súdu o postúpení veci Krajskej prokuratúre v Trenčíne je a priori nesprávny, je však zrejmé, že ak v jednej časti odôvodnenia správny súd pripustil, že sťažovateľovi by mohla byť vo veci poskytnutá súdna ochrana prostredníctvom všeobecného súdu (a odkazuje pritom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. ), mal v ďalších častiach odôvodnenia uviesť aj to, prečo napriek tomu vec nepostupuje všeobecnému súdu, t.j. mal vymedziť nielen argumentáciu, pre ktorú vec postupuje prokuratúre, ale uznesenie malo obsahovať aj odôvodnenie, prečo vec nie je relevantné postúpiť všeobecnému súdu. Toto sa javí ako relevantné aj v rozsahu tej kasačnej námietky, kde sťažovateľ namieta, že ochrana práv a právom chránených záujmov sťažovateľa právnymi nástrojmi podľa o prokuratúre nevylučuje uplatňovanie aj iných právnych nástrojov (napr. konanie pred súdom) zo strany sťažovateľa.

40. Odôvodnenie krajského súdu sa tak javí ako nepreskúmateľné a zmätočné.

41. Podľa ust. , ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy veci vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

42. S odkazom na vyššie uvedené, v ďalšom konaní krajský súd opätovne rozhodne o podanej žalobe, pričom v odôvodnení rozhodnutia uvedie ak o nej nerozhodne meritórne, prečo tak neurobil, najmä uvedie, či žalovaný je orgánom verejnej správy alebo nie je orgánom verejnej správy (a to aj podľa ), ak je žalovaným vydané opatrenie, opatrením orgánu verejnej správy a zároveň spadá do jednej z kategórií negatívnej enumerácie podľa , krajský súd uvedenie, pod ktorú kategóriu týchto opatrení/rozhodnutí žalobou napadnuté opatrenie subsumoval a prečo, ďalej odôvodní aj to, prečo vec nepostúpil všeobecnému (civilnému) súdu. Naviac sa krajský súd vysporiada s tým, či má na rozhodnutie krajského súdu vplyv skutočnosť, že vo veci, ktorá je predmetom žaloby, už existuje výsledok preskúmania o prokuratúre, keď v súdnom spise je založený prípis GP SR, z ktorého vyplýva, že podnet sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti jeho preloženia z ústavu Leopoldov do ústavu Ilava je nedôvodný (pozn.: tento stav existoval už v čase vydania napadnutého uznesenia vo veci, keď táto informácia a listina bola krajskému súdu doručená žalovaným v priebehu konania).

43. Krajský súd sa zároveň v ďalšom konaní vysporiada s námietkou žalovaného prezentovanou vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, že tento nie je pasívne legitimovaným na konanie (na strane žalovaného) z dôvodu absencie príslušnej subjektivity.

44. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že týmto rozhodnutím nezrušuje uznesenie krajského súdu z dôvodu, že by toto bolo vecne nesprávne, ale z dôvodu, že odôvodnenie uznesenia vykazuje také vady viažuce sa k právam a právom chránených záujmov sťažovateľa, že tieto je potrebné reparovať novým rozhodnutím krajského súdu s vyššou mierou presvedčivosti (a to vo vzťahu ku všetkým relevantným okolnostiam, resp. výrokom uznesenia).

45. Kasačný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľa na prerušenie konania dospel k záveru, že dôvody na prerušenie konania v súdenej veci podľa , ako ani podľa splnené nie sú, keď kasačný súd vyhodnotil, že konanie pred ESĽP v súvisiacej veci nemá takú povahu, ktorá by opodstatňovala prerušenie konania v tejto veci, keďže kasačný súd bol spôsobilý vo veci rozhodnúť aj bez právnych záverov ESĽP, ktoré by v sťažovateľom špecifikovaných veciach mohli byť v budúcnosti vyslovené. Kasačný súd z tých istých dôvodov neidentifikoval okolnosti, pre ktoré by sa mal obrátiť na ESĽP podľa .

46. V súvislosti s doplnením dokazovania, ktoré navrhol sťažovateľ vykonať „z úradnej moci“ kasačný súd uvádza, že vzhľadom na právnu úpravu a princípy vlastné kasačnému konaniu podľa príslušných ustanovení , dokazovanie vo veci nedopĺňal. Keďže danú formuláciu vyhodnotil kasačný súd ako všeobecný podnet sťažovateľa, nie ako kvalifikovaný návrh, keďže sám sťažovateľ navrhuje, aby k doplneniu dokazovania došlo „z úradnej moci“, nereaguje kasačný súd na uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

47. O trovách konania rozhodne podľa ust. krajský súd v súlade s v spojení s samostatným uznesením.

48. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.