Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/58/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v spore žalobkyne: R. W., N.. XX.XX.XXXX, X. XXX/X, Bratislava, právne zast.: Šoltýs & Korniet, s.r.o., Brnianska 3725/43, Bratislava, IČO: 36 869 694, proti žalovanej: J. B., N.. XX.XX.XXXX, M. XX, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zabezpečenie dôkazov,

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd návrh žalobkyne na zabezpečenie dôkazov z a m i e t a.

III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa dňa 26.10.2021 doručila súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v nasledujúcom znení:

„Žalovaná je povinná zdržať sa nakladania s nasledovnými nehnuteľnosťami, evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre k. ú. Staré Mesto, obec BA-m.č. STARÉ MESTO, okres Bratislava I, a to:

- pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/ X, o výmere 291 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;

- pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/ X, o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;

- pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/ X, o výmere 12 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;

- pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/ X, o výmere 51 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;

- pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/ X, o výmere 19 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;

- pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX, o výmere 153 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;

- stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX, o výmere 153 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, popis stavby: DOM; (ďalej len ,,nehnuteľnosti“), najmä je povinná zdržať sa akýchkoľvek scudzovacích prevodov predmetných nehnuteľností alebo akéhokoľvek ich zaťaženia, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol odôvodnený na tom skutkovom základe, že otec žalobkyne J.. M. B., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, Bratislava mal mať v čase pred uzavretím manželstva so žalovanou vo výlučnom vlastníctve nehnuteľnosti uvedené v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa uviedla, že jej otec mal dňa 06.12.2019 úraz, pri ktorom došlo k vážnemu poškodeniu jeho lebky a následnému krvácaniu do mozgu, čo si vyžiadalo hospitalizáciu a časovo náročnú liečbu a rekonvalescenciu, pričom podľa žalobkyne v dôsledku úrazu jej otec utrpel rozsiahle fyzické a psychické poranenia s trvalými následkami v mentálnej rovine. Žalobkyňa tvrdila, že jej otec nevie dostatočne spoľahlivo rozpoznať dôsledky svojich nie bežných právnych úkonov, nespoznáva osoby z jeho rodinného kruhu a nepamätá si niektoré udalosti zo svojho života. Ďalej mala za to, že jej otec v čase pred úrazom vyjadril vôľu, aby dané nehnuteľnosti po jeho smrti boli predmetom dedičstva,

t.j. aby ich zdedili jeho dve dcéry - žalobkyňa a dcéra žalovanej. Žalobkyňa tiež tvrdila, že v roku 2021 zistila, že sporné nehnuteľnosti sú v príslušnom katastri nehnuteľností evidované na žalovanú na základe Darovacej zmluvy č. V-25755/2021 zo dňa 13.09.2021 (ďalej ako ,,darovacia zmluva“), pričom k prevodu nehnuteľností z otca na žalovanú došlo v čase po úraze. Uviedla, že v konaní vo veci samej bude namietať absolútnu neplatnosť týchto scudzovacích úkonov, a to najmä pre absenciu vôle jej otca a pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu možného zneužitia jeho aktuálneho mentálneho a fyzického stavu. Tvrdila, že nemala žiadnu vedomosť o prevodoch nehnuteľností na žalovanú a v čase po úraze jej nebol známy ani žiadny plánovaný prevod nehnuteľností z jej otca na žalovanú. Zároveň mala za to, že podľa aktuálnych informácii je nepochybné, že žalovaná má v úmysle ďalej scudziť predmetné nehnuteľnosti, o čom svedčí inzerát na predaj pozemkov, ktoré sú súčasťou balíka nehnuteľností, a preto podľa žalobkyne existuje bezprostredná obava o tom, že nehnuteľnosti budú prevedené na ďalšie tretie osoby. Zároveň žalobkyňa v rámci návrhu na neodkladné opatrenie uviedla, že má v úmysle podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, že vlastníkom nehnuteľností je otec žalobkyne.

2.1. Za rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa považovala skutočnosť, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať, najmä prípadným scudzením, zaťažením alebo iným právnym úkonom zo strany žalovanej k nehnuteľnostiam by došlo k sťaženiu nároku žalobkyne. Mala za to, že nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany jej práv, resp. ochrany vlastníckeho práva jej otca. Bola názoru, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže si voči žalovanej primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Zároveň uviedla, že nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom neobmedzí žalovanú, pretože podľa žalobkyne žalovaná nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam platne a tie nepatria ani do bezpodielového spoluvlastníctva manželov jej otca a žalovanej.

3. Žalobkyňa k návrhu pripojila inzerát na predaj nehnuteľností a vyznačenie nehnuteľností na katastrálnej mape. Následne súdu predložila svoj rodný list.

4. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Neodkladné opatrenie je výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním subjektu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej a nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje, s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti takéhoto opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie musí byť zároveň primerané nároku, mať s ním vecnú súvislosť a musí byť prípustné.

6. Súd z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z pripojených listinných dôkazov zistil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sú vo vlastníctve žalovanej, a to na základe právneho titulu - Darovacej zmluvy V-25755/2021 zo dňa 13.09.2021. Z inzerátu na predaj nehnuteľností mal súd za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sú na webovom portáli reality.sk uverejnené na predaj. Podľa rodného listu žalobkyne je jej otcom J.. M. B., N.. XX.XX.XXXX.

7. Súd sa v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal aj aktívnou vecnou legitimáciou. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ). Vyššie uvedený záver možno použiť aj v konaní o neodkladnom opatrení. Ustanovenie totiž medzi náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaraďuje aj otázku dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak zakladá nárok, ktorého ochrany sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ je povinný už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie tohto nároku. Z pravidla obmedzeného dokazovania, ktorým sa riadi konanie o neodkladnom opatrení, plynie, že tento nárok bude súd posudzovať s konečnou platnosťou spravidla až v rozhodnutí vo veci samej. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( ), musí mať v štádiu o jeho rozhodovaní ( ) vyriešenú otázku, či je tento nárok hodnoverne osvedčený. Hodnoverné osvedčenie znamená, že dôvodnosť a trvanie nároku musia byť vysoko pravdepodobné. Ak má súd pochybnosti o nároku, ktorý sa uplatňuje návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či ide o návrh pred začatím konania vo veci samej, počas konania a po jeho skončení), nemožno považovať za splnenú podmienku základnej náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súd musí tento návrh zamietnuť.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže vyhovieť. Súd mal za to, že žalobkyňa v prvom rade neosvedčila dôvodnosť a trvanie jej nároku voči žalovanej. Na podporu svojich tvrdení totiž predložila len rodný list, z ktorého súd zistil mená jej rodičov, ďalej inzerát z internetovej stránky reality.sk zo dňa 25.10.2021, z ktorej vyplýva, že sa nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ponúkajú na predaj, a odkaz na výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Staré Mesto, obec Bratislava - Staré Mesto, parcela reg. C č. XXXX/X, z ktorého je zrejmé, že žalovaná je vlastníčkou sporných nehnuteľností na základe Darovacej zmluvy V-25755/2021 zo dňa 13.09.2021. Uvedené však nepreukazuje a už vôbec neosvedčuje potrebu akéhokoľvek zásahu súdu do úpravy vzťahov medzi stranami sporu, keď žalobkyňa svoje tvrdenia ohľadom nepriaznivého zdravotného stavu jej otca, ktorý podľa jej udania trvá už od decembra 2019, neosvedčila, rovnako neosvedčila svoje tvrdenie, že by jej otec bol obmedzený na spôsobilosti na právne úkony, resp. či bol vôbec vlastníkom sporných nehnuteľností. Pretože tvrdenia žalobkyne zostali len v hypotetickej rovine, z jej tvrdení súd nemal za preukázanú ani jej aktívnu vecnú legitimáciu, potom nebolo možné takto uplatnenému nároku poskytnúť ochranu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď ňou označené dôkazy neosvedčujú naliehavosť, primeranosť a ani nevyhnutnosť takéhoto opatrenia. Súd v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zásadne nevykonáva dokazovanie, preto je povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia dostatočne presvedčivo osvedčiť svoj nárok, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu zo strany súdu, pretože neodkladné opatrenie nemožno nariadiť iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

9. Žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ani existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pretože pokiaľ žalobkyňa neosvedčila svoj nárok voči žalovanej, potom nie je možné dospieť k záveru, že inzerovanie nehnuteľností na predaj predstavuje stav bezprostredne hroziacej ujmy. Toho času hrozba ujmy z konania žalovanej vo vzťahu k žalobkyni nielenže nie je bezprostredná, ale v čase rozhodovania súdu je navyše len hypotetická. Bez osvedčenia naliehavosti situácie nemožno prijať záver, že žalobkyni hrozí vznik reálnej ujmy, ktorá je podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Procesné zabezpečenie má zároveň vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti na základe právneho titulu - darovacej zmluvy. Uvedené vyplýva z verejného registra -katastra nehnuteľností, v zmysle ktorého platí zásada materiálnej publicity katastra nehnuteľností, podľa ktorej údaje v katastri nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, kým sa nepreukáže opak ( o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam). Žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaná bola nadobudla nehnuteľnosti na základe absolútne neplatného právneho úkonu, neosvedčila ani svoj nárok, keďže nevystupovala ako účastník zmluvného vzťahu, rovnako neosvedčila obavu z možného nakladania s nehnuteľnosťami v jej neprospech a v neposlednom rade ani tvrdenie, že by jej otec bol pred darovaním vlastníkom nehnuteľností, resp. že jeho vôľa nakladať s nehnuteľnosťami nebola vážna. Hoci žalobkyňa súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj návrh na zabezpečenie dôkazov (s ktorým sa súd v ďalších bodoch tohto uznesenia vysporiadal), je nutné poznamenať, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný rozhodnúť v zákonnej 30-dňovej lehote, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno leží na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preto aj keby súd bol vyhovel návrhu na zabezpečenie dôkazov, v uvedenej zákonnej lehote by k posúdeniu duševného stavu otca žalobkyne znalcom nedošlo.

10. Keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné splnenie všetkých predpokladov, t. j. v prvom rade osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, je nepochybné, že táto podmienka v danom prípade splnená nebola. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. Žalobkyňa zároveň dňa 26.10.2021 doručila súdu aj návrh na zabezpečenie dôkazov, v ktorom žiadala:

„- uloženie povinnosti Odporkyni vydať do úschovy súdu Darovaciu zmluvu, na základe ktorej bolo zapísané vlastnícke právo Odporkyne k Nehnuteľnostiam a ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod číslom konania V-25755/2021 zo dňa 13.09.2021,

- ustanovenie znalca z odboru psychiatria za účelom posúdenia duševného stavu Otca Navrhovateľky v čase od 06.12.2019 do 13.09.2021, pričom znalec by mal odpovedať najmä na otázky: 1. Zistil znalec u J.. M. B., bytom M. XX, XXX XX Bratislava, N.. XX.XX.XXXX duševnú poruchu? Ak áno, nech uvedie, o akú duševnú poruchu konkrétne ide a ako sa u J.. M. B. prejavuje. 2. V prípade, že u J.. M. B., A. M. XX, XXX XX Bratislava, N.. XX.XX.XXXX je zistená duševná porucha, znalec uvedie, či táto duševná porucha vznikla v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 06.12.2019, resp. v príčinnej súvislosti so sprievodnými komplikáciami po úraze zo dňa 06.12.2019. 3.V prípade, že táto duševná porucha vznikla v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 06.12.2019, resp. v príčinnej súvislosti so sprievodnými komplikáciami po úraze zo dňa 06.12.2019, znalec uvedie, či bol J.. M. B., A. M. XX, XXX XX Bratislava, N.. XX.XX.XXXX schopný vnímať okolnosti a dôsledky svojho konania pri scudzovaní nehnuteľností alebo pri iných nie bežných právnych úkonoch v čase po úraze zo dňa 06.12.2019.“

12. Predmetný návrh na zabezpečenie dôkazov odôvodnila na rovnakom skutkovom základe ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zároveň tvrdila, že jej otec a žalovaná (jeho manželka) už dlhší čas žili oddelene, otec žalobkyne mal v úmysle požiadať o rozvod ich manželstva, resp. žiť oddelene od žalovanej. Ďalej uviedla, že sa toho času o jej otca stará práve žalovaná, s ktorou aj býva, pričom sa žalobkyňa z rodinných dôvodov nedokáže so svojím otcom fyzicky skontaktovať. Podľa žalobkyne jej žalovaná vedome a úmyselne obmedzuje osobný styk s otcom. Tvrdila, že z dôvodu, že nebola účastníkom zmluvy o prevode nehnuteľností na žalovanú, je podľa nej pred podaním žaloby vo veci samej nevyhnutné, aby súd zabezpečil zmluvu, na základe ktorej došlo k scudzeniu nehnuteľností, pretože iba tak je možné relevantne posúdiť zmluvu z hľadiska jej hmotnoprávnych predpokladov na platnosť a účinnosť v súlade s právnymi predpismi. Zároveň z dôvodu, že žalobkyňa nemá možnosť sa fyzicky stretnúť s jej otcom, je podľa nej nevyhnutné zabezpečiť účasť otca na odbornom vyšetrení alebo znaleckom dokazovaní za účelom zistenia jeho psychického stavu po úraze, ktorým by sa podľa nej preukázali vyššie uvedené tvrdenia o duševnom stave jej otca po úraze. Žalobkyňa tvrdila, že po tom, ako budú zabezpečené dôkazy v zmysle predmetného návrhu, sa podaním žaloby vo veci samej bude domáhať určenia, že nehnuteľnosti (uvedené v bode 1. tohto uznesenia) patria do vlastníctva jej otca z dôvodu absolútnej neplatnosti scudzovacích právnych úkonov, ktorými nehnuteľnosti mali prejsť do výlučného vlastníctva žalovanej, a to pre fyzický a psychický stav jej otca.

13. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

Podľa na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní.

14. Inštitút zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku prichádza do úvahy len na základe návrhu jednej zo strán sporu (príp. aj budúceho sporu), v ktorom musí byť zdôvodnená existencia obavy, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať vôbec (napr. svedok, ktorý má byť v konaní vypočutý, je smrteľne chorý a hrozí, že kým by sa jeho výsluch zrealizoval, zomrie) alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami (napr. svedok, ktorý má byť v konaní vypočutý, odchádza dlhodobo do cudziny). Tieto dôvody musia byť objektívne dané a nesmú vychádzať len zo subjektívneho pocitu navrhovateľa. To znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť existenciu dôvodnej obavy, že protistrana alebo iná osoba, ktorá má dôkaz/ dôkazný prostriedok u seba alebo ktorá ním disponuje, ho zničí alebo znemožní ho vykonať. V návrhu musí byť tiež identifikovaný konkrétny dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ktorý má byť zabezpečený.

15. Základným predpokladom pre vyhovenie návrhu na zabezpečenie dôkazu/ dôkazného prostriedku je existencia dôvodnej obavy, že neskôr dôkaz/dôkazný prostriedok nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Súd dospel k záveru, že v danej veci žalobkyňa existenciu takejto obavy neosvedčila. Vo vzťahu k zabezpečeniu listinného dôkazu - darovacej zmluvy, na základe ktorej žalovaná nadobudla nehnuteľnosti do vlastníctva, žalobkyňa nepreukázala a ani netvrdila, že by žalovaná, ktorá pravdepodobne disponuje predmetným dôkazom, vykonávala úkony smerujúce k jeho zničeniu alebo k znemožneniu tento dôkaz neskôr vykonať. Žalobkyňa odôvodňuje svoj návrh potrebou získania zmluvy o prevode nehnuteľností a ustanovením znalca z odboru psychiatria za účelom posúdenia duševného stavu jej otca, pričom obava žalobkyne spočíva v tom, že nemôže legálnou cestou zabezpečiť predloženie zmluvy o prevode nehnuteľností a rovnako tak nemôže zabezpečiť vypracovanie

znaleckého posudku na zistenie duševného stavu jej otca, zároveň tvrdí, že hrozí obava, že v konaní vo veci samej nebude možné vykonať navrhované dôkazy vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Súd mal za to, že žalobkyňou odôvodnená obava, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať alebo ho bude možné vykonať s väčšími ťažkosťami, nie je objektívne daná, vychádza len zo subjektívnej obavy žalobkyne. Žalobkyňa vo svojom návrhu žiadnym spôsobom neosvedčila, že existuje obava, že žalovaná resp. iná osoba zničí alebo znemožní vykonať zaobstaranie zmluvy o prevode nehnuteľností, najmä ak s poukazom na ustanovenie a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam príslušný okresný úrad, katastrálny odbor má k dispozícii zmluvu, na základe ktorej došlo k zápisu práva k nehnuteľnosti do katastra. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na ustanovenie znalca z odboru psychiatria za účelom zistenia duševného stavu jej otca po úraze, žalobkyňa rovnako žiadnym spôsobom nepreukázala, že by jej otec utrpel úraz, mal vážne fyzické a psychické problémy, pričom k úrazu podľa žalobkyne malo dôjsť ešte v roku 2019, a tak nie je zrejmé, či žalobkyňou tvrdený stav nastal. Súd na záver poznamenáva, že žalobkyni nič nebráni podať návrh na prípadné obmedzenie spôsobilosti jej otca na právne úkony, pokiaľ má za to, že vzhľadom na jeho stav je uvedené potrebné na ochranu jeho práv a záujmov. Toho času však súd nemal za preukázané, že nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie duševného stavu otca žalobkyne je odôvodnené, keďže z návrhu žalobkyne nie je zrejmé, že by takýto dôkaz nebolo možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

16. Súd vzhľadom na vyššie uvedené, keď podmienky na zabezpečenie žalobkyňou navrhovaných dôkazov a dôkazných prostriedkov neboli splnené, návrh na zabezpečenie dôkazu zamietol.

17. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , keďže z dôvodu zamietnutia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenie dôkazov bola žalovaná plne úspešná. Súd však žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže jej zo spisu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Bratislava I ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.