Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_45C-26-2021.pdf
PDF · 128.67 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobcu: POMO, s. r. o., IČO: 52 756 904, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpená JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, v spore o zaplatenie 66,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 66,- eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 66,- eur od 06.06.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 29.01.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 66,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 186,- eur od 06.06.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 24.05.2019 došlo k dopravnej nehode v Žiline, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Peugeot 207 SW, EČV: T., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený S. K.Ý., bytom M. M.B. XXX/XX, XXX XX Ž.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Mercedes Benz CLA, EČV: C., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Žalovaný poistnú udalosť eviduje pod č. XXXXXXXXXX. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla v autoservise, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 49/2020 zo dňa 27.04.2020, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Peugeot 208, EČV: T., za nájomné vo výške 39,- eur bez DPH a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur. Nájom náhradného vozidla trval od 27.04.2020 do 30.04.2020, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do doručenia krycieho listu zo strany žalovaného. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 04.05.2020, splatnú dňa 04.05.2020 na sumu 186,- eur bez DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 27.04.2020 do 30.04.2020, t.j. 4 dni. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený dňa 04.05.2020 odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla vo výške 186,- eur bez DPH spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 04.05.2020. Žalovaný listom zo dňa 22.05.2020 oznámil žalobcovi, že dňa 21.05.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že mu bude poskytnuté poistné plnenie vo výške 120,- eur s tým,
že neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo bola vzhľadom na typ vozidla upravená na 30,- eur s DPH. Krátenie poistného plnenia o poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla žalovaný nezdôvodnil. Dňa 27.05.2020 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 120,- eur. V ďalšom žalobca uviedol, že z dôvodu krátenia poistného plnenia je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorú aktívnu vecnú legitimáciu potvrdila i súdna prax v súvislosti s postúpením pohľadávky poškodeného na žalobcu. Predmetom postúpenia je existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Mal za to, že je možné postúpiť aj pohľadávku budúcu. Uviedol, že k zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. K dôvodnosti prenájmu motorového vozidla žalobca uviedol, že tento bol výsledkom poistnej udalosti
- dopravnej nehody, ktorú poškodený nezavinil, a nie dobrovoľného rozhodnutia poškodeného. Od poškodeného pritom nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy. Užívanie prenajatého náhradného motorového vozidla po rozhodnú dobu, t.j. až po doručenie oznámenia žalovaného o totálnej škode, bolo v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1Cob/85/2015). Poškodený si pritom prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným vozidlom, nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 27Cb/39/2012 zo dňa 06.06.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/134/2014 zo dňa 05.05.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/116/2018 zo dňa 12.12.2018). Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. Uviedol, že so zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní od dňa 06.06.2020, nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, t.j. po 21.05.2020. V súvislosti s uplatneným úrokom z omeškania poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/24/2020 zo dňa 27.03.2020, v ktorom rozhodnutí sa odvolací súd nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018.
3. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 08.02.2021 vydaním platobného rozkazu.
4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Namietal, že žaloba nespĺňa kritéria podľa §132 CSP, žalobca nešpecifikoval základné údaje napr. o vinníkovi škodovej udalosti a o samotnom priebehu škodovej udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia náhradného motorového vozidla. Zo zmluvy o nájme nie je zrejmé, kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára, nakoľko absentujú mená osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve pripojené. Nie je uvedené ani miesto odovzdania a prevzatia náhradného vozidla. Uviedol, že uvedenie presného dátumu skončenia nájmu v zmluve už pri jej uzatváraní zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti zmluvy, keď účastníci zmluvy nemohli mať pri jej uzatvorení vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať v budúcnosti, zmluva nemohla byť uzavretá 27.04.2020, ale najskôr 30.04.2020, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o existencii nájomného vzťahu. V ďalšom namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukázal na § 524 OZ, pričom bol názoru, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 OZ. Uviedol, že k úhrade faktúry nemohlo dôjsť na základe vzájomného zápočtu. Prejav vôle najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obdo 20/2007 zo dňa 29.01.2008. Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Namietal, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok. Uviedol, že uplatnený nárok
nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ani zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Ďalej uviedol, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení uvedený dôvod považoval za účelový. Poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 22.05.2020, v ktorom žalovaný zdôvodnil krátenie poistného plnenia s ohľadom na typ požičaného vozidla. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla. Ďalej žalovaný namietal uplatňovaný úrok z omeškania s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. Žalobca v replike odpor označil za nedôvodný a neopodstatnený. Uviedol, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na predmete nájmu a výške nájmu. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nevedeli, ako bude riešená poistná udalosť a ako dlho sa vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla. Zmluva sa uzatvára na začiatku nájmu pri odovzdaní vozidla. Nie je možno predpokladať dobu trvania nájmu. Dátum vrátenia vozidla sa do zmluvy vpisuje po ukončení nájmu. V čase uzatvorenia zmluvy o nájme sa strany dohodli a podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. Nárok odvodzoval od § 4 ods. 2 zákona o PZP. K nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla uviedol, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. K námietke žalovaného ohľadom výške denného nájomného, ktoré žalovaný krátil s poukazom na typ požičaného vozidla uviedol, že tento postup žalovaný podrobne nevysvetlil a v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy. Poukázal na cenové ponuky autopožičovní, z ktorých ponúk vyplýva denná sadzba nájomného za porovnateľné vozidlo vo výške 41,- eur s DPH (spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o.), 35,- eur (spoločnosť MK Car s.r.o.), alebo 43,20 eur (spoločnosť Setcar). V ďalšom uviedol, že z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (k uvedenému rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012 zo dňa 06.06.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/134/2014 zo dňa 05.05.2015). Pokiaľ ide o poplatok vo výške 30,- eur, žalobca argumentoval, že ide o jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme.
5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 18.11.2021. PZ žalovaného vzhľadom na pretrvávanie mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní s tým, že súhlasí s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalovaného. Uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Právny zástupca žalobcu vzhľadom na neprítomnosť žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP majú za to, že žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a len všeobecne s poukazom na ochorenie COVID-19, čo vzhľadom na právne normy SR upravujúce tzv. COVID automat nepovažoval za vážny dôvod neprítomnosti na pojednávaní. Súd návrh žalobcu nepovažoval za dôvodný a nemal dané splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný má právo, nie povinnosť byť na pojednávaní osobne účastný. Vzhľadom na pretrvávajúcu nepriaznivú epidemiologickú situáciu na Slovensku a skutočnosť, že žalovaný odkázal na svoje doterajšie vyjadrenia nemajúc ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania súd vyhodnotil, že žalovaný neúčasť na pojednávaní ospravedlnil včas (ospravedlnenie bolo súdu doručené 2 dni pred pojednávaním, čo je v danom prípade podľa súdu v dostatočnom časovom predstihu) a vážnymi okolnosťami (ktorou okolnosťou COVID-19 podľa súdu nepochybne je).
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zmluvou o nájme č. 49/2020 zo dňa 27.04.2020 žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca sa dohodli na nájme motorového vozidla Peugeot 208 od 27.04.2020 do 30.04.2020 so zmluvným nájomným 39,- eur. Jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla bol dohodnutý vo výške 30,- eur. Zároveň uzavreli protokol o prenájme náhradného vozidla č. 49/2020 a to vozidla Peugeot 208, ktoré bolo prevzaté dňa 27.04.2020 a dňa 30.04.2020 vrátené.
8. Žalobca vystavil poškodenému dňa 04.05.2020 faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 04.05.2020 na sumu 186,- eur bez DPH za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 49/2020, za obdobie od 27.04.2020 do 30.04.2020. Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur bez DPH.
9. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2020 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 186,- eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX vystavenej ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla Peugeot 208. Podľa čl. 5 Zmluvy vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali. Postupník si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet
10. Poškodený čestným prehlásením zo dňa 04.05.2020 vyhlásil, že mal od žalobcu prenajaté náhradné motorové vozidlo Peugeot 208 od 27.04.2020 do 30.04.2020, t.j. v trvaní 4 dní, z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti zo dňa 24.05.2020 v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Zároveň prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutý.
11. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 04.05.2020. Následne si žalobca u žalovaného listom zo dňa 04.05.2020 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky.
12. Žalovaný žalobcovi uhradil z titulu poistného plnenia sumu 120,- eur.
13. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
14. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
16. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 17. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
18. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení
19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
21. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
22. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
23. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
25. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Nárok žalobcu sa odvíja od ustanovenia § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z.z. ako aj z ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka. Spornou v konaní bola otázka aktívnej vecnej legitimácie, výška denného nájomného, ako aj nárok na poplatok za pristavenie motorového vozidla a nárok na úroky z omeškania.
29. Vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie okresný súd konštatuje, že dospel k záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.05.2020 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 186,- eur. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 04.05.2020. Zo Zmluvy o postúpení tak nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 186,- eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 186,- eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného-nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne
zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Zároveň súd dodáva, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka.
30. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z, podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody. Uvedenú skutočnosť ani žalovaný nerozporoval.
31. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného dostal do situácie, že bol nútený si prenajať náhradné vozidlo. Žalobca preukázal, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo od 27.04.2020 do 30.04.2020, počas jeho opravy v autoservise do doručenia krycieho listu. Žalobca podľa názoru súdu preukázal ujmu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla po dobu, po ktorú v dôsledku škodovej udalosti nemohol užívať svoje vlastné vozidlo. Uplatňovaná náhrada nákladov len reparuje poškodenému stav, keď nemôže svoje vozidlo užívať. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vlastného vozidla. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodený mohol používať vlastné motorové vozidlo.
32. Pokiaľ ide o dĺžku doby prenájmu náhradného motorového vozidla, súd mal vykonaným dokazovaním riadne preukázanú aj dobu prenájmu, pričom z listín, ako je Zmluva o nájme, Protokol o prenájme, Faktúra č. XXXXXXX a čestné prehlásenie poškodeného vyplýva dôvodnosť aj účelnosť dĺžky nájmu náhradného vozidla. Žalobca poskytuje náhradné vozidlo v prípade dopravnej nehody, kedy nie je zrejmé, ako dlho bude poškodené vozidlo v servise, a teda poskytuje vozidlo do doby opravy vozidla. Žalobca má tak právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla za celú dobu užívania náhradného motorového vozidla, t.j. od 27.04.2020 do 30.04.2020, tak ako si v žalobnom návrhu žalobca uplatnil. Poškodený má nárok na náhradu nájomného od nemožnosti používania svojho poškodeného vozidla, t. j. od odovzdania vozidla do opravy až do dňa, do ktorého bolo vozidlo v oprave v autoservise. Poškodený nevedel a ani nemohla ovplyvniť dĺžku opravy poškodeného vozidla. Žalovaný tiež namietal, že zmluva o nájme je uzavretá od 27.04.2020 do 30.04.2020, pričom dĺžku doby nájmu nemohli strany v danom čase predpokladať, čo zakladá pochybnosť o tom, či nebola uzavretá práve 30.04.2020. Súd konštatuje, že uvedený predpoklad žalovaného nemá oporu v zistenom stave. V prvom rade má súd za to, že v protokole o prevzatí a odovzdaní vozidla poškodeným sú zhodné dátumy prevzatia a odovzdania vozidla, t.j. 27.04.2020 a 30.04.2020. Na druhej strane, žalobca tvrdil, že pri podpise nájomnej zmluvy sú v zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne sa vloží len doba do kedy nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy
nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo.
33. K námietke žalovaného o tom, že pri podpisoch zmluvy nie je označenie osôb, ktoré ju podpisovali, súd uvádza, že pri podpisom zmlúv sú označené subjekty, ktoré ich podpisovali, t.j. označenie právnickej osoby - žalobcu ako prenajímateľa, totožný podpis sa nachádza pri označení žalobcu ako osoby odovzdávajúcej vozidlo nájomcovi a tiež pri označení postupníka na zmluve o postúpení pohľadávky. Obdobne je definovaná aj osoba poškodeného, kde je zhodný podpis pri označení nájomcu, postupcu a tiež je zhodný na čestnom prehlásení. Žalovaný nenamietal ani pravosť podpisu ani kompetenciu osoby, ktorá má oprávnenie konať za žalobcu, a tak mal súd uvedené za nesporné.
34. Pokiaľ namietal žalovaný výšku denného nájomného, súd konštatuje, že poškodený je obmedzený už samotným poškodením vozidla a nemá nijakú povinnosť po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu a porovnávať jednotlivé ponuky požičovní. Súd posúdil, že cena 39,- eur je bežná, obvyklá, primeraná. Opodstatnenosť tvrdenia žalovaného o neprimeranosti výšky nájomného nepreukázal ničím relevantným. Žalobca výšku denného nájmu náhradného vozidla preukázal cenníkmi iných autopožičovní v Žiline. Žalovaný k zníženiu výšky denného nájmu neposkytol podrobnejšie vysvetlenie, ani neprodukoval žiadne dôkazy. Súdu neuviedol ako dospel k sume 30,- eur/deň. Krátenie poistného plnenia v tomto smere nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi a ani argumentáciou, neurobil tak ani v samotnom oznámení o poistnom plnení ani v podanom odpore. Bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti takéhoto postupu. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany
- popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia. Na základe uvedeného súd posúdil aj tento nárok žalobcu za opodstatnený a za nutne a účelne vynaložené náklady.
35. Súd zároveň posúdil za odôvodnený aj jednorazový poplatok 30,- eur účtovaný prenajímateľom vozidla, nakoľko tento je opodstatneným nákladom, keď ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Jedná sa o náklady, ktoré by poškodený nemusel vynaložiť, keby nedošlo ku škodovej udalosti. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991). Poškodená jednorazový poplatok nesporne uhradila, a tak jej vznikla z titulu tejto úhrady (t.j. v súvislosti s dopravnou nehodou) škoda, ktorá je podľa názoru súdu jednoznačne krytá poistným plnením.
36. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 120,- eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 66,- eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 186,- eur - priznaná suma 120,- eur = žalovaná istina 66,- eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15
ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.
37. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie je jednotná a súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 06.06.2020. Ukončenie poistného šetrenia bolo dňa 21.05.2020, od nasledujúceho dňa, t.j. od 22.05.2020, začala žalovanému plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá uplynula dňa 05.06.2020. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 06.06.2020, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 66,- eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019 a sp. zn. 7 Co/153/2020 zo dňa 10.2.2021, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/33/2021 zo dňa 25.05.2021, sp.zn. 6Co/165/2020 zo dňa 27.01.2021, sp.zn. 7Co/51/2021 zo dňa 25.08.2021, sp.zn. 10Co/7/2021 zo dňa 30.06.2021 a sp.zn. 10Co/22/2021 zo dňa 31.05.2021.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.