Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-21-2021.pdf
PDF · 125.99 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: OSIVO, a. s., IČO: 31 562 965, so sídlom Kalinčiakova 2391,960 03 Zvolen, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom, IČO: 10 991 042, so sídlom Námestie SNP 80/22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: TATRA-AGROLEV, s. r. o., IČO: 31 729 797, so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, o zaplatenie 47.167,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 16Cb/44/2020-143 z 22. októbra 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 47.167,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38.827,60 eur od 26. novembra 2019 do zaplatenia a zo sumy 8.340,- eur od 1. januára 2020 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 47.167,60 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Návrh na vydanie platobného rozkazu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným ako s odberateľom 15. októbra 2019 uzatvoril kúpnu zmluvu/záväznú objednávku osiva, tovaru a služieb č. 909207/0001-JESEŇ/2019 (ďalej len „kúpna zmluva“), na základe ktorej dodal žalovanému Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve 2,40 t, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve 1 t, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve7,40 t, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve7,70 t, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve1,50 t, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve 22 t, Baktomixuni v množstve 88 l, Baktomixuni v množstve 12 l, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve13,42 t, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve0,55 t, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve8,60 t, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve1,43 t, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve 2 t, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve 21 t, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve 1 t, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve0,30 t, Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve7,70 t a očkovanie Baktomixom v množstve 25 t.Za dodaný tovar 22. októbra 2019 vystavil žalovanému faktúru č. 193340278 na sumu 38.827,60 eur s dátumom splatnosti 25. november 2019. Žalovaný prevzal tovar na základe dodacích listov č. V19333080447, č. V19333080448,
č. V19333080449, č. V19333080452, č. V19333080443, ale faktúru neuhradil ani čiastočne. Na základe tejto kúpnej zmluvy dodal žalovanému aj Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve 13 t a Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve 0,4 t a za tento tovar 28. októbra 2019 vystavil žalovanému faktúru č. 194140607 na sumu 4.690,- eur s dátumom splatnosti 31. december 2019. Žalovaný prevzal tovar na základe dodacieho listu č. V19413101201, ale faktúru neuhradil ani čiastočne. Na základe rovnakej kúpnej zmluvy dodal žalovanému Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve 5 t a Tritikale ozimné odroda Cosinus v množstve 2 t a za tento tovar 28. októbra 2019 vystavil žalovanému faktúru č. 193340288 na sumu 2.450,- eur s dátumom splatnosti 31. december 2019. Žalovaný prevzal tovar na základe dodacieho listu č. V19333080458, ale faktúru neuhradil ani čiastočne. Napokon na základe predmetnej kúpnej zmluvy dodal žalovanému hrach ozimný odroda Enduro v množstve 2 t a za tento tovar 22. októbra 2019 vystavil žalovanému faktúru č. 194240402 na sumu 1.200,- eur s dátumom splatnosti 31. december 2019. Žalovaný prevzal tovar na základe dodacieho listu č. V19423120580, ale faktúru neuhradil ani čiastočne. Predžalobnou výzvou z 13. januára 2020 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, avšak žalovaný predmetné faktúry neuhradil ani čiastočne. 2.2 Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu platobným rozkazom, sp. zn. 8Up/467/2020 zo 17. apríla 2020, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. Žalovaný v odpore tvrdil, že žalobca mu dodal rôzne množstvo osiva za účelom využívať jeho produkčné schopnosti, a preto, aby bolo prospešné pre predmet jeho podnikania, ktorým je poľnohospodárska výroba. Predmetné osivá zasial na pozemok, ktorý obhospodarúva tak, aby mohol vyhodnocovať produkčný potenciál týchto osív a aby bolo možné tieto jednotlivé zmesi, resp. porasty z týchto zmesí jednotlivo z každej parcely vážiť pri zbere. Jednotlivé zbery chcel vyhodnotiť, čo do kvality a kvantity produkčného potenciálu, teda chcel vyhodnotiť akosť uvedených osív. Za sledované obdobie až do súčasnosti (13. máj 2020) osivo nemalo javiť známky produkcie, resp. pôda v ktorej sa nachádza osivo žalobcu nezaznamenala za sledované obdobie žiadny prírastok rastlín, a teda nedostal osivo v akosti, akú požadoval. Osivo bolo absolútne nepoužiteľné z hľadiska jeho kvality, keďže jediný účel, ktorý sa od neho očakáva,(produkcia) nesplnilo ani len čiastočne. Osivo od žalobcu nespĺňa produkčnú schopnosť, a teda nebolo dodané v akosti, ako si vyžaduje účel zmluvy, resp. účel na ktorý sa takýto tovar spravidla používa. Žalobcov sporný nárok eviduje v účtovníctve a v kontrolnom výkaze, avšak v dôsledku toho, že tovary neboli dodané v dohodnutej kvalite a akosti, nárok žalobcu považuje za neoprávnený, pričom až v istom časovom období zistil, že produkty sú absolútne nepoužiteľné, resp. bez hospodárskeho využitia. Odmietol zaplatenie istiny, ako aj úrokov z omeškania a zdôraznil, že mu nebola doručená ani predžalobná výzva. 2.3 Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že má pochybnosti o podpísaní odporu konateľom žalovaného, pretože odpor bol údajne podpísaný v Poprade 13. mája 2020 napriek tomu, že konateľ žalovaného by mal byť podľa informácií z médií od 11. mája 2020 vo väzbe. Odpor bol účelovo podaný osobou nemajúcou najzákladnejšie poznatky o osivách a pestovaní poľnohospodárskych plodín. Žalovaný namietal požadovanú kvalitu osiva. Všetko dodané osivo boli oziminy, t. j. osivo bolo vysievané na jeseň roku 2019. Údajné vady dodaného osiva žalovaný doposiaľ nereklamoval, hoci sa mali prejaviť údajne ešte v roku 2019, keďže doba klíčenia a vzchádzanie porastu je 10-15 dní od výsevu. Dodáva len certifikované osivá, na ktoré sú vydané tzv. uznávacie listy (osvedčenia o uznaní množiteľského materiálu vydané Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym), pričom tieto osvedčenia súdu predkladá ako prílohu tohto vyjadrenia. Jeho dvaja zamestnanci sa ešte 25. mája 2020 dostavili na kontrolu porastov žalovaného pri Levoči, kde sa nachádza aj prevádzkareň žalovaného a žiadali od zamestnancov, aby im ukázali parcely na ktorých údajne nevzišlo osivo a nenachádza sa na nich žiadny porast. Zamestnanci žalovaného o takýchto parcelách vedomosť nemali. Práve naopak H.. F.Š. a pánovi O. (jeho zamestnancom) následne ukázali porasty vyrastené z ním dodaného osiva, ktoré boli vo veľmi dobrom stave. Opätovne sa jeho zamestnanci dostavili na kontrolu porastov po predbežnom dohovore so synom konateľa žalovaného 29. mája 2020, ale pán Kováč mladší nemal čas, aby sa s nimi stretol priamo na porastoch. Bolo dohodnuté, že celú vec budú riešiť telefonicky 1. júna 2020, avšak od uvedeného dňa konateľ žalovaného nedvíha telefón a neodpovedá na SMS správy. Zároveň požiadal orgány činné v trestnom konaní o prešetrenie, či konateľ žalovaného ho svojím konaním nepoškodzuje ako veriteľa, či nezvýhodňuje iných veriteľov, prípadne či sa v danom prípade nejedná o podvod. 2.4 Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu podaním doručeným súdu prvej inštancie 7. júla 2020, v ktorom uviedol, že odpor bol v tom čase podpísaný na to oprávnenou osobou, ako aj to, že v súčasnosti žalovaného zastupuje H.. R. S. na základe plnej moci. Pokiaľ žalobca vstúpil na jeho nehnuteľnosti urobil tak protiprávne a akékoľvek dôkazy takto získané sú protizákonné a nemá sa na ne prihliadať. Z priložených fotografií nie je zrejmé, akých parciel sa týkajú, kedy boli vyhotovené a čo sa má nimi preukázať. Vyhrážanie sa šetrením pred orgánmi činnými v trestnom konaní považuje za bezprávnu
vyhrážku a čo sa týka kvality osiva zotrváva na skutočnostiach uvedených v odpore, pričom podľa neho žalobcom predložené osvedčenia o kvalite osiva len potvrdzujú, že konkrétny výrobca vyrába (dodáva výrobky v istej kvalite). Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu zamietnuť. 2.5 Na pojednávaní konanom 22. októbra 2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa jedná o klasický prípad obchodného sporu, kde žalovaný účelovo vymýšľa dôvody nezaplatenia za tovar napriek tomu, že on sám si určil pôvodné lehoty splatnosti pohľadávok za dodaný tovar, ale v týchto lehotách pohľadávku v celkovej výške uplatnenej na súde do dnešného dňa nezaplatil. Na telefonické upomínanie, ani na písomné výzvy zo strany žalobcu žalovaný nereagoval, preto mu žalobca poslal predžalobnú výzvu, ktorej doručenie žalovaný v odpore popiera. K dispozícii majú tri doklady, a to doklad o podaní listu 14. januára 2020 na pošte, doklad o odoslaní zásielky a posledný je z internetu z pošty - sledované doručovanie zásielky, ktorú žalovaný prevzal 16. januára 2020. Žalovaný odmietol s nimi komunikovať, preto bol nútený v mene žalobcu podať návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 47.167,60 eur s príslušenstvom. Bol však nemilo prekvapený z odporu voči platobnému rozkazu, ktorý podal žalovaný, ktorý napr. ani nevedel, že tritikale je kríženec pšenice a raže. Až v odpore z 13. mája 2020 žalovaný tvrdí, že z dodaného osiva mu nevzišli porasty, lebo osivo údajne neklíčilo. V ten istý deň ako im bol doručený tento odpor, žalobca poslal dvoch zamestnancov na kontrolu týchto porastov, kde im na prevádzke žalovaného bolo tvrdené, že nevedia o žiadnom poraste, ktorý by nevzišiel z daného osiva. Ukázali im aj najbližšie nachádzajúce sa porasty. Pokúšali sa so splnomocneným zástupcom žalovaného dohodnúť na úhrade pohľadávky žalobcu, čo bolo najprv prisľúbené, ale keď už malo dôjsť ku konkrétnym dojednaniam, pán H.. R. S. prestal s nimi komunikovať, nedvíhal telefón a neodpovedal na SMS správy. Z uvedeného dôvodu zabezpečili vypracovanie znaleckého posudku H.. V.U. F., ktorý bol sám prekvapený, aké husté a krásne porasty tritikale vzišli z ich osiva, pretože toto tritikale bolo pestované v tzv. ekologickom systéme bez použitia chémie a aj napriek tomu malo nadpriemerné úrody, čo je uvedené aj na strane 11 tohto znaleckého posudku. Keď sa dostavili za účelom obhliadky porastov so znalcom 3. augusta 2020, splnomocnený zástupca odmietol s nimi sa takýchto ohliadok zúčastniť s odôvodnením, že nemá na to príkaz súdu. Toto je uvedené aj písomne v zázname z obhliadky porastov tritikale u žalovaného. Čo sa týka údajnej nekvality osiva zotrval na tvrdeniach uvádzaných v podanom vyjadrení k odporu. Nakoľko žalovaný s nimi nekomunikoval, nechcel splnomocnený zástupca pristúpiť ani na splácanie pohľadávky v splátkach, nechcel im dodať tovar zo svojej úrody, ktorý by následne započítali, dokonca nechcel akceptovať ani ich návrh na čiastočné započítanie pohľadávok v prípade, keby im dodal 5-6 kamiónov tritikale. Boli nútený podať podnet na prešetrenie konateľa spoločnosti orgánom činných v trestnom konaní. Pred týmito orgánmi konateľ spoločnosti tvrdil, že dal pokyn svojmu synovi na vyplatenie pohľadávky žalobcu v prípade, ak bude úroda nadpriemerná. Zároveň tvrdil, že po prepustení z väzby celú vec dorieši on sám. Súdu predložil aj uznesenie ČVS:ORP-396/3-VYS-PP-2020 zo 14. septembra 2020 a zároveň priložil aj podanie sťažnosti voči tomuto uzneseniu z 11. októbra 2020. Z ich strany nešlo o žiadne vyhrážanie sa žalovanému, avšak majú skúsenosti z praxe, že u obchodných spoločností, ktoré dlhujú žalobcovi za dodaný tovar, dochádza k reštrukturalizáciám alebo ku konkurzom a vtedy sú nútení podať trestné oznámenia na konateľov týchto obchodných spoločností a v trestných konaniach sú potom následne konatelia obchodných spoločností zaviazaní v adhéznom konaní na náhradu škody vo výške uplatnenej pohľadávky, ktorú obchodná spoločnosť nemôže zaplatiť. Žalovaný sa na tomto pojednávaní vyjadril, že bolo jeho snahou sa dohodnúť so žalobcom a požiadal protistranu o odročenie pojednávania. Jednoznačne odmietol trestné oznámenie za úmyselný podvod a policajti o tom rozhodli. K ich záväzku voči žalobcovi sa vyjadria až po vynesení rozsudku. Je pravdou, že bolo osivo dodané, ale v menšom množstve než žiadali, avšak bolo im vyúčtované len to, čo bolo dodané. Nevedel posudzovať kvalitu počas obdobia rastu, keďže bol vo väzbe, mal informácie len od svojho syna, s ktorým komunikoval. On viedol obchodnú spoločnosť, hoci v tomto obore nemá skúsenosti. Uznať pohľadávku nechcel, keďže v čase rastu obilia vo firme nebol a keď už bol prepustený, bola úroda uložená na jednej kope v hale. Prejavili ochotu dať do záruky to obilie, ale v ich výrobnej cene, nie v cene tak ako uvádzal žalobca. Na tomto sa nedohodli. Nenamietal, aby nevzišla úroda tritikale, ale nevie povedať, koľko ton tritikale mali výnos. Požiadal len, aby mali možnosť uhradiť túto pohľadávku neskôr, s čím však žalobca nesúhlasil. Žalobu žiadal voči nim zamietnuť. 2.6 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca a žalovaný 15. októbra 2019 uzatvorili kúpnu zmluvu, súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky žalobcu, s ktorými bol žalovaný oboznámený a s ktorými súhlasil. Na základe tejto kúpnej zmluvy obsahujúcej platobné podmienky, osobitné dojednania a podpisy a odtlačky pečiatok oboch zmluvných strán bolo žalovanému dodané osivo. Za dodaný tovar uvedený v jednotlivých dodacích listoch, ktoré sú potvrdené zodpovednou osobou za žalovaného a dodané na miesto určenia v prevádzke žalovaného v Levoči, vystavil žalobca pre žalovaného štyri faktúry. Jedna z faktúr bola splatná 25. novembra 2019 a ostatné tri
faktúry boli splatné 31. decembra 2019. Termín dodania tovaru bol zo strany žalobcu dodržaný. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu 13. januára 2020 vyhotovil predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 47.664,31 eur. Túto predžalobnú výzvu žalovaný prevzal 20. januára 2020 (č. l. 134 spisu), avšak na ňu nereagoval. Proti platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uznal, že objednal tovar a tento tovar mu bol dodaný u žalobcu. Namietal však, že tovar nebol dodaný s takými vlastnosťami, ktoré bude možné využiť v jeho poľnohospodárskej činnosti. V čase, keď písal odpor,( t.j. v máji 2020) tvrdil, že po zasiatí neboli viditeľné známky produkčnej schopnosti osiva. Zamestnanci žalobcu H.. F. a Ľ. O. sa 25. mája 2020 a 29. mája 2020 dostavili na prevádzku žalovaného do Levoče, kde zistili, že porasty vyrastené z nimi dodaného osiva, boli vo veľmi dobrom stave, o čom vyhotovili aj fotodokumentáciu, ktorá sa nachádza v súdnom spise. Podľa znaleckého posudku č. 31/2020 z 15. augusta 2020 vypracovaného znalcom H.. V. F., ktorého zadávateľom bol žalobca a ktorý mal zodpovedať otázky ohľadom vyhodnotenia štruktúry výnosových prvkov po vykonaní biologickej inventarizácie porastov podľa pestovateľských plôch, zhodnotiť stav porastov čo sa týka celkového stavu, zaburinenosti a predpokladanej úrody, prípadne sa vyjadriť k ostatným skutočnostiam na porastoch tritikale, ktoré by boli zistené počas ohliadky a ktoré majú dopad na výnos plodiny a súvisia s kvalitou dodávaného osiva tritikale. Podľa záverečnej odpovede znalca tento sa vyjadril, že priemerná hustota porastov zodpovedá dolnej hranici intervalu optimálnej hustoty pre plodinu tritikale, odroda Cosinus, počet zŕn na 1m2 považuje za vyhovujúci stav, ku dňu ohliadky boli porasty zapojené na rozhodujúcej výmere s ojedinelým výskytom burín, nepoľahnuté a v dobrom kondičnom stave. Uviedol predpokladanú úrodu v intervale 3,60-5,40 t/h v priemere, teda 4,53 t/h, pričom podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky pre plodinu tritikale je priemer na úrovni 3,58 t/h pre rok 2020, čo by porasty v priemere mali dosiahnuť pokiaľ sa do zberu úrody nevyskytnú mimoriadne klimatické udalosti. Obhliadnuté porasty vykazovali primeraný až dobrý stav zapojenosti, nenachádzali sa tam neúplné miesta ako dôsledok nízkej klíčivosti, alebo v zchádzavosti osiva, prípadne chyby pri výseve. Stav zaburinenosti v porastoch, s ohľadom na to, že ide o obhospodárovanie v systéme ekologického hospodárstva, považoval za vyhovujúci. Uznesením OR PZ v Poprade zo 14. septembra 2020 bolo odmietnuté podozrenie zo zločinu podvodu, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa § 197 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Voči tomuto uzneseniu podal právny zástupca žalobcu sťažnosť, o ktorej do termínu pojednávania v tejto veci nebolo rozhodnuté. V uznesení zo 14. septembra 2020 sa uvádza, že k predmetnej veci bol vypočutý H.. V. S., konateľ žalovaného, ktorý potvrdil, že obchodná spoločnosť si objednala osivo od žalobcu vo väčšom množstve, avšak žalobca nebol schopný dodať uvedené množstvo a z toho dôvodu mal byť podaný odpor voči platobnému rozkazu, nakoľko im nebolo dodané požadované množstvo a tiež spochybňoval kvalitu dodaného tovaru. Potvrdil, že písomná reklamácia na kvalitu osiva nebola podaná, keďže ju nevedeli vyhodnotiť po jesennom zasiatí osiva v roku 2019. V máji 2020 bol vzatý do väzby, teda nemohol komunikovať s dodávateľom a nevedel v akom stave je zasadené osivo a aká bude úroda. Túto vec bude riešiť po prepustení z väzby. Potvrdil, že počas jeho neprítomnosti zastupuje obchodnú spoločnosť syn R. S., ktorému dal pokyn, že ak po ukončení zberu úrody bude úroda vyššia ako 4 t tak má uhradiť spoločnosti OSIVO, a. s. faktúry za dodaný tovar. Uviedol, že si je vedomý záväzku voči spoločnosti OSIVO, a. s., ktorý mieni uhradiť a v tomto smere aj inštruoval syna v ďalšom jednaní so žalobcom. 2.7 Z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán uzatvoriť kúpnu zmluvu, v ktorej bola určená aj cena za dodaný tovar a jej uhradenie v splátkach, a to 20.000,- eur do 25. októbra 2019 a 20.000,- eur do 25. novembra 2019. V osobitných dojednaniach bolo uvedené, že do 25. decembra 2019 bude uhradená splátka vo výške 26.750,- eur plus očkovanie Baktomixom UN 18,92 eur/t-25 t Cosinus v hodnote 473,- eur. Z dodacích listov vyplýva, že tovar bol dodaný v období od 16. októbra 2019 do 22. októbra 2019 a následne bola vystavená jedna faktúra s dátumom splatnosti 25. november 2019(na sumu 38.827,60 eur) a tri faktúry s dátumom splatnosti 31. december 2019. Dodací list a jeho vystavenie nemožno považovať za právny úkon, ktorým by bolo možné navrhovať zmeny obsahu uzavretej zmluvy. Ide o doklad vzťahujúci sa na tovar, ktorým je kupujúci informovaný o množstve a druhu tovaru a ktorý umožňuje vykonať kontrolu vyúčtovanej ceny za tovar a evidenciu rozsahu, v ktorom predávajúci plnil svoje povinnosti z kúpnej zmluvy. Dodací list je spravidla priložený k tovaru pri jeho expedícii, prípadne sa kupujúcemu posiela spolu s faktúrou. Ide teda o doklad evidenčného a kontrolného významu viažuci sa svojou povahou k okamihu zániku záväzku predávajúceho. 2.8 Žalobca predložil súdu prvej inštancie na preukázanie akosti dodávaného tovaru osvedčenie o uznaní množiteľského materiálu z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave aj napriek skutočnosti, že zo strany žalovaného nebola akosť dodaných osív reklamovaná (vytýkaná) ako vada tovaru. Prvá zmienka žalovaného, v ktorej namietal akosť tovaru, bola v podanom odpore voči platobnému rozkazu. Žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce skutočnosť,
aby vo vzťahu k žalobcovi reklamoval vadu dodaného osiva. Po vyjadrení žalovaného počas súdneho konania, žalobca nechal vypracovať na vlastné náklady znalecký posudok. Na základe toho možno konštatovať, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že dodaný tovar bol zo strany žalobcu pre žalovaného dodaný v kvalite, ktorá sa u neho predpokladá a neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by potvrdzovali tvrdenia žalovaného ohľadom nekvality osiva, ktoré nemalo javiť známky produkčnej schopnosti, teda že žalovaný nedostal tovar v akosti akú požadoval. Súd mal za to, že žalobca dostatočne až nad rámec preukázal vlastnosti a kvalitu dodaného osiva. 2.9 Hoci obrana žalovaného smerovala k tomu, že dodaný tovar mal vady, nebolo preukázané, aby si žalovaný takúto notifikačnú povinnosť splnil, ale ani to, že si uplatnil niektorý z nárokov podľa ustanovenia § 436 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).To, že vyjadrenia žalovaného ohľadom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar sú protichodné, je zrejmé aj z písomného uznesenia ORPZ Poprad, kde žalovaný uvádza, že mieni zaplatiť cenu za dodaný tovar a bol so žalobcom v jednaní ohľadom času a spôsobu úhrady kúpnej ceny. Toto svoje tvrdenie nepoprel ani v čase, keď sa súd pokúšal o zmierlivé ukončenie sporu. Na druhej strane žalovaný zotrval na tvrdeniach uvádzaných vo svojich písomných vyjadreniach, že popiera kvalitu dodaného tovaru a bližšie sa vyjadrí až po doručení rozsudku v tejto veci. Na pojednávaní žalovaný nenavrhoval a nepredkladal žiadne dôkazy v tejto veci. Jeho snahou bolo odročiť predmetné pojednávanie za účelom poskytnutia lehoty na prípadnú úhradu pohľadávky žalobcu. Takýto dôvod pre odročenie pojednávania však súd akceptovať nemohol a obdobne žalobca nesúhlasil s odročením pojednávania, keďže jeho snahou v priebehu celého roka 2020 bolo dohodnúť sa so žalovaným na úhrade žalovanej pohľadávky, k čomu však nedošlo. 2.10 V súvislosti s tým súd prvej inštancie konštatoval, že ak žalovaný tvrdil, že namieta akosť dodaného tovaru, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalovaný však žiadne relevantné dôkazy ani neoznačil, ani súdu nepredložil. 2.11 Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 47.167,60 eur žalobcovi z dôvodu, že žalobca uviedol v žalobe ako aj v rámci pojednávania skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a v plnej miere bez akýchkoľvek pochybností preukázal skutkové tvrdenia. Naopak žalovaný svoje skutkové tvrdenia a obranu, prečo nezaplatil žalovanú sumu, nijakým spôsobom nepreukázal, nespochybnil tvrdenia žalobcu, ani ich nevyvrátil. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Zároveň súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. 2.12 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 411, § 428, § 447 a § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade s ustanoveniami § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2, a § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 2.13 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces videl v tom, že znalecký posudok č. 31/2020 vypracovaný znalcom H.. V. F. bol vypracovaný spôsobom, kedy na cudzie nehnuteľnosti (na ktorých hospodári) vstúpil žalobca a znalec, a to bez jeho vedomia a súhlasu. Keďže išlo o neoprávnený vstup na tieto nehnuteľnosti, znalecký posudok získaný a vyhotovený takýmto spôsobom musí byť vyhodnotený ako nezákonný a v dôsledku toho aj ako neprípustný. Okrem toho súd prvej inštancie v konaní neuviedol, ktoré tvrdenia sú sporné, ktoré tvrdenia nepovažuje za sporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. V dôsledku toho je napadnutý rozsudok prekvapivý, arbitrárny, nepreskúmateľný a nepresvedčivý. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami tvrdil, že na vady dodaného tovaru upozornil už v čase podania svojho odporu, keďže v čase dodania tovaru nebolo možné preskúmať kvalitu osiva z dôvodu,
že za sledované obdobie osivo žiadnym spôsobom nejavilo známky produkcie, a to až do času podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalobca podal žalobu v čase, keď nebolo možné posúdiť kvalitu osiva, táto žaloba mala byť posúdená ako predčasná. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie podotkol, že v konaní došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka, nakoľko uplatnenie vád bolo včasné a zrejmé. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal náhradu trov konania a trov odvolacieho konania.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 21. decembra 2020. Konštatoval, že konateľ žalovaného na pojednávaní poprel všetky predchádzajúce tvrdenia žalovaného a tým aj celú obranu žalovaného, že ním dodané osivo žiadnym spôsobom nejaví znaky produkcie a že osivá boli absolútne nepoužiteľné z hľadiska jeho kvality, keďže jediný účel, ktorý sa od neho očakáva (produkcia) nesplnilo ani len čiastočne, keď na otázku súdu jasne uviedol, že nenamieta, že nevzišla úroda tritikale, nevie presne povedať koľko ton tritikale mali výnos, ale žiada len o to, aby mali možnosť uhradiť túto pohľadávku neskôr, s čím však žalobca nesúhlasí. Ohľadom údajnej nezákonnosti dôkazov tvrdil, že všetky snímky porastov boli urobené z verejných komunikácií, splnomocnený zástupca žalovaného H.. R. S. sa odmietol zúčastniť obhliadky porastov a poskytnúť súčinnosť jeho zamestnancom a znalcovi H.. F. z dôvodu, že nemá na to žiadny príkaz súdu a znalecké dokazovanie neznieslo odklad, keďže v čase obhliadky porastov tritikale žalovaného (3. augusta 2020) bol už jeden porast nachádzajúci sa priamo oproti prevádzke žalovaného pokosený a odvezený. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Súčasne žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca predložil súdu prvej inštancie popri iných dôkazoch aj znalecký posudok č. 31/2020 vypracovaný znalcom H.. V. F., ktorým chcel preukázať, že ním dodané osivo nemá vady tvrdené žalovaným. Žalovaný však súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal vady osiva alebo uplatnenie týchto vád voči žalobcovi. Preto sa súd pri posudzovaní nároku žalobcu bližšie nezaoberal otázkou vád osiva dodaného žalobcom žalovanému a ako dôkaz nevykonal žalobcom predložený znalecký posudok.
11. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že napadnutý rozsudok je prekvapivý, arbitrárny, nepreskúmateľný a nepresvedčivý, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie v jeho odôvodnení zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/218/2010 z 23. novembra 2010, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.ÚS 188/06 z 8. júna 2006)
12. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
13. Odvolací súd má za to, že vyjadrenie určitých výhrad žalovaného voči kvalite osiva dodaného žalobcom v odpore nemožno považovať za kvalifikované uplatnenie vád tovaru voči žalobcovi, pretože nielenže nebolo vykonané včas, ale nebolo oznámené ani priamo predávajúcemu. Súčasne odvolací súd dodáva, že žalovaný svoje tvrdenia ohľadom vád osiva neskôr preukázateľne poprel, pričom priznal, že jeho jediným cieľom bolo oddialenie splnenia svojho záväzku žalobcovi.
14. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Vzhľadom na to, že táto odvolacia námietka žalovaného spočívala v tom, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 428 Obchodného zákonníka, nakoľko uplatnenie vád bolo včasné a zrejmé, k čomu sa už odvolací súd vyjadril, odvolací súd hodnotí túto námietku žalovaného z vyššie uvedených dôvodov ako irelevantnú.
16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 47.167,60 eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
17. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).