Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10C-179-2014.pdf
PDF · 66.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/179/2014
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: S. I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/X, XXX XX X., zastúpený JUDr. Dušan Dudáš, advokát, so sídlom Vyšehradská 14, 851 06 Bratislava, o zaplatenie 1.487,16 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 01.07.2013 doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.487,16 € s príslušenstvom. Žalobca, návrhom doručeným súdu dňa 16.11.2021 o 16:16 hod, vzal žalobu späť, pričom samotné späťvzatie žaloby neodôvodnil. Žalobca v návrhu zároveň navrhol, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, keďže vzhľadom na § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca uviedol, že v uvedenej právnej veci nemal vedomosť o skutočnostiach, ktoré vyplynuli až v súdnom konaní. Bolo preto logické, že žalobca si na základe podkladov, ktorými disponoval v čase pred podaním žaloby uplatnil svoju pohľadávku na okresnom súde. Žalobca nemal a nemohol mať vedomosť o skutočnosti, že došlo k zneužitiu osobných údajov žalovaného, ktoré vyplynulo až v rámci predmetného súdneho konania. Žalovaný bol ešte pred podaním žaloby vyzývaný k úhrade dlžnej sumy, avšak napriek tomu na uvedené výzvy nereagoval a žalobcovi neposkytol k prípadu žiadne informácie.
2. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.11.2021, žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, avšak nesúhlasil s návrhom žalobcu rozhodnúť v zmysle § 257 CSP a žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.
3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. „Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí (ak nejde o prípad uvedený v § 146 ods. 2 druhej vete OSP), že zavinil zastavenie konania, a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14.10.2008, sp. zn. 5MCdo/12/2008)
9. Keďže žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd konanie zastavil v zmysle § 145 CSP.
10. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže zobral žalobu späť, pričom žiadnym spôsobom neodôvodnil späťvzatie žaloby. Žalobca však uviedol dôvody, pre ktoré žiada rozhodnúť o trovách konania podľa § 257 CSP. Avšak z uvedenej argumentácie žalobcu nie je možné vyvodiť zavinenie žalovaného za zastavenie konania, pričom platí všeobecné pravidlo o zavinení zastavenia žalobcom. Žalobca je pánom sporu, ktorý pri podaní žaloby určuje žalovaného a rozsah žaloby, pričom má dispozičné oprávnenia so žalobou, ktorú môže kedykoľvek zmeniť alebo zobrať späť. Preto je to práve žalobca, kto je zodpovedný za riadne vedenie konania voči správnemu žalovanému. Skutočnosť, že pri podaní žaloby nemal vedomosť, že došlo k zneužitiu osobných údajov žalovaného, ktoré vyplynulo až v rámci súdneho konania, nie je relevantná, keďže žalovaný argumentoval zneužitím svojich osobných údajov už v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol doručený súdu dňa 30.12.2013 a žalobcovi bol doručený dňa 26.03.2014, pričom danom čase žalovaný nebol zastúpený advokátom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol žalobu vziať späť skôr a to v čase, v ktorom žalovanému žiadne trovy konania ešte nevznikli. Skutočnosť, že žalovaný nereagoval na písomné výzvy žalobcu pred podaním žaloby nie je relevantná, keďže žalovaný nie je povinný reagovať na výzvy žalobcu pred podaním žaloby a zo spôsobu vedenia súdneho konania žalobcom nie je zrejmé, že by mu žalovaného oznámenie o zneužití jeho osobných údajov zabránilo v podaní žaloby. Také konštatovanie žalobcu je len hypotetické. V tomto prípade, preto nie je možné aplikovať § 257 CSP a výnimočne nepriznať náhradu trov konania, keďže neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Vzhľadom na uvedené a na citovaný Rozsudok Najvyššieho súdu SR, súd rozhodol tak, že žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1, ods. 2 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).