Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/11/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.05.2024, v trestnej veci proti obžalovanej A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 07.12.2023, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovanej A. B. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 07.12.2023 okresný súd rozhodol tak, že obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. XX, okr. Humenné, uznáva sa za vinnú, že

- dňa 06.10.2022 v čase okolo 05.23 hod. viedla osobné motorové vozidlo značky zn. Renault Clio, ev.č. C., po ceste II triedy číslo 558 označenej ako vedľajšia cesta, kde pri prechádzaní cez križovatku s cestou I triedy číslo 74 v km 7.4 označenej ako hlavná cesta, chcela so svojím vozidlom odbočiť doľava smerom na mesto Humenné, pričom pri prechádzaní križovatkou nedala prednosť vodičke D. E., ktorá viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev.č. C. XXX F. v priamom smere v ľavom jazdnom pruhu štvorpruhovej komunikácie smerom na mesto Strážske, v dôsledku čoho pravou prednou časťou svojho vozidla narazila do pravej bočnej časti vozidla vodičky D. E., následkom čoho utrpela D. E. zranenia a to zlomeninu tela piatej záprstnej kosti pravej ruky s posunom, pohmoždenie chrbta pravej ruky a plošné odreniny pravej ruky s adekvátnou dobou liečenia 56 dní, čím ako vodička porušila povinnosti vodiča uvedené v , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanoveniach , podľa ktorého je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, , podľa ktorého vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste vrátane cyklistov idúcich súbežne s hlavnou cestou, s poukázaním na , , podľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je nedanie prednosti v jazde, ale aj také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, teda inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

čím spáchala

prečin ublíženie na zdraví podľa , s poukazom na .

Za to sa odsudzuje:

Podľa , prihliadajúc v zmysle , , na , , podľa , na peňažný trest vo výške 500,00 (päťsto) eur.

Podľa , súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.

Podľa , , na trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je podľa , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, potrebné vodičské oprávnenie, na 2 (dva) roky.

Podľa , súd poškodených: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, okr. C., DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná odvolanie, pričom písomne prostredníctvom svojej obhajkyne uviedla, že odvolanie podáva voči všetkým výrokom rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku. Podľa jej názoru, rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 07.12.2023 sp. zn. sa javí ako rozsudok arbitrárny, nedostatočne odôvodnený, strohý a nedávajúci odpovede na základné relevantné otázky, ktoré vyvstali počas hlavného pojednávania. V samotnom rozsudku absentujú viaceré náležitosti v zmysle ustanovenia , a to najmä absentuje to, akými úvahami sa súd prvého stupňa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, a to najmä, ak si navzájom odporujú. Podľa odvolateľky z odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, a to obzvlášť v danom prípade, kedy výpovede poškodenej, obžalovanej a svedkov spochybňujú vinu obžalovanej a niektoré si navzájom odporujú, najmä tie, ktoré podľa názoru súdu majú preukazovať vinu obžalovanej, pričom súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď odsúdil obžalovanú na základe nepravdivej výpovede svedka H. I., ktorého výpoveď bola, podľa jej názoru, ovplyvnená OČTK už v prípravnom konaní a ktorá ani na hlavnom pojednávaní nebola dostatočne presvedčivá a v hrubom rozpore s výpoveďami nielen svedkov, ale i samotnej poškodenej. Takto, pokiaľ podľa súdu prvého stupňa vina obžalovanej bola preukázaná výpoveďou svedkyne D. E., ktorá bola účastná dopravnej nehody a výpoveď svedkyne poškodenej bola podporená výpoveďami ďalších vypočutých svedkov, a to J. K. a H. I., ako aj ostatnými vykonanými dôkazmi, tak neodôvodnil, v čom boli tieto výpovede podporené, resp. preukazovali vinu obžalovanej, pričom obžalovaná má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto výpovede preukazujú nevinu obžalovanej. Poukazovala na to, že svedok D. vo svojej výpovedi uviedol, že keď ukončil odbočovací manéver a už vyrovnával smer jazdy, minul oproti idúce auto, ktoré sa mu zdalo čudné, nečakal, že by tam vtedy mohlo ísť a myslel si, že do neho buchol s tým, že to bol bezprostredne za ním taký náraz, že si myslel, že to auto do neho buchlo. Podľa názoru odvolateľky tento svedok mal dobrý výhľad na križovatke, nebol oslnený, pričom nevedel uviesť s určitosťou, či malo alebo nemalo to vozidlo zasvietené svetlá, ale tento svedok uviedol, že on nečakal, že by to auto mohlo ísť a keby videl to auto prichádzať, určite do križovatky nevojde, a tak, podľa odvolateľky, z výpovede svedka vyplýva, že motorové vozidlo poškodenej tento svedok absolútne nevidel a ani nemohol vidieť, pričom v prípade, ak by mala poškodená zapnuté svetlá, tak bezprostredne pri takej krátkej vzdialenosti motorové vozidlo poškodenej tento svedok vidieť musel. Obžalovaná podotýka, že tento svedok je profesionálnym vodičom autobusu, kde má na zodpovednosti životy a zdravie ľudí a preto, ak by videl poškodenú, a teda, ak by táto bola riadne osvetlená, tak by do križovatky nevošiel. Výpoveď svedka tak, podľa odvolateľky, priamo ako aj nepriamo vyvracia tvrdenia poškodenej o tom, že mala riadne zapnuté svetlá a výpoveď svedka D. je potvrdená aj výpoveďami svedka K. a obžalovanej. Odkazovala aj na výpoveď svedka K., ktorý k veci uviedol, že stál bezprostredne za autom, ktoré potom po vojdení na hlavnú cestu bolo účastníkom dopravnej nehody. Svedok teda, podľa obžalovanej, zaregistroval len motorové vozidlo obžalovanej, autobus a odbočujúce vozidlo v smere od Humenného, avšak vozidlo poškodenej nezaregistroval, keď uviedol, že bol prekvapený, že auto do niečoho narazilo, to nečakal. Pritom uvádzal, že nekontroloval, či boli zapnuté svetlá na motorovom vozidle poškodenej, prípadne polohu svetiel, motorové vozidlo poškodenej nesvietilo, žiadne svetlá na tomto vozidle nevypínal a

nezapínal ani výstražné svetlá, čo je v hrubom rozpore s tvrdeniami poškodenej, ako aj svedka I., ktorého výpoveď je navyše v hrubom rozpore s výpoveďou poškodenej. Podľa vyjadrenia svedka si poškodená vyberala nejaké šaty, čo je tiež v rozpore s jej tvrdeniami o tom, čo sa dialo po nehode. Vierohodnosť výpovede svedka, podľa obžalovanej, je o to väčšia, že tento svedok vo svojej výpovedi uviedol, že do postavenia svedka sa dostal tak, že mu kolega povedal o dopravnej nehode, kde sa hľadali svedkovia, na čo kolega dal číslo obžalovanej, s ktorou sa vôbec nestretol. Oproti tomu obžalovaná hodnotila ich výpovede ako zhodné s výpoveďou obžalovanej v podstatných častiach, a to v zmysle logického výkladu výpovedí a chronologickej štruktúry. Obžalovaná má za to, že neobstoja žiadne tvrdenia o osvetlení alebo neviditeľnosti motorového vozidla poškodenej, nakoľko každý svedok, ako aj obžalovaná povedali, že videli iné, a to omnoho vzdialenejšie motorové vozidlá, a teda, ak by poškodená riadne svietila, tak by ju minimálne jeden zo svedkov musel zaregistrovať, čo sa však nestalo. Z toho vyplýva, že poškodená nemohla mať riadne zapnuté svetlá. Ako už bolo viackrát uvedené, ak by mala zapnuté svetlá, tak by ju niekto vidieť musel. Odvolateľka potom vytýkala súdu prvého stupňa, že sa týmto vôbec nezaoberal a že bol zrejme presvedčený, že poškodená svietila, a to i napriek tomu, že ju nikto nevidel pred križovatkou a ani v križovatke. Okrem toho má odvolateľka za to, že výpoveď poškodenej nekorešponduje v podstatných veciach s priebehom deja, ani s obžalovanou a ani so svedkami. Výpoveď poškodenej je zmätočná a podľa jej názoru, jej cieľom je zhojiť svoje vlastné pochybenie pri vedení motorového vozidla, pričom obžalovaná má za to, že výpoveď poškodenej sa javí ako výpoveď naučená. Odvolateľka pritom uviedla, že poškodená tvrdí, že po celý čas svietila, ba dokonca na hlavnom pojednávaní, aby znásobila váhu svojej výpovede, už tvrdila, že auto bolo pripravené na jazdu v zimných podmienkach a bolo po STK, čo však navyše ani nebolo preukázané. Poukazovala na výpoveď poškodenej, v ktorej uviedla: „Do asi tak dvoch minút prišiel ku mne nejaký Róm, ktorý sa ma opýtal, či mi niečo nie je, či ma nič nebolí, či môžem dýchať. Potom som si vybrala vestu, a on mi pomohol vybrať trojuholník z vozidla a umiestnil ho na cestu. Potom som sa toho pána opýtala, či nemám vypnúť svetlá, lebo svietim vodičom prichádzajúcim od Brekova, aby oni mohli vidieť vozidlo pani B. a nenarazili do nej, lebo jej vozidlo ostalo stáť na druhej strane cesty. On mi na to povedal, že ich vypneme a necháme zasvietené iba parkovacie svetlá a tak on ich vypol. Podľa odvolateľky, táto výpoveď je v príkrom rozpore s výpoveďou svedka K., nehovoriac o výpovedi svedka I. (ktorá je však absolútne protichodná). Obžalovanej nie je zrejmé, na základe akých zistení dospel súd prvého stupňa k zisteniam o podpore výpovede poškodenej a svedkov, nakoľko to absentuje v odôvodnení, pričom poukazujúc na vyššie uvedené výpovede poškodenej na jednej strane a obžalovanej a svedkov K. a D. na druhej strane, sú výpovede týchto svedkov v rozpore s tvrdeniami poškodenej, ba naopak, potvrdzujú a podporujú skutočnosti uvedené zo strany obžalovanej. Obžalovaná má za to, že otázky prokurátora o tom, či malo auto nejaké technické problémy s osvetlením, resp. či je úsek medzi Udavským a podnikom Agrostav osvetlený, či nie, sú otázky ako aj odpovede čiastočne špekulatívne, nakoľko dopravná nehoda sa stala v úplne inom úseku

- teda na opačnom konci mesta. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané alebo vyvrátené, či nedošlo k výpadku svetiel, napr. niekde počas jazdy cez mesto alebo či sa poškodená nezastavila na neďalekej benzínovej stanici pri mieste dopravnej nehody, kedy mohla zabudnúť zasvietiť svetlá a pod.. OČTK nezabezpečili kamerové záznamy z čerpacej stanice, prípadne z mesta, kadiaľ poškodená prechádzala, čo je závažným porušením povinností OČTK, resp. policajta, ktoré nemôžu ísť na vrub obžalovanej. Týmto nekonaním zo strany OČTK došlo k vzniku ďalších pochybností a nejednoznačností o tom, či poškodená svietila v meste alebo pred mestom alebo pred miestom dopravnej nehody. Taktiež sa poškodená domnievala, že vozidlo obžalovanej nestálo na križovatke, čo je v rozpore s tvrdeniami svedka K., ktorý potvrdil, že motorové vozidlo obžalovanej stálo na križovatke, čo potvrdila aj samotná obžalovaná. Obžalovaná má za to, že súd prvého stupňa absolútne nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka I., a to jednak už len z gramatického výkladu a najmä z dôvodu absolútne a diametrálnej odlišnosti jeho výpovede s obžalovanou, svedkom K. a poškodenou, kde ani jedna z výpovedí týchto osôb nekorešponduje s výpoveďou svedka I. vo veciach podstatných pre toto konanie - zapnutie, resp. vypnutie svetiel a postup svedka ako veliteľa zásahu. Podľa obžalovanej svedok nevedel jednoznačne odpovedať na otázky (čiastočne sugestívne) kladené zo strany prokurátora a viackrát (je to zrejmé aj zo zvukovej nahrávky) uviedol, že si to nepamätá, nakoľko tieto veci robí rutinne. A to je aj názor obžalovanej, kedy svedok nielenže nevedel presne uviesť už v prípravnom konaní, čo v daný deň robil, ale to nevedel uviesť ani na hlavnom pojednávaní a spôsob jeho vyjadrovania naznačuje to, že si to presne nepamätal a odpovedal „rutinne“ tak, aby nebol voči nemu vyvodený žiaden postih a tak, aby mal všetky povinnosti po nehode správne vykonané. Tomu však nenasvedčuje metodický list, ako majú hasiči pri dopravných nehodách postupovať a kde sa vypínanie svetiel v žiadnom prípade nespomína. Na druhej strane vypnutie svetiel je nelogické, pokiaľ dôjde k odpojeniu autobatérie. Podľa obžalovanej vypnutie svetiel zo strany svedka I., ktoré svetlá nesvietili ihneď po nehode, a to na základe výpovede

všetkých ostatných vyššie uvedených osôb, K., poškodenej, obžalovanej, však evokuje, že výpoveď tohto svedka je z nejakých dôvodov účelová a nepravdivá, či nedôveryhodná. Obžalovaná sa domnieva, že týmito dôvodmi mohla byť už spomínaná nečinnosť OČTK, avšak obžalovaná je skôr toho názoru, že dôvod, pre ktorý je táto výpoveď účelová, resp. nepravdivá, je možné ovplyvnenie operatívou, teda policajtmi, ktorí boli vykonať operatívnu previerku v hasičskom zbore. Týmto tvrdeniam nasvedčuje to, že zo strany vyšetrovateľa došlo k podaniu žiadosti na vykonanie operatívnej previerky až po výsluchu svedkov, ktorí znegovali tvrdenia poškodenej o tom, že mala zapnuté svetlá, resp. o jej viditeľnosti. K tomuto pokynu došlo 02.03.2023, a teda potom, čo bolo vznesené obvinenie obžalovanej a čo boli vypočutí svedkovia, ktorí vyvracali tvrdenia poškodenej už v prípravnom konaní, pričom sa jedná o postup neštandardný a tento postup porušil práva obžalovanej. OČTK navyše nič nebránilo predvolať veliteľa zásahu I. a vypočuť ho riadnym spôsobom v zmysle , avšak tak neučinili, čo len evokuje a nepriamo preukazuje vyššie uvedené tvrdenia. Podľa názoru obžalovanej sa súd prvého stupňa nevysporiadal s úradným záznamom zo dňa 23.03.2023 ako s dôkazom, pričom sa jedná o dôkaz, ktorý preukazuje nedôveryhodnosť výpovede svedka I. a ktorý bol ako dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní. Obžalovaná má za to, že svedok I. alebo vypovedal rutinne, bez toho, aby si pamätal presné okolnosti, alebo z dôvodu že bol ovplyvnený operatívou, ktorá za ním bola osobne pred jeho výsluchom tak, aby bolo preukázané, že svetlá na motorovom vozidle svietili po celú dobu až do príchodu hasičov. To podľa odvolateľky len preukazuje vyššie uvedené tvrdenia obžalovanej o účelovosti alebo nepresnosti výpovede svedka (ktorý to tak robí rutinne pri každej nehode a preto aj tak vypovedal). Okrem vyššie uvedeného jeho výpoveď je nevierohodná aj z dôvodu, že jediným svedkom, ktorý bol prítomný na mieste dopravnej nehody, bol svedok K., ktorý jednoznačne vyvrátil tvrdenia svedka I., ktorý mal vypnúť svetlá. Toto vyplýva aj z metodického listu, kde vôbec nie je uvedené, aby mali hasiči vypínať svetlá pri dopravnej nehode. Na druhej strane obžalovanej nie je zrejmé, ako dospel súd prvého stupňa k záveru, že vypínanie svetiel je správny postup, keď podľa oficiálnych povinností hasič nevypína svetlá, maximálne autobatériu. Omnoho logickejšie sa podľa odvolateľky javí, aby svetla ostali zasvietené, aby nedošlo k ďalšej zrážke a nie opačne, aby sa vypli svetlá na aute zasahujúcom do vozovky, ktoré môže spôsobiť ďalšiu dopravnú nehodu a bolo by neviditeľné. Z logického hľadiska tomuto tvrdeniu nasvedčuje aj metodický list, z ktorého je zrejmé, že hasiči majú osvetľovať miesto DN v prípade, ak je to potrebné. Odvolateľka oponovala názoru okresného súdu, že: „Samosudca upozornil, že obhajca navrhol v odôvodnení odporu doplniť dokazovanie konfrontáciou svedkov J. K. a H. I., pričom však z obsahu spisu plynie, že tieto osoby neboli na mieste nehody súčasne v rovnakom čase, a teda nemožno vylúčiť, že okolnosti, ku ktorým obidvaja vypovedali, sa v čase po odchode J. K. z miesta nehody mohli zmeniť. Súd by sa stotožnil s návrhom obhajcu za situácie, ak by bolo preukázané, že títo svedkovia boli na mieste nehody súčasne a o skutkových okolnostiach vypovedajú odlišne. Podľa názoru odvolateľky, ak by sa vychádzalo z vyjadrenia súdu o tom, že „...tieto osoby neboli na mieste nehody súčasne v rovnakom čase, a teda nemožno vylúčiť, že okolnosti, ku ktorým obidvaja vypovedali, sa v čase po odchode J. K. z miesta nehody mohli zmeniť..., a teda ak by „sa po odchode svedka K. zapli svetlá na motorovom vozidle“, tak by súd mohol uveriť svedkovi, že vypol svetlá. Súd prvej inštancie, ak konštatuje, že sa jedná o kľúčovú výpoveď, tak podľa názoru obžalovanej si odporuje vo vlastných tvrdeniach a v naznačenom smere sa javí uznanie obžalovanej za vinnú, za rozhodnutie účelové. V žiadnom prípade sa však, podľa odvolateľky, nejedná o podstatné a prelomujúce tvrdenie, na základe ktorého by mohol súd obžalovanú odsúdiť, ba naopak, vnáša do prípadu ďalšie pochybnosti, ktoré je nutné vyhodnotiť v prospech obžalovanej. Obžalovaná má za to, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s týmito okolnosťami významnými pre rozhodnutie, tieto nesprávne vyhodnotil a už vôbec sa nijakým spôsobom nevysporiadal s obhajobou (záverečná reč dokonca nebola ani len z časti riadne zaprotokolovaná) i napriek tomu, že obhajca chcel zapísať záverečnú reč priamo do zápisnice. V ďalšej časti odvolateľka oponovala názoru okresného súdu na uložený trest, ktorý čo do uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 2 rokov považovala za trest neprimeraný. Tresty upravené v zákone o priestupkoch sú mnoho krát drakonické, oproti povahe spáchaného priestupku, druh trestov, ich výška, zásady na ukladanie trestov a pod., sú upravené v a preto je potrebné vychádzať z a nie zo zákona o priestupkoch. Ďalej obžalovanej nie je zrejmé, prečo súd poukazuje na to, aby mala obžalovaná prejaviť pri nedbanlivostnom trestnom čine ľútosť. Obžalovaná viackrát uviedla, že jej je ľúto, čo sa stalo, avšak nemôže zodpovedať za konanie, ktoré nespôsobila. Ak raz z dôvodu neosvetlenia vozidla poškodenej ju nevidela, tak si nemôže priznať vinu a ľutovať konanie, ktoré nespáchala. Z uvedeného dôvodu ani nevyhlásila na hlavnom pojednávaní, že je vinná, čo však v žiadnom prípade neznamená, že jej nie je vzniknutej situácie ľúto. Ďalej obžalovaná uvádzala, že pokiaľ okresný súd prízvukoval, že došlo k závažným zraneniam u poškodenej, avšak bez toho, aby obžalovaná bagatelizovala rozsah ranení poškodenej či bolesť, akú si vytrpela, tak k tomu odvolateľka uvádzala,

že s týmto čiastočne nesúhlasí, nakoľko rozsah sa prejavil v zlomenine prsta a ku kožnej odrenine a našťastie nie k ďalším vážnym zraneniam, zlomeninám, pomliaždeniam, ktoré by znásobovali bolesť a utrpenie poškodenej. Obžalovaná zdôraznila, že je čestným a bezúhonným človekom, ktorý nemal žiaden záznam v žiadnych registroch, vychovala tri deti, stará sa o svoje vnúčatá, chodí celý svoj život do práce a žije usporiadaným spôsobom života ako vzorný občan. Nejedná sa o žiadneho recidivistu a preto je potrebné, aj pri ukladaní trestu a konštatáciách o ľútosti, prihliadať aj na tieto okolnosti. Z vykonaného dokazovania je, podľa názoru obžalovanej, zrejmé, že jej nebol zadržaný vodičský preukaz a naďalej vedie motorové vozidlo bez akejkoľvek nehody či priestupku. Obžalovaná poukazuje na to, že doposiaľ, a to za dobu 26 rokov šoférovania, sa nedopustila ani jedného priestupku a jej register trestov je bez záznamu. Z týchto dôvodov nie je, podľa odvolateľky potrebné ukladať jej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a ak áno, tak určite nie na dobu dvoch rokov. V tejto súvislosti poukazuje obžalovaná na to, že ak by sa obžalovaná priznala a bol by uzatvorený zmier, tak by nedošlo k zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ale bola by iba zložená suma na účet súdu určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona. To isté je možné tvrdiť aj pri podmienečnom zastavení trestného stíhania. S ohľadom na charakter jej práce, kde musí dochádzať dennodenne do zamestnania v rôznych zmenách, poukazujúc na vyššie uvedené, sa javí trest zákazu ako trest neprimeraný, a to obzvlášť za situácie, kedy tri osoby nevideli motorové vozidlo poškodenej. Obžalovaná je toho názoru, že zásadou pri ukladaní trestu je to, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, ktorá však v danom prípade nebola dodržaná. Záverom svojho odvolania obžalovaná poukazovala na to, že podľa jej názoru, zo strany súdu prvého stupňa došlo k mnohým porušeniam povinností, k podstatným chybám konania najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby. Obžalovaná takto zhrnula, že má za to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vzhľadom na vyššie uvedené vznikli závažné pochybnosti o správnosti skutkových zistení a uložený trest považuje za neprimeraný. V podstate na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a oslobodil ju spod obžaloby alebo aby po jeho zrušení vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a nezistiac také chyby, po vykonaní svojej prieskumnej povinnosti vo vzťahu k všetkým výrokom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je nedôvodné. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. ( , , )

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005)

Aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania.

Pokiaľ teda ide o odlišný názor strany trestného konania na hodnotenie vykonaných dôkazov, nie je pre súd záväzný, nakoľko súd postupuje pri hodnotení dôkazov na základe zákonného opravenia a povinnosti uvedených v , a preto, pokiaľ sa súd od názoru hodnotiacej

strany trestného konania odchýli, no dodrží pravidlo stanovené v tomto ustanovení , nedochádza tým k porušeniu práv tejto strany trestného konania.

V posudzovanej trestnej veci pred súdom prvého stupňa bolo vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné a okresný súd tieto dôkazy podrobil hodnoteniu postupom podľa . K vykonanému trestnému konaniu, samotnému postupu súdu prvého stupňa a zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého rozsudku nezistil odvolací súd žiadne porušenie zákona. V súlade s ustanovením , orgány činné v trestnom konaní i súd splnili svoju povinnosť vždy obžalovanú o jej právach poučiť, vrátane významu priznania a poskytnúť jej plnú možnosť na ich uplatnenie.

V súlade s ustanovením , súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

K skutkovým zisteniam okresného súdu, ktoré našli svoj odraz v skutkovej vete výroku o vine, musí krajský súd uviesť, že vo všetkých častiach zodpovedajú zákonne vykonanému dokazovaniu a hodnotiacemu postupu vyžadovanému v ustanovení . Javí sa byť potrebným aj s ohľadom na povahu odvolacích námietok poukázať na nasledovné dôkazy a ich hodnotenie odvolacím súdom.

Obžalovaná sa obhajovala tým, že z domu z A. odchádzala o 05.10 hod. a keď sa blížila ku križovatke od obce Závadka, kde z vedľajšej cesty vychádzala na smer do Humenného, kde je štvorprúdová cesta, pred ňou išiel autobus a pred ním skriňová Avia, tak v takomto poradí sa priblížili k značke stoj - daj prednosť v jazde, kde najprv Avia odbočila na Humenné, teda doľava, a po nej takto odbočil aj autobus, za ktorým sa ona priblížila k hranici križovatky. Tam ako uvádza, predpísaným spôsobom zastavila. Tvrdila, že následne sa pozrela smerom doľava na Humenné, či neprichádza nejaké motorové vozidlo, pričom žiadne prichádzajúce vozidlo nevidela, skontrolovala si vozidlá prichádzajúce sprava, teda od obce Brekov. K dôvodu, prečo sa teda pohla do križovatky uvádzala, že síce videla v diaľke približovať sa motorové vozidlo, ktoré malo rozsvietené svetlá, no to vyhodnotila tak, že jeho vzdialenosť jej umožňovala bezpečne prejsť križovatkou, preto sa rozhodla pohnúť sa vpred a odbočiť doľava smerom na Humenné. To auto od Humenného prichádzalo z ešte väčšej diaľky, ako auto od Brekova. Po tom, čo sa pohla, však prišiel náraz, v dôsledku ktorého autom zastavila v strede vozovky, čo si po chvíli uvedomila, a preto posunula auto smerom ku krajnici, aby netvorila prekážku pre prichádzajúce autá. Trvala na tom, že žiadne svetlá nevidela a ani v čase nárazu poškodená na aute svetlá zapnuté nemala. K osvetleniu auta poškodenej uviedla, že po nehode išla k poškodenej, ktorá už bola z auta von a na jej aute svietili výstražné svetlá, iné svetlá nesvietili. Obžalovaná k situácii na mieste dopravnej nehody uviedla, že bola tma, nepršalo, bolo čiastočne hmlisto, no na mieste križovatky bol rozhľad dobrý.

Ani odvolací súd sa ale nestotožnil s obhajobou obžalovanej, pretože je z jej účelovosti usvedčovaná nasledovnými dôkazmi, ktoré vedú odvolací súd k jednoznačnému záveru, že poškodená sa k miestu dopravnej nehody približovala po hlavnej ceste s právom prednosti, a to na riadne osvetlenom aute, ktoré osvetlenie jej umožňovalo bezpečnú jazdu, keďže z miesta bydliska v takom nočnom čase by nebola zjavne schopná viesť svoje motorové vozidlo bez zapnutého osvetlenia a nemohla by ho viesť ani v mieste dopravnej nehody, pričom v skutočnosti obžalovaná, ktorá sa do smeru jazdy poškodenej pohla, nesledovala situáciu v cestnej premávke, zjavne sledovala situáciu len pred jej vozidlom, nakoľko inak /aspoň tak, ako to svedkovia K. a D. vnímali/ by musela vnímať približujúce sa vozidlo poškodenej.

Poškodená D. E. jednoznačne potvrdila, že býva v G., z domu odchádzala v čase 5.00 hod. až 5.05 hod. ráno. V Udavskom býva v postrannej uličke, z dvora vycúvala, pričom nemá auto s automatickým zapínaním svetiel, a preto, aby vôbec mohla z dvora vyjsť, musí po naštartovaní zapnúť svetlá na aute manuálne a ak by tak neurobila, nezasvietili by jej na prístrojovej doske žiadne ukazovatele, preto po naštartovaní svetlá zapla, vycúvala z dvora a išla smerom na Humenné. Po ceste sa nikde nezastavovala a keď sa blížila po štvorprúdovej ceste smerom na koniec mesta Humenné, do miesta, kde je po ľavej ruke spoločnosť Mecom, a kde v tom čase odbočujú vodiči naľavo, tak sa zaradila do pravého jazdného pruhu dvojprúdovej cesty a po prejdení tohto miesta sa opäť zaradila do ľavého jazdného pruhu dvojprúdovej cesty smerom na Strážske. Pokračovala smerom na Strážske, blížila sa ku križovatke,

odkiaľ prichádzajú autá od obce Závadka, sústredila sa na svoju jazdu, no periférne si uvedomila, že svetlá auta prichádzajúceho od Závadky, ktoré malo zostať stáť pred križovatkou, sa zrazu pohli smerom k nej, a už nemohla s tým nič robiť. Toto auto narazilo do pravej strany jej auta, niekde do oblasti zadného stĺpika. Trvala na tom, že po celý čas svietila, bola úplná tma, ktorá nebola spojená so zahmlievaním, ani s dažďom, ani s mrazom, pričom na svojom aute vtedy nezaregistrovala technické problémy, auto bolo po STK a bolo pripravené na jazdu v zimných podmienkach.

Podľa názoru odvolacieho súdu, tento popis v prospech obžalovanej dosvedčuje, že obžalovaná skutočne najprv rešpektovala dopravnú značku a zastavila, no na druhej strane dosvedčuje, že význam tejto značky, daj prednosť v jazde a dovtedy stoj, opomenula dôsledne dodržať. Nesledovala dôsledne situáciu v cestnej premávke, a to v rozpore so svojimi povinnosťami vodiča motorového vozidla.

Výpoveď tejto poškodenej nie je jediným usvedčujúcim dôkazom. Z výpovede vodičov motorových vozidiel, ktoré sa v období pred a počas dopravnej nehody nachádzali bezprostredne pred a za vozidlom obžalovanej a čakali na svoju príležitosť bezpečne a plynulo prejsť po rešpektovaní spomenutej dopravnej značky predmetnou križovatkou, vyplynula správnosť úvahy o vine obžalovanej.

Svedok J. K. v ten deň išiel do práce do Humenného a v momente, keď schádzal z vrcholu kopca, ktorý je pred križovatkou od obce Závadka na Humenné, všimol si, že na tejto križovatke, kde je značka stop - daj prednosť v jazde, zastavili pred ním idúce vozidlá, zaregistroval nákladné auto, aj autobus, ktoré riadne odbočili doľava smerom na Humenné, pričom on sa zaradil za auto, ktoré išlo pred ním. Jednoznačne potvrdzoval, že vtedy od Humenného z ľavej strany zaregistroval pohybujúce sa auto v odbočujúcom pruhu na obec Závadka. Prítomnosť tohto auta ale obžalovaná nepotvrdila, uvádzala len, že auto od Humenného prichádzalo z ešte väčšej diaľky, ako auto od Brekova, a to v takej vzdialenosti, že mohla bezpečne prejsť. Svedok pritom spresnil, že keď stál na križovatke za autom, ktoré bolo pred ním, teda auto obžalovanej, periférne si kontroloval prichádzajúce autá z ľavej strany od Humenného, avšak auto odbočujúce na Závadku ho na istý čas oslnilo, a preto sa pozeral na auto stojace pred ním.

Podľa názoru odvolacieho súdu, tento svedok vnímal takto pred dopravnou nehodou v skutočnosti vozidlo poškodenej, prichádzajúce od Humenného po hlavnej ceste, ktoré sa pohybovalo v jazdnom pruhu, z ktorého mohol mať dojem, že odbočuje doprava na Závadku, no v skutočnosti potvrdil len to, že bol týmto vozidlom osvetlený, a teda nevnímal, či skutočne odbočuje. Nakoniec, svedok nevypovedal, že by si všimol, aby toto vozidlo dávalo znamenie o zmene smeru jazdy na Závadku a takto žeby odbočovalo na obec L.. Pritom poškodená, ktorá išla na Strážske, nemala logický dôvod odbočovať na Závadku a do Strážskeho sa cez túto obec dostať výraznou obchádzkou. Zároveň tým potvrdil, že toto jediné auto, ktoré tesne pred dopravnou nehodou vnímal prichádzať zo smeru od Humenného, malo zapnuté svetlá, a to až v takom rozsahu bolo viditeľné, že ho oslnilo, čo vyvracia verziu obžalovanej o náhlom ocitnutí sa auta poškodenej, ako auta neosvetleného, na mieste dopravnej nehody. Svedok pritom potvrdil, že po oslnení sa pozeral už na auto stojace pred ním, teda na auto obžalovanej a keď takto uvažoval, tak sa auto obžalovanej pohlo a došlo k zrážke.

Podľa odvolacieho súdu, nejednoznačná výpoveď tohto svedka o situácii po dopravnej nehode vo vzťahu k osvetleniu/neosvetleniu auta poškodenej, nemá výpovednú hodnotu, nakoľko tento svedok sa vyjadril, že keď prišiel k autu poškodenej, tak nekontroloval, či boli svetlá zapnuté a nekontroloval ani polohu spínača svetiel. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzal, že keď prišiel k vozidlu, tak na vozidle svetlá nesvietili a rozpor vysvetlil tak, že bol osvetlený len interiér auta, pretože dvere vodiča boli otvorené, zároveň nepoprel svoju výpoveď o tom, že vlastne tesne pred dopravnou nehodou bol oslnený práve vozidlom prichádzajúcim od Humenného, keď krátko po oslnení došlo k zrážke v priestore križovatky, na ktorej sa pretínajú vedľajšia cesta, z ktorej on a pred ním obžalovaná prichádzali, s hlavnou cestou, po ktorej sa pohybovalo auto poškodenej.

Svedok I. D., ktorý sa pohol do križovatky s autobusom pred tým, ako sa do nej pohla s autom obžalovaná, uviedol, že po ceste od obce Závadka do mesta Humenné, kde na križovatke s hlavnou štvorprúdovou cestou predpísaným spôsobom zastavil a kontroloval autá idúce z pravej a ľavej strany, že dával prednosť autám prichádzajúcim sprava a z ľavej strany odbočovali niektoré autá v odbočovacom pruhu na Závadku, preto mohol vojsť do križovatky a zaradiť sa do jazdného pruhu smerom do mesta Humenné. Tento vodič uviedol, že keď ukončil odbočovací manéver a už vyrovnával smer jazdy, minul oproti idúce auto, ktoré tam nečakal a s ktorým sa minul tesne s tým, že na to počul náraz.

Pokiaľ svedok D., ako vodič tvrdil, že keby videl to auto prichádzať, určite do križovatky nevojde, tak v rozpore s tým uvádzal, že mal dobrý výhľad na križovatke pred odbočovacím manévrom, pričom videl jedno vozidlo a čakal, či naozaj odbočí na Závadku. Z jeho výpovede skôr vyplýva, že sa sústredil na svetlá v diaľke, ktoré osvetľovali samotné mesto Humenné a ktoré vnímal rušivo vo vzťahu k svetelným pomerom na predmetnej križovatke. Nespornou skutočnosťou ale zostalo, že aj tento svedok vnímal od Humenného prichádzať osvetlené vozidlo, u ktorého sa domnieval, že v rámci hlavnej cesty bude odbočovať na Závadku. Také auto ale obžalovaná nepotvrdila, že by vnímala.

Podľa názoru odvolacieho súdu, išlo zo strany obžalovanej o nesprávne vyhodnotenie situácie na hlavnej ceste, kam vstupovala, keď potvrdzovala, že síce vnímala prichádzajúce auto, no vnímala ho ako auto nachádzajúce sa v takej vzdialenosti, že by mohla bezpečne križovatkou prejsť, pričom po takom vyhodnotení dopravnej situácie sa rozhodla nasledovať pred ňou idúci autobus. Poznala pritom povinnosti uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, no nedbanlivo opomenula ale ich dodržať a dodržať tak výslovné ustanovenia dopravných predpisov, ktoré jej ukladali povinnosti nezávisle od toho, ako sa vodič autobusu pred ňou pri vstupe z vedľajšej cesty na hlavnú cestu po predchádzajúcom zastavení na danú dopravnú značku pohybuje.

Svedok H. I., ako osoba zasahujúca na mieste dopravnej nehody, zjavne bez účasti na dopravnej nehode, potvrdil, že síce si nepamätá, či na vozidle Škoda Octavia boli zasvietené svetlá, no vždy postupujeme štandardne, t.j. zatiahne ručnú brzdu, ak sa to dá, zaradí na aute rýchlosť, vypne svetlá a vytiahne kľúč zo zapaľovania a odpája baterku. Nepotvrdil, že by v tomto došlo k nejakej odchýlke od spomenutého postupu, naopak potvrdil, že je to postup rutinný, pričom navyše potvrdil pravdivosť svojej skoršej výpovede, a to časovo vo vzťahu k pamäti spoľahlivejšej, v ktorej v prípravnom konaní uviedol, že svetlá boli zapnuté, vypínač bol zapnutý úplne vpravo a on ho v tomto aute vypol pohybom doľava. Keď to odvolací súd konfrontuje s opisom úkonov, ktoré musela pred jazdou urobiť vo svojom vozidle poškodená, vychádza ako hodnoverné, že aj po dopravnej nehode svetlá osvetľujúce vozidlo poškodenej zasvietené boli.

Záznam z dopravnej nehody jasne potvrdzuje, že čas nehody: 06.10.2022 05:23, miesto nehody: okres: Humenné, kataster obce: Humenné, mimo obec, cesta I. triedy číslo 74, v KM 7,404, Humenné Brekov

- Závadka, šírka cesty 14.8 metra, cesta I. triedy č. 74 , Km: 7.4, zranenie poškodenej a poškodenie vozidiel, absenciu alkoholu u obžalovanej i poškodenej /čo potvrdzovali aj výsledky dychovej skúšky/.

Záznam o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody potvrdzuje, že k dopravnej nehode došlo na priamom úseku, kde kvalita povrchu bola hodnotená ako dobrá, stav povrchu ako suchý, neznečistený, bez závad na komunikácii, kde riadenie premávky bolo také, že prednosť bola vyznačená dopravnými značkami a kde boli nesťažené poveternostné podmienky, viditeľnosť síce taká, že išlo o nočný čas bez verejného osvetlenia, no viditeľnosť neznížená vplyvom poveternostných podmienok a rozhľadové podmienky boli hodnotené ako dobré.

Správa o poveternostných podmienkach SHMÚ dokladuje, že dňa 06.10.2022 v čase okolo 05:23 hod. LSEČ v lokalite mesta Humenné, v časti križovatky cesty I. triedy č. 74 a cesty II. triedy č. 558, bolo polojasno, bez zrážok. Fúkal slabý prevažne juhovýchodný vietor s rýchlosťou do 20 km/h. Teplota vzduchu dosahovala 8,9 °C, relatívna vlhkosť vzduchu 89,3 %. Potom nastalo nautické svitanie približne o 05:31 hod. LSEČ, no vplyvom oblačnosti sa jeho začiatok posunul približne na 05:39 hod. LSEČ, kedy ešte nie je možné na voľnom priestranstve čítať dennú tlač, ale za priaznivých svetelných podmienok je možné rozoznať obrysy postáv. Až od 6:15 hod. bolo možné vo svetelne neovplyvnenom (voľnom) prostredí (ideálne svetelné podmienky) čítať aj text písaný drobným písmom (napr. denná tlač). Východ slnka v tento deň nastal až o 06:39 hod. LSEČ. Mesiac nesvietil.

Akceptovať je namieste aj vykonanie dôkazu znaleckým posudkom A. D. M., znalcom pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, č. 55/2021, zo záverov ktorého vyplynulo, že poškodená D. E. utrpela dňa 06.10.2022 zlomeninu tela piatej záprstnej kosti pravej ruky s posunom, pohmoždenie chrbta pravej ruky, plošné odreniny pravej ruky. Tieto poranenia poškodenej vznikli počas dopravnej nehody pri náraze prednej časti vozidla Renault Clio, do pravej bočnej strany vozidla Škoda Octavia. Následne došlo k rotácii vozidla Škoda Octavia, ktoré viedla poškodená. Počas dopravnej nehody došlo k „nahodeniu“ tela poškodenej doprava a dopredu, kde poškodená narazila

malíkovou stranou pravej ruky do pevnej, pomerne drsnej podložky, ktorou mohla byť napr. prístrojová doska. Aj odvolací súd teda nezistil závady v preukázaní priamej príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou, ktorú zavinila nedodržaním vodičských povinností obžalovaná a následkami na zdraví, ktoré pri dopravnej nehode v dôsledku zrážky zo strany vozidla vedeného obžalovanou utrpela poškodená. S prihliadnutím na škálu „ľahké - stredne ťažké - ťažké“ utrpela poškodená poranenie ťažkého stupňa. Adekvátna doba liečenia predstavuje čas približne osem týždňov, t. j. 56 dní. Treba dodať, že tieto závery a vôbec výsledky daného znaleckého posudku, neboli obhajobou odborne porovnateľným dôkazom spochybnené.

Obžalovaná, ako vodička, porušila povinnosti vodiča uvedené v , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanoveniach , podľa ktorého je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, , podľa ktorého vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste vrátane cyklistov idúcich súbežne s hlavnou cestou.

Treba poukázať na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c/, písm. j/, podľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je nedanie prednosti v jazde, ale aj také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Bolo jednoznačne preukázané, že príčinou dopravnej nehody bolo len konanie obžalovanej, ako vodičky motorového vozidla, ktoré spočívalo v porušení dôležitej povinnosti vodiča. Obžalovaná nedala prednosť poškodenej, hoci jej to ukladala príslušná dopravná značka. Obžalovaná opomenula dodržať svoju vodičskú povinnosť vnímať, rešpektovať a riadiť sa dopravnými značkami pri výkone svojho vodičského oprávnenia. Namiesto toho sa zjavne spoliehala len na to, či sa bezpečne pohne auto pred ňou, a tak sa nedôvodne domnievala, že neohrozí ostatných účastníkov cestnej premávky, rovnako ako ich neohrozilo vozidlo pred ňou, ktoré sa zjavne nijako nepodieľalo na dopravnej nehode. Napriek tomu, že výhľadové pomery pre obžalovanú boli subjektívne i objektívne dobré, a teda sa mohla presvedčiť, či jej situácia v cestnej premávke skutočne dovoľovala prechádzať cez križovatku nielen plynulo, ale hlavne bezpečne, konala spôsobom, v dôsledku ktorého došlo k stretu vozidiel, pri ktorom poškodená utrpela príslušné zistené zranenia.

Okresný súd teda zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery, keď kvalifikoval skutok ako nedbanlivostný prečin ublíženie na zdraví podľa , s poukazom na .

Podľa , , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa , trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd konštatuje uloženie trestu zákonného, náležite odôvodneného a primeraného všetkým zákonným hľadiskám i špecifikám tohto prípadu.

Z výpovede obžalovanej vyplynulo, že je vydatá, býva v A., má tri deti, z toho dve sú už samostatné, pričom syn študuje na strednej škole. Ona pracuje v spoločnosti Tytex s priemerným mesačným zárobkom približne 700,- eur v čistom. Odpis registra trestov potvrdzuje, že doposiaľ neprišla do rozporu so záujmami chránenými , pričom vedenie riadneho života je jej skutočným spôsobom vedenia života, keďže nemá evidované ani žiadne priestupky. Evidenčná karta obvinenej potvrdzuje, že držiteľkou platného vodičského oprávnenia B je od 10.04.1997, pričom nie je evidovaná žiadna bloková pokuta, žiadny priestupok, žiadne zadržanie vodičského preukazu, ani žiaden trestný čin.

Tieto skutočnosti jej výrazne poľahčovali a oproti závažnému následku a spôsobu spáchania daného prečinu spočívajúceho v nerešpektovaní jednej zo základných dopravných značiek, podľa odvolacieho súdu dokonca svojou podstatou najdôležitejšej, ktorej porušenie často vedie až k fatálnym následkom a vyžaduje teda z hľadiska generálnej prevencie prísnejší prístup. Výsledne však, v danom prípade po zhodnotení okolností prípadu, nedbanlivostnú povahu prečinu, usporiadaných pomerov obžalovanej a osoby obžalovanej, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade išlo o výnimočné vybočenie z medzí jej riadneho života, keď toto konanie je z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie postačujúce potrestať trestom, aký uložil súd prvého stupňa.

Nemožno prehliadnuť, že obžalovaná síce uvádzala, že ľutuje, čo sa stalo, no požaduje úprimnosť ľútosti a je zrejmé, že nevidieť taký stupeň ľútosti na strane obžalovanej, ktorá mala vnímať situáciu v cestnej premávke a v tomto bola nedbalá, no v tomto smere neľutuje svoju nedbanlivosť. To ale spochybňuje predstavu, že by ako vodička, bez nevyhnutného dočasného obmedzenia viesť motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov spôsobilá, vykonávala ju dostatočne opatrne v záujme zvýšenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Bude namieste, aby v nasledujúcom období tieto pochybnosti, spôsobom rešpektovania najmä dopravných predpisov a celkovo vedením riadneho života, odstránila. Primeraným a spravodlivým trestom je tak trest uložený okresným súdom.

Ani voči výroku o náhrade škody odvolací súd nemal podklad na prípadnú zmenu v prospech obžalovanej a tak neostávalo iné, ako nezasahovať ani do tohto výroku.

Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby odvolaniu obžalovanej vyhovel, podané odvolania ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.