Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: C. W.C. K.E.F., nar.: XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť USA, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Ulič, Ulič č. 337, 067 67 Ulič, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-SO15-40-007/2021- ZAV, zo dňa 08. 10.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa písmeno b) zákona č rozhodol o zaistení žalobcu 08.10.2021 na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa zákona o pobyte cudzincov stanovuje dĺžku zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 08.12.2021. Zároveň podľa zákona o pobyte cudzincov žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.

2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia predmetného rozhodnutia o zaistení a nariadenia jeho prepustenia zo zaistenia. V odôvodnení správnej žaloby uviedol, že má za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a zároveň je toto rozhodnutie nedostatočne odôvodnené v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia. Žalobca sa nachádza v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach už od 05.11.2020, t. j. takmer jeden rok. Zo správy psychologičky Slovenskej humanitnej rady Mgr. R. L. vypracovanej ku dňu 15.07.2021 vyplýva, že žalobca má zdravotné problémy, ktoré majú vážny vplyv na jeho myslenie, vystupovanie a správanie. V zmysle vyššie uvedenej správy žalobcu možno preto považovať za zraniteľnú osobu v súlade s ust. § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Preto má za to, že práca a komunikácia so žalobcom si vyžaduje osobitný prístup. Rovnako takýto osobitný prístup by mal byť použitý aj vo vzťahu k rozhodovaniu o jeho zaistení, nakoľko zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia otázkou zraniteľnosti žalobcu, resp. spätosťou medzi zraniteľnosťou žalobou a dĺžkou jeho zaistenia vôbec nezaoberal, iba sa v krátkosti zmienil o vyššie uvedenej správe psychologičky. Žalobca má teda za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci. K nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia žalobca uviedol, že má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe prejednávania veci dĺžku stanovej doby zaistenia žalobcu, pričom v zmysle

citovaných rozhodnutí všeobecných súdov je takéto pochybenie podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.11.2021 popísal skutkový stav vo vzťahu k žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania odo dňa 05.11.2020, kedy bol v rámci readmisie prevzatý Oddelením hraničnej kontroly PZ Ulič od príslušníkov Štátnej pohraničnej služby Ukrajiny po tom, čo dňa 02.11.2020 v čase o 12.26 hod. neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny medzi hraničnými znakmi 100 - 101 až po vydanie napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď žalovaný nezobral zreteľ na to, že žalobca je zraniteľnou osobou vzhľadom na správu psychologičky Slovenskej humanitnej rady Mgr. R. L. vypracovanej ku dňu 15.07.2021 žalovaný uvádza, že spomínaná psychologička v správe dáva odporúčanie na zvýšenú pozornosť pri práci so žalobcom, nakoľko trpí bludmi, ktoré sám vytvára. Žalovaný ma za to, že primeraným a osobitým spôsobom pristupoval k práci so žalobcom. Umiestením v zariadení ÚPZC Sečovce má žalobca zabezpečené poskytovanie základných životných potrieb a zdravotnej starostlivosti, ktoré by si žalobca sám nevedel zabezpečiť, má žalovaný za to, že bola stanovená primeraná dĺžka lehoty zaistenia. K námietke žalobcu ohľadom nedostatočne odôvodnenej dĺžky zaistenia žalovaný uviedol, že má za to, že bola stanovená primeraná dĺžka doby zaistenia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí stanovil dĺžku zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 08.12.2021. Dobu zaistenia stanovil žalovaný po dôkladnom vyhodnotení dostupných informácií a na základe informácie z ÚPZC Sečovce č. p. PPZ-HCP-SE1-173-060/2021-ZC, kde sa uvádza, že žalobcovi bol už vydaný jeden náhradný cestovný doklad na návrat do domovskej krajiny, ktorý bol platný do 03.08.2021. Nakoľko je u žalobcu overená identita a Konzulárnym oddelením Spojených štátov amerických už raz náhradný cestovný doklad vydaný bol, je vysoký predpoklad, že bude vydaný v krátkej dobe nový náhradný cestovný doklad. Samotný proces vystavenia náhradného cestovného dokladu a následný výkon vyhostenia môže byť realizovaný v dobe do dvoch mesiacov. To, že doba zaistenia žalovaného bola stanovená primerane a na čo najkratší možný čas, kedy je žalobcu možné vyhostiť potvrdzujú aj skutočnosti zistené dňa 02.11.2021 pri skúmaní účelu zaistenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, kde bolo zistené že dňa 25.10.2021 bola odovzdaná žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu, ktorá bola prostredníctvom ÚPZC Medveďov zaslaná zastupiteľskému úradu Spojených štátov amerických v Bratislave. Následne zastupiteľský úrad Spojených štátov amerických v Bratislave informoval o tom, že cestovný pas môžu vystaviť ako náhle budú mať informáciu o dátume a zabezpečení letu do USA, nakoľko platnosť takto vystaveného pasu musí byť limitovaná na jeden dva dni po prílete do USA. Pas dokážu vystaviť v priebehu jedného dňa. Dňa 02.11.2021 pracovník Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce požiadal o preverenie leteckého spojenia do USA (priamy let) na letisko v Chicagu s odletom z Viedne na deň 19.11.2021. Vyššie spomenuté je uvedené v písomnosti číslo PPZ-HCP-SO15-40-010/2021-ZAV zo dňa 02.11. 2021. Primeranosť dĺžky lehoty zaistenia je aj v súlade s ustanovením článku 15 ods. 1, druhá veta Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ktorú žalovaný určil na čas potrebný na zabezpečenie úkonov súvisiacich s realizáciou výkonu vyhostenia.

4. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 19.11.2021 podľa a nasledujúce (ďalej len ) postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná a je namieste žalobu podľa zamietnuť.

5. Na nariadenom pojednávaní dňa 19.11.2021 o 13:00 hod. súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť včas a riadne ospravedlnil a v prítomnosti žalovaného, ktorý zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil nasledovné skutočnosti:

6. Dňa 05.11.2020 bol žalobca v rámci readmisie prevzatý Oddelením hraničnej kontroly PZ Ulič od príslušníkov Štátnej pohraničnej služby Ukrajiny po tom, čo dňa 02.11.2020 v čase o 12.26 hod. neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny medzi hraničnými znakmi 100 - 101. Na základe uvedeného bol účastník konania podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov predvedený na Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Ulič v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení.

7. Dňa 05.11.2020 začal správny orgán voči účastníkovi konania konanie vo veci administratívneho vyhostenia pod číslom PPZ-HCP-SO15-45/2020-ZAV. Spisovanie zápisnice v konaní však bolo predčasne ukončené, nakoľko účastník konania po pretlmočení upovedomenia o začatí konania, účastník konania odmietol čokoľvek vypovedať a čokoľvek podpísať.

8. Rozhodnutím číslo PPZ-HCP-SO15-45-014/2020-ZAV zo dňa 06.11.2020 správny orgán prerušil konanie podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, nakoľko bolo potrebné začať konanie o predbežnej otázke - či Česká republika príjme účastníka konania v zmysle čl. 2 ods. 1 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o odovzdávaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici. Žalovaný mal na základe listinných dôkazov získaných počas prehliadky podľa ustanovenia zákona o pobyte cudzincov dňa 05.11.2020 a to: výjazdný príkaz vo forme nálepky č. AKI., miesto vydania Polície České republiky ŔSCP dňa 06.10.2020, identifikačná karta č. Z0XXXXX na vstup do zariadenia MV ČR, vydaná dňa 17.09.2020, miesto vydania ZZC Q., „STATE BORDER CROSSING REPORT“ a z dôvodu, že účastník konania odmietal vypovedať za hodnoverne preukázané, že účastník konania vstúpil na územie Slovenskej republiky z územia Českej republiky bez platného cestovného dokladu a teda nespĺňa podmienky na vstup a pobyt na území Slovenskej republiky. Konanie bolo prerušené do doby doručenia odpovede Polície Českej republiky na žiadosť o prijatie občana tretieho štátu podľa článku 2 ods. 6 Dohody.

9. Zároveň bola Polícii Českej republiky zaslaná žiadosť o prijatie občana tretieho štátu pod č. p. PPZ-HCPSO15-45-013/2020-ZAY zo dňa 06.11.2020, čím bolo začaté konanie o vrátení podľa medzinárodnej zmluvy.

10. Rozhodnutím č. PPZ-l ICP-SO15-45-006/2020-ZAV zo dňa 06.11.2020 bol žalobca ako účastník konania zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, nakoľko mal na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Zaistený bol na čas nevyhnutne potrebný najviac do 20.11.2020.

11. Dňa 10.11.2020 bola na Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Ulič doručená odpoveď na žiadosť o prijatie občana tretieho štátu, v ktorej Polícia Českej republiky oznámila, že s prevzatím účastníka konania nesúhlasí z dôvodu, že účastník konania má záznamy v systéme IS Eurodac o podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu v Belgicku a Švajčiarsku.

12. Vykonanou lustráciou v IS EURODAC bolo zistené, že účastník konania je žiadateľom o medzinárodnú ochranu vo Švajčiarsku pod číslom konania CI XXXXXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2019, v Írsku pod číslom konania IEXXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 03.06.2015 a v Belgicku pod číslom konania BEXXXXXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2019. Z vyššie uvedených dôvodov správny orgán dňa 10.11.2020 prepustil účastníka konania z dôvodu, že zanikol účel zaistenia účastníka konania.

13. Dňa 12.10.2020 bola na Úrad policajného pridelenca veľvyslanectva SR vo Washingtone USA zaslaná žiadosť o previerku účastníka konania v evidenciách USA. Dňa 25.11.2020 bola na OI IK PZ Ulič doručená odpoveď Úradu policajného pridelenca veľvyslanectva SR vo Washingtone USA, ktorá potvrdzuje totožnosť účastníka konania s tým, že s jedná o občana USA s vydaným cestovným pasom U.S.XXXXXXXXX.

14. Dňa 10.11.2020 správny orgán oznámil Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len...Dublinské stredisko) dôvod na začatie konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len ...Dublinské nariadenie) a taktiež bolo správnym orgánom požiadané o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania podľa menovaného nariadenia.

15. Zároveň dňa 10.11.2020 v čase o 20:30 hod. bolo menovanému vydané rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov číslo PPZ-HCP-SO15-47-006/2020- ZAV na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu (týmto osobitným

predpisom je Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov - ďalej len „Dublinské nariadenie“) ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov správny orgán zaistil žalobcu ako účastníka konania na čas nevyhnutne potrebný najviac do 10.02.2021. Zároveň podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bol účastník konania umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.

16. Dňa 25.11.2020 bola správnemu orgánu doručená správa o previerke účastníka konania. Americká strana potvrdila, že sa jedná o občana USA, s vydaným cestovným pasom U. S. XXXXXXXXX. Poslednou registrovanou adresou účastníka konania v USA bola: XXXX D. G., P.. A.. Podľa previerky nie je voči účastníkovi konania vyhlásené v USA pátranie. Správa z previerky je súčasťou spisového materiálu v spise PPZ-HCPSO15-11/2021-ZAV.

17. Dňa 17.03.2021 bolo dublinské konanie dublinským strediskom migračného úradu zastavené. Podľa ustanovenia § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov bol účastník konania dňa 17.03.2021 v čase o 10.45 hod. prepustený na slobodu, nakoľko zanikol účel jeho zaistenia.

18. Po prepustení na slobodu bol účastník konania hliadkou MZJ predvedený podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce v súvislosti s konaním o zaistení cudzinca na účel výkonu administratívneho vyhostenia pod číslom PPZ-HCP-SO15-10-2021- ZAV. Dňa 17.03.2021 bolo účastníkovi konania vydané rozhodnutím o administratívnom vyhostení PPZ- HCP-SO15-11-027/2021- ZAV, ktorým bol účastník konania administratívne vyhostený do krajiny pôvodu

- USA alebo ktorejkoľvek tretej krajiny do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme podľa ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na päť rokov.

19. Dňa 17.03.2021 o 14.00 hod rozhodnutím číslo PPZ-HCP-SO15-10-012/2021- ZAV bol žalobca ako účastník konania zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia.

20. Dňa 29.06.2021 v ÚPZC Sečovce v procese prípravy jeho odsunu do domovskej krajiny bola s účastníkom konania spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania č. PPZ-HCP-SO15-11-031/2021- ZAV podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku, kde účastník konania potvrdil, že jeho domovskou krajinou sú Spojené štáty americké, pričom boli účastníkovi konania predložené všetky dôkazy potvrdzujúce jeho totožnosť. Pri spisovaní zápisnice boli opätovne preskúmavané prekážky jeho administratívneho vyhostenia, kde mu bolo opätovne oznámené, že v procese vybavovania náhradného cestovného dokladu dňa 04.05.2021 absolvoval pohovor s americkou konzulkou na Veľvyslanectve USA v Bratislave. Americké zastupiteľstvo potvrdilo jeho totožnosť a potvrdilo, že účastníkovi konania bude vydaný náhradný cestovný doklad. Zároveň potvrdilo, že na území USA mu ako občanovi USA nehrozí žiadne nebezpečenstvo, trest smrti, riziko prenasledovania, mučenia a neľudského a krutého zaobchádzania a trestania. Ďalej potvrdilo, že na území USA neexistuje riziko vojenského konfliktu. Veľvyslanectvo USA uviedlo, že účastník konania nie je na území USA hľadanou osobou. Na základe týchto skutočnosti a skutočností zistených v procese konania o administratívnom vyhostení správny orgán opätovne konštatoval, že nezistil žiadne prekážky administratívneho vyhostenia. Po tomto oznámení bol účastník konania požiadaný, aby sa vyjadril k prekážkam jeho vyhostenia alebo uviedol, čo mu v domovskej krajine hrozí. Účastník konania vypočúvajúcemu uviedol, že o tom sa s ním baviť nebude, preto že je piaty najdôležitejší človek na svete a môže otvorene komunikovať len so štyrmi ľuďmi na celom svete. Jedným z nich je podľa jeho vyjadrenia veliteľ NATO, ktorého prítomnosť si účastník konania žiadal lebo len s ním bude komunikovať. Následne povedal vypočúvajúcemu, že je len veľmi nízko postavený obyčajný úradník. Následne začal vypočúvajúcemu vulgárne nadávať, postavil sa a odišiel z miestnosti k stálej službe ÚPZC Sečovce, ktorá zabezpečila jeho návrat do bloku.

21. Dňa 06.05.2021 bol účastníkovi konania vydaný náhradný cestovný doklad č. XXXXXXXXX na návrat do domovskej krajiny, ktorý bol platný do 03.08.2021 a bol u neho naplánovaný návrat do domovskej krajiny leteckým transferom dňa 22.07.2021.

22. Dňa 14.07.2021 bolo správnemu orgánu doručené oznámenie, že účastník konania požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a zároveň bol správny orgán požiadaný o zaujatie stanoviska k prijatiu vyhlásenia o udelenie azylu na území SR. V stanovisku správny orgán uviedol, že v prípade účastníka konania bude postupovať podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

23. Dňa 15.07.2021 bola s účastníkom konania spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, kde opäť uvádzal, že je tajný agent viacerých tajných služieb. Uvádzal, že patrí k piatim najdôležitejším ľudom na svete. Uvádzal, že je členom kráľovskej holandskej rodiny. O azyl žiadal preto, aby mohol pokračovať vo svojich aktivitách a ochrániť svet pred terorizmom. O azyl požiadal, aby ochránil svoj majetok a život. Účastník konania uviedol, že patrí k najbohatším ľudom na svete a ma podiely skoro vo všetkých významných spoločnostiach a je spolumajiteľom spoločnosti Shell. Účastník konania požadoval aj prítomnosť pracovníkov UNI-ICR a žiadal nielen politicky azyl ale aj diplomatickú úroveň jednania, nakoľko je veľmi dôležitá osoba a člen kráľovskej holandskej rodiny.

24. Dňa 15.07.2021 bola v Útvare policajného zaistenia Sečovce psychologičkou Slovenskej humanitnej rady Mgr. R. L. vypracovaná správa o účastníkovi konania, kde psychologička uvádza: „podľa analýzy jazykového prejavil klienta je zrejmé, že sa jedná o občana narodeného v anglicky hovoriacej krajine (podľa používaných jazykových zvratov v USA). Klient je neochvejne presvedčený o pravdivosti všetkých myšlienok, ktoré uvádza. Obsahovo vety dávajú význam, sú prezentované jasne a zrozumiteľne, klient v nich podáva ucelený príbeh so súvislou dejovou líniou, avšak z logického hľadiska je vysoko nepravdepodobné, aby všetko, čo klient uvádza zodpovedalo skutočnosti. Je dosť pravdepodobné, že klient pôsobil v nejakej vojenskej/polovojenskej organizácii a má prehľad o svetových udalostiach. K interpretácií týchto udalosti však pridáva aj obsahy, ktorým sám verí, ale je málo pravdepodobné, že zodpovedajú realite práve tak, ako ich uvádza. Vysoko pravdepodobne sa jedná o narušenie kontaktu s realitou zo strany klienta. Klient je presvedčený, že všetci príslušníci slovenskej polície sú zaslepovaní pred vnímaním reality skorumpovanými médiami a nepredpokladá, že ktokoľvek zo Slovenska má dostatočnú kapacitu porozumieť mu a ku spokojnosti vyriešiť jeho situáciu. Klient opätovne potvrdzuje, že sa chce rozprávať (dokonca sa dožaduje) výlučne s vojenským psychológom, ktorý by potvrdil pravdivosť jeho výpovedi. Klient susp. trpí bludmi, ktoré sám vytvára. Odporúčanie zvýšenú pozornosť pri práci s klientom.“ Správa je súčasťou spisového materiálu PPZ-HCPSO15-10/2021-ZAV.

25. Dňa 10.09.2021 Migračný úrad účastníkovi konania vydal rozhodnutie č. MU-PO-189/2021-Ž, kde bola jeho žiadosť o azyl zamietnutá, ako zjavne neopodstatnená podľa . Rozhodnutie bolo vyhlásené a právoplatné dňa 21.09.2021.

26. Podľa ustanovenia § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov bol účastník konania dňa 08.10.2021 v čase o 13.00 hod. prepustený na slobodu, nakoľko zanikol účel jeho zaistenia. Dňa 8.10.2021 o 13.10 hod. bol účastník konania kontrolovaný hliadkou MZJ a následne predvedený podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce v súvislosti s konaním o zaistení cudzinca na účel výkonu administratívneho vyhostenia pod číslom PPZ-HCP- SO15-40/2021-ZAV.

27. S účastníkom konania bola dňa 08.10.2021 v ÚPZC Sečovce spísaná zápisnica v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku pod č. p. PPZ-HCP-SO15-40-005/2021-ZAV, kde tento uviedol, že sa nechce vyjadrovať, pretože nepoznáme jeho skutočnú identitu.

28. Dňa 08.10.2021 bolo vydané napadnuté rozhodnutie.

29. Dobu zaistenia v napadnutom rozhodnutí stanovil správy orgán po dôkladnom vyhodnotení dostupných informácií a na základe informácie z ÚPZC Sečovce č. p. PPZ-HCP- SE1-173-060/2021-7.C.. Menovanému bol už vydaný náhradný cestovný doklad na návrat do domovskej krajiny, ktorý bol platný do 03.08.2021. Nakoľko u menovaného je overená identita a Konzulárnym oddelením Spojených štátov amerických už raz náhradný cestovný doklad vydaný bol, je vysoký predpoklad, že bude vydaný v krátkej dobe nový náhradný cestovný doklad. Samotný proces vystavenia náhradného cestovného dokladu a následný výkon vyhostenia môže byť realizovaný v dobe do dvoch mesiacov. Zároveň k tomuto uviedol, že konanie o zaistení a konanie o a administratívnom vyhostení nie

sú úplne nezávislé konania. Limitom zaistenia je naplnenie jeho účelu a reálnosť vyhostenia cudzinca. Konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Obmedzenie osobnej slobody je viazané na účel zaistenia. Logickým predpokladom zaistenia za účelom vyhostenia je, že jeho účel bude môcť byť naplnený, preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon vyhostenia aspoň potenciálne možný. Šetrením správneho orgánu bolo zistené, že existuje reálny predpoklad vyhostenia účastníka konania do krajiny pôvodu alebo ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme. Vo vyjadrení k tomuto poukázal na ustanovenia § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Pokiaľ ide o ustanovenie § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov podľa ktorého policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov môže správny orgán uložiť povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) b) len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu. K skúmaniu tejto podmienky pri rozhodnutí o zaistení žalobcu žalovaný uviedol, že účastník konania nemá pri sebe žiadne finančné prostriedky a nevie preukázať zabezpečenie ubytovania na území Slovenska. Správny orgán má za to, že účastník konania by nevedel žiadnu uloženú povinnosť reálne splniť alebo vykonať a preto nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Vzhľadom k osobe účastníka konania a jeho doterajšieho správania má správny orgán za to, že prípadným uložením uvedenej povinnosti by taktiež mohlo dôjsť k zmareniu sledovaného cieľa a to jeho vyhostenia. V závere svojho vyjadrenie uviedol, že po zohľadnení všetkých skutočnosti správny orgán dospel k záveru, že zaistením účastníka konania na účel výkonu administratívneho vyhostenia nebude neprimeraným spôsobom zasiahnuté do jeho základných práv a slobôd garantovaných v zmysle článku 8 Dohovoru, nakoľko tento zásah je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov.

30. Podľa písmeno h) o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov ) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

31. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

32. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

33. Podľa § 88 ods. 1 písmen b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

34. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

35. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

36. Podľa § 82 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

37. Podľa § 89 ods. 1 písmeno a) a písmeno b) zákona o pobyte cudzincov konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia; na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

38. Podľa § 90 ods. 1 písmeno d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

39. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.

40. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd uverejneného v Zbierke a číslo nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

41. Podľa článku 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom - písmeno f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

42. Podľa článku 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území. Využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.

43. Podľa článku 16 ods. 1 SR nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

44. Podľa článku 16 ods. 2 SR nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

45. Podľa o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

46. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

48. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia zaistení žalobcu č. PPZ-HCP-SO15-40-007/2021- ZAV zo dňa 08.10.2021, ktorým žalovaný podľa zákona o pobyte cudzincov rozhodol zaistení žalobcu dňa 08.10.2021 o 13.45 hod. podľa písmeno b) zákona č na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Zároveň týmto rozhodnutím stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najdlhšie do 08.12.2021 a rozhodol o jeho umiestnení do ÚPZC Sečovce.

49. Pri zaistení sa teda fakticky jedná o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka. Ide tak o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom. Zaistenie cudzinca ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 30.03.2016 znamená obmedzenie alebo v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov alebo predovšetkým ústavným poriadkom SR.

50. Ustanovenie § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov umožňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny, s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo Slovenskej republiky na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia. V zmysle dikcie ustanovenia § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov je požiadavkou pre zaistenie vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo trest vyhostenia. Zákon okrem vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo uloženého trestu vyhostenia nestanovuje žiadne bližšie kritéria, ktoré by inštruovali alebo viedli policajný útvar pri rozhodovaní o potrebe zaistenia na účely výkonu vyhostenia. Logickým predpokladom zaistenia cudzinca je teda, že jeho účel bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný. Rovnako je povinnosťou krajského súdu preveriť, či žalovaný skúmal účel zaistenia - teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky alebo či účel zaistenia naďalej trvá ( ).

51. Súd tu poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) č. k. -81 zo dňa 19. októbra 2010, ktorý uviedol:

„Konanie o zaistení, ktorého sa týka prejednávaná sťažnosť a konanie o vyhostení sú síce dve odlišné konania, ale v žiadnom prípade nie sú úplne nezávislé, či izolované. Uvedené konštatovanie vyplýva zo samotného účelu zaistenia, ktorým je v danom prípade výkon administratívneho vyhostenia. Zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnutné tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. V zásade tu neplatí úplne tradičný koncept nevyhnutnosti v zmysle hľadania menej závažného zásahu do základných slobôd. Výnimkou je situácia, ak samo vnútroštátne právo zakotvuje podmienku nevyhnutnosti. Vtedy sa z pohľadu Európskeho práva pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) posudzuje nevyhnutnosť v rámci posúdenia zákonnosti zaistenia. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné takto skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo dohovor v texte čl. 5 ods. 1 písm. f) uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie. Prebiehaním nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takého konania, ale aj reálnosť vyhostenia.“

52. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.

53. Vyššie uvádzané kritérium reálneho predpokladu vyhostenia možno aplikovať v dvoch prípadoch. Sú to jednak prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny de facto nevyhostiteľný, napr. nedisponuje platným dokladom a štát, ktorého je dotyčný občanom, mu odmieta nový cestovný doklad vydať a jednak prípady, kedy vyhosteniu bránia prekážky právnej povahy. Preto je povinnosťou krajského súdu preveriť, či žalovaný skúmal účel zaistenia - teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky alebo či účel zaistenia naďalej trvá ( ). Predbežný úsudok o týchto skutočnostiach by v rozhodnutí nemal chýbať, pričom následné vyjadrenia správneho orgánu, podané v priebehu preskúmavacieho konania môžu napomôcť správnemu súdu pri hodnotení postupu správneho orgánu po vydaní rozhodnutia o zaistení.

54. Žalobca v konaní namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (žalobný dôvod podľa písmeno e) ). Taktiež mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v časti dĺžky doby zaistenia (žalobný dôvod podľa písmeno d) ).

55. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.

56. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnych skutkových zistení spočívajúcu v tom, že žalobcu je potrebné považovať za zraniteľnú osobu podľa § 2 ods. 7 zákony o pobyte cudzincov, čo žalovaný v konaní nesprávne vyhodnotil vzhľadom na správu psychologičky Mg. R. L., a preto bolo potrebné postupovať podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov (iné zraniteľné osoby ako maloleté možno zaistiť v nevyhnutnom prípad a na čo najkratší čas) v súvislosti s týmto súd poukazuje na to, že psychologička vo svojej správe takéto stanovisko po rozhovore so žalobcom nezaujala len uviedla, že odporúča zvýšenú pozornosť pri práci s klientom. Je pravdou, že ustanovenie § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov uvádza len demonštratívny výpočet osôb, ktoré sa považujú za zraniteľné osoby, avšak poukazujúc na kategórie týchto osôb by bolo možné považovať za situácie, ak by takýto status žalobcu zhodnotila samotná psychologička, respektíve by u žalobcu bolo potvrdené ochorenie psychiatrického rázu. Nakoľko však takýto status nebol u žalobcu definovaný, správne žalovaný zistil skutkový stav, keď žalobcu nepovažoval za zraniteľnú osobu, a preto mu ani z tohto dôvodu nemožno vytknúť to, že sa nezaoberal spätosťou tohto statusu s dĺžkou doby zaistenia podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov.

57. Za nedôvodnú súd v konaní považoval aj námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v časti dĺžky doby zaistenia (žalobný dôvod podľa písmeno d) ).

58. Pokiaľ ide o dĺžku doby zaistenia, súd má za to, že v kontexte s celkovým odôvodnením napadnutého rozhodnutia, kde je dostatočným spôsobom popísaný celý skutkový stav vo vzťahu k žalobcovi od jeho prevzatia dňa 05.11.2020 až do vydania napadnutého rozhodnutia, z ktorého možno vyvodiť správu úvahu žalovaného založenú na individuálnom princípe, je dĺžka doby zaistenia dostatočne odôvodnená na strane 5 napadnutého rozhodnutia. Je zrejmé, že žalovaný pri stanovení tejto dĺžky doby hodnotil celkovú situáciu s vydaním cestovného dokladu žalobcovi, ktorého identita bola dostatočne overená a potvrdená Konzulárnym oddelením Spojených štátov amerických, kedy zhodnotil, že proces vystavenia dokladu vzhľadom na túto skutočnosť a následný výkon vyhostenia môže byť realizovaný v dobe do dvoch mesiacov. Stanovená doba bola podľa názoru súdu vychádzajúc zo všetkých žalovaným zistených skutočností a dostupných informácií nevyhnutá a postačujúce vzhľadom k tomu, že žalobca nemá cestovný doklad a zo strany príslušných útvarov PZ bude vyvíjaná činnosť, aby mohol byť naplnený výkon administratívneho vyhostenia bez prekážok. Zároveň súd poukazuje na to, že následne po vydaní napadnutého rozhodnutia bola zaslaná dňa 25.10.2021 žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu. Zároveň žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že počas celej doby zaistenia

bude správny orgán postupovať v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 písmeno d) zákona o pobyte cudzincov a skúmať, či trvá účel zaistenia. Súd má za to, že dĺžka doby zaistenia bola v rozhodnutí odôvodnená dostatočným spôsobom.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci zaistenia podľa zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti táto nie je dôvodná.

60. Podľa ust. správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

61. Podľa ust. žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne účelné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.