Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/55/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: LIQUIDAS s.r.o., so sídlom Kimovská 9360/36, Zvolen, IČO: 46 905 561, zastúpený: Mgr. Martin Štoffa, advokát, IČO: 41524322, so sídlom Strojárska 359/8, Hliník nad Hronom, proti žalovanému: Metrostav a.s., so sídlom Koželužská 2246, Praha, Česká republika, IČO: 000 149 15, konajúci prostredníctvom: Metrostav a.s. - organizačná zložka Bratislava, so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 31 792 693, zastúpený: Tomášek & partners, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36858811, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, o zaplatenie 27.616,83 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

- úrok z omeškania vo výške 0,075 % denne zo sumy 2.688,71 Eur od 11.07.2011 do 04.07.2014,

- zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 2.688,71 Eur od 11.07.2011 do 04.07.2014,

- úrok z omeškania vo výške 0,075 % denne zo sumy 4.498,14 Eur od 11.07.2011 do 04.07.2014,

- zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 4.498,14 Eur od 11.07.2011 do 04.07.2014,

- úrok z omeškania vo výške 0,075 % denne zo sumy 7.059,04 Eur od 11.07.2011 do 04.07.2014,

- zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 7.059,04 Eur od 11.07.2011 do 04.07.2014,

- úrok z omeškania vo výške 0,075 % denne zo sumy 9.121,96 Eur od 11.07.2009 do 04.07.2014,

- zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 9.121,96 Eur od 11.07.2009 do 04.07.2014,

- úrok z omeškania vo výške 0,075 % denne zo sumy 2.765,05 Eur od 19.08.2009 do 04.07.2014, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 2.765,05 Eur od 19.08.2009 do 04.07.2014,

- úrok z omeškania vo výške 0,075 % denne zo sumy 1.185,05 Eur od 11.07.2011 do 04.07.2014,

- zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.185,02 Eur od 11.07.2011 do 04.07.2014,

- úrok z omeškania vo výške 0,075 % denne zo sumy 298,75 Eur od 11.07.2011 do 04.07.2014,

- zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 298,75 Eur od 11.07.2009 do 04.07.2014, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 11.03.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 27.616,83 € s príslušenstvom. domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 15.306,- Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že pohľadávka žalobcu vznikla na základe zmluvy o dielo, ktorú uzatvorili dňa 21.03.2008 žalovaný v postavení objednávateľa a spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Drieňová 1/G, Bratislava, v postavení zhotoviteľa. Predmetom tejto zmluvy o dielo bol záväzok zhotoviteľa - spoločnosti CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, spočívajúci v dodávke a montáži kuchynských liniek podľa položkového rozpočtu, ktorý bol prílohou. Cenu diela spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, vyúčtovala žalovanému faktúrami č. 880131, zo dňa 03.11.2008, na sumu 106.652,06 Eur, č. 880143 zo dňa 18.11.2008, na sumu 178.426,09 Eur, č. 880150 zo dňa 17.12.2008, na sumu 280.008,66 Eur, č. 980001, zo dňa 21.01.2009, na sumu 39.500,77 Eur, č. 980028, zo dňa 12.03.2009, na sumu 11.850,23 Eur. Spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii a žalovaný uzatvorili dohody o vzájomnom zápočte záväzkov a pohľadávok zo dňa 10.07.2009, na základe ktorej si spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, Bratislava a žalovaný zúčtovali vzájomné pohľadávky a záväzky vo výške 38.014,41 EUR ku dňu 10.07.2009. Z tejto dohody vyplynulo, že záväzok spoločnosti CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, Bratislava, z faktúr č. 200906002, 200906023, 200906003, 200906001 vo výške 38.014,41 EUR a záväzok žalovaného plynúci z faktúr č. 880148, 880131, 880143, 880150, 980001, 9800028 vo výške 38.014,41 EUR zanikli ku dňu 10.07.2009 započítaním podľa a . Po vzájomnom zápočte pohľadávok zostal neuhradený záväzok žalovaného voči spoločnosti CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii vo výške 27.616,83 EUR titulom zádržného, čo tvorí predmet tohto sporu. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazoval tým, že pôvodný veriteľ CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, Bratislava, postúpil pohľadávku vo výške neuhradených faktúr č. 880131, 880143, 880150, 980001, 980028, v celkovej výške 27.616,83 EUR na spoločnosť NEUSOHLER, spol. s r.o., Banská Bystrica, táto spoločnosť dňa 09.03.2011 postúpila predmetnú pohľadávku na spoločnosť cesia s.r.o. "v likvidácii", Banská Bystrica, a táto dňa 04.02.2013 postúpila pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na žalobcu, pričom všetky tieto postúpenia boli žalovanému oznámené oznámeniami zo dňa 20.10.2010, 21.03.2011 a 05.02.2013. Žalovaný si svoj záväzok zo zápočtu zo dňa 10.07.2009 nesplnil, a tak sa žalobca domáha jeho splnenia predmetnou žalobou. Žalobca si tiež uplatnil úroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške a nárok titulom zmluvnej pokuty.

3. Vo svojom vyjadrení k žalobe, ako aj v ďalšom priebehu konania žalovaný namietal, že voči nemu nebol uskutočnený hmotnoprávny úkon, na základe ktorého by postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu mohlo byť účinným voči žalovanému. Oznámenie o prvom postúpení žalovanej pohľadávky zo dňa 20.10.2010 bolo vykonané neoprávnenou osobou v mene CAKOV MAKARA, s.r.o. v likvidácii, t.j. nie jej likvidátorom, a preto oznámenie nevyvolalo voči žalovanému žiadne právne účinky, v čoho dôsledku sú všetky tri oznámenia o postúpení žalovanej pohľadávky zo dňa 20.10.2009, zo dňa 11.03.2011 a zo dňa 05.02.2013 absolútne neplatné. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vo všetkých zmluvách o postúpení je ako dlžník označený Metrostav a.s. - organizačná zložka, IČO 31 792 693, so sídlom Košická 56, Bratislava. Keďže však organizačná zložka nemá právnu subjektivitu a ani procesnú spôsobilosť (nie je nositeľom práv a povinností), tak nemôže byť označovaná ako dlžník určitej pohľadávky. Podľa názoru žalovaného preto nie je v zmluvách o postúpení riadne označená osoba dlžníka a ani nie je riadne špecifikovaná postupovaná pohľadávka, čo má za následok absolútnu neplatnosť všetkých zmlúv o postúpení. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že žalobca nie je a nikdy ani nebol aktívne legitimovaným na podanie žaloby a súd mal žalobu aj z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalovaný v rámci svojej obrany vzniesol aj námietku premlčania sumy 7.097,28 Eur z faktúry č. 980001 uviedol, že žalovaná pohľadávka nie je 3. časťou zádržného, ako to nesprávne uvádza súd v rozsudku. Podľa názoru žalovaného je čiastka 7097,28 Eur z faktúry číslo 980001 časťou 1. časti zádržného v zmysle zmluvy a je premlčaná. Žalovaný pri svojej obrane ďalej uviedol, že v zmluve nebola výslovne dohodnutá splatnosť žiadnej časti zádržného. Preto v zmysle zákona sa zádržné mohlo stať splatným až v momente, kedy by bol žalovaný vyzvaný zo strany veriteľa na zaplatenie. Ani CAKOV MAKARA, s.r.o., ani žiaden z ostatných subjektov, ktoré mali nadobudnúť žalovanú pohľadávku viacnásobným postúpením, však nikdy žalovaného nevyzvali na zaplatenie pohľadávky. Na základe uvedeného žalovaná pohľadávka podľa názoru žalovaného nie je doposiaľ vôbec splatná a žalovaný nie je v omeškaní s jej zaplatením. Pre omeškanie so zaplatením zádržného nebol podľa žalovaného v zmluve dohodnutý žiaden zmluvný úrok z omeškania ani zmluvná pokuta. Samotnú výšku zmluvnej pokuty považoval žalovaný za neprimerane vysokú, odporujúcu dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku.

5. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. -216 zo dňa 23.01.2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.616,83 Eur spolu

- s úrokom z omeškania vo výške 0,07 % (v znení opravného uznesenia č. k. -244 vo výške 0,075 %) denne zo sumy 2.688,71 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia,

- zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 2.688,71 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 0,07 % (v znení opravného uznesenia č. k. -244 vo výške 0,075 %) denne zo sumy 4.498,14 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia,

- zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 4.498,14 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 0,07 % (v znení opravného uznesenia č. k. -244 vo výške 0,075 %) denne zo sumy 7.059,04 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia,

- zmluvnú pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 7.059,04 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 0,07 % (v znení opravného uznesenia č. k. -244 vo výške 0,075 %) denne zo sumy 13.072,19 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia,

- zmluvnú pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 13.072,19 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 0,07 % (v znení opravného uznesenia č. k. -244 vo výške 0,075 %) denne zo sumy 298,75 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia,

- zmluvnú pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 298,75 Eur od 11.07.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 2.261,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.591,20 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že

Medzi spoločnosťou CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, ktorej predmetom bol záväzok zhotoviteľa spočívajúci v dodávke a montáži kuchynských liniek podľa položkového rozpočtu, ktorý bol prílohou. Odovzdané kuchyne spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii vyúčtovala žalovanému faktúrami:

- faktúra č. 880131 zo dňa 03.11.2008 na sumu vo výške 106.652,06 €,

- faktúra č. 880143 zo dňa 18.11.2008 na sumu vo výške 178.426,09 €,

- faktúra č. 880150 zo dňa 17.12.2008 na sumu vo výške 280.008,66 €,

- faktúra č. 980001 zo dňa 21.01.2009 na sumu vo výške 39.500,77 €,

- faktúra č. 980028 zo dňa 12.03.2009 na sumu vo výške 11.850,23 €. Úhrada predmetných faktúr bola zúčtovaná, a to na základe dohody o vzájomnom zápočte záväzkov a pohľadávok zo dňa 10.07.2009, na základe ktorej si spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, Bratislava a žalovaný zúčtovali vzájomné pohľadávky a záväzky vo výške 38.014,41 EUR ku dňu 10.07.2009. Z tejto dohody vyplynulo, že záväzok spoločnosti CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, Bratislava, z faktúr č. 200906002, 200906023, 200906003, 200906001 vo výške 38.014,41 EUR a záväzok žalovaného plynúci z faktúr č. 880148, 880131, 880143, 880150, 980001, 9800028 vo výške 38.014,41 EUR zanikli ku dňu 10.07.2009 započítaním podľa a . Z tohto vzájomného zápočtu zostal dlh žalovaného voči CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii vo výške 27.616,83 EUR titulom zádržného, čo tvorí predmet tohto sporu.

6. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukázal tým, že pôvodný veriteľ CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, Bratislava, postúpil pohľadávku vo výške neuhradených faktúr č. 880131, 880143, 880150, 980001, 980028, v celkovej výške 27.616,83 EUR na spoločnosť NEUSOHLER, spol. s r.o., Banská Bystrica, táto spoločnosť dňa 09.03.2011 postúpila predmetnú pohľadávku na spoločnosť cesia s.r.o. "v likvidácii", Banská Bystrica, a táto dňa 04.02.2013 postúpila pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na spoločnosť žalobcu, pričom všetky tieto postúpenia boli žalovanému oznámené oznámeniami zo dňa 20.10.2010, 21.03.2011 a 05.02.2013. Žalovaný si svoj záväzok zo zápočtu zo dňa 10.07.2009 nesplnil, a tak sa žalobca domáha jeho splnenia predmetnou žalobou. Žalobca si tiež uplatnil úroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške a nárok titulom zmluvnej pokuty.

7. Po vykonaní dokazovania a zistení skutkového stavu mal súd za to, že žalobca predložil všetky zmluvy o postúpení pohľadávok v konaní pred súdom a tiež preukázal splnenie notifikačnej oznamovacej povinnosti voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom pohľadávka bola špecifikovaná a individualizovaná. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (poslednej) sa žalobca stal novým veriteľom a pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, prešla na žalobcu. Súhlas žalovaného ako dlžníka k tomuto úkonu zákon nevyžaduje, zmluva má písomnú formu, pohľadávka je špecifikovaná a žalovanému bolo postúpenie

oznámené a aj v konaní pred súdom preukázané. Z tohto dôvodu mal súd za to, že žalobca je aktívne legitimovaný.

8. Listinný dôkaz, a to "Dohodu o vzájomnom zápočte záväzkov a pohľadávok" uzavretú dňa 10.07.2009 medzi žalovaným a spoločnosťou CAKOV-MAKARA, s.r.o., Bratislava, súd vyhodnotil tak, že na základe dohody (compensatio voluntaria) si zúčastnené strany zúčtovali vzájomné pohľadávky a záväzky. Následkom tohto započítania bolo zrušenie vzájomne započítaných pohľadávok a záväzkov, pričom záväzok žalovaného vo výške 27.616,83 € titulom zádržného bol žalovanému zrejmý a je možné usudzovať, že ho uznal čo do základu a výšky, resp. ho nepoprel v čase, kedy k dohode došlo. Z tejto dohody jednoznačne vyplýva dlh žalovaného vo výške 27.616,83 Eur voči spoločnosti CAKOV- MAKARA, s.r.o., pričom aj keď v tejto dohode nie je výslovne uvedené, že žalovaný svoj záväzok voči CAKOV-MAKARA, s.r.o. uznáva, jednoznačnosť spôsobu vymedzenia záväzku žalovaného voči CAKOV-MAKARA, s.r.o. je daná.

9. K splatnosti zádržného súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku uviedol, že táto bola dohodnutá v článku VII bod 7.5 zmluvy o dielo a toto malo byť uvoľňované postupne, pričom práve 3. časť zádržného mala byť uvoľnená po skončení záručnej doby. Vzhľadom na uzavretú zmluvu, čas plnenia a dĺžku záručnej doby bolo v čase rozhodnutia súdu rozumné predpokladať, že táto dávno uplynula a žalovaný mal povinnosť minimálne po skončení záručnej doby uvoľniť zádržné, ktoré je a bolo predmetom sporu.

10. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania z uplatnenej sumy odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k dohode o vzájomnej kompenzácii pohľadávok a záväzkov a uznaní žalovaného o svojom dlhu. Aj keď pre zádržné neboli dohodnuté v zmluve o dielo osobitné sankcie - úrok z omeškania či zmluvná pokuta pre nezaplatenie tejto časti záväzku, súd poukázal na to, že žalovaný svoj záväzok nesplnil dobrovoľne, riadne a včas, pričom zadržaná čiastka vyplývala z faktúr, ktoré boli ako dané doklady vystavené a úrok pre nesplnenie tejto povinnosti bol dohodnutý vo výške 0,075 % z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania, čo sa rovná zádržnému.

11. Zmluvná pokuta ako osobitná zabezpečovacia sankcia bola dohodnutá v článku XII bod 12.2.1 zmluvy o dielo pre prípad omeškania objednávateľa (žalovaného) s úhradou oprávnených faktúr vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania až do dátumu zaplatenia. Povinnosť osobitne fakturovať zádržné faktúrou pre žalobcu zo zmluvy o dielo nevyplýva, zádržné bolo súčasťou vyúčtovaných čiastkových faktúr, pričom vyplatenie, resp. uvoľnenie zádržného bolo podmienené splnením dohodnutých právnych okolností.

12. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný, keďže faktúry boli vystavené oprávnene a žalovaný svoj záväzok nesplnil dobrovoľne, ani po dohode o kompenzácii, a tak minimálne od dohody o vzájomnej kompenzácii je v omeškaní so splnením svojho dlhu. Súd na základe takto zhodnoteného dokazovania posúdil nárok žalobcu ako dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

13. Súd v napadnutom rozhodnutí zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 2.261,- € a z trov právneho zastúpenia v sume 4.591,20 Eur podľa vyhlášky MS SR č.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a účinného do 30.06.2016 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, a aby žalovanému priznal náhradu trov konania.

15. Žalovaný namietal, že voči nemu uskutočnený hmotnoprávny úkon, na základe ktorého by postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu mohlo byť účinným voči žalovanému. Oznámenie o prvom postúpení žalovanej pohľadávky zo dňa 20.10.2010 bolo vykonané neoprávnenou osobou v mene CAKOV MAKARA, s.r.o. v likvidácii, t.j. nie jej likvidátorom, a preto oznámenie nevyvolalo voči žalovanému žiadne právne účinky, v čoho dôsledku sú všetky tri oznámenia o postúpení žalovanej pohľadávky zo dňa 20.10.2009, zo dňa 11.03.2011 a zo dňa 05.02.2013 absolútne neplatné. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vo všetkých zmluvách o postúpení je ako dlžník označený Metrostav a.s. - organizačná zložka, IČO 31 792 693, so sídlom Košická 56, Bratislava. Keďže však organizačná zložka

nemá právnu subjektivitu a ani procesnú spôsobilosť (nie je nositeľom práv a povinností), tak nemôže byť označovaná ako dlžník určitej pohľadávky. Podľa názoru žalovaného preto nie je v zmluvách o postúpení riadne označená osoba dlžníka a ani nie je riadne špecifikovaná postupovaná pohľadávka, čo má za následok absolútnu neplatnosť všetkých zmlúv o postúpení. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že žalobca nie je a nikdy ani nebol aktívne legitimovaným na podanie žaloby a súd mal žalobu aj z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Žalovaný v súvislosti s jeho námietkou premlčania čiastky 7.097,28 Eur z faktúry č. 980001 uviedol, že žalovaná pohľadávka nie je 3. časťou zádržného, ako to nesprávne uvádza súd v rozsudku. Podľa názoru žalovaného je čiastka 7097,28 Eur z faktúry číslo 980001 časťou 1. časti zádržného v zmysle zmluvy a je dávno premlčaná. Žalovaný v konaní pred súdom riadne vzniesol námietku premlčania tejto čiastky, súd však bez ďalšieho (bez akéhokoľvek odôvodnenia), napriek vznesenej námietke premlčania, žalobcovi aj túto premlčanú pohľadávku priznal. Podľa názoru žalovaného pritom právny úkon čiastočného započítania nie je možné v žiadnom prípade posúdiť ako úkon smerujúci k uznaniu zvyšku nezapočítaného záväzku; z obsahu právneho úkonu započítania žiaden takýto úkon uznania vôbec nevyplýva.

17. Žalovaný namietal, že napriek tomu, že súd označil žalovanú istinu ako 3. časť zádržného, na ktorú malo v zmysle zmluvy vzniknúť právo na zaplatenie po skončení záručnej doby, súd priznal podľa názoru žalovaného absolútne nelogicky a v rozpore s platným právnym poriadkom úroky z omeškania a zmluvnú pokutu od momentu vykonania zápočtu, t.j. odo dňa 11.07.2009, a to aj napriek tomu, že 3. časť zádržného v zmysle zmluvy nebola v čase započítania vôbec splatná. Súd pritom v napadnutom rozsudku vôbec neuviedol, akým spôsobom posúdil argumentáciu žalovaného v uvedenom smere, neriešil otázku výkladu sporných ustanovení zmluvy o úrokoch z omeškania a zmluvnej pokute, a ani otázku možnej neplatnosti týchto ustanovení z dôvodu ich neurčitosti.

18. Žalovaný ďalej argumentoval, že v zmluve nebola výslovne dohodnutá splatnosť žiadnej časti zádržného. Preto v zmysle zákona sa zádržné mohlo stať splatným až v momente, kedy by bol žalovaný vyzvaný zo strany veriteľa na zaplatenie. Ani CAKOV MAKARA, s.r.o., ani žiaden z ostatných subjektov, ktoré mali nadobudnúť žalovanú pohľadávku viacnásobným postúpením, však nikdy žalovaného nevyzvali na zaplatenie pohľadávky. Na základe uvedeného žalovaná pohľadávka podľa názoru žalovaného nie je doposiaľ vôbec splatná a žalovaný nie je v omeškaní s jej zaplatením. Preto súd v takomto prípade ani nemohol priznať žalobcovi ním požadované úroky z omeškania a zmluvné pokuty od dátumu 11.07.2009, ale najskôr od dátumu podania žaloby.

19. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pre omeškanie so zaplatením zádržného nebol v zmluve dohodnutý žiaden zmluvný úrok z omeškania ani zmluvná pokuta. Konajúci súd napriek tomu bez ďalšieho, v rozpore so zákonom a absolútne nelogicky priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty tak, ako to žalobca požadoval. Navyše, výšku priznanej zmluvnej pokuty považoval žalovaný za neprimerane vysokú, odporujúcu dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, na čo súd vôbec neprihliadol a nevyužil svoje moderačné právo v zmysle ust. k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty (súd ani neodôvodnil prečo v tejto veci nevyužíva svoje moderačné právo).

20. K odvolaniu žalovaného sa dňa 03.09.2014 písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s opravným uznesením č. k. -244 potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Žalobca uviedol, že všetky uvádzané tvrdenia žalovaného už v konaní pred prvoinštančným súdom odzneli a konajúci súd sa nimi v priebehu konania zaoberal, na súdnych pojednávaniach k nim zaujal svoje stanovisko a svoj postoj, ako aj svoje rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodnil. Žalobca z tohto pohľadu pokladá napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a jasne, racionálne, logicky a postačujúco zdôvodnené. Na všetky námietky žalovaného poskytol v napadnutom rozhodnutí konajúci súd odpovede a vecne sa vysporiadal s jeho argumentmi.

22. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v predmetnom konaní žalobca uviedol, že žalobca v konaní nielenže preukázal, že každý z radu postupcov oznámil svojmu dlžníkovi postúpenie pohľadávky, ale navyše žalobca (hoci sám nemal voči žalovanému

ako dlžníkovi takú zákonnú povinnosť) na výzvu súdu predložil aj zmluvy o postúpení pohľadávok, tak ako boli v priebehu času medzi zmluvnými stranami uzatvárané. Uvedené námietky žalovaného preto považoval žalobca za irelevantné.

23. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nemá žiadne zákonné oprávnenie sa domáhať predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky od postupníka, ak mu bolo postúpenie pohľadávky preukázateľne oznámené postupcom. Z toho potom zákonite vyplýva, že žalovaný sa ako dlžník nemôže voči žalobcovi domáhať akýchkoľvek námietok neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, nakoľko tieto by sa bez výzvy súdu v konaní na prvej inštancii do jeho dispozičnej sféry nikdy nedostali. Žalovanému bolo postúpenie pohľadávok vždy právne relevantným spôsobom oznámené zo strany postupcov, čo napokon v súdnom konaní žalobca hodnoverne preukázal.

24. Žalobca poznamenal, že nikdy počas celej doby od vzniku a existencie pohľadávky žalovaný ako dlžník nijakým spôsobom nepoprel voči žiadnemu zo svojich veriteľov (predošlých vlastníkov pohľadávok) samotnú pohľadávku, pretože si je a musí byť veľmi dobre vedomý právneho základu a titulu jej vzniku. Podstatným a pre rozhodovanie o merite veci aj kľúčovým faktom je tiež to, že žalovaný po tom, ako mu bol doručený napadnutý rozsudok, a tiež po tom, ako podal vo veci samej odvolanie, doručil právnemu zástupcovi žalobcu list zo dňa 20.06.2014, ktorým oznámil svoj úmysel zaplatiť celú žalovanú istinu pohľadávky. Tento zjavný rozpor medzi tvrdeniami žalovaného o úplnej neopodstatnenosti pohľadávky žalobcu na jednej strane a jeho konaním na strane druhej podľa názoru žalobcu najlepšie deklaruje skutočnosť, že žalovaný si je vedomý svojho záväzku uhradiť žalovanú istinu pohľadávky spolu s úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou ako sankčnými postihmi za jeho omeškanie s poskytnutím plnenia, na ktoré sa zmluvne zaviazal. Podľa vyjadrenia žalobcu je tiež nesporná tá skutočnosť, že dna 04.07.2014 bola celkovo v piatich osobitných platbách skutočne zaplatená celá suma žalovanej istiny pohľadávky na účet žalobcu.

25. Podaním zo dňa 24.08.2015 žalobca oznámil súdu nespornú skutočnosť, že žalovaný dňa 04.07.2014 v piatich samostatných platbách, osobitne identifikovaných podľa pôvodných vystavených faktúr a s presne určenými sumami v zmysle týchto faktúr, poukázal na bankový účet žalobcu sumu zodpovedajúcu celkovej sume žalovanej istiny pohľadávky, t.j. 27.616,83 Eur. Žalovaný neuhradil žalobcovi úroky z omeškania, ani zmluvnú pokutu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný pri poukázaných platbách žalobcovi nepochybne určil, že sa má plniť na dlžnú istinu, považuje žalobca prijatými platbami od žalovaného dlh žalovaného v rozsahu žalovanej dlžnej istiny za splatený, a teda za splnený. S poukazom na uvedené správanie žalovaného (zaplatenie celej dlžnej sumy istiny), žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu žalovanej istiny 27.616,83 Eur s tým, že na prejednaní žaloby trval len v rozsahu dlžného príslušenstva v podobe úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty v zmysle podanej žaloby.

26. Dňa 18.09.2015 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom žalovaný oznámil súdu, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby a žiadal, aby súd späťvzatie žaloby v zmysle ust. v znení účinnom do 30.06.2016 nepripustil. Uviedol, že platba istiny žalovanej sumy bola zo strany žalovaného vykonaná s výhradou, pričom zaplatením istiny nedošlo v žiadnom prípade k uznaniu žalovanej istiny, keďže zaplatenie istiny s výhradou nespôsobuje uznanie dlhu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd prejednal a posúdil všetky žalované nároky, vrátane dôvodnosti zaplatenia istiny, a žalobu v celom rozsahu zamietol. V prípade, že súd rozhodne aj napriek nesúhlasu žalovaného o pripustení späťvzatia žaloby a konanie v časti istiny zastaví, žalovaný navrhol, aby súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože nie sú splnené podmienky na ich priznanie.

27. Odvolací súd Uznesením č. k. -292 zo dňa 28.11.2016 rozhodol tak, že čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 27.616,83 Eur pripustil, rozsudok v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Vo zvyšnej časti ako aj súvisiacej časti náhrady trov konania rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -216 zo dňa 23.01.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že nesúhlas žalovaného vyhodnotil pre účely použitia ust. 370 ako neúčinný, keďže sa nezakladá na takých vážnych dôvodoch, ktoré by v danom prípade mohli byť dôvodom pre nepripustenie čiastočného späťvzatia žaloby súdom.

29. Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti, t.j. v časti príslušenstva nároku a uplatnenej zmluvnej pokuty, je skutočnosť, že znenie výroku rozsudku v časti výšky úrokov z omeškania vyhláseného na pojednávaní dňa 23.01.2014 a zachyteného v zápisnici z tohto pojednávania na č. l. 195 spisu (0,70 % denne) sa nezhoduje so znením predmetného výroku obsiahnutého v písomnom vyhotovení rozsudku, a to v zmysle opravného uznesenia č. k. -244, ktorým bola výška denných úrokov opravená z 0,70 % na 0,75 %. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti, t.j. v nezastavenej časti príslušenstva nároku a uplatnenej zmluvnej pokuty, ako aj v súvisiacej časti náhrady trov konania podľa zrušil a podľa mu vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne prejedná zvyšok žalovaného nároku, pričom nové rozhodnutie vo veci riadne odôvodní v zmysle , a to tak vo vzťahu k (ne)existencii nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z uhradenej istiny, ako aj k (ne)existencii uplatneného nároku na zmluvnú pokutu a právneho základu jeho vzniku, pričom sa dostatočne vysporiada aj s argumentmi sporových strán, vrátane argumentov žalovaného obsiahnutých v jeho odvolaní. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie podľa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

30. Na základe dovolania podaného žalovaným Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením č. k. -350 zo dňa 22.09.2020 Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. novembra 2016, č. k. -292 v napadnutej časti t.j. výroku o čiastočnom pripustení späťvzatia žaloby, zrušenia rozsudku v tejto časti a zastavení konania, zrušil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že podaním zo dňa 24.08.2015 vzal žalobca vzhľadom na správanie sa žalovaného, svoju žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu žalovanej istiny 27.616,83 Eur. Krajský súd v Bratislave dňa 25.08.2015 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či s čiastočným späťvzatím návrhu podľa súhlasí. Dňa 18.09.2015 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom žalovaný oznámil, že s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasí a žiadal, aby súd späťvzatie nepripustil. V danom spore bola týmto žaloba vzatá späť, ako i nesúhlas žalovaného so späťvzatím, za účinnosti . Vzhľadom na účinky právnych úkonov za účinnosti , ktoré zostali zachované, odvolací súd mal pri svojom rozhodovaní aplikovať a jeho ustanovenie , ktoré nepredpokladalo vážne dôvody pre nesúhlas so zastavením konania. Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ odvolací súd napriek nesúhlasu žalovaného späťvzatie pripustil a konanie zastavil, rozhodol v rozpore s ustanovením

31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec opätovne v napadnutej časti o zaplatenie istiny podľa v spojení s s nariadením pojednávania a rozhodol tak, že späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 27.616,83 Eur nepripustil a rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. - 216 zo dňa 23. 1. 2014 v časti o zaplatenie istiny 27.616,83 Eur zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

32. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

33. Zo zmluvy o dielo č. OS - 8500 004 súd zistil, že žalobca ako objednávateľ a spoločnosť CAKOV- MAKARA, s.r.o. ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 21.03.2008 zmluvu, ktorej predmetom bola dodávka a montáž kuchynských liniek podľa položkového rozpočtu, ktorý tvoril prílohu zmluvy a to za cenu 27.600.000,- Sk. Spôsob úhrady ceny a platobné podmienky boli upravené v čl. VII tejto zmluvy. Podľa čl. VII bod 7.4 zmluvy bol žalovaný ako objednávateľ povinný uhradiť 90% zo súm účtovaných zálohovým listom, čiastkovou faktúrou alebo konečnou faktúrou a to v príslušnej lehote splatnosti. Podľa čl. 7.5 bol žalovaný oprávnený zadržať 10 z čiastky účtovanej každým zálohovým listom alebo čiastkovou faktúrou ako zádržné na vady diela a dodávok. 50% zádržného mala byť uvoľnená objednávateľovi do 30 dní odo dňa riadneho ukončenia prác na diele podľa čl. IX. ods. 9.1. 1 tejto zmluvy. Ďalších 20% zádržného malo byť uvoľnených do 15 dní od podpisu dodatku k protokolu o odovzdaní a prevzatí diela alebo jeho častí, týkajúcej sa súpisu vád a nedorobkov z preberacieho konania, odsúhlaseného zmluvnými stranami a podpísaného zodpovednými zástupcami zmluvných strán podľa čl. IX bod 9.2.6. zmluvy a posledných 30% zádržného malo byť objednávateľom uvoľnené po skončení záručnej doby. V čl. XII bod 12.2.1. bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad omeškania žalovaného s úhradou oprávnených faktúr a to vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania až do zaplatenia. Podľa čl. XVIII. Bod 18.6 neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj všeobecné zmluvné podmienky. Podľa čl. X bod

8 pri nedodržaní termínu splatnosti daňových dokladov - faktúr je úrok z omeškania úhrady 0,075% z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania.

34. Z faktúry č. 880131 zo dňa 03.11.2008 súd zistil, že spoločnosť CAKOV - MAKARA, s.r.o. fakturovala žalovanému sumu 3.213.000,- Sk.

35. Z faktúry č. 880143 zo dňa 18.11.2008 súd zistil, že spoločnosť CAKOV - MAKARA, s.r.o. fakturovala žalovanému sumu 5.375.264,51 Sk.

36. Z faktúry č. 880150 zo dňa 17.12.2008 súd zistil, že spoločnosť CAKOV - MAKARA, s.r.o. fakturovala žalovanému sumu 8.435.541,- Sk.

37. Z faktúry č. 980001 zo dňa 21.01.2009 súd zistil, že spoločnosť CAKOV - MAKARA, s.r.o. fakturovala žalovanému sumu 39.500,77 Eur.

38. Z faktúry č. 980028 zo dňa 12.03.2009 súd zistil, že spoločnosť CAKOV - MAKARA, s.r.o. fakturovala žalovanému sumu 11.850,23 Eur.

39. Z dohody o vzájomnom zápočte zo dňa 10.07.2009 súd zistil, že predmetom tejto dohody bol vzájomný zápočet pohľadávok spoločnosti CAKOV - MAKARA, s.r.o. a žalovaného v celkovej sume 38.014,41 Eur. Neuhradená zostala časť pohľadávok spoločnosti CAKOV - MAKARA, s.r.o. voči žalovanému v sume 27.616,83 Eur.

40. Z oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil, že listom zo dňa 20.10.2010 oznámil L.. V. G. konateľ spoločnosti CAKOV - MAKARA, s.r.o. v likvidácii oznámil žalovanému, že pohľadávka spoločnosti CAKOV - MAKARA voči žalovanému vo výške 27.616,83 Eur bola postúpená na spoločnosť NEUSOHLER, spol. s r.o., Slnečná ul. č. 38, Banská Bystrica, IČO: 36 818 020.

41. Z oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil, že listom zo dňa 11.03.2011 oznámil M.. O. W. konateľ spoločnosti NEUSOHLER, spol. s r.o. oznámil žalovanému, že pohľadávka pôvodne patriaca spoločnosti CAKOV - MAKARA voči žalovanému vo výške 27.616,83 Eur bola postúpená na spoločnosť cesia, s.r.o., Partizánska cesta 94, Banská Bystrica, IČO: 45 921 296.

42. Z oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil, že listom zo dňa 05.02.2013 oznámil M.. L.. O. Ď., konateľ spoločnosti ATTORNEYS GROUP s.r.o. oznámil žalovanému, že pohľadávka pôvodne patriaca spoločnosti CAKOV - MAKARA voči žalovanému vo výške 27.616,83 Eur bola postúpená na spoločnosť zo spoločnosti cesia, s.r.o., na spoločnosť LIQUIDAS s.r.o., A. Hlinku 2568/39, Zvolen, IČO: 46 905 561.

43. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.03.2010 súd zistil, že spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii ako postupca a spoločnosť NEUSOHLER, spol. s r.o. ako postupník uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok proti žalovanému v celkovej výške 27.616,83 Eur. Zmluvu za spoločnosť CAKOV - MAKARA, s.r.o. v likvidácii uzatvoril L.. V. G. Y. ako konateľ a L.. U. G. ako likvidátor.

44. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.02.2013 súd zistil, že spoločnosť cesia s.r.o. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok proti žalovanému v celkovej výške 27.616,83 Eur.

45. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.03.2011 súd zistil, že spoločnosť NEUSOHLER s.r.o. ako postupca a spoločnosť cesia, s.r.o. ako postupník uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok proti žalovanému v celkovej výške 27.616,83 Eur.

46. Z skutkových tvrdení strán sporu ako aj z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že 21.03.2008 uzatvoril žalovaný ako objednávateľ a spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. ako zhotoviteľ, zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol záväzok zhotoviteľa vykonať dodávku a montáž kuchynských liniek podľa položkového rozpočtu, ktorý bol prílohou, tejto zmluvy. Cenu diela spoločnosť CAKOV- MAKARA, s.r.o. v likvidácii, vyúčtovala žalovanému faktúrami č. 880131, zo dňa 03.11.2008, na sumu 106.652,06 Eur, č. 880143 zo dňa 18.11.2008, na sumu 178.426,09 Eur, č. 880150 zo dňa 17.12.2008,

na sumu 280.008,66 Eur, č. 980001, zo dňa 21.01.2009, na sumu 39.500,77 Eur, č. 980028, zo dňa 12.03.2009, na sumu 11.850,23 Eur. Následne spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii a žalovaný uzatvorili dohody o vzájomnom zápočte záväzkov a pohľadávok zo dňa 10.07.2009, na základe ktorej si spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, Bratislava a žalovaný zúčtovali vzájomné pohľadávky a záväzky vo výške 38.014,41 EUR ku dňu 10.07.2009. Z tejto dohody vyplynulo, že záväzok spoločnosti CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, Bratislava, z faktúr č. 200906002, 200906023, 200906003, 200906001 vo výške 38.014,41 EUR a záväzok žalovaného plynúci z faktúr č. 880148, 880131, 880143, 880150, 980001, 9800028 vo výške 38.014,41 EUR zanikli ku dňu 10.07.2009 započítaním podľa a . Po vzájomnom zápočte pohľadávok zostal neuhradený záväzok žalovaného voči spoločnosti CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii vo výške 27.616,83 EUR titulom zádržného. Pôvodný veriteľ CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii, Bratislava, postúpil pohľadávku vo výške neuhradených faktúr č. 880131, 880143, 880150, 980001, 980028, v celkovej výške 27.616,83 EUR na spoločnosť NEUSOHLER, spol. s r.o., Banská Bystrica, táto spoločnosť dňa 09.03.2011 postúpila predmetnú pohľadávku na spoločnosť cesia s.r.o. "v likvidácii", Banská Bystrica, a táto dňa 04.02.2013 postúpila pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy 27.616,83 Eur s príslušenstvom v podobe zmluvných úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Žalovaný dňa 04.07.2014 uhradil žalobcovi celú sumu žalovanej istiny. Žalobca na úhradu žalovanej istiny reagoval čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré však ako už bolo v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené, nebolo pripustené a žaloba bola následne v tejto časti odvolacím súdom zamietnutá. V súčasnosti je tak predmetom konania práve nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty za obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní s úhradu časti kúpnej ceny, ktorá bola v zmluve označená ako zádržné.

47. a ani neobsahujú osobitnú úpravu tzv. zádržného. Napriek tomu sa zádržné často vyskytuje najmä v zmluvách o dielo, kde má predstavovať určitú zábezpeku pre objednávateľa pre prípad existencie vád na zhotovovanom diele. Zádržné je teda inominátny zabezpečovací prostriedok, ktorý môže vzniknúť výlučne na základe zmluvy. Vo svojej podstate je zádržné dohodou zmluvných strán o predĺžení splatnosti časti ceny diela. Rovnako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Spôsob vyúčtovania (fakturovania) jednotlivých čiastkových platieb ceny diela

48. Dohoda o zádržnom ustanovovala termín splatnosti 10% z fakturovaných súm. Zádržné nepredstavovalo žiaden osobitný nárok žalobcu ale išlo iba o časť ceny diela, ktorej splatnosť nastala neskôr ako splatnosť zvyšku ceny diela. Zádržné bolo súčasťou fakturovaných súm. Pokiaľ teda žalovaný ako objednávateľ neuhradil riadne a včas zádržné dostal sa do omeškania s úhradou faktúr č. 880143, č. 880150, č. 980001, č. 980028 a v súlade s ustanovením čl. 12.2.1 zmluvy o dielo zo dňa 21.03.2008 mu vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z ceny diela.

49. Ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa ), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami,

ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. ). 50. Z obsahu ustanovenia čl. XII bod 12.2 bola zmluvná pokuta dojednaná pre prípad omeškania s úhradou oprávnených faktúr, resp. zálohových listov. Žiadnym zo spôsobov výkladu právnych úkonov uvedených v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu nemožno dospieť k inému záveru, ako k tomu, že zmluvná pokuta kryla povinnosť úhrady celej fakturovanej sumy. Citovaný článok zmluvy fakturované čiastky nediferencuje a neustanovuje, že by sa malo dojednanie o zmluvnej pokuty vzťahovať iba na určité časti fakturovanej sumy, resp. iba na časť fakturovanej sumy, ktorej splatnosť je daná pevnou lehotou. Súd preto výkladom predmetného ustanovenia zmluvy o dielo nemohol dospieť k inému záveru ako k tomu, že aj v prípade omeškania s úhradou časti fakturovanej sumy, ktorej splatnosť mala nastať splnením podmienok vymedzených čl. VII bod 7.5 zmluvy, vznikla objednávateľovi povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu. 51. K tomu istému záveru súd dospel aj v prípade dohody o výške úrokov z omeškania. Dohoda o výške úrokov z omeškania bola obsahom všeobecných zmluvných podmienok realizácie diela PARKVILLE BRATISLAVA, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť samotnej zmluvy o dielo. Podľa týchto všeobecných zmluvných podmienok, konkrétne podľa ich čl. X. bod 8 bolo uvedené, že dohodnutý zmluvný úrok sa vzťahuje na omeškanie spôsobené nedodržaním termínu splatnosti daňových dokladov faktúr. Opäť je potrebné poukázať na skutočnosť, že toto ustanovenie nerozlišuje jednotlivé časti fakturovaných súm. Splatnosť každej faktúry sa v zmysle zmluvy spravovala (tak, ako súd už uviedol) ustanoveniami čl. VII zmluvy. Opäť je nutné konštatovať, že mala splatnosť jednotlivých častí fakturovaných súm nastať v rozdielnom čase, neznamená to, že by žalovaný nebol povinný platiť úroky z omeškania v prípade omeškania s vybranými čiastkami fakturovaných súm. Z citovaného ustanovenia všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že by sa malo vzťahovať iba na tie časti fakturovaných súm, ktoré budú splatné ako prvé a naopak nemalo by sa vzťahovať na omeškanie s platbami, ktorých splatnosť mala nastať až po splnení určitých odkladacích podmienok. 52. Rovnakými výkladovými pravidlami sa súd riadil aj pri výklade samotného čl. VII bod 7.5 zmluvy. Termín objednávateľ je oprávnený zadržať 10% z čiastky nemožno vykladať inak ako, že nie je povinný túto časť fakturovanej sumy vyplatiť. Na druhej strane termín zádržné bude uvoľnené, nemožno vykladať inak ako, že zadržané sumy objednávateľ už nebude držať, a vyplatí ich, t.j. zádržné sa stane splatným.

53. Žalovaný taktiež považoval dohodu o výške zmluvných úrokov, ako aj dojednanie o zmluvnej pokute za neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi a pravidlami poctivého obchodného styku.

54. Pojem dobré mravy v obchodnom práve nie je možné zamieňať so všeobecnou úpravou upravenou v . Vo vzťahu k zásadám poctivého obchodného styku a k obchodným zvyklostiam sú dobré mravy všeobecným pojmom morálky, pojmy dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku a zvyklostí patria do kategórie mimo právnych pojmov a sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti. uvádzané zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Výkon práva, ktorý síce neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, ale sa prieči zásadám poctivého obchodného styku, nesleduje hospodársky cieľ, ale smeruje k poškodeniu druhého účastníka právneho vzťahu, k využitiu jeho dobromyseľnosti alebo k zneužitiu postavenia jedného účastníka na úkor ostatných účastníkov právneho vzťahu sa považuje za zneužitie práva (tzv. šikanu).

55. Na takomto výkone práva nie je ani spoločenský ani individuálny záujem. V porovnaní s , ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v prípade ust. ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov. V prípade nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale vždy musí byť preukázaný zreteľný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi vôbec. Netreba dokazovať rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Aj keď mnohé

konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s porušeniami zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku. Z toho vyplýva, že každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, ale nie každý rozpor s dobrými mravmi je tiež porušením zásad poctivého obchodného styku. Pokiaľ teda pri robení právnych úkonov dôjde k rozporu s dobrými mravmi, použije sa ust. a dôsledkom bude neplatnosť (a to absolútna) právneho úkonu. V tejto súvislosti treba mať na pamäti ust. a .

56. Pokiaľ však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, pôjde o aplikáciu a súd výkon práva odmietne. Z uvedeného vyplýva, že v obchodných vzťahoch v prípade neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi ( ) je právna úprava prísnejšia ako v prípade odmietnutia právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore so zotrvaním poctivého obchodného styku. Zákonodarca tak robí v záujme právnej istoty v obchodných vzťahoch. Aj v zmysle ustálenej judikatúry, keďže neobsahuje osobitnú úpravu právnych úkonov v rámci obchodných záväzkových vzťahov, neplatnosť právnych úkonov v týchto vzťahoch treba posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v ( a nasl.) aj tu platí všeobecná právna úprava, že neplatným je právnym úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ). Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde teda o individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu so základnými, v spoločnosti všeobecnej uznávanými a platnými morálnymi normami.

57. Základnou zásadou záväzkového práva je pacta sunt servanda, či už v rovine občianskych alebo obchodných vzťahov. Zásada dodržiavania zmlúv je nosným pravidlom v záväzkovom práve.

58. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

59. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

60. Súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok.

61. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

62. Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 29. januára 2008).

63. Základnou zásadou záväzkového práva je pacta sunt servanda, či už v rovine občianskych alebo obchodných vzťahov. Zásada dodržiavania zmlúv je nosným pravidlom v záväzkovom práve. Z uvedených vymedzení inštitútov dobrých mravov a zásad poctivého obchodného styku je zrejmé, že pre ich aplikáciu na konkrétny obchodnoprávny vzťah je nevyhnutné, aby rozpor s dobrými mravmi, resp. so zásady poctivého obchodného styku dosiahol patričnú intenzitu, na to, aby odôvodňoval ingerenciu súdu do súkromnoprávnych vzťahov vo forme uplatnenia sankcie neplatnosti právneho úkonu, resp. odmietnutia poskytnutia ochrany takémuto právu.

64. Súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok.

65. Tu je však potrebné poznamenať, že dobré mravy, resp. zásady poctivého obchodného styku nemožno aplikovať na dohodu o výške zmluvnej pokuty. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo z ustanovenia . Toto zákonné ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu ako aj vo vzťahu k ustanoveniu ustanovením špeciálnym. V zmysle tohto ustanovenia neprimerane vysoká zmluvná pokuta nie je postihnutá sankciou neplatnosti, resp. nevymáhateľnosti, ale v takomto prípade nastupuje moderačné právo súdu, ktorý je oprávnený zmluvnú pokutu znížiť a to až na úroveň skutočne vzniknutej výšky škody.

66. Oprávnenie súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je jedným zo základných princípov obchodného práva. Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. a ani iný zákon prirodzene nevymedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty v obchodnoprávnych vzťahoch. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je preto potrebné posudzovať individuálne a vo vzťahu ku konkrétnej zabezpečovanej povinnosti. V zmysle ustálenej judikatúry je za neprimerane vysokú zmluvnú pokutu možné považovať iba takú zmluvnú pokutu, ktorá mnohonásobne prevyšuje zabezpečovanú povinnosť. V prejednávanej veci bola zmluvná pokuta určená vo výške 0,1% denne. Výšku samotnej zabezpečovanej povinnosti by tak dosiahla až po 1000 dňoch omeškania. Takáto výška zmluvne pokuty v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za neprimeranú a neúmerne prísnu a to aj s ohľadom na jej zabezpečovaciu funkciu. Za neprimerane vysokú nemôže byť takáto zmluvná pokuta považovaná aj na dojednanú výšku úrokov z omeškania 0,075% denne, t.j. 27,375% ročne. Aj po zohľadnení oboch sankcií ich výška môže dosiahnuť výšku neuhradenej istiny až po 572 dňoch omeškania, pričom omeškanie so splnením peňažného záväzku po tak dlhú dobu možno považovať taktiež za hrubé porušenie povinnosti základnej povinnosti objednávateľa uhradiť zhotoviteľovi cenu diela. V neposlednom rade súd nemôže súd opomenúť ani skutočnosť, že v zmysle nepopretých skutkových tvrdení žalujúcej strany to bol práve žalovaný, kto pripravoval text zmluvy a to vrátane ustanovení o zmluvných pokutách, ktoré boli v prevažnej miere dohodnuté na splnenie povinností objednávateľa teda v prospech žalovaného. Žalovaný teda uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute a následne, keď mu vznikla povinnosť ju uhradiť namieta jej rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. V súlade so zabezpečovacou a preventívnou funkciou zmluvnej pokuty je preto možné očakávať, že táto bude prevyšovať výšku zákonných sankcií spojených s nesplnením peňažného záväzku. Súd preto dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nemožno výšku zmluvnej pokuty označiť za neprimeranú a z tohto dôvodu nie sú splnené ani podmienky pre použitie moderačné oprávnenia súdu v zmysle .

67. Len pri posudzovaní primeranosti resp. neprimeranosti zmluvnej pokuty sa prihliada aj k dojednanej výške úrokov z omeškania, keďže len zmluvnú pokutu a nie úroky z omeškania môže súd za použitia

moderačného práva podľa znížiť, a to s prihliadnutím k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Súd nemôže použiť moderačné oprávnenie podľa založiť len na zistení, že okrem práva na zmluvnú pokutu vznikli oprávnenému ďalšie majetkové práva (napríklad právo na úroky z omeškania) z toho istého porušenia zabezpečovanej povinnosti, bez toho, aby prihliadol k hodnote a významu takejto povinnosti. Pri posudzovaní súladu výšky dojednaných úrokov z omeškania s dobrými mravmi sa neprihliada k dojednanej zmluvnej pokute. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18. marca 2010, sp. zn. ). 68. Ako už bolo uvedené súd nepovažoval výšku zmluvnej pokuty za neprimerane vysokú a to ani s prihliadnutím na dohodnuté zmluvné úroky z omeškania. Pri posudzovaní výšky zmluvných úrokov z omeškania a ich súladu s dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku však už na výšku zmluvnej pokuty prihliadať nemohol. Tu opäť súd musí konštatovať, že výška zmluvných úrokov stanovená vo výške 0,075% denne, nie je výškou, ktorá by spôsobovala rozpor tohto dojednania s poctivým obchodným stykom alebo sa zásadami dobrých mravov. K tomuto záveru súd dospel aj s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o úroky spojené s omeškaním peňažného plnenia, teda o úroky sankčné, spojené s porušením zmluvných povinností. 69. Pre posúdene primeranosti výšky zmluvnej pokuty, ako aj výšky úrokov z omeškania je irelevantné, či došlo k postúpeniu zabezpečovanej pohľadávky a irelevantná je aj výška odplaty, ktorá mala byť za postúpenie pohľadávky dohodnutá. Žiadna z týchto okolnosti nemala vplyv na vznik, zmenu alebo zánik záväzku žalovanej strany, nakoľko postúpením pohľadávky dochádza iba k zmene osoby veriteľa, nedochádza však zmene samotného postupovaného záväzku.

70. Rovnako súd nemohol akceptovať ani obranu žalovaného spočívajúcu v jeho tvrdeniach, podľa ktorého sa do omeškania dostal aj v dôsledku tohto, že zádržné podľa jeho názoru nebolo splatné, postúpenia pohľadávky boli sporné a na majetok pôvodného veriteľa bol vyhlásený konkurz. K splatnosti samotného zádržného sa súd vyjadroval už v iných častiach odôvodnenia tohto rozsudku, pričom sa s výkladom žalovaného o tom, že nebola dohodnutá splatnosť zádržného nestotožnil. K ďalším argumentom žalovaného súd uvádza, že pokiaľ by mal žalovaný skutočne pochybnosti o osobe veriteľa, nič mu nebránilo zbaviť sa svojho záväzku postupom podľa a uložiť predmetné plnenie do (v tom čase) úradnej úschovy. Plnenie do úschovy by malo účinky riadneho splnenia záväzku. Žalovaný by sa tak vyhol sankciám vyplývajúcim z neskorého plnenia. Pokiaľ tak neurobil je tieto povinný znášať.

71. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že žalobcovi patrí nárok na zaplatenia príslušenstva pôvodne žalovanej pohľadávky. Nakoľko nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z omeškania je viazaný na omeškanie žalovaného ako dlžníka z úhradou jednotlivých faktúr, pre samotné rozhodnutie bolo nevyhnutné určiť dobu po ktorú bol žalovaný v omeškaní. Žalobca určil ako deň, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich záväzkov deň uzatvorenia dohody o vzájomnom zápočte záväzkov a pohľadávok. Pre vznik omeškania však predmetná dohoda nemala žiaden význam.

72. Právnym následkom započítania (kompenzácie) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu. Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov nemožno zamieňať s uznaním dlhu alebo s dohodou o urovnaní. V súlade s možno dohodou započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Dohodou je tak možné započítať aj nesplatné pohľadávky, pričom ich zvyšná časť, ktorá započítaním nezanikla sa uzatvorením dohody započítaní splatnou nestane.

73. Splatnosť časti fakturovaných súm označených ako zádržné bola vymedzená v čl. 7.5 zmluvy. Splatnosť prvej polovice zádržného mala nastať 30 dní po riadnom ukončení prác na diele. V zmysle zmluvy sa dielo považovalo za dokončené, po jeho skolaudovaní a odovzdaní objednávateľovi, podpísaním protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, v ktorom objednávateľ výslovne vyhlási, že dielo alebo jeho časť preberá. Keďže takýto protokol nebol súčasťou súdneho spisu, súd požiadal žalobcu v súlade s ustanovením o ďalšie skutkové tvrdenia, teda aby uviedol, kedy došlo k takémuto protokolárnemu odovzdaniu diela. Žalobca, resp. jeho právny zástupca však týmto dokumentom nedisponujú a termín protokolárneho diela označiť nevedeli. Právny zástupca žalobcu v tejto súvislosti síce poukázal na list žalobcu zo dňa 16.03.2009, v ktorom sa uvádza, že spoločnosť CAKOV-MAKARA, s.r.o. odovzdáva žalovanému dielo, takýto spôsob odovzdania diela však nezodpovedá odovzdaniu diela v zmysle zmluvy a nemožno ho považovať za začiatok plynutia

lehôt vymedzených v čl. 7.5 zmluvy. Napriek tomu, že zo skutkových tvrdení strán sporu a ani z vykonaného dokazovania nie je zrejmé deň kedy malo byť dielo odovzdané diela, samotná skutočnosť, že k odovzdaniu diela, t.j. k jeho riadnemu ukončeniu skutočne došlo, sporná nebola. Súd s ohľadom na skutočnosť, že posledná faktúra súvisiaca s vykonávaním prác na diele bola vystavená spoločnosťou CAKOV-MAKARA, s.r.o. v likvidácii dňa 12.03.2009, ako aj s poukazom na skutočnosť, že z dohody o započítaní vyplýva, že v čase jej uzatvorenia boli pri niektorých faktúrach uhradené už aj časti zádržného, súd ustálil, že najneskôr dňa 10.07.2009 už obaja účastníci zmluvy museli dielo považovať za odovzdané. Splatnosť prvej časti zádržného vo výške 50% tak musela nastať najneskôr dňa 19.08.2009. Druhá časť záložného vo výške 20% mala byť splatná po podpise dodatku k protokolu o odovzdaní a prevzatí diela alebo jeho časti týkajúcej sa súpisu vád a nedorobkov z preberacieho konania odsúhlaseného zmluvnými stranami a podpísaného zodpovednými zástupcami zmluvných strán. Keďže však z vykonaného dokazovania a ani zo skutkových tvrdení strán sporu nevyplýva, že by zhotovované dielo malo vady súd určil splatnosť tejto druhej časti zádržného rovnako ako pri prvej časti záložného dňom 19.08.2009. Zvyšných 30% zádržného malo byť splatných po skončení záručnej doby. Keďže záručná doba bola dohodnutá v trvaní 24 mesiacov, musela (v súlade s už uvedeným) uplynúť najneskôr dňa 10.07.2011.

74. Faktúrou č. 880131, ktorá bola vystavená dňa 03.11.2008 fakturoval zhotoviteľ žalobcovi sumu 106.665,21 Eur. Po uzatvorení dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zostala neuhradená jej časť vo výške 2.588,71 Eur. Táto suma predstavuje menej ako 3% fakturovanej sumy a preto je zrejmé, že ide o poslednú časť zádržného a teda splatnosť tejto sumy nastala najneskôr dňa 10.07.2011.

75. Faktúrou č. 880143, ktorá bola vystavená dňa 17.11.2008 fakturoval zhotoviteľ žalobcovi sumu 178.426,09 Eur. Po uzatvorení dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zostala neuhradená jej časť vo výške 4.496,14 Eur. Táto suma predstavuje menej ako 3% fakturovanej sumy a preto je zrejmé, že ide o poslednú časť zádržného a teda splatnosť tejto sumy nastala najneskôr dňa 10.07.2011.

76. Faktúrou č. 880150, ktorá bola vystavená dňa 17.12.2008 fakturoval zhotoviteľ žalobcovi sumu 280.008,66 Eur. Po uzatvorení dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zostala neuhradená jej časť vo výške 7.059,04 Eur. Táto suma predstavuje menej ako 3% fakturovanej sumy a preto je zrejmé, že ide o poslednú časť zádržného a teda splatnosť tejto sumy nastala najneskôr dňa 10.07.2011.

77. Faktúrou č. 980001, ktorá bola vystavená dňa 21.01.2009 fakturoval zhotoviteľ žalobcovi sumu 39.500,76 Eur. Po uzatvorení dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zostala neuhradená jej časť vo výške 13.072,04 Eur. Nakoľko žalovaný bol oprávnený z tejto sumy zadržať iba sumu 3.950,08 je zrejmé, že zvyšná časť neuhradenej istiny istiny, ktorá nebola uhradená zápočtom bola v súlade s bodom 7.9 zmluvy splatná 45 dní odo dňa jej doručenia žalovanému. Podľa dohody o vzájomnom zápočte záväzkov a pohľadávok jej splatnosť nastala dňom 15.04.2009. Práv časť zádržného v sume 1.975,04 Eur a druhá časť zádržného v sume 790,01 Eur boli splatné najneskôr dňom 19.08.2009 a posledná časť zádržného v sume 1.185,02 Eur bola splatná dňa 10.07.2011.

78. Faktúrou č. 980028, ktorá bola vystavená dňa 12.03.2009 fakturoval zhotoviteľ žalobcovi sumu 14.850,23 Eur. Po uzatvorení dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zostala neuhradená jej časť vo výške 298,75 Eur. Táto suma predstavuje opäť menej ako 3% fakturovanej sumy a preto je zrejmé, že ide o poslednú časť zádržného a teda splatnosť tejto sumy nastala najneskôr dňa 10.07.2011.

79. Ako už bolo uvedené v konaní nebolo sporné, že zo strany žalovaného došlo k úhrade žalovanej istiny dňom 04.07.2014. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi zmluvné úroky z omeškania, ako aj zmluvnú pokutu za obdobie, kedy sa dostal do omeškania s úhradou jednotlivých záväzkov a to až do ich zaplatenia t.j. až do 04.07.2014.

80. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia príslušenstva svojej pohľadávky voči žalovanému a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

81. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s a podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pri rozhodovaní však súd zohľadnil aj základné princípy vyjadrené v jeho článkoch 3 a 4. Žalovaný bol úspešný v časti príslušenstva ním uplatňovaného nároku, naopak v časti istiny ním uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá. Tu však nemožno opomenúť, že žaloba bola v časti žalovanej istiny zamietnutá práve v dôsledku jej úhrady. Žalobca na úhradu istiny reagoval čiastočným späťvzatím žaloby, pričom k zastaveniu konania nedošlo iba v dôsledku nesúhlasu žalovaného so späťvzatím. Bol to teda žalovaný, kto svojim správaním zapríčinil, že aj napriek tomu, že žaloba žalobcu sa v časti istiny stala nedôvodnou, musela a zamietnutá. Zaviazať v takomto prípade žalobcu na náhradu trov konania žalovanému by bolo v rozpore s najzákladnejším princípom civilného sporového konania, princípom spravodlivosti vyjadreným v Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania a to vrátane trov odvolacieho konania ( ).

82. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.