Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Pu-3-2021.pdf
PDF · 77.83 KB
Case nature
Subarea
16Pu/3/2021
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci umiestneného: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. B.. armády XXX/ XX, XXX XX S. t. č. umiestnený na Psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou Trebišov, v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, takto
rozhodol:
I. Súd v y s l o v u j e, že prevzatie umiestneného H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. B.. armády XXX/XX, XXX XX S., na Psychiatrické oddelenie Nemocnice s poliklinikou Trebišov, bolo prípustné.
II. U k l a d á zdravotníckemu zariadeniu Nemocnici s poliklinikou Trebišov, a.s. oznámiť prepustenie, prípadne premiestnenie umiestneného bezodkladne Okresnému súdu Trebišov.
odôvodnenie:
1. Nemocnica s poliklinikou, a.s. - psychiatrické oddelenie zaslala tunajšiemu súdu dňa 12.11.2021 telefonické hlásenie zaevidované tunajším súdom dňa 15.11.2021 o tom, že vyššie menovaný pacient bol prijatý do ich zdravotníckej starostlivosti dňa 12.11.2021 bez jeho súhlasu.
2. Súd preto v zmysle § 254 ods. 2 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“) uznesením sp. zn. 16Pu/3/2021-10 zo dňa 12.11.2021 začal konanie bez návrhu z úradnej povinnosti o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania umiestneného v ústave zdravotníckej starostlivosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom umiestneného podľa ustanovenia § 260 ods. 1 CMP, oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára MUDr. Adriána Kapustníka, ako i oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného podľa ustanovenia § 261 CMP.
4. Ošetrujúci lekár vo svojej výpovedi uviedol, že pacient bol prijatý do nemocnice dňa 12.11.2021 o 14:30 hodine, kedy bol privezený RZP a políciou. Pacient pri prijatí nebol schopný udeliť písomný súhlas s umiestnením. Pacient bol pri príjme agresívny, napadol ošetrujúci personál, v anamnéze abúzus alkoholu a drog. Pacient sa v nemocnici lieči na diagnózu F20.0 paranoidná schizofrénia má sklony k seba poškodzovaniu. Menovaný pacient je agresívny, plače, nespolupracuje, psychiatrické lieky neužíva, užíva drogy. Z objektívneho vyšetrenia ošetrujúci lekár zistil, že u pacienta sa jedná o poruchu psychiky a správania zapríčineného užívaním alkoholu a drog, trpí syndrómom závislosti. Diagnóza F19.2 - porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním viacerých drog a iných psychoaktívnych látok: syndróm závislosti. Vzhľadom na viditeľné, pretrvávajúce bludy pacienta a zlý psychický stav, pacienta nemožno pustiť domov, pretože by mohol byť nebezpečný pre seba a pre spoločnosť. Ošetrujúci lekár uviedol, že výsluch pacienta nie je na ujmu jeho zdravotného stavu.
5. Vzhľadom k vyššie uvedenému vyjadreniu ošetrujúceho lekára, že výsluch pacienta nebude na ujmu jeho zdravotného stavu, súd pristúpil k výsluchu pacienta. Pacient bol poučený o svojich procesných právach a povinnostiach, najmä o možnosti zvoliť si zástupcu, prípadne dôverníka. Pacient nesúhlasil
s hospitalizáciou a zástupcu si zvoliť nechcel. Udáva, že bol privezený RZP v sprievode polície. Pacient udáva, že sem vôbec nepatrí, lebo má iné zdravotné ťažkosti a nie psychické. pacient vôbec nespolupracoval a na otázky ktoré mu boli položené odpovedal jednoslovne alebo vôbec. Na otázku súdu, či už bol niekedy liečený neodpovedá. Pacient ďalej uviedol, že na tomto oddelení zostať nechce. Pokiaľ ide o doručovanie súdnych rozhodnutí, praje si ich doručovať všetky. Viac k veci pacient nemal čo uviesť. Jeho správanie počas výsluchu bolo agresívne.
6. Súd sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestneného a konštatoval, že táto korešponduje s vyjadrením ošetrujúceho lekára.
7. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods.1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).
8. Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného.
9. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
10. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
11. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
12. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
13. Podľa § 264 CMP zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
14. Podľa § 265 CMP po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
15. Podľa § 6 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona, resp. ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia.
16. Podľa § 6 ods. 9 Zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu, c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
17. Podľa § 9 ods. 4 Zákon o zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti), poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
18. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Ako už vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 228/2007, rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa § 253 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia. Každé oznámenie zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 CMP má za následok začatie konania. Súd teda môže začať konanie aj bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia. Návrh na začatie konania môže podať len umiestnený. Účastníkmi konania sú umiestnený, zdravotnícke zariadenie a blízka osoba v prípade, ak súd vyhovie jej návrhu, aby ju pribral ako účastníka do konania.
19. Civilný mimosporový poriadok výslovne uvádza, že o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania. Vyplýva to z objektívnej nemožnosti nariadiť pojednávanie v tejto fáze konania, čo nezbavuje súd povinnosti vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia vo veci. Uznesenie súd vydá do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného a doručuje sa iba umiestnenému a ústavu zdravotnej starostlivosti. Uznesenie sa umiestnenému doručí do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia jeho osobnej slobody.
20. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade sú splnené podmienky na použitie citovaných zákonných ustanovení, keďže u pacienta vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav je nevyhnutná ústavná psychiatrická liečba. Po oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára a zdravotnou dokumentáciou Tomáša X., ako i po výsluchu menovaného, súd dospel k záveru, že bez ďalšej hospitalizácie a adekvátnej liečby by hrozilo zhoršenie zdravotného stavu a tento by mohol pod vplyvom svojho ochorenia ohrozovať predovšetkým svoj život a zdravie, pričom by mohol byť nebezpečný aj pre spoločnosť. Hospitalizácia a nastavenie pacienta na potrebnú terapiu je tak jednoznačne v jeho záujme. Menovaný je ku svojmu zdravotnému stavu nekritický.
21. Na základe vyššie uvedeného, súd rozhodol tak, že prevzatie pacienta do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Trebišov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.