Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_72Ek-223-2017.pdf
PDF · 104.1 KB
No categories available
72Ek/223/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému: B. O. - Q. A. A.V.: Z. Č. Č.. XX, XXX XX Z. Č., T. : XXXXXXXX, G..: XX.XX. XXXX o vymoženie 6.411,60 EUR s príslušenstvom , vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozef Augustín, PhD., súdny exekútor so sídlom Framborská 3605/41 010 01 Žilina, pod sp. zn.: 384EX 10078/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd opráv Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 291 EUR od povinného, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.12.2017 domáhal od povinného vymoženia 6.411,60 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 18.10.2016, sp.zn.: RK 116/08/16 SAS, ktorý sa stal vykonateľným dňa 06.12.2016.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 07.02.2018 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jozef Augustín, PhD., súdny exekútor so sídlom Framborská 3605/41 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 384EX 10078/18.
3. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 24.05.2021 podanie povinného označené ako: „Žaloba o zastavenie exekúcie č. 384 Ex 10078/18 podľa § 61k ods. l novelizovaného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok účinného od 01.04.2017, Námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, Žaloba o ochranu práv spotrebiteľa“ zo dňa 11.09.2019 (podanie povinného súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie). Súdny exekútor k návrhu priložil Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn.: 380 EX 78/18 zo dňa 03.03.2018 spolu s doručenkou, ako aj vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 18.04.2018 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 17.05.2021. Návrh na zastavenie exekúcie bol tak podaný po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh nemá odkladný účinok.
5. Povinný vo svojom podaní (ktoré súd podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie) uviedol, že týmto podáva žalobu o zastavenie exekúcie v prospech oprávneného/dodávateľa pre nemajetnosť
a preto že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného/dodávateľa. Uviedol, že spornú pohľadávku neuznávam čo do dôvodu aj do výšky, že exekúcia je na základe nespôsobilého právneho titulu, že z dôvodu opatrnosti podáva námietku premlčania, že ako povinná osoba dôrazne podáva jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie podľa predmetnej spisovej značky, že žiada predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci: a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie, d) súd nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, e) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, f) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, g) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Uviedol, že súd je zo zákona povinný ex offo skúmať dôvody exekúcie, skúmať samotný exekučný titul, ako aj skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Uviedol, že preto popiera nárok oprávneného/dodávateľa v celom rozsahu a uvádza vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, že poukazuje pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/232/2012, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 174/02 ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č. k. IV. ÚS 55/11 -19. Uviedol, že rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Uviedol, že súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky. Uviedol, že podáva námietky aj proti trovám exekúcie a príslušenstvu, pretože nie je v súlade s únijným právom, že upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Uviedol, že žiada súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv zrušil ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom, rozpor s Ústavou Slovenskej republiky únijným právom, že žiada, aby predmetnú exekúciu zastavil v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Uviedol že oprávnený je povinný nahradiť trovy konania v tejto právnej veci. Povinný ďalej uviedol, že dáva do pozornosti, že pre nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky, na ktoré sa súdy odvolávajú, ktoré sú verejne prístupné vo verejných rozhodnutiach súdov a na nevymožiteľnosť práva, na ktoré poukázali verejní činitelia Slovenskej republiky nie je povinná osoba strpieť procesné chyby súdov a súdnych exekútorov, preto zdôrazňuje, že má právo na spravodlivé prejednanie veci na príslušnom súde Slovenskej republiky a na spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom.
6. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol: „S návrhom povinného na zastavenie exekúcie oprávnený nesúhlasí. Odôvodnenie návrhu na zastavene exekúcie je všeobecné, dôvody na zastavenie exekúcie povinný bližšie nešpecifikoval, tvrdí, že „ účastníkovi konania boli porušené a odňaté ústavné práva, bola odňatá možnosť konať pre súdom, bolo porušené ústavné právo, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti povinného a aby sa dalo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“ Ohľadne tvrdení povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že účelom konania o návrhu nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, výšky odplaty sankcií a pod.. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podaním žalobnej odpovede, žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku do 60 dní odo dňa jeho doručenia). Povinný možnosť namietať tieto dôvody v rozhodcovskom konaní nevyužil a svoje námietky týkajúce sa zmluvy o úvere v konaní neuplatnil, hoci výzvu rozhodcovského súdu na podanie žalobnej odpovede prevzal dňa 23.08. 2016, v stanovenej lehote sa však nevyjadril. Tvrdenie, že povinnému „ účastníkovi konania boli porušené a odňaté ústavné práva, bola odňatá možnosť konať pre súdom, bolo porušené ústavné právo, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti povinného a aby sa dalo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom“ je preto nedôvodné a účelové. Povinný bol v základnom konaní nečinný, hoci mal možnosť uplatniť svoje procesné práva podaním žalobnej odpovede (resp.
následne žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku) prípadne žiadať ústne prejednanie veci v jeho prítomnosti. Tvrdenie, že povinnému boli upreté jeho práva na prejednanie veci a že sa nemohol vyjadriť je nedôvodné a účelové. Nevyužitie práva si povinný automaticky zamieňa s jeho odňatím resp. nemožnosťou. Povinný sa nevyužil ani svoje právo vyjadriť sa k žalobe v písomnej forme. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní. Oprávnený zdôrazňuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 213278-34056 zo dňa 16.02.2015 bola uzatvorená s povinným ako podnikateľom a nepatrí mu preto v základnom ani exekučnom konaní zvýšená ochrana ako je to v prípade spotrebiteľa. Vzhľadom k namietaným skutočnostiam oprávnený zdôrazňuje, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Povinným tvrdené skutočnosti nie je ani možné obsahovo zaradiť pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Celý § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje podľa dôvodovej správy nahradenie pôvodného inštitútu „námietok proti upovedomenou o začatí exekúcie.“ Podľa tejto dôvodovej správy práve k § 61k Exekučného poriadku : Povinný má možnosť po doručení upovedomenia navrhnúť zastavenie exekúcie z dôvodov, pre ktoré mohol podať námietky. Takémuto návrhu (podanému v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia) priznáva úprava odkladný účinok. Iné návrhy povinného odkladný účinok nemajú a podliehajú vyjadrenej koncentračnej zásade, ktorá je výnimočne zmiernená nemožnosťou namietané skutočnosti skôr uplatniť (z objektívnych dôvodov). Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R47/1970). Obdobne aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015 Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu teda, ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať dôvodnosť, alebo nedôvodnosť práva priznaného v exekučnom titule. Z uvedených dôvodov odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné. Ako uviedol napríklad aj Okresný súd Bratislava IV v uznesení sp. zn. 16Er/5381/2014 - 56 zo dňa 01.12. 2015 ... v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (od 03.09. 2012) a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom spočívajúce vo výške pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní, ktorá je následne vymáhaná v exekučnom konaní, resp. v podobe riešenia otázky platnosti alebo neplatnosti úverovej zmluvy. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami (námietkami voči zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu nevyužili a exekučný súd aj s poukazom na znenie § 50 ods. 1 EP nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd uvádza, že inštitút námietok nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu. Námietku premlčania povinný tiež žiadnym spôsobom neodôvodnil. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 116/08/16 nadobudol právoplatnosť dňa 01 .12. 2016 a vykonateľnosť dňa 06.12. 2016. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 09.11. 2017, nárok oprávneného vymáhať svoju pohľadávku nie je premlčaný. Námietka povinného je nedôvodná. Povinný neuvádza v podaní žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Navrhujeme, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 291,- EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 6.411,60 EUR vo výške 132,46 EUR vrátane DPH /110,39 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 13,04 EUR vrátane DPH /10,87 EUR + 20% DPH/).
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. V zmysle prvej vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.
13. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako aj celý spis. K samotným tvrdeniam povinného uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie súd uvádza, že povinný nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie exekúcie dôvodný. Súd uvádza, že povinný nesie dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti ním tvrdené v návrhu na zastavenie exekúcie a takéto skutočnosti musí preukázať relevantnými dôkazmi.
14. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na svoju nemajetnosť. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd uvádza, že tvrdená nemajetnosť povinného nebráni oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní (t. j. nebráni vymáhateľnosti nároku oprávneného). Súd konštatuje, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súd zároveň uvádza, že exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného zastavuje súdny exekútor, a to za splnenia podmienok uvedených v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého: exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo
príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V danej exekučnej veci sa exekúcia začala dňa 07.02.2018, kedy bolo súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 10.01.2018, sp. zn.: 5Coe/221/2017, podľa ktorého: „Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. ... Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ....“
15. K námietke premlčania uplatnenej povinným súd uvádza, že nie je dôvodná, nakoľko v zmysle § 110 ods. 1 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 18.10.2016, sp.zn.: RK 116/08/16 SAS, ktorý sa stal vykonateľným dňa 06.12.2016. Exekučné konanie sa v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo dňa 13.12.2017, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. Oprávnený si teda právo priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu uplatnil v premlčacej dobe.
16. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, tieto sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Povinný sa mohol voči exekučnému titulu podať opravný prostriedok (v zmysle poučenia). Súd uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovených v zákone a nie ďalší opravný prostriedok, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Cieľom exekučného konania je vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu v prípade, keď ju povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil a nie opätovné hmotnoprávne skúmanie ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie je predmetom základného konania. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.
17. K námietke povinného ohľadne trov exekúcie súd uvádza, že je nedôvodná. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne prostredníctvom súdneho exekútora, v dôsledku čoho si oprávnený dôvodne uplatnil aj trovy exekúcie v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie tarifnej hodnoty vo výške 37,50 EUR. Súd zároveň uvádza, že súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie presne špecifikoval výšku trov exekútora v zmysle Exekučného poriadku a vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a určil trovy exekútora pre prípad splnenia vymáhaného nároku do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, vo výške 10 % zo základu na určenie odmeny exekútora + náhradu paušálnych výdavkov v rozsahu 50 % (t. j. 30,00 Eur) + 20 % DPH a tiež pre prípad, ak sa dlh nesplní do 15 dní od doručenia upovedomenia, predbežne vyčíslil trovy exekútora vo výške 20 % základu na určenie odmeny exekútora + náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur + 20 % DPH.
18. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (v zmysle konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného - viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002). S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
19. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia s prihliadnutím na to, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
24. Súd z dôvodu, že povinný si neuplatnil trovy exekučného konania ako výdavky na zastupovanie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, ako aj v spojení so skutočnosťou, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, nepriznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania.
25. Oprávnený si vo vyjadrení zo dňa 06.02.2021 uplatnil trovy exekučného konania ako výdavky na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 291 EUR, pozostávajúce z odmeny za dva úkony právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 291 EUR (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 6.411,60 EUR vo výške 132,46 EUR vrátane DPH /110,39 EUR + 20 % DPH/ + 2 krát paušálna náhrada nákladov vo výške á 13,04 EUR vrátane DPH /10,87 EUR + 20% DPH/).
26. Súd oprávnenému p r i z n a l nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 291 EUR tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia, a ktorý bude vymáhaný od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia. Súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bol úspešný v plnom rozsahu, nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.