Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_72Ek-223-2017.pdf
PDF · 77.88 KB
Case nature
Subarea
72Ek/223/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému: Jozef Plekanec, nar. 18. 04. 1973, podnikajúci pod obchodným menom Jozef Plekanec - ARTES s miestom podnikania: Veľký Čepčín č. 56, 038 45 Veľký Čepčín, IČO : 40496538, o vymoženie 6.411,60 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Augustín, PhD., súdny exekútor so sídlom Framborská 3605/41 010 01 Žilina, pod sp. zn.: 384EX 10078/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 72Ek/223/2017 zo dňa 19. 11. 2021, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 72Ek/223/2017 zo dňa 19. 11. 2021 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 72Ek/223/2017 zo dňa 19. 11. 2021.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.12.2017 domáhal od povinného vymoženia 6.411,60 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 18.10.2016, sp.zn.: RK 116/08/16 SAS, ktorý sa stal vykonateľným dňa 06.12.2016. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 07.02.2018 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ján Siget so sídlom Exekútorského úradu v Žiline, ktorý ju viedol pod sp. zn.: 384EX 10078/18, v súčasnosti vykonáva exekúciu súdny exekútor: JUDr. Jozef Augustín, PhD., súdny exekútor so sídlom Framborská 3605/41 010 01 Žilina. 2. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil predovšetkým tým, že je spotrebiteľom. 3. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 72Ek/223/2017 zo dňa 19. 11. 2021 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 291,00 eur, keď dospel k záveru, že exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok na podklade spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý by sa v exekučnom konaní vzťahovala osobitná ochrana. 4. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie podal povinný včas sťažnosť, ktorú odôvodnil opätovne tým, že je spotrebiteľom a prístup súdu považuje za absolútne proti spotrebiteľský. Poukázal na oprávneného a tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Navrhol preto sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť. 5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok “), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia reaguje na podstatné argumenty uvedené v sťažnosti povinnej a v návrhu na zastavenie exekúcie. 7. K tvrdeniam povinného uvedeným v návrhu na zastavenie exekúcie a tiež v podanej sťažnosti o tom, že mal a má postavenie spotrebiteľa súd uvádza, že uvedeným tvrdeniam nezodpovedá obsah uzatvorenej zmluvy, ani obsah jeho žiadosti o poskytnutie peňažných prostriedkov. Povinný bol v zmluve o revolvingovom úvere č. 213278-34056 zo dňa 16. 02. 2015 (ďalej len ,,zmluva“), zreteľne označený ako fyzická osoba: „Jozef Plekanec - ARTES, sídlo: Veľký Čepčín 56, Veľký Čepčín, 038 45, IČO: 40 496 538, zapísaný v Živnostenskom registri Okresný úrad v Nitre, reg. Č. 403-15242, bankové spojenie Tatra banka, a.s. 2617097374/1100“. Rovnako tak aj v samotnom vymedzení predmetu zmluvy, je článku 1.1. uvedené, že ,,Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške ...“. Nie sú teda preukázané tvrdenia povinného, že povinný ako dlžník nevystupoval v zmluvnom vzťahu z pozície podnikateľa. Povinný nemusel uzatvoriť s oprávneným zmluvu, pokiaľ oprávnený trval na tom, že úver poskytuje iba na podnikateľské účely. Na trhu pôsobí dostatočné množstvo subjektov poskytujúcich peňažné prostriedky, ktorých služby mohol využiť. Súd považuje za podstatné vymedzenie predmetu zmluvy, pri ktorom má každý jeden subjekt možnosť voľby, či akceptuje ponuku subjektu, alebo nie. Pokiaľ povinný pristúpil na ponuku oprávneného, ktorý mu ponúkal peňažné prostriedky len na podnikateľský účel, ktorý bol dostatočne zreteľne v zmluve vymedzený, keďže išlo o zmluvnú podmienku oprávneného, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia (porovnaj § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ), nemôže následne svoje tvrdenia poprieť a uviesť, že mal postavenie spotrebiteľa. Povinný už v Žiadosti o úver zo dňa 14.02.2015 uviedol ako účel čerpania úveru: „investičný (A)“. Žiadosť o poskytnutie úveru, ktorou žiadal povinný o poskytnutie peňažných prostriedkov, podával ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom časť „III.“ obsahuje údaje žiadateľa o poskytnutie úveru - podnikateľského subjektu. Povinný sám už v žiadosti o poskytnutie úveru vyslovil požiadavku, aby mu bol úver poskytnutý na podnikanie, za účelom poskytnutia investičných peňažných prostriedkov. V danom prípade nejde len o formálne uvedenie identifikačného čísla, či označenie povinného ako živnostníka, nakoľko označenie povinného je uvedené v zreteľnom označení zmluvných strán a taktiež je predmet zmluvy zreteľne uvedený aj v článku 1. uzatvorenej zmluvy. Predmet zmluvy a označenie zmluvných strán vychádza zo žiadosti povinného o úver, nie zo „svojvôle“ oprávneného. Predmet zmluvy, že išlo o peňažné prostriedky poskytnuté na podnikanie, je zmluvnou podmienkou, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia, teda poskytnutia peňažných prostriedkov a teda ju ani nemožno považovať za nekalú. 8. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je tak podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktoré zaväzuje povinného k povinnosti zaplatiť oprávnenému peňažnú sumu 7 815,60 eura s príslušenstvom, a to Rozhodcovský rozsudok rozhodcu vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, ktorý podľa na ňom vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2016 a vykonateľnosť dňa 06.12.2016. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol, aj podľa názoru exekučného súdu, vydaný v konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní “). 9. Exekučný súd nie je oprávnený vykonávať materiálny prieskum rozhodcovských rozhodnutí, ktoré sú exekučnými titulmi a teda prehodnocovať ich závery ku ktorým dospel rozhodca v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Exekučný titul nie je rozhodcovským rozsudkom vydaným v spotrebiteľskej veci a teda sa na neho vzťahuje zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní “), v znení neskorších predpisov. Exekučný súd môže vychádzať iba zo skutočnosti, že oprávnený predložil exekučný titul, ktorý bol vydaní v rozhodcovskom konaní vedenom podľa zákona o rozhodcovskom konaní (a nie spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Tento exekučný titul môže exekučný súd podrobiť prieskumu z hľadísk vymedzených v zákone o rozhodcovskom konaní, tieto ale povinným tvrdené neboli. 10. Exekučný súd je však oprávnený pri každom exekučnom titule skúmať jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť, pričom formálnou stránkou vykonateľnosti je aj skúmanie, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený. Pokiaľ exekučný súd preskúmava platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného titulu. Preskúmavanie formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom je prijímané bez výhrad aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V prípade rozhodcovských
rozsudkov vydaných v nespotrebiteľskom konaní však platí záver, cit.: „Oprávnenie účastníka namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a oprávnenie podať žalobu o zrušenie takéhoto rozhodcovského rozsudku kauzálne príslušnému súdu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, o ktorých je oprávnený a povinný rozhodovať zákonom určený civilný súd, nepripúšťajú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu zo strany exekučného súdu v rozsahu, ktorý patrí civilnému súdu. Nevyužitie postupu podľa zákona o rozhodcovskom konaní (námietka nedostatku právomoci a žaloba o zrušenie rozsudku, pozn.) v iných ako spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti spochybňovať rozhodcovskú zmluvu v exekučnom konaní na strane žalovaného účastníka rozhodcovského konania, ktorý znáša svoju procesnú zodpovednosť za včasné uplatňovanie účinných prostriedkov ochrany, ktoré mu právny poriadok priznáva. (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS 298/2020 -49 zo dňa 05.11.2020). Povinný ostal v konaní pred rozhodcovským súdom pasívny, keď podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku žalovaný výzvu prevzal dňa 23.8.2016, k žalobe a k jej prílohám sa však nevyjadril. Povinný tak nevyužil možnosť brániť sa podanej žalobe pred rozhodcovským súdom, nevyužil ani možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čím sa pripravil o možnosť prieskumu exekučným súdom. Exekučný súd v prípadoch nespotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov, neumožňuje exekučnému súdu skúmanie právomoci rozhodcu v prípadoch, keď nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinný tak svojou pasivitou vylúčil možnosť skúmania právomoci rozhodcu nespotrebiteľského rozhodcovského konania exekučným súdom. 11. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie, sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, exekučného titulu a rozhodcovskej doložky dospel súd k záveru, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu a povinný netvrdil a nepreukázal žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko po vzniku exekučného titulu, ktorým je podľa názoru exekučného súdu rozhodcovský rozsudok vydaný podľa zákona o rozhodcovskom konaní (nejde o spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok), nenastali žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (vydaného v nespotrebiteľskom spore) nebola povinným podaná, povinný postavenie spotrebiteľa v konaní pred rozhodcovským súdom netvrdil, pričom ho súd nemá preukázané ani z dokumentov predložených oprávneným, keď povinný žiadal o poskytnutie úveru na podnikanie (investičný úver), je zreteľne ako podnikateľ označený v dokumentoch súvisiacich so zmluvou a ako účel poskytnutia peňažných prostriedkov je uvedený výkon jeho podnikateľskej činnosti. 12. Z uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 72Ek/223/2017 zo dňa 19. 11. 2021 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že povinný nemal pri uzatváraní a konaní zo zmluvy uzatvorenej s oprávneným postavenie spotrebiteľa a mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, preto právomoc (nespotrebiteľského) rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným bola založená na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, a preto bol daný dôvod na zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa 61l ods. 3 Exekučného poriadku a zaviazanie povinného na nahradenie trov exekúcie oprávneného za zastúpenie advokátom v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 13. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o podanej sťažnosti osobou povinnou úspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).