Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobcu: I. P., nar. XX. februára XXXX, bytom F. H. X, XXX XX T. T., občan Slovenskej republiky, právne zast.: JUDr. Blanka Gondová, advokátka so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 430 221 7040 0 z 30. decembra 2019 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 430 221 7040 0 zo dňa 30. októbra 2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. 430 221 7040 0 zo dňa 22. októbra 2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v rozsahu 100% do 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. 430 221 7040 0 zo dňa 22. októbra 2019 rozhodla podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a podľa a a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) na základe žiadosti žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 28. augusta 2019 tak, že žalobcovu žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku zamietla (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).

2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobca žiadal zvýšiť jeho starobný dôchodok a pri určení jeho sumy vychádzať z priemerného mesačného zárobku podľa ustanovenia § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého rozhodným obdobím na určenie priemerného mesačného zárobku je aj obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie.

3. Žalobcovi bol na základe žiadosti spísanej dňa 13. januára 2003 právoplatným rozhodnutím zo dňa 10. februára 2003 priznaný starobný dôchodok podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení

od 21. februára 2003. Rozhodné obdobie na určenie priemerného mesačného zárobku bolo stanovené podľa Zákon a o sociálnom zabezpečení ako obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok (kalendárne roky 1993 až 2002), z toho päť najlepších kalendárnych rokov boli roky 1995, 1998, 1999, 2000 a 2001.

4. V súvislosti s elektronickými podaniami žalobcu vyhodnotenými ako žiadosti o vysvetlenie, ktorými sa žalobca opakovane domáhal určenia starobného dôchodku z priemerného mesačného zárobku z rozhodného obdobia podľa § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení bol žalobca vyzvaný, aby oznámil, v ktorom kalendárnom roku a ktorým zamestnávateľom bol uvoľnený z pracovného pomeru v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení a súčasne na zaslanie dokladov na podporu jeho tvrdení, nakoľko žalobca od priznania starobného dôchodku v r. 2003 určenie rozhodného obdobia nenamietal a nežiadal určenie rozhodného obdobia podľa § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení.

5. V odpovedi na žiadosť doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 28. augusta 2019 žalobca uviedol, že pracovný pomer z dôvodu uskutočňovania racionalizačných a organizačných opatrení s ním ukončil zamestnávateľ Reštaurácie š. p., Banská Bystrica a zamestnávateľ STS (Strojová a traktorová stanica), kombinátny podnik, Banská Bystrica - Kremnička (ďalej len STS Banská Bystrica

- Kremnička). Priložil vyhlásenia bývalých spolupracovníkov O.. A. T. a O.. H. S.. Ohľadom dôvodu ukončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa Reštaurácie, š. p. Banská Bystrica žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny dôkaz.

6. Prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 195 Zákona o sociálnom poistení zisťoval skutočný stav veci a na ten účel obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa informačného systému Sociálnej poisťovne bol žalobca po roku 1987 v pracovnom pomere u zamestnávateľa Reštaurácie, š. p. Banská Bystrica v období od 12. septembra 1988 do 30. júna 1991 a u zamestnávateľa STS, Banská Bystrica - Kremnička v období od 1. augusta 1991 do 30. júna 1992. Podľa oznámenia Mestského úradu v Banskej Bystrici z 10. septembra 2019 bol žalobca zamestnaný v bývalom š. p. Reštaurácie, Banská Bystrica od 12. septembra 1988 do 30. júna 1991. Iné doklady o ukončení pracovného pomeru a z akého dôvodu bol pracovný pomer ukončený neboli poskytnuté, nakoľko osobný spis bol v súlade s registratúrnym plánom po skončení úložnej doby so súhlasom Štátneho archívu Banská Bystrica vyradený. Podľa oznámenia správcu registratúry ARCHOBS 20, s.r.o. Banská Bystrica zo dňa 1. októbra 2019 sa osobná karta žalobcu v archíve už nenachádza, pretože bola v súlade so zákonom skartovaná v r. 2017. Jej úložná lehota skončila v r. 2014. V registratúrnom stredisku, ktoré uchovávalo dokumentáciu STS, Banská Bystrica - Kremnička a jej právneho nástupcu AGROHRON Jasenie, s.r.o. sa nachádzali len mzdové listy žalobcu za roky 1991 a 1992, v ktorých nebol uvedený dôvod skončenia jeho pracovného pomeru.

7. Prvostupňový orgán verejnej správy k získaným a predloženým dôkazom uviedol, že evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je najdôležitejší a rozhodujúci podklad pre rozhodovanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia pred 1. januárom 2004, pretože obsahuje údaje, na základe ktorých sa rozhodovalo a naďalej rozhoduje o nároku na dôchodok a o jeho sume. Na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia vyhotovených bývalými zamestnávateľmi žalobcu nie je uvedený dôvod skončenia jeho pracovného pomeru a z registratúrnych záznamov Reštaurácie, š. p. Banská Bystrica a STS Banská Bystrica - Kremnička nie je možné zistiť, z akého dôvodu bol jeho pracovný pomer skončený. Skutočnosť, že žalobca bol v minulosti uvoľnený zo zamestnania v súvislosti s racionalizačnými a organizačnými opatreniami sa preukazuje dokladom potvrdeným príslušným zamestnávateľom, na ktorom je uvedený jednoznačný dôvod ukončenia pracovného pomeru. Takýmto dokladom je napr. potvrdenie o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania na účely nemocenského poistenia, dohoda o rozviazaní pracovného pomeru, doklad o ukončení pracovného pomeru, ktoré zamestnávateľ vystavuje zamestnancovi pri ukončení pracovného pomeru. V prílohe žiadosti žalobcu doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 28. augusta 2019 žalobca ako dôkazy na podporu svojich tvrdení ohľadom dôvodu ukončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa STS, Banská Bystrica - Kremnička predložil vyhlásenia bývalých spolupracovníkov O.. A. T. a O.. H. S.. Podľa vyhlásenia O.. A. T. z 22. augusta 2019 bol so žalobcom ukončený pracovný pomer podľa § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení začiatkom r. 1994 z dôvodu rozdelenia ČSFR a zároveň ČSOZ, pričom na stredisku boli pozastavené dokončovacie práce a následne bolo privatizované, ako aj celý š. p. STS - Kremnička. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že predmetné vyhlásenie O.. A.

T. je nehodnoverné z dôvodu, že podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného a potvrdeného zamestnávateľom STS Banská Bystrica - Kremnička trval pracovný pomer žalobcu od 1. augusta 1991 do 30. júna 1992 a nie do začiatku roka 1994. Podľa vyhlásenia O.. H. S. bez uvedenia dátumu (pravosť podpisu bola osvedčená dňa 26. augusta 2019) bol žalobca zamestnanom školiaceho strediska ČSOZ, vtedy v správe STS Banská Bystrica - Kremnička a bol uvoľnený z funkcie prevádzkara podľa § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení. Dôvodom bolo, že dostavba bola zastavená z dôvodu nedostatku financií z Generálneho riaditeľstva STS Rovinka a stavba prešla privatizáciou štátnych podnikov. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že v predmetnom vyhlásení O.. H. S. absentuje najmä dátum uvoľnenia z funkcie prevádzkara, resp. dátum ukončenia pracovného pomeru a tvrdenia v ňom uvedené považuje za nedôveryhodné.

8. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že v konaní o žiadosti žalobcu z 28. augusta 2019 nebolo preukázané, že pracovný pomer žalobcu bol skutočne ukončený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení. Suma starobného dôchodku bola preto vypočítaná správne, v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých je Sociálna poisťovňa povinná postupovať, a preto na zvýšenie starobného dôchodku žalobcu nie je zákonný dôvod. Pretože rozhodujúce skutočnosti na nárok a určenie sumy starobného dôchodku žalobcu sa nezmenili, prvostupňový orgán verejnej správy žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy starobného dôchodku z 28. augusta 2019 zamietol.

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že svedkov oboznámil s nedostatkami v ich vyhláseniach, pričom ich prisľúbili odstrániť. Vyjadril názor, že Sociálna poisťovňa nespochybňuje samotný obsah predmetných vyhlásení, ktorý je pravdivý, pričom sám prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia uznal, že je zložité zisťovať skutočnosti z archívov už zaniknutých štátnych podnikov a „použili teda potvrdenie ÚP o prijatí do evidencie v roku 1994.“ Žalobca žiadal, aby orgán verejnej správy vrátil potvrdenia „na doplnenie dátumu ukončenia pracovného pomeru, vyňatého z IS SP a tiež právneho nástupcu AGROHRON Jasenie 30.jún 1992.“ V podaní zo dňa 5. novembra 2019 označenom ako „Doplnenie odvolania“, žalobca uviedol, že dopĺňa chýbajúce, resp. nepresné údaje vo svedeckých výpovediach v súlade s informačným systémom. Žalobca uviedol, že žiadne iné zmeny okrem posunutia rozhodného obdobia nepožaduje. Osobný účet zostáva v platnosti a žalobca nemá v úmysle ho meniť. Priložil písomné vyhlásenie O.. A. T. zo dňa 22. augusta 2019, v ktorom sa uvádza, že pracovný pomer žalobcu s STS Kremnička bol ukončený podľa § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení dňa 30. júna 1992 a písomné vyhlásenie O.. H. S. zo dňa 7. novembra 2019, podľa ktorého bol pracovný pomer žalobcu s STS Kremnička ukončený dohodou podľa § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení dňa 30. júna 1992.

Rozhodnutie žalovaného

10. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 430 221 7040 0 zo dňa 30. decembra 2019, ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“).

11. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a na obsah odvolania. Opísal obsah spisovej dokumentácie žalobcu zhodne s obsahom zistení prvostupňového orgánu verejnej správy. Podľa žalovaného je z vykonaného dokazovania podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení zrejmé, že údaje uvedené vo vyhláseniach bývalých spolupracovníkov žalobcu nie sú hodnoverné. V konaní o žiadosti žalobcu, doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 28. augusta 2019 nebolo preukázané, že pracovný pomer žalobcu, či už u zamestnávateľa Reštaurácie, š. p. Banská Bystrica alebo STS Banská Bystrica - Kremnička, bol skutočne ukončený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení. Doklad preukazujúci skutočnosť, že žalobca bol v minulosti uvoľnený zo zamestnania v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení sa nenachádza ani v archíve Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. Dňa 11. novembra 2019 bolo Sociálnej poisťovni doručené doplnenie odvolania, kde žalobca pripojil vyhlásenia bývalých spolupracovníkov O.. A. T. zo dňa 22. augusta 2019 „o skončení spolupráce v zmysle a , “ so žalobcom dňom 30. júna 1992 a O.. H. S. zo dňa 7. novembra 2019, že „spolupráca s prevádzkarom

- účastníkom konania, nar. 21. februára 1943, bytom Banská Bystrica, Nad plážou 9, bola ukončená dohodou v zmysle zákona 100/88, § 12 ods. 3, písmeno d) ku dňu 30. júna 1992.“ Žalovaný uviedol, že v

predmetných vyhláseniach boli doplnené a spresnené údaje, ktoré absentovali v pôvodne predložených vyhláseniach a že údaje v nich uvedené „teraz aktuálnom čase“ naďalej nie sú hodnoverné a vzbudzujú dôvodné pochybnosti o správnosti a hodnovernosti predložených dôkazných prostriedkov.

12. Žalovaný uzavrel, že z vykonaného dokazovania podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení a preukázaného skutkového stavu podľa § 195 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že suma starobného dôchodku žalobcu je vypočítaná správne, v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých je Sociálna poisťovňa povinná postupovať, a preto na zvýšenie starobného dôchodku žalobcu nie je zákonný dôvod. Pretože sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok a určenie sumy starobného dôchodku bola žiadosť o zvýšenie sumy starobného dôchodku žalobcu zo dňa 28. augusta 2019 zamietnutá v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení/poistení. Po vyhodnotení každého dôkaz osobitne a všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Žaloba

13. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodnili tým, že sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok a určenie sumy starobného dôchodku. Obidve rozhodnutia označil za nespravodlivé a jeho poškodzujúce. Uviedol, že keď sa ešte v roku 2002 zaujímal o starobný dôchodok v pobočke Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici, pracovníčkam stále vysvetľoval, že bol v rokoch pred zmenou režimu a krátko po nej zamestnaný v organizáciách, z ktorých bol uvoľnený z dôvodov organizačných zmien, a preto žiadal o výnimku, aby sa mu do rozhodného obdobia pre výpočet dôchodku počítali aj tieto roky. Keďže žalobca nemá právnické, ani ekonomické vzdelanie, žiadal pracovníčky, aby mu pomohli naformulovať žiadosť o priznanie dôchodku. Oni však v žiadosti neuviedli, že žiada, aby mu bolo rozhodné obdobie určené podľa § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení, preto sa cíti postupom žalovaného dotknutý a ukrátený na svojich právach na spravodlivý dôchodok. Len v minulom roku požiadal viackrát o udelenie výnimky a určenie sumy starobného dôchodku s prihliadnutím na dosahované vymeriavacie základy (hrubé zárobky) v posledných 20-tich rokoch pred rokom, v ktorom mu vznikol nárok na dôchodok. Sociálna poisťovňa mu odpovedala vždy rovnako, naposledy listom zo dňa 21. mája 2019, že zákon výnimky nepozná a rozhodné obdobie mu bolo stanovené podľa § 12 Zákona o sociálnom zabezpečení. Žalovaný neuviedol, že ho určil podľa § 12 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, ale z textu oznámenia je to zrejmé. Na základe výzvy žalovaného predložil žalobca potvrdenia/vyhlásenia bývalých spolupracovníkov z STS Banská Bystrica - Kremnička, že má nárok, aby sa mu vypočítal dôchodok z rozhodného obdobia podľa § 12 ods. 3 písm. d) Zákon o sociálnom zabezpečení, ktoré boli v administratívnom konaní vyhodnotené ako nedôveryhodné, lebo v nich boli uvedené iné dátumy skončenia pracovného pomeru, ako sú uvedené v evidencii. Žalobca tvrdil, že ak by ho pracovníčky Sociálnej poisťovne upozornili ešte v roku 2002, keď sa o dôchodok zaujímal, že sa v jeho spise nenachádzajú potrebné doklady, tak by ich začal zabezpečovať, a to ešte v čase, keď neboli vyradené z príslušného archívu. Doplnil, že sa viackrát sťahoval, a preto sa mu viaceré listiny stratili a vyjadril predpoklad, že doklad, v ktorom bol uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti Reštaurácie š. p. Banská Bystrica ku dňu 30. júna 1991 odovzdal novému zamestnávateľovi STS Banská Bystrica - Kremnička tak, ako sa to v tej dobe robilo. Žalobca tvrdil, že nijakým spôsobom nezavinil, že potrebné doklady boli skartované. Podaním zo dňa 5. novembra 2019 doplnil svoje odvolanie o potvrdenia, ktoré zodpovedali údajom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí. Taktiež v ňom uviedol, že v prípade potreby osloví ďalších kolegov na doplnenie svedectva. Podarilo sa mu zabezpečiť svedkov, ktorí pracovali u bývalého zamestnávateľa Reštaurácie š. p. Banská Bystrica (W. R. a E. H.). Žalovaný to však nebral do úvahy a jeho odvolanie zamietol. Žalobca je presvedčený, že žalovaný v jeho prípade nedostatočne zistil skutkový stav s tým, že môže doložiť mená ďalších spolupracovníkov, ktorí jeho tvrdenia môžu potvrdiť. Od roku 2003 pociťuje krivdu ohľadom výpočtu výšky jeho dôchodku. Myslel si, že pracovníčky žalovaného na pobočke v Banskej Bystrici ho správne usmernia, ako má koncipovať svoju žiadosť, aby mu bol dôchodok spravodlivo vypočítaný. Ako krivdu žalobca pociťoval už skutočnosť, že cca 10 rokov pred nárokom na dôchodok s ním dvaja zamestnávatelia ukončili pracovný pomer z organizačných dôvodov a už ho nechcel žiadny zamestnávateľ zobrať do pracovného pomeru vzhľadom na jeho vek. Ďalšia nespravodlivosť sa mu stala pri určení výšky jeho dôchodku. O odstránenie tejto nespravodlivosti sa žalobca stále snaží.

14. Vzhľadom na uvedené považoval žalobca prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a rozhodnutie žalovaného za nezákonné a žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

15. Žalovaný sa s námietkami žalobcu nestotožnil. Uviedol, že od priznania starobného dôchodku doteraz žalobca určenie rozhodného obdobia z kalendárnych rokov 1993 až 2002 nenamietal a určenie rozhodného obdobia podľa § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení nežiadal. V neformálnej žiadosti doručenej dňa 28. augusta 2019 uviedol, že pracovný pomer z dôvodu uskutočňovania racionalizačných a organizačných opatrení s ním ukončil zamestnávateľ Reštaurácie, š. p. Banská Bystrica a zamestnávateľ STS Banská Bystrica - Kremnička. Predložil vyhlásenia bývalých spolupracovníkov O.. A. T. a O.. H. S.. Hoci v správnej žalobe žalobca tvrdí, že sa mu podarilo zabezpečiť svedkov, ktorí pracovali u bývalého zamestnávateľa Reštaurácie š. p. Banská Bystrica (W. R. a E. H.), nepredložil žiadne vyhlásenie uvedených svedkov k dôvodu skončenia jeho pracovného pomeru. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v jeho rozhodnutí a trvá na správnosti prvostupňového aj žalobou napadnutého rozhodnutia. Žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa (ďalej len „“) zamietol.

Replika žalobcu

16. Žalobca uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti. Podľa žalobcu sú základné ľudské práva nespochybniteľné, neodňateľné a nepremlčateľné a patrí medzi ne právo na spravodlivý dôchodok, ktorý žalobca nemá. Tvrdenie žalovaného, že „žalobca od priznania starobného dôchodku od roku 2003 doteraz určenie rozhodného obdobia z kalendárnych rokov 1993 až 2002 nenamietal a určenie rozhodného obdobia podľa nežiadal“ nie je pravdivé. Pri nespočetných osobných konzultáciách s pracovníkmi žalovaného si žalobca mohol vybrať len z piatich najlepších rokov z obdobia 1992-2003 a jeho námietky, že práve na začiatku tohto obdobia trvalé zamestnanie stratil z dôvodu uskutočňovania racionalizačných a organizačných opatrení boli zmietnuté zo stola s odôvodnením, že zákon výnimky neumožňuje, nedovoľuje konať inak a rozhodné obdobie je rovnaké pre každého. Nikto ho neupozornil, aby do žiadosti uviedol, že žiada určiť rozhodné obdobie podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, čím ho uviedli do omylu a odňali mu právo na spravodlivý dôchodok. Zopakoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe.

Konanie pred správnym súdom

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu v súlade s , pretože nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, a teda ju posudzoval neformálne podľa . Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, t. j. dňa 23. januára 2020 ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil podľa a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

18. Na pojednávaní nariadenom v súlade s žalobca aj žalovaný zotrvali na skutkovej a právnej argumentácii, ktorá bola obsahom ich písomných podaní a svoje prednesy doplnili.

19. Žalobca uviedol, že v Reštauráciách š. p. Banská Bystrica pracoval od roku 1960 až do roku 1991 s prerušením v období 1985 až 1988, kedy pracoval v podniku INTERPRAMEŇ Praha. Bol vyučený čašník, kuchár a v Reštauráciách, š. p. pracoval asi 10 rokov ako čašník, 2 roky ako kuchár a tiež ako prevádzkar. Naposledy pred skončením pracovného pomeru pracoval ako vedúci cvičného pracoviska Vysokej školy ekonomickej v Reštaurácii Park, kde mal na starosti vedenie prevádzky, výrobu jedál, obsluhu, celkovo obchodnú činnosť. Jeho spolupracovníkmi v tom období boli pani Q., ktorá bola čašníčkou a pani P. P., ktorá bola prevádzkarkou a bola jeho zástupkyňou. Vedelo sa, že nehnuteľnosť,

v ktorej bola Reštaurácia Park zriadená ide do reštitúcie, a keďže mal v tom čase ponuku z STS Banská Bystrica - Kremnička, tak pristúpil na dohodu o skončení pracovného pomeru z prevádzkových, resp. organizačných dôvodov. Udáva, že prevádzka Reštaurácia Park končila v dôsledku toho, že nehnuteľnosť, v ktorej bola umiestnená išla do reštitúcie a táto reštaurácia bola otvorená cca ešte 1 rok po tom, ako on skončil pracovný pomer u subjektu Reštaurácie, š.p. Banská Bystrica.

20. U zamestnávateľa STS Banská Bystria - Kremnička žalobca pracoval vo funkcii prevádzkara a mal na starosti prípravné práce na otvorenie hotela na Donovaloch - Mišúty. Išlo napríklad o dostavbu kotolne, zariadenie a vybavenia hotela, ale aj zabezpečenie jeho personálneho obsadenia. Hotel mal slúžiť ako školiace stredisko STS, pričom STS, š.p. aj prevádzkovala tento hotel. Bolo to školiace stredisko a už v čase, keď tam on pracoval, tak nebol tento hotel otvorený, nebol funkčný, bol „v surovom stave“ a ešte sa aj plánovalo jeho rozšírenie a nadstavba s tým, že v budúcnosti mal tento hotel slúžiť aj ako školiace stredisko Československých odborových zväzov. Došlo k prerušeniu prác na príprave otvorenia tohto hotela, pretože prestali chodiť peniaze v súvislosti so spoločenskou situáciou, a to plánovaným rozdelením Československej federatívnej republiky. Žalobca sa nevedel vyjadriť k tomu, kto financoval sprevádzkovanie tohto hotela, pretože to zabezpečovalo vedenie STS. Na tomto hoteli bol jediným zamestnancom, resp. ešte tam boli 4 zamestnanci, napríklad G. J., ktorý bol stavebným technikom za STS a tiež pán C. H. alebo D., ktorý bol vo funkcii strážna služba. Obidve tieto osoby sú vekom staršie od žalobcu. V rámci svojej pracovnej činnosti žalobca prichádzal do styku s pánom S. a pánom T., ktorí vo veci podali písomné prehlásenie. Keď začal pracovať v tomto hoteli, tak hotel bol „v surovom stave“, a preto boli všetky veci, ktoré boli potrebné na sprevádzkovanie hotela uskladňované v STS v Kremničke a tam sa uskutočňovali aj porady, ktorých sa žalobca zúčastňoval s pánom T. a s pánom S.. Pán S. bol jeho priamy nadriadený. Jeho pracovný pomer u tohto zamestnávateľa skončil podpísaním dohody o ukončení spolupráce. Nevie sa vyjadriť k tomu, či na tomto dokumente bol uvedený dôvod, a síce organizačné dôvody. Listinu podpísal v kancelárii pána M., ktorý bol námestníkom pre personálne veci. Žalobca sa nevedel vyjadriť k dĺžke doby, ktorá uplynula od podpísania dohody do skutočného skončenia pracovného pomeru, ale nebolo to zo dňa na deň. Odstupné mu vyplatené nebolo. Vie o tom, že keď sa táto dostavba prestala realizovať z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, tak odišli aj stavbári, títo však boli z inej firmy. Objekt ako taký zostal, vie o tom, že sa aj ďalej dokončoval, ale podrobnosti o tom nevie. Neskôr, asi v roku 1994, ho oslovil pán J. G., s ktorým predtým pracoval, za účelom jeho opätovného zamestnania a zabezpečenia otvorenia hotela, keď hotel kúpil nový majiteľ z Košíc. Pracoval tam potom asi 3 mesiace, ale opäť došlo k predaju tohto hotela nejakému vlastníkovi z Maďarskej republiky a potom tam prestal pracovať. Pokiaľ ide o časovú medzeru medzi ukončením pracovného pomeru a nahlásením sa na úrade práce, žalobca uviedol, že si myslel, že si nájde rýchlo novú prácu, absolvoval niekoľko výberových konaní podľa inzerátov. Na otázku súdu uviedol, že pán W. R., ktorého v žalobe označil ako ďalšieho svedka, bol šéfkuchárom v Gastrocentrum, to znamená, že nepracoval priamo v Reštaurácii Park ako žalobca, ale poznali sa v rámci podniku a keď žalobca pracoval na Donovaloch, tak tam mal aj on prísť pracovať. E. H. bol inštruktorom učňovského strediska v reštaurácii Úsvit, teda tiež nepracoval na pracovisku ako žalobca pred skončením pracovného pomeru, avšak s uvedenými osobami bol žalobca spriatelený prostredníctvom športu, hrávali spolu futbal, boli si blízki a informovaní o osobných záležitostiach. Keď si žalobca vybavoval starobný dôchodok, stále sa stretával s odpoveďou zo strany Sociálnej poisťovne, že neexistujú žiadne výnimky, a že podmienky pre priznanie starobného dôchodku musia mať a majú všetci rovnaké. Cca 10 rokov po tom, ako si začal vybavovať starobný dôchodok sa dozvedel, že existuje zákonná možnosť počítať rozhodné obdobie od skončenia zamestnania, kde dôvodom jeho skončenia boli organizačné dôvody. Ozrejmil, že ďalších svedkov v administratívnom konaní navrhol v doplnení odvolania zo dňa 5. novembra 2019 slovami, že v prípade potreby osloví ďalších kolegov na doplnenie svedectva. Po vyjadrení poverenej zamestnankyne žalovaného doplnil, že nie je možné, aby pán riaditeľ STS nevedel o skončení pracovného pomeru so žalobcom a o jeho dôvode, keďže on sám takýto pokyn musel vydať svojmu personálnemu námestníkovi. Nevedel presne uviesť, kedy sa dozvedel o tom, že rozhodné obdobie pre výpočet sumy priemerného mesačného zárobku by mohlo byť určené aj z obdobia pred skončením jeho pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Opakovane sa dopytoval na Sociálnej poisťovne formou e-mailových správ, ktoré boli považované len za žiadosť o informácie, dostal na ne odpoveď s tým, že naposledy mu bolo odpovedané, že sa tým budú vecne zaoberať, ak si podá žiadosť, čo potom aj urobil.

21. Poverená zamestnankyňa žalovaného poukázala na to, že v čase, keď žalobca ukončil pracovný pomer v Reštauráciách, š. p. Banská Bystrica a prestal pracovať v Reštaurácii Park, táto reštaurácia fungovala ešte cca 1 rok , z čoho vyvodzuje, že touto skutočnosťou nie je preukázané, že Reštaurácia

Park končila svoju činnosť a že dostal výpoveď z organizačných dôvodov. K tvrdeniam žalobcu súvisiacim so zamestnávateľom STS Banská Bystrica - Kremnička uviedla, že pokiaľ mu výpoveď z pracovného pomeru dával námestník, resp., že u neho túto výpoveď alebo inú formu skončenia pracovného pomeru podpisoval, potom pán S. a pán T., ktorí vo veci podali písomné prihlásenie, vôbec nemuseli mať vedomosť o dôvode skončenia pracovného pomeru žalobcu. Poukázala aj na vyjadrenie pána T., ktorý sa vyjadril, že so žalobcom bola skončená spolupráca v zmysle , to znamená že u žalobcu nemuselo ísť o žiadny pracovno-právny vzťah, ale o inú formu spolupráce a z takéhoto jeho vyjadrenia nevyplýva, že by došlo k skončeniu pracovnoprávneho vzťahu, a to práve z organizačných dôvodov. Svedecké výpovede pána T. a pána S. boli pritom doplnené až po vydaní prvostupňového rozhodnutia tak, „aby to sedelo“. Žalobca v žalobe navrhol ďalších svedkov, teda sám si bol vedomý toho, že výpovede pána S. a pána T. nemusia byť presvedčivé. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia týkajúceho sa zamestnávateľa STS Banská Bystrica pritom vyplýva, že žalobca pracoval v riadnom pracovnom pomere u tohto zamestnávateľa v roku 1991 - 153 dní a v roku 1992 - 207 dní. Poukázala na to, že žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku bola spísaná v roku 2003, kedy bolo zároveň vydané aj rozhodnutie, v ktorom bolo konkrétne uvedené, z akého rozhodného obdobia pre výpočet sumy starobného dôchodku sa vychádzalo. Žalobca neuviedol, akým spôsobom, resp. z akého podnetu dospel k presvedčeniu, že jeho rozhodné obdobie malo byť iné, než to, z ktorého bol priemerný mesačný zárobok určený. Sám uviedol, že sa o tejto skutočnosti dozvedel až v roku 2013, resp. 10 rokov po tom, ako si začal vybavovať starobný dôchodok. Všetky doklady, ktoré by mohli preukázať tvrdenú skutočnosť boli skartované až v roku 2017, teda bol dostatok času na to, aby žalobca, prípadne na jeho žiadosť Sociálna poisťovňa zhromaždila potrebné doklady. Ďalej uviedla, že v roku 2003 vypisovala žiadosť o priznanie starobného dôchodku pobočka Sociálnej poisťovne, keďže žalobca bol v tom čase samostatne zárobkovo činnou osobou. Vo vyjadrení k žiadosti, ktorá bola jej súčasťou žalobca neuviedol žiadne svoje požiadavky, či vyjadrenia. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol v roku 2003, pričom už cca 2 roky vopred sa robilo tzv. predstihové konanie, kedy Sociálna poisťovňa urobila výpis z obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca, resp. každý poistenec bol s ním oboznámený a pokiaľ nejaké doklady chýbali, tak bol dostatok času, aby ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok mohli byť doplnené. K žalobcom opísanej komunikácii s pracovníkmi Sociálnej poisťovne sa vyjadrila tak, že vzhľadom na dlhý časový odstup, cca 20 rokov, je to možné považovať len za tvrdenie žalobcu.

Právny rámec

22. Podľa , (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

24. Podľa , , (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba

25. Podľa Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

26. Podľa Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne.

27. Podľa Pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

28. Podľa Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

29. Podľa § 195 ods. 1,2, 3 Zákona o sociálnom poistení Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

30. Podľa § 196 ods. 1, 2, 4, 6, 7 Zákona o sociálnom poistení (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. (4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

31. Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

32. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

33. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.12.2019, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 22.10.2019, ktorým bola žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku zamietnutá.

34. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 13.01.2003 a žiadal ho priznať od 31.02.2003, t. j. od dovŕšenia dôchodkového veku 60 rokov. Rozhodnutím č. 430 221 704 0 zo dňa 10.02.2003 bol žalobcovi podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení priznaný od 21.02.2003 starobný dôchodok vo výške 5 411 Sk. Rozhodným obdobím pre určenie priemerného mesačného zárobku žalobcu pre určenie sumy

jeho starobného dôchodku bolo desať po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom mu vznikol nárok na dôchodok (§ 12 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení), t.j. roky 2002-1993 a z nich päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov 1995, 2001, 2000, 1998 a 1999. Z celkovej započítanej doby zamestnania 39 rokov bolo pre výšku dôchodku rozhodných 38 rokov. Bol vymeraný z III. pracovnej kategórie a vypočítaný z priemerného mesačného zárobku, ktorý po úprave činil 3 098 Sk. Suma starobného dôchodku žalobcu bola určená ako 63% jeho priemerného mesačného zárobku s príslušnými zákonnými zvýšeniami, ktoré boli v rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku konkretizované.

35. Po priznaní starobného dôchodku sa žalobca opakovane domáhal prepočtu jeho výšky a tvrdil, že pre určenie jeho sumy mu neboli započítané všetky odpracované roky, resp. celé získané obdobie dôchodkového poistenia, že bol krátený jeho vymeriavací základ pre výpočet sumy starobného dôchodku, že bolo nesprávne určené rozhodné obdobie pre výpočet priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol starobný dôchodok vypočítaný, či v súvislosti s výkonom jeho samostatnej zárobkovej činnosti a spochybnenou úhradou poistného. V priebehu roka 2019 žalobca opakovanými e-mailovými podaniami žiadal, aby mu bola udelená výnimka a aby suma jeho starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na dosahované vymeriavacie základy (hrubé zárobky) v posledných 20 rokov pred rokom, v ktorom mu vznikol nárok na starobný dôchodok, t. j. pred rokom 2003, resp. žiadal o určenie sumy jeho starobného dôchodku z rozhodného obdobia podľa § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení, ktoré boli dôvodom skončenia jeho zamestnania. Sociálna poisťovňa ho preto listom z 15.08.2019 vyzvala, aby oznámil presne, v ktorom kalendárnom roku a ktorým zamestnávateľom bol uvoľnený z pracovného pomeru v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných potvrdení. Žiadala predložiť doklad vystavený jeho zamestnávateľom ohľadom dôvodu skončenia jeho pracovného pomeru.

36. Žalobca predložil potvrdenie O.. A. T. zo dňa 22.08.2019 s nasledovným obsahom: „P. I., nar. XX.XX.XXXX - potvrdenie dohody o ukončení spolupráce, v ktorom uviedol: Týmto potvrdzujem, že s menovaným pracovníkom, pracujúcim ako prevádzkar školiaceho strediska odborov v lokalite Donovaly, štátny podnik STS Kremnička začiatkom roka 1994 ukončil spoluprácu v zmysle a zákona 100/1988, . Dôvody: rozdelením ČSFR a zároveň ČSOZ na stredisku boli pozastavené dokončovacie práce a následne bolo sprivatizované tak, ako aj celý ŠP STS Kremnička.“

37. Z listiny podpísanej O.. H. S. (vedúci organizačnej zložky podniku, pôvodne ekonóm a riaditeľ STS Kremnička, Banská Bystrica), ktorého podpis bol overený notárom dňa 26.08.2019 vyplynulo: „Svojím podpisom potvrdzujem, že zamestnanec školiaceho strediska ČSOZ, vtedy v správe STS Kremnička, bol uvoľnený z funkcie prevádzkara v zmysle a zákona 100/1988, . Dôvody: dostavba bola zastavená nedostatkom financií z generálneho riaditeľstva STS Rovinka a stavba prešla privatizáciou štátnych podnikov.“ Žalobca predložil aj ďalšie vyjadrenie O.. H. S. zo dňa 07.11.2019 s nasledovným obsahom: „Spoluprácu s prevádzkarom pánom P. I., narodeným XX.XX.XXXX, bytom T. T., F. H. X, sme ukončili dohodou v zmysle , ku dňu 3.6.1992. Dôvody: rozdelením ČSFR a následne aj na školiacom stredisku celoštátnych odborov v lokalite Donovaly a v správe STS Kremnička, pozastavením financií, boli práce pozastavené. Následne stredisko, tak aj celý štátny podnik muselo prejsť privatizáciou.“

38. V doplnení odvolania zo dňa 05.11.2019 žalobca uviedol, že dôvody uvoľnenia zo spolupráce boli špecifikované svedkami a chýbajúce, resp. nepresné údaje ukončenia spolupráce boli doplnené, resp. upresnené v súlade s informačným systémom Sociálnej poisťovne, ktoré boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a ktoré k dispozícii nemal. Uviedol, že vďaka nedostupnosti skartovaných archívov využil inštitút žijúcich svedkov. Zdôraznil, že okrem posunutia rozhodného obdobia nepožaduje žiadne iné zmeny a doplnil, že v prípade potreby osloví ďalších kolegov na doplnenie svedectva.

39. Sociálna poisťovňa vykonala dokazovanie a z listu ARCHOBS 20, s.r.o. správa registratúry zo dňa 01.10.2019 zistila, že údaje týkajúce sa žalobcu boli čerpané z registratúrnych záznamov pôvodcu, AGROHRON JASENIE s.r.o. a za požadované obdobie boli Sociálnej poisťovni zaslané kópie mzdových listov žalobcu za rok 1991 a 1992. Z potvrdenia Mestského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 10.09.2019 vyplynulo, že žalobca bol zamestnaný v bývalom š. p. Reštaurácie Banská Bystrica od 12.09.1998 do 30.06.1998. Doklady o ukončení pracovného pomeru, ani doklady týkajúce sa dôvodu ukončenia jeho pracovného pomeru nebolo možné poskytnúť, pretože osobný spis žalobcu bol v súlade s

registratúrnym plánom po skončení úložnej doby vyradený so súhlasom štátneho archívu Banská Bystrica. Z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vyplynulo, že žalobca bol v Reštaurácie š. p. Banská Bystrica zamestnaný v roku 1988-111 dní, v roku 1989-365 dní, v roku 1993-165 dní a v roku 1991-181 dní. Okrem uvedeného odpracoval u tohto zamestnávateľa celé roky 1978 až 1984 a v roku 1985-279 dní. Z potvrdenia Mestského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 07.01.2003 vyplynulo, že žalobca bol zamestnaný v bývalom š. p. Reštaurácie od 01.08.1960 do 06.10.1985 a od 01.09.1988 do 11.09.1988 ako brigádnik a od 12.09.1988 do 30.06.1991 bol v trvalom pracovnom pomere. U zamestnávateľa STS Banská Bystrica - Kremnička odpracoval žalobca v roku 1991-153 dní a v roku 1992-182 dní. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici vyplynulo, že STS Banská Bystrica - Kremnička bol vymazaný v obchodného registra uznesením Okresného súdu Bratislava zo dňa 14.05.1997 s tým, že právnym nástupcom zrušeného odštepného závodu sa stala spoločnosť AGROHRON JASENIE s.r.o. so sídlom Jasenie. Táto spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra ex offo dňom 25.03.2010 v súvislosti s nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.09.2009, ktorým bol zrušený konkurz na jeho majetok po splnení rozvrhového uznesenia. Z dokazovania vykonaného v administratívnom konaní vyplynulo, že ohľadom trvania pracovného pomeru žalobcu u uvedených zamestnávateľov sú k dispozícii len evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, z ktorých nevyplýva dôvod skončenia pracovného pomeru žalobcu s uvedenými zamestnávateľmi. Pracovný pomer žalobcu v š. p. Reštaurácie Banská Bystrica skončil k 30.06.1991 a pracovný pomer v STS Banská Bystrica - Kremnička bol ukončený 30.06.1992. Dôvod skončenia pracovného pomeru sa v administratívnom konaní nepodarilo zistiť, pretože všetky pracovno-právne podklady boli vzhľadom k uplynutiu úložnej doby už skartované. Svedecké vyjadrenia O.. S. a O.. T. nepovažovala Sociálna poisťovňa za dôveryhodné podklady pre preukázanie dôvodu skončenia pracovného pomeru žalobcu s uvedenými zamestnávateľmi, pretože v nich nebol uvedený, resp. bol nesprávne uvedený dátum skončenia pracovného pomeru žalobcu.

40. Podanou správnou žalobou žalobca v podstate namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy pre nesprávne skutkové závery ohľadom dôvodu ukončenia jeho pracovného pomeru v š. p. Reštaurácie Banská Bystrica a v STS Banská Bystrica - Kremnička, ktoré boli podkladom pre ich vydanie a tiež pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti (dôvod skončenia pracovného pomeru) neboli v administratívnom konaní vykonané ďalšie dôkazy, napriek tomu, že žalobca pre prípad potreby „ponúkol“ označenie ďalších svedkov. Žalobca tvrdil, že vyjadreniami svedkov O.. S. a O.. T. preukázal, že dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa STS Banská Bystrica - Kremnička boli organizačné a racionalizačné opatrenia súvisiace s rozdelením ČSFR, ktoré odôvodňujú určenie rozhodného obdobia pre výpočet sumy jeho starobného dôchodku podľa § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že inými dokladmi nedisponuje. Na súdnom pojednávaní dňa 22.11.2021 sa žalobca podrobne vyjadril k charakteru jeho pracovnej činnosti u tohto zamestnávateľa i k okolnostiam skončenia jeho pracovného pomeru. Žalobca nesúhlasil s vyhodnotením predložených písomných vyjadrení O.. T. a O.. S.alovaným a prvostupňovým orgánom verejnej správy v tom zmysle, že sú nedôveryhodné a nepreukazujú žalobcom tvrdený dôvod skončenia jeho pracovného pomeru predpokladaný v § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení.

41. Po preskúmaní veci nielen zo žalobných dôvodov, ale v celom rozsahu v súlade s v spojení s dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná, pretože zistenie skutkového stavu veci v administratívnom konaní bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

42. Rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré sú výsledkom administratívneho konania musia byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, čo vyplýva z § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Správne zistenie skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia je zásadným predpokladom na jeho vydanie. Bez presne a úplne zisteného skutočného stavu veci nemožno dospieť k vecne správnemu rozhodnutiu. Dokazovanie organizačných zložiek Sociálnej poisťovne je upravené v § 195 a nasledujúcich Zákona o sociálnom zabezpečení. Z ich obsahu je zrejmé, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne má pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel mám obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, ktorými sú najmä rôzne podania, návrhy, vyjadrenia účastníkov konania, čestné vyhlásenia, dôkazy aj skutočnosti známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej úradnej činnosti a ktoré má objasňovať

bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Dôkazom môže byť všetko, čo prispeje k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, okrem iného aj výpovede svedkov, či vyjadrenia a potvrdenia fyzických a právnických osôb. Je nepochybné, že účastník konania, ktorý si voči Sociálnej poisťovni uplatňuje určitý zákonom predpokladaný nárok má povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení), avšak aj organizačné zložky Sociálnej poisťovne majú povinnosť obstarať a vykonať dôkazy na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci ( § 195 ods. 1, § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení). Žalobca na podporu svojich tvrdení ohľadom dôvodu skončenia jeho pracovného pomeru v š. p. Reštaurácie Banská Bystrica a STS Banská Bystrica - Kremnička, a teda na preukázanie dôvodnosti žiadanej zmeny rozhodujúceho obdobia na výpočet sumy starobného dôchodku podľa § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení predložil písomné vyjadrenia O.. S. a O.. T., ktorí boli riadiacimi pracovníkmi STS Banská Bystrica

- Kremnička v čase, keď bol pracovný pomer žalobcu skončený a ktorí potvrdili, že „spolupráca“ so žalobcom bola ukončená k 30.06.1992 v zmysle § 12 ods. 3 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení. Žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy dôveryhodnosť týchto písomných vyjadrení spochybnili pre nesprávne uvedený dátum (resp. neuvedený dátum) „ukončenia spolupráce“ so žalobcom, použitý terminus technicus „ukončenie spolupráce“ a pre odkaz na . Na základe tohto spochybnenia dospeli k skutkovému záveru, že nebolo preukázané, že dôvodom skončenia pracovného pomeru žalobcu v STS Banská Bystrica - Kremnička boli organizačné a racionalizačné dôvody, a teda, že nebol dôvod na zmenu rozhodujúceho obdobia pre výpočet sumy starobného dôchodku žalobcu, a teda ani na zvýšenie sumy starobného dôchodku žalobcu, pretože nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností pre určenie jeho sumy. Dokazovaním, ktoré vykonali organizačné zložky Sociálnej poisťovne nebol dôvod skončenia pracovného pomeru žalobcu u uvedených zamestnávateľov preukázaný, pretože relevantné pracovno-právne doklady boli pre ich skartovanie nedostupné.

43. Správny súd považuje prijatý skutkový záver, že nebolo preukázané, že dôvodom skončenia pracovného pomeru žalobcu v š. p. Reštaurácie Banská Bystrica a v STS Banská Bystrica - Kremnička boli organizačné a racionalizačné opatrenia za predčasný, pretože organizačné zložky Sociálnej poisťovni nevykonali všetky dôkazy, ktorých vykonanie bolo potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Tvrdenie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, že písomné vyjadrenia O.. T. a O.. S. sú nedôveryhodné, len na základe formálnych nedostatkov (nesprávne uvedený dátum „spolupráce“, resp. jeho neuvedenie, absencia terminológie podľa ) nemôže podľa názoru správneho súdu obstáť, pretože neodpovedá zákonnej požiadavke hodnotenia dôkazov vo vzájomných súvislostiach, zvlášť s vykonaným dôkazom - evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia vystaveným STS Banská Bystrica - Kremnička, v ktorom bolo ako druh zamestnania žalobcu uvedené „pracovník v pracovnom pomere“ a tiež z neho vyplynul počet odpracovaných dní v roku 1992 (182 dní), ktorý zodpovedá skončeniu pracovného pomeru k 30.06.1992. Je pravdou, že dôvod skončenia pracovného pomeru žalobcu z nich nevyplýva a vo vyjadreniach O.. S. a O.. T. je vyjadrený len poukazom na Zákona o sociálnom zabezpečení, avšak ani z týchto skutočností nemožno vyvodiť, že dôvodom skončenia pracovného pomeru žalobcu v STS Banská Bystrica - Kremnička neboli organizačné dôvody tak, ako to tvrdil. Žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy pochybili, keď sa pri zisťovaní skutočného stavu veci a prijatých skutkových záveroch obmedzili na vyjadrenie pochybností o dôveryhodnosti uvedených vyjadrení O.. T. a O.. S. bez toho, aby ich vyhodnotili vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a bez toho, aby vykonali všetky potrebné dôkazy na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu. Vzhľadom na obsah písomných vyjadrení/potvrdení O.. T. a O.. S. mali vypočuť žalobcu a označené osoby na zistenie podrobností ohľadom charakteru pracovnej činnosti žalobcu, jej predmetu, okolností týkajúcich sa ukončenia činnosti, ktorou bol žalobca poverený, pracovnoprávnych postupov pri zadávaní pracovných úloh, či pri ukončení „spolupráce“. Len na základe naznačených skutkových zistení a ich vyhodnotenia jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mohli organizačné zložky sociálnej poisťovne dospieť k zisteniu skutočného stavu veci a ten právne posúdiť. Prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný nevykonali všetky potrebné a možné dôkazy na zistenie skutočného stavu veci, preto bol predčasný ich skutkový záver, že nebolo preukázané, že pracovný pomer žalobcu v STS Banská Bystrica - Kremnička, či v š.p. Reštaurácie Banská Bystrica bol skončený z dôvodu organizačných a racionalizačných opatrení. Teda žalovaný a prvostupňový nevyhoveli žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku jej výpočtom z rozhodného obdobia podľa Zákona o sociálnom zabezpečení na základe skutkového stavu, ktorý nebol zistený v rozsahu dostatočnom na riadne posúdenie veci.

44. Z uvedeného vyplýva, že správny súd považoval žalobnú námietku týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci za dôvodnú, a preto v súlade so žalobným petitom rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný pochybil, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek tomu, že vychádzalo z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci.

45. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového orgánu verejnej správy doplniť dokazovanie výsluchom O.. S. a O.. T. za účelom potvrdenia, resp. vyvrátenia tvrdení obsiahnutých v ich písomných vyjadreniach a tvrdenia žalobcu, že jeho pracovný pomer v STS Banská Bystrica - Kremnička bol ukončený z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení. Len na základe úplných skutkových zistení týkajúcich sa rozhodujúcej skutkovej otázky, či pracovno-právny vzťah žalobcu v STS Banská Bystrica - Kremnička (prípadne v š. p. Reštaurácie Banská Bystrica) bol ukončený z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení vo veci opätovne rozhodne na základe náležitého vyhodnotenia všetkých skutkových zistení, vrátane výpovedí O.. S. a O.. T. a žalobcu na súdnom pojednávaní, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Prvostupňový orgán prípadne podľa potreby a v súčinnosti so žalobcom vykoná i ďalšie dôkazy podľa obsahu výpovede žalobcu na súdnom pojednávaní dňa 22.11.2021. Nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení.

46. Pre úplnosť správny súd uvádza, že tvrdenie žalobcu, že organizačné zložky Sociálnej poisťovne neakceptovali jeho návrhy na doplnenie dôkazov výsluchom ďalších osôb nemohlo obstáť, pretože nemalo oporu v administratívnom spise. Žalobca v administratívnom konaní konkrétne nenavrhol vypočutie žiadnych osôb ich označením menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska, preto ich nebolo možné považovať za návrh na vykonanie dôkazu, ktorým by sa organizačné zložky Sociálnej poisťovne mohli a mali zaoberať. Žalobca v doplnení odvolania zo dňa 05.11.2019 uviedol, že „v prípade potreby osloví ďalších kolegov na doplnenie svedectva“. Bez uvedenia konkrétnych identifikačných údajov osôb, ktoré by mali byť v konaní vypočuté ako svedok ich organizačné zložky Sociálnej poisťovne nemohli identifikovať, a teda ani predvolať na výsluch. To znamená, že v tejto súvislosti sa žalovaný, ani prvostupňový orgán verejnej správy nedopustili žiadneho procesného pochybenia, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Ďalších svedkov - p. H. a p. R. žalobca označil až v podanej správnej žalobe, teda nie v administratívnom konaní, v ktorom bolo vykonávané dokazovanie. 47. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania podľa . O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle .

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.