Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Asan/29/2020

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): ASTUR, spol. s r. o., so sídlom Chorvátska 33, 900 26 Slovenský Grob, IČO: 31 449 085, právne zastúpeného: JUDr. Štefan Jurčo, PhD., so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, so sídlom Jeséniová 17, 831 01 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo: 34 971 007 19/6445/35/2019-zid-32524/2019 z 19. septembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. júla 2020 č. k. -47, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

1. Žalobcovi bola rozhodnutím žalovanej číslo: 34 971 007 19/6445/35/2019/zid-32524/2019 z 19. septembra 2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie") uložená pokuta vo výške 10 000,- € za spáchanie správneho deliktu podľa o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s prílohami nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v znení neskorších predpisov. Správny delikt spáchal tým, že mal v držbe živé exempláre vtákov, o ktorých neviedol riadnu evidenciu podľa uvedeného zákona, a ďalej tým, že mal v držbe iné živé exempláre vtákov, ktorých pôvod alebo spôsob nadobudnutia nevedel riadne preukázať.

X. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do elektronickej schránky 6. októbra 2019. Odvolanie proti nemu bolo podané 30. októbra 2019 elektronickou poštou a listinne doplnené na poštovú prepravu 31. októbra 2019 a doručené žalovanej 4. novembra 2019.

3. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Ústredie, listom z 30. januára 2020 č. 10724/25/2019-1430/2020, konštatovala, že odvolanie bolo podané oneskorene. Márnym uplynutím odvolacej lehoty nadobudlo napadnuté rozhodnutie žalovanej 22. októbra 2019 právoplatnosť. Uvedený správny orgán tiež uviedol, že preskúmal oneskorene podané odvolanie aj z toho pohľadu, či tu neboli dôvody na obnovu konania alebo na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej mimo odvolacieho konania podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), a také dôvody nezistil. Tento list (opatrenie - poznámka kasačného súdu) bol žalobcovi doručený 13. februára 2020.

4. 2. apríla 2020 podal žalobca správnu žalobu. Namietal v nej proti výške uloženej pokuty a požadoval priznanie odkladného účinku podanej žaloby.

5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd" alebo „správny súd") uznesením č.k. -47 zo 16. júla 2020 žalobu odmietol. Krajský súd vyhodnotil, že odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu bolo podané oneskorene, a teda žalobca nevyčerpal všetky prostriedky nápravy, ktoré jej právny poriadok ponúkal. Žaloba je teda neprípustná podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Z dôvodu neprípustnosti správnej žaloby, krajský súd žalobu nedoručoval žalovanému na vyjadrenie.

6. Žalobca podal 7. septembra 2020 proti napadnutému uzneseniu kasačnú sťažnosť.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu

7. Sťažovateľ zakladá svoju kasačnú sťažnosť na dvoch dôvodoch. Namieta porušenie spravodlivého procesu [ ] a to, že jeho podanie bolo nezákonne odmietnuté [ ].

8. Argumentuje, že krajský súd nesprávne aplikoval ustanovenia o elektronickom doručovaní podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Podľa sťažovateľa, ak neprišlo k potvrdeniu doručenky počas úložnej lehoty, po jej márnom uplynutí sa správa považuje za nedoručenú.

9. Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že krajský súd neposudzoval jeho žalobu podľa obsahu a v dôsledku toho neoznačil za žalovanú aj Slovenskú inšpekciu životného prostredia, Ústredie, a ani jej opatrenie z 30. januára 2020 č. 10724/25/2019-1430/2020, a konal len proti žalovanej a len proti jej rozhodnutiu.

10. Pre tieto dôvody navrhol sťažovateľ kasačnému súdu, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a vec vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby bolo zrušené opatrenie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Ústredia, a napadnuté rozhodnutie žalovanej. Sťažovateľ požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.

11. Žalovanej nebola krajským súdom kasačná sťažnosť doručovaná na vyjadrenie.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

12. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom kolégiu (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 21. októbra 2020 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. . Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným spôsobom pridelená 17. augusta 2021 do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd") konajúci ako súd kasačný konštatuje, že kasačná sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), smeruje proti uzneseniu, proti ktorému je prípustná ( ) a má predpísané náležitosti ( a ). Kasačný súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo viazanúc dôvodmi kasačnej sťažnosti ( v spojení s ) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

14. Na úvod Najvyšší správny súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie jeho výroku.

15. Najvyšší správny súd súhlasí s krajským súdom, že sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky nápravy, ktoré mu právny poriadok ponúkal, a to konkrétne, nepodal včas odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej, ktorá skutočnosť mala za následok odmietnutie správnej žaloby podľa v spojení s .

16. Všeobecne podľa v spojení s platí, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu alebo opatreniu vydanému v poslednom (niekedy aj jedinom) stupni administratívneho konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. decembra 2016 sp. zn. ), a žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý toto posledné rozhodnutie či opatrenie vydal.

17. Zodpovednosť za vymedzenie žalovaného v zásade nesie žalobca, avšak to nebráni správnemu súdu, aby si ustálil, kto je žalovaným, ak je táto skutočnosť zrejmá zo správnej žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2011 sp.zn. , s. 7-8, č. R 110/2012; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. mája 2020 sp.zn. , bod 27).

18. Vychádzajúc z citovanej judikatúry je ale za účelom ustálenia žalovaného (žalovanej) v danom prípade relevantnou tá skutočnosť, že z dôvodu zmeškania lehoty na podanie odvolania zo strany sťažovateľa (žalobcu), preukázateľne nebolo rozhodnuté o riadnom opravnom prostriedku tak, ako to na účely označenia žalovaného vyžaduje ustanovenie . Práve s poukazom na uvedenú skutočnosť kasačný súd zastáva názor, že nebol daný priestor na „automatickú" aplikáciu daného ustanovenia zo strany krajského súdu v zmysle zásady iura novit curia, teda, že by krajský súd, poznajúc zákon a to konkrétne , za žalovanú sám označil Slovenskú inšpekciu životného prostredia - Ústredie, ktorá bola príslušná na rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku. Preto krajský súd postupoval správne, keď za žalovanú označil Slovenskú inšpekciu životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, tak ako ju v podstate sám za žalovanú označil žalobca, resp. jeho právny zástupca.

19. Najvyšší správny súd posudzoval text správnej žaloby podľa jej obsahu tak, ako to v konečnom dôsledku prostredníctvom kasačnej sťažnosti žiadal sám sťažovateľ. V tejto súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa na to, že v správnej žalobe nielenže za žalovanú označil Slovenskú inšpekciu životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, ale aj všetky žalobné body výslovne nasmeroval len voči jej rozhodnutiu. Uvedenú skutočnosť mal kasačný súd preukázanú práve z obsahu podanej správnej žaloby, keď ani jedným žalobným bodom sťažovateľ (resp. jej právny zástupca) neargumentoval voči nezákonnosti opatrenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Ústredie z 30. januára 2020 č. 10724/25/2019-1430/2020. Inak povedané, v správnej žalobe vôbec netvrdil skutočnosti obsiahnuté v kasačnej sťažnosti ohľadom doručovania prvostupňového rozhodnutia a preto prirodzene absentoval podklad (žalobné body) na vyhodnocovanie zákonnosti tohto opatrenia zo strany správneho súdu.

20. S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd, rovnako ako krajský súd, ustálil predmet súdneho prieskumu tak, že žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie žalovanej uvedené v záhlaví tohto uznesenia, ktoré bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku nadobudlo právoplatnosť. Tento záver má prirodzene za následok neprípustnosť správnej žaloby, keď právoplatné prvostupňové správne rozhodnutie s poukazom na ustanovenie samostatne nie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve.

21. Vo vzťahu k ustanoveniu kasačný súd považuje za potrebné ešte dodať, že nevyčerpanie riadneho opravného prostriedku nemusí spočívať len v tom, že riadny opravný prostriedok nebude vôbec podaný, ale tiež v tom, že tento nebol vyčerpaný efektívne, teda riadne a včas, pričom práve táto situácia nastala aj v danom prípade.

22. Z administratívneho spisu, ktorý si vyžiadal ešte Najvyšší súd Slovenskej republiky je preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo sťažovateľovi doručené do elektronickej schránky 6. októbra 2019. Teda posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol 21. október 2019. Odvolanie proti nemu bolo podané 30. októbra 2019 elektronickou poštou a listinne doplnené na poštovú prepravu 31. októbra 2019, a doručené žalovanej 4. novembra 2019. Odvolanie teda bolo podané po uplynutí lehoty, ktorá skutočnosť následne dokazuje, že sťažovateľ pred nadobudnutím právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia nevyčerpal riadny opravný prostriedok v podobe odvolania, ktoré mu ako účastníkovi konania priznáva a napadnuté rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 22. októbra 2019 bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku.

23. Obsahom kasačnej sťažnosti (body 8 a 9 rozsudku) je preukázané, že sťažovateľ brojil proti vydanému opatreniu a tvrdil, že odvolanie bolo v podstate podané včas. K uvedenému Najvyšší správny súd uvádza, že v kasačnej sťažnosti je, okrem zákonných výnimiek, neprípustné uvádzať dôvody (tzv. novoty), ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, hoci tak mohol urobiť [, ] a preto na tieto argumenty už nie je možné v kasačnom konaní prihliadať. Je pravdou, že v prípade správneho trestania, o ktoré v danom prípade ide, nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby v prípadoch uvedených v ustanovení (tzv. vady trestania), čo sa následne premieta aj do neviazanosti kasačnými bodmi v zmysle ustanovenia v spojení s , avšak na tieto vady sa ex offo prihliada až po preukázaní prípustnosti súdneho prieskumu. Inak povedané, najskôr musí byť preukázaná spôsobilosť súdneho prieskumu konkrétneho rozhodnutia alebo opatrenia a splnenie ďalších procesných podmienok konania ( ) a až následne v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správny súd a následne kasačný súd postupuje v medziach vymedzených , napríklad aj využitím ustanovenia . Využitiu tohto procesného postupu však bránil práve nespôsobilý predmet súdneho prieskumu.

24. V danom prípade je rovnako žiaduce zdôrazniť ďalšiu relevantnú skutočnosť a to, že v rámci správneho súdnictva platí, s výnimkou prípadov ustanovených zákonom, prísna koncentračná zásada, v zmysle ktorej možno meniť a dopĺňať dôvody správnej žaloby len v lehote na podanie správnej žaloby ( a ). Uvedené konkrétne v prípade sťažovateľa znamená, že žalobné body ohľadom nezákonnosti opatrenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Ústredie č. 10724/25/2019-1430/2020 z 30. januára 2020 už nie je možné efektívne uplatniť, nakoľko uplynula lehota na podanie správnej žaloby.

25. Nad rámec kasačný súd dodáva, že v každom prípade rozumie tomu, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentoval práve vo vzťahu k dôvodom odmietnutia správnej žaloby a teda namietal nezákonnosť vydaného opatrenia, avšak ani tieto argumenty by nemohli nič na danej veci zmeniť, a to aj v prípade, ak by boli uvedené v správnej žalobe smerujúcej voči opatreniu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Ústredie z 30. januára 2020 č. 10724/25/2019-1430/2020 (v takomto prípade by však nedošlo k odmietnutiu správnej žaloby, ale k jej zamietnutiu podľa ako nedôvodnej) a to z dôvodu, že v prípade doručovania do vlastných rúk podľa v spojení s sa elektronická správa sa považuje za doručenú, ak (i) ju v úložnej lehote prevezme adresát potvrdením tejto skutočnosti na elektronickej doručenke, alebo (ii) aj uplynutím úložnej lehoty, aj keď sa o uložení správy adresát vôbec nedozvedel. To znamená, že na to, aby nastali účinky doručenia, nie je potrebné, aby adresát doručenie potvrdzoval na elektronickej doručenke. V danom prípade preto sťažovateľovi začala preukázateľne plynúť lehota na podanie odvolania dňom nasledujúcim po márnom uplynutí úložnej lehoty, t.j. dňa 07.10.2019 (rozhodnutie sa považovalo za doručené dňa 06.10.2019) s tým, že posledným dňom na podanie odvolania bol 21. október 2019.

26. K námietke sťažovateľa, že jeho podanie (žaloba) bolo nezákonné odmietnuté podľa kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa . K uvedenému záveru dospela aj komentárová literatúra (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A., et el. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1617. ISBN 978-80-7400-678-4), pričom ak bolo podanie (žaloba) odmietnuté napríklad pre neoprávnenosť osoby alebo vylúčenie napádaného aktu zo súdneho prieskumu, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho posúdenia, čo platí aj pre posudzovaný prípad. Inak povedané v danej veci nebola správna žaloba odmietnutá postupom podľa a preto nie je daný dôvod tvrdiť, že „podanie bolo nezákonne odmietnuté." [ ].

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, kasačný súd námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

28. Najvyšší správny súd na záver uvádza, že z dôvodu zamietnutia kasačnej sťažnosti nebol priestor ani na vyhovenie návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, pričom kasačný súd už samostatným výrokom nerozhodoval o zamietnutí odkladného účinku, nakoľko výrok o zamietnutí kasačnej sťažnosti tento výrok subsumuje.

29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na ustanovenie v spojení s a tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní, a žalovanej nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.