Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-556-2013.pdf
PDF · 145.1 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/556/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Ing. Ing. Jozef Belavý
- ALBIDUS, ALBULUS, Pavlice 3, IČO: 18 031 102, proti žalovanému: Strýček, s. r. o., Košúty 284, IČO: 36 247 405, o zaplatenie 45.760 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 30. 09. 2013, v spojení s doplnením žaloby zo dňa 23. 11. 2013 (doručeným súdu dňa 25. 11. 2013) a zo dňa 12. 12. 2013 (doručeným súdu dňa 10. 12. 2013) sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 45.760 Eur z titulu náhrady škody.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 3. a 4. októbra 2011 pracovníci žalovaného pokosili na pozemkoch patriacich žalobcovi kukuricu na výmere 38,47 ha. Žalobca považuje tento čin za protiprávny, pretože okrem neoprávneného vstupu pracovníkov žalovaného na pozemky žalobcu si žalovaný prisvojil cudziu vec - úrodu z pozemku, ktorý patrí žalobcovi. Žalobca predložil prehlásenie o výške úrody Agro Voderady - Slovenská Nová Ves, a. s. (7,93 t/ha), a prehlásenie o nákupných cenách spoločnosti Agropodnik, a. s., Trnava (150 - 155 Eur/t). Uviedol, že H. P. je susedná obec a bonita pôdy je takmer tá istá ako v L., preto požadovaná výška škody je 45.760 Eur (7,93 t/ha x 150 Eur/t x 38,47 ha).
3. Súčasne sa žalobca žalobou domáhal vyslovenia viny žalovaného za prečiny poškodzovania cudzích práv, neoprávnené užívanie cudzích práv a krádeže, v ktorej časti súd konanie uznesením, č. k. 16C/556/2013-148 zo dňa 09. 02. 2015, zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec v tejto časti postúpená Okresnej prokuratúre Trnava.
4. Žalovaný k žalobe vo vyjadrení zo dňa 09. 11. 2015 uviedol, že sa primárne zaoberá poľnohospodárskou prvovýrobou a pozberovou úpravou pestovaných komodít. Rastlinná výroba sa uskutočňuje prevažne na prenajatých pozemkoch. Žalobu považuje v celom rozsahu za absolútny nezmysel. V katastri obce L., T. a L. Ú. žalovaný užíva poľnohospodársku pôdu na základe uzatvorených platných nájomných zmlúv, pričom si plní povinnosti z nich vyplývajúce voči vlastníkom a správcom dane, t. j. platba nájomného a daní z nehnuteľností. Jedným z prenajímateľov pozemkov so spoločnosťou žalovaného je aj žalobca, s ktorým majú tiež uzatvorený nájomný vzťah, z ktorého vyplývajúce nájomné riadne platí a žalobca ho riadne poberá.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, najmä prehľadom uzavretých nájomných zmlúv, výpismi z listu vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX, XXX, XXXX, XX - čiastočný, XXX, XXX - čiastočný, XXX, XXX - čiastočný, XXX - čiastočný, XXX, XX - čiastočný, XX - čiastočný, XX, XXX, XXX, XXX, spisom parciel vlastníkov T. V. a Y. V., doplnením žaloby zo dňa 23. 11. 2013, zo dňa 12. 12. 2013 a zo dňa 04. 02. 2015, prehláseniami spoločnosti AGRO Voderady - Slovenská Nová Ves, a. s., a spoločnosti Agropodnik, a. s., Trnava, nájomnými zmluvami, uznesením OO PZ Cífer, vyjadrením žalovaného zo dňa 09. 11. 2015, návrhom žalobcu na prerušenie konania a vyjadrením žalovaného k nemu, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 36Cb/161/2014-346 zo dňa 16. 03. 2018, rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 21Cob/91/2018-457 zo dňa 22. 10. 2019, podaním žalobcu zo dňa 15. 06. 2020 a podaním žalobcu doručeným súdu dňa 02. 10. 2020, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 25Cb/89/2010-1116 zo dňa 04. 06. 2019, rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 21Cob/50/2020-1303 zo dňa 31. 08. 2021, výpisom žalobcu zo štatistického registra organizácií, výpisom žalovaného z obchodného registra, vyjadrením žalobcu zo dňa 10. 07. 2018, podaním žalobcu predloženým na pojednávaní (č. l. 301 - 302), vyjadrením žalobcu na pojednávaní, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres Trnava, obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, je T. X..
7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, pre okres R., obec L. Ú., katastrálne územie L. Ú., vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, sú N.. Y. X. a T. X., každý o veľkosti podielu 1/2.
8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, pre okres R., obec L. Ú., katastrálne územie L. Ú., vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, sú G. S., K. L. Ú., L. o veľkosti podielu 1/2, T. X. o veľkosti podielu 1/4 a X. V. o veľkosti podielu 1/4.
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec T., katastrálne územie T., vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXXX m2, sú T. X. a P. X., každý o veľkosti podielu 1/2.
10. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, je Q. W. o veľkosti podielu XXX/XXXX.
11. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX5 m2, je Q. W. o veľkosti podielu 8/14.
12. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, je Q. W. o veľkosti podielu 8/14.
13. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností parcely registra
„Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXXXX m2, je Q. W. o veľkosti podielu 1/14.
14. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec T., katastrálne územie T., vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXXX m2, je H. C..
15. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, je V. Z..
16. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, je V. Z..
17. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX - vinice o výmere XXXX m2, sú G. I. a V. Z., každá o veľkosti podielu 1/2.
18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, sú G. I. a V. Z., každá o veľkosti podielu 1/2.
19. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX - vinice o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX - chmeľnice o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX - trvalé trávne porast o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, sú G. I. a T. Š., každá o veľkosti podielu 1/2.
20. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, je T. Š. o veľkosti podielu 1/15.
21. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXXX m2 sú T. Š. (veľkosť podielu 4/120 + 15/120) a G. I. (veľkosť podielu 15/120).
22. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, je T. Š. o veľkosti podielu 6/180.
23. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, je T. Š. o veľkosti podielu 6/90.
24. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, je T. Š.W. o veľkosti podielu 1/18.
25. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres Trnava, obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, je T. Š..
26. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkmi parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXXX m2 sú J. Š. a N.. Y. S., každý v podiele 1/2.
27. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec T., katastrálne územie T., vyplýva, že vlastníkmi parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXXX m2 sú N.. Y. S. a J. Š., každý v podiele 1/2.
28. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, je Ľ. L. o veľkosti podielu 1/30.
29. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXX
- orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX - vinice o výmere XXXX m2, je Ľ. L..
30. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, je Ľ. L. (veľkosť podielu 3/8 + 1/8).
31. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, je Ľ. L..
32. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, je Ľ. L..
33. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, je Ľ. L..
34. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, je T. V..
35. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, je G. I..
36. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX m2 a parc. č. XXXX
- orná pôda o výmere XXXX m2, je G. I..
37. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres O., obec L., katastrálne územie L., vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „Q.“ evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, je Y. V..
38. Z prehlásenia spoločnosti AGRO Voderady - Slovenská Nová Ves, a. s., vyplýva, že v roku 2011 pestovalo zrnovú kukuricu na 179,44 ha a pozberalo spolu 1.422,31 t zrna kukurice, dosiahlo primeranú úrodu 7,93 t/ha.
39. Spoločnosť Agropodnik, a. s., Trnava, v podaní zo dňa 20. 11. 2013 prehlásila, že počas žatvy kukurice v roku 2011, t. j. v mesiacoch október a november, vykupovala kukuricu v suchom stave v nákupných cenách od 150 do 155 Eur/t.
40. Nájomnou zmluvou zo dňa 01. 10. 2007 sa žalovaný ako nájomca a T. X. ako prenajímateľ dohodli na nájme pôdy podľa prílohy zmluvy o výmere XXXXX m2 na dobu neurčitú a zároveň minimálne na dobu 5 rokov (č. l. 59).
41. Nájomnou zmluvou zo dňa 06. 08. 1993 sa žalovaný ako nájomca a K. X., J. X. a T.. Q. W. ako prenajímatelia dohodli na nájme nehnuteľností zapísaných v pozemkovej vložke (č. LV) XXX, XXX, katastrálne územie T., parc. č. XXX/XX, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X, o celkovej výmere XXXXX m2 na dobu neurčitú (č. l. 60).
42. Nájomnou zmluvou zo dňa 01. 10. 2000 sa žalovaný ako nájomca a H. C. a K. X. ako prenajímatelia dohodli na nájme pozemkov uvedených v prílohe zmluvy o výmere 0,9037 ha na dobu minimálne 5 rokov (č. l. 62).
43. Nájomnou zmluvou zo dňa 01. 10. 2000 sa žalovaný ako nájomca a V. Z. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov uvedených v prílohe zmluvy o výmere 3,2299 ha na dobu minimálne 5 rokov (č. l. 63).
44. Nájomnou zmluvou zo dňa 07. 04. 2008 sa žalovaný ako nájomca a T. Š. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 3,3027 ha na dobu minimálne 5 rokov (č. l. 64) a nájomnou zmluvou zo dňa 01. 10. 2000 na nájme pozemkov uvedených v prílohe zmluvy o výmere 3,3027 ha na dobu minimálne 5 rokov (č. l. 65).
45. Nájomnou zmluvou zo dňa 30. 09. 2003 sa žalovaný ako nájomca a J. Š. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 1,8529 ha na dobu minimálne 5 rokov (č. l. 66).
46. Nájomnou zmluvou zo dňa 07. 04. 2008 sa žalovaný ako nájomca a Ľ. L. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 6,5774 ha na dobu minimálne 5 rokov (č. l. 67) a nájomnou zmluvou zo dňa 30. 09. 2003 na nájme pozemkov o výmere 5,9377 ha na dobu minimálne 5 rokov (č. l. 68).
47. Nájomnou zmluvou zo dňa 30. 09. 2003 sa žalovaný ako nájomca a T. V. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 3,5059 ha na dobu minimálne 5 rokov (č. l. 69).
48. Nájomnou zmluvou zo dňa 07. 04. 2008 sa žalovaný ako nájomca a G. I. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 4,8591 ha na dobu minimálne 5 rokov (č. l. 70) a nájomnou zmluvou zo dňa 01. 10. 2000 na nájme pozemkov uvedených v prílohe zmluvy o výmere 4,8591 ha na dobu minimálne 5 rokov (č. l. 71).
49. Nájomnou zmluvou zo dňa 30. 09. 2003 sa žalovaný ako nájomca a Y. V. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov o výmere 1,3495 ha na dobu minimálne 5 rokov (č. l. 72).
50. Nájomnou zmluvou zo dňa 01. 10. 2007 sa žalovaný ako nájomca a N.. Y. S. ako prenajímateľ dohodli na nájme nehnuteľností - parc. č. XXXX/X o výmere XXXXX m2, zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie L. (čomu zodpovedá náhradná parc. č. XXX XdX) a parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie T. (čomu zodpovedá náhradná parc. č. XXXX/ XdX), celkom o výmere XXXXX m2 na dobu neurčitú (č. l. 73).
51. Nájomnou zmluvou zo dňa 08. 07. 1992 sa žalovaný ako nájomca a T.. T. Y. ako prenajímateľ dohodli na nájme pozemkov uvedených v prílohe zmluvy na dobu minimálne 5 rokov (č. l. 74).
52. Obvodné oddelenie PZ Cífer uznesením, ČVS: C..XXXX/CI-O.-XXXX zo dňa 25. 07. 2013, zastavil trestné stíhanie začaté pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
53. Z výpisu zo štatistického registra organizácií je zrejmé, že žalobca je od 30. 05. 1991 podnikateľom
- fyzickou osobou nezapísanou v obchodnom registri, podnikajúcou súčasne ako samostatne hospodáriaci roľník, ktorého hlavnou činnosťou je zmiešané hospodárstvo.
54. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti žalovaného je (okrem iného) poľnohospodárstvo a s ním súvisiace činnosti, vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja, ako aj poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve.
55. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 36Cb/161/2014-346 zo dňa 16. 03. 2018, právoplatným dňa 13. 11. 2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 21Cob/91/2018-457 zo dňa 22. 10. 2019, súd žalobu žalobcu Ing. Ing. Jozefa Belavého - ALBIDUS, ALBULUS, proti žalovanému Strýček, s. r. o., o vypratanie pozemkov, zamietol.
56. Okresný súd Trnava rozsudkom, č. k. 25Cb/89/2010-1116 zo dňa 04. 06. 2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 21Cob/50/2020-1303 zo dňa 31. 08. 2021, určil, že nehnuteľnosti - poľnohospodársku pôdu sústredenú v pôdnych blokoch:
- U. č. XXXX/X o výmere X,XX ha,
- U. č. XXXX/XA o výmere X,XX ha,
- U. č. XXXX/XB o výmere XX,XX ha,
- U. č. XXXX/X o výmere XX,XX ha, oprávnene užívala v čase od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009 obchodná spoločnosť Strýček, s. r. o.
57. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe z titulu neoprávneného vstupu žalovaného na pozemky patriace tretím osobám. Navrhuje tiež prerušenie konania do skončenia konania 25Cb/89/2010, v ktorom konaní bude s konečnou platnosťou rozhodnuté, či žalobca je oprávneným užívateľom predmetných pozemkov. Uvedené posúdenie je právnym základom pre rozhodnutie, či je žalobca oprávnený od žalovaného v konečnom dôsledku požadovať náhradu škody z titulu neoprávneného zberu úroky - kukurice. K podaniu zo dňa 10. 07. 2018 žalobca uviedol, že to je základ pravdy. Žalovaný nemôže a nikdy ani nebol do dnešného dňa, ani nie je nájomníkom jeho prenajímateľov,
pretože jeho nájomné zmluvy sú popísané v 36Cb/161/2014, v ktorom je uvedená pravda. Žalovaný je tretí nájomca. Pôdu môžu užívať len osoby na základe zmluvy s vlastníkom, to znamená, že vlastníkom je iba on ako fyzická osoba a ako nájomník, pretože tieto nájomné zmluvy neboli nikdy zrušené jeho prenajímateľmi a sú stále platné. Zároveň žalovaný súdu predložil ďalšie vyjadrenie (č. l. 301 - 302), čím chce povedať, že žalovaný nikdy nevyplatil pani C. ani pani W.Q. ani jedno euro. Nie je pravda, že žalovaný niekomu niečo vyplatil. Krajský súd v siedmich senátoch vždy dal za pravdu jemu ako žalobcovi, vrátili to na Okresný súd Trnava a Okresný súd Trnava sa na to vykašlal.
58. Podľa § 162 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
59. Podľa § 162 ods. 2 CSP súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
60. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
61. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
62. Žalobca predniesol na pojednávaní žiadosť o prerušenie konania do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 25Cb/89/2010 s odôvodnením, že v uvedenom konaní bude s konečnou platnosťou rozhodnuté, či žalobca je oprávneným užívateľom predmetných pozemkov, čo je právnym základom pre rozhodnutie, či žalobca je oprávnený od žalovaného v konečnom dôsledku požadovať náhradu škody z titulu neoprávneného zberu úrody - kukurice.
63. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade bolo konanie do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 25Cb/89/2010 prerušené už uznesením, č. k. 16C/556/2013-268 zo dňa 05. 10. 2020, pričom uvedená vec bola právoplatne skončená rozsudkom, č. k. 25Cb/89/2010-1116 zo dňa 04. 06. 2019, právoplatným dňa 28. 09. 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 21Cob/50/2020-1303 zo dňa 31. 08. 2021, súd vo výroku I. tohto rozsudku rozhodol tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
64. Podľa § 415 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
65. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
66. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobu alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
67. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
68. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
69. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
70. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
71. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
72. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
73. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
74. Súd pri právnom vyhodnotení nároku žalobcu na náhradu škody v súvislosti so zberom úrody (kukurice) žalovaným dospel k záveru, že vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu súd vyhodnotil nárok na náhradu škody podľa § 420a Občianskeho zákonníka, a teda v danom prípade ide o spôsobenie škody prevádzkovou činnosťou.
75. Žalobca v konaní vystupuje ako podnikateľ - fyzická osoba nezapísaná v obchodnom registri, podnikajúca súčasne ako samostatne hospodáriaci roľník a žalovaný vystupuje ako spoločnosť podnikajúca (okrem iného) v oblasti poľnohospodárstva. S prihliadnutím na všetky okolnosti je zrejmé, že v danom prípade ide o vzťahy medzi podnikateľskými subjektami v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou (§ 261 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník).
76. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou platí aj na vzťahy upravené Obchodným zákonníkom, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti podľa § 420, ktorá sa v obchodných vzťahoch zásadne nepoužije.
77. Ustanovenie § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje zásadu, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Touto koncepciou sa vyjadruje postoj, že ten, kto prevádzkuje činnosť, musí niesť riziká s tým spojené. Predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu nie je porušenie právnej povinnosti, ale zákonom kvalifikovaná skutočnosť (škodná udalosť), ktorá bola príčinou škody (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 529/2006, sp. zn. 25Cdo 3269/2008) na zdraví alebo na majetku (prírode alebo životnom prostredí). To znamená, že poškodenému postačuje, aby preukázal, že škoda bola vyvolaná osobitou povahou prevádzky bez toho, aby dokazoval konkrétne porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa. Z uvedeného vyplýva, že pre vznik povinnosti nahradiť škodu musí ísť o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou.
78. Najvyšší súd SR v rozhodnutí, sp. zn. 3 M Cdo 7/2005 vymedzil prevádzkovú činnosť ako „taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Pojem prevádzkovej činnosti sa však neprekrýva úplne s pojmom predmetu činnosti danej osoby; znamená to, že prevádzkovou činnosťou je preto akákoľvek činnosť súvisiaca s činnosťou danej osoby. Preto možno dospieť k záveru, že prevádzkovou činnosťou v zmysle tohto ustanovenia bude i taká činnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá nie je vymedzená v jej predmete činnosti, ktorá však je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti, a to bez ohľadu na to, či je k takejto činnosti treba zvláštne verejnoprávne oprávnenie alebo nie. Tento záver je odôvodnený povahou a účelom tohto ustanovenia, ktoré slúži predovšetkým na ochranu poškodených osôb pred prejavmi prevádzkovej (podnikateľskej, priemyslovej, technologickej, atď.) činnosti iných osôb. Tomuto chránenému záujmu zodpovedá, vzhľadom na prípadné riziká jeho narušenia, potom aj samotná povaha zodpovednosti podľa tohto ustanovenia.“.
79. Základnou otázkou v konaní, ktorá bola aj predmetom dokazovania, bola otázka, či práve samotná činnosť žalovaného svojou povahou zapríčinila vznik škody, ktorá je dôsledkom špecifického charakteru určitej prevádzky.
80. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
81. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré zo stranami označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.
82. V konaní bolo nesporné, že žalobca je samostatne hospodáriaci roľník, ktorý s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností uzatváral nájomné zmluvy, ktorých platnosť bola posudzovaná v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 36Cb/161/2014 a sp. zn. 25Cb/89/2010, pričom sa podľa vyjadrenia žalobcu malo jednať o totožné pozemky (č. l. 266). Rovnako bolo nesporné, že žalovaný sa primárne zaoberá poľnohospodárskou prvovýrobou a pozberovou úpravou pestovaných komodít, pričom rastlinnú výrobu uskutočňuje prevažne na prenajatých pozemkoch.
83. Sporné zostalo, a teda bolo na žalobcovi, aby preukázal naplnenie predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, a to, že prevádzkovou činnosťou žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda.
84. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že žalobca splnenie podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle ustanovenia § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka nepreukázal. Žalobca súdu nepredložil dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval vznik škody na strane žalobcu v dôsledku činnosti žalovaného súvisiacej so zberom úrody na prenajatých pozemkoch, a za týmto účelom žalobca ani nepredkladal súdu návrhy na doplnenie dokazovania.
85. Súd upriamuje pozornosť na rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 36Cb/161/2014-346 zo dňa 16. 03. 2018, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 21Cob/91/2018-457 zo dňa 22. 10. 2019, ktorý zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému o vypratanie pozemkov, užívanie ktorých žalobca odvodzoval od nájomných zmlúv uzatvorených s ich vlastníkmi. Predmetom prieskumu súdu v danom prípade boli žalobcom predložené nájomné zmluvy, pričom žalobca nárok na vypratanie pozemkov nepreukázal.
86. Obdobne rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 25Cb/89/2010 zo dňa 04. 06. 2019, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 21Cob/50/2020-1303 zo dňa 31. 08. 2021, bolo rozhodnuté, že spoločnosť Strýček, s. r. o. (v súdenom prípade žalovaný), v čase od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009 oprávnene užíval nehnuteľnosti - poľnohospodársku pôdu sústredenú v pôdnych blokoch: U. Č.. XXXX/X o výmere X,XX ha, U. Č.. XXXX/XA o výmere X,XX ha, U. č. XXXX/XB o výmere XX,XX ha a U. č. XXXX/ X o výmere XX,XX ha, keď súd vyvodil ten záver, že nájomné zmluvy vlastníkov pôdy a spoločnosti Strýček, s. r. o., sú platné.
87. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 18. 01. 2016, ktorý žalobca odôvodnil práve tým, že v konaní vedenom pod sp. zn. 36Cb/161/2014 bude s konečnou platnosťou rozhodnuté, či je žalobca oprávneným užívateľom pozemkov, resp. či sú nájomné zmluvy žalobcu platné alebo nie, ktoré posúdenie je následne právnym základom pre rozhodnutie, či je žalobca
oprávnený od žalovaného v konečnom dôsledku požadovať náhradu škody z titulu neoprávneného zberu úrody - kukurice. Napriek tomu, že žalobca mal vedomosť o výsledku konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 36Cb/161/2014 a pod sp. zn. 25Cb/89/2010, do právoplatného skončenia ktorých bolo aj konanie v tejto veci prerušené, žalobca zotrval na podanej žalobe.
88. To platí aj v prípade veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 25Cb/89/2010 a návrhu žalobcu na prerušenie konania prednesený na pojednávaní, ktorý návrh žalobca sám odôvodňoval tým, že v uvedenom konaní bude s konečnou platnosťou rozhodnuté, či žalobca je oprávneným užívateľom predmetných pozemkov, čo je právnym základom pre rozhodnutie, či je žalobca oprávnený od žalovaného požadovať náhradu škody z titulu neoprávneného zberu úroky - kukurice.
89. Vyhodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, teda že žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatneného nároku na náhradu škody vo vzťahu k žalovanému, keď súdu absentovalo preukázanie vzniku škody prevádzkovou činnosťou žalovaného, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu vo výroku II. tohto rozsudku zamietol.
90. Pokiaľ ide o predložené nájomné zmluvy, ktorých platnosť nebola posudzovaná v konaniach vedených pod sp. zn. 36Cb/161/2014 a pod sp. zn. 25Cb/89/2010, súd má v tomto prípade za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 45.760 Eur. Žalobca riadne nešpecifikoval, z čoho uvedená suma pozostáva, neuviedol, kedy malo dôjsť k uzavretiu nájomných zmlúv, z ktorých nájomných zmlúv žalobca odvodzuje svoj nárok. Žalobca neuviedol ani skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie správnosti a dôvodnosti uplatňovaného nároku. Žalobca iba uviedol, že pracovníci žalovaného neoprávnene vstúpili na jeho pozemky a prisvojili si cudziu vec - úrodu z pozemku, ktorý patril a patrí žalobcovi, pričom z listov vlastníctva nachádzajúcich sa v spise nevyplýva, že by žalobca mal byť vlastníkom pozemkov, s výnimkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX (č. l. 8), podľa ktorého je žalobca vlastníkom tam zapísanej nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1/2.
91. Žalobca na preukázanie výšky uplatneného nároku predložil zoznam uzavretých nájomných zmlúv, výpisy z listov vlastníctva, súpisy parciel vlastníkov, prehlásenia spoločností Agro Voderady - Slovenská Nová Ves a Agropodnik, a. s., Trnava, ako aj uzavreté nájomné zmluvy. Súd však poukazuje na skutočnosť, že v sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je návrhom viazaný a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným návrhom je potom vymedzený základ nároku uplatňovaného žalobcom, ktorý je predmetom konania.
92. Civilné sporové konanie má kontradiktórny charakter, ktorý sa prejavuje najmä tým že od strán v rámci zvýšenej procesnej diligencie očakáva, že budú prednášať tvrdenia a vyvíjať dôkaznú aktivitu podstatnú pre rozhodnutie vo veci samej. Kontradiktórna povaha konania je zachytená hneď v článku 8 Základných princípov CSP, ktorý od strán vyžaduje, aby označili skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podopreli ich dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Odráža sa aj v § 132 CSP, ktorý žalobcovi ukladá, aby opísal rozhodujúce skutočnosti a pripojil k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. V tejto súvislosti ustanovenie § 150 ods. 1 CSP ďalej od žalobcu ako strany požaduje uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ak sa súd domnieva, že skutočnosti, ktoré považuje pre rozhodnutie v danej veci za podstatné a rozhodujúce, neboli v žalobe uvedené, môže sa tento nedostatok pokúsiť odstrániť postupom podľa § 150 ods. 2 CSP tak, že žalobcu požiada o ďalšie skutkové tvrdenia. Každé takto doplnené skutkové tvrdenie je opäť spojené aj s dôkaznou povinnosťou. Rovnako tak môže súd postupovať aj v prípade, že má dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP). Civilný sporový poriadok neurčuje, v akom štádiu konania by mal túto možnosť využiť, čo znamená, že sa ponecháva na vôli súdu, či tak urobí ešte pred pojednávaním alebo priamo na ňom (postupom podľa § 181 ods. 4 CSP).
93. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
94. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
95. Ak žalobca neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva, nejde o vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní, ak v nej žalobca opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26 Cdo 593/2010). Pokiaľ vak žaloba neobsahuje tvrdenie skutočností, z ktorých možno odvodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, prípadne i za nesplnenie dôkaznej povinnosti už v žalobe, nie je odmietnutie žaloby, ale prípadný neúspech účastníka vo veci samej.
96. Podľa názoru súdu z obsahu žaloby nie je vzhľadom na vyššie uvedené zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k výške uplatňovaného nároku, tento nárok je preto nepreskúmateľný, a z tohto dôvodu súd nemôže posúdiť jeho dôvodnosť. Súd vyzval na pojednávaní žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení preukazujúcich ním uplatnený nárok, napriek tomu žalobca svoje skutkové tvrdenia nedoplnil a uplatňovaný nárok čo do jeho dôvodu a výšky nepreukázal.
97. Súd poukazuje na to, že úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale naopak, žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Nie je úlohou a povinnosťou súdu z predložených listín vyvodzovať, z čoho pozostáva žalovaná istina a ako sa žalobca k predloženému vyčísleniu žalovanej pohľadávky dopracoval.
98. Žaloba žalobcu obsahovala údaje nevyhnutné pre to, aby bolo súdu jasné, o čom a na akom podklade má rozhodovať. Po skutkovej stránke žalobca v žalobe vymedzil predmet konania. V spore však neuniesol bremeno tvrdenia, pretože svoju peňažnú pohľadávku uplatnenú v konkrétnej sume riadne nešpecifikoval, nevyčíslil, preskúmateľne neuviedol, ako s poukazom na predložené listinné dôkazy k tejto konkrétnej istine dospel. Žalobca neuviedol špecifikáciu uplatňovanej pohľadávky ani po tom, ako ho súd na pojednávaní vyzval na doplnenie skutkových tvrdení preukazujúcich uplatňovaný nárok. Žalobcovi tak bol poskytnutý priestor na to, aby svoju pohľadávku presne špecifikoval. Súd tak žalobcovi naznačil, že bez doplnenia skutkových tvrdení je jeho nárok nepreskúmateľný. Nebolo úlohou súdu žalobcovi uviesť, ako presne má svoju pohľadávku vypočítať, pretože by tým súd prekročil svoju poučovaciu povinnosť, nakoľko by už nešlo o poučovanie žalobcu z procesného hľadiska, ale jednalo by sa už o poučovanie o hmotnom práve, kedy by súd za žalobcu uviedol, aké konkrétne skutočnosti ohľadom svojej pohľadávky má tvrdiť, aby bol v spore úspešný, čo by bolo tiež porušením princípu rovnosti účastníkov tohto civilného procesu.
99. Rovnako i z tohto uvedeného dôvodu súd žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol, keď povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť konkrétne skutočnosti, čo predstavuje jeho peňažnú pohľadávku a predložiť jej presné a preskúmateľné vyčíslenie tak, aby bolo zrejmé, ako k uplatnenej sume dospel. Žalobca si v danom prípade napriek výzve súdu dostatočne nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, dôsledkom čoho je jeho neúspech vo veci samej.
100. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
101. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
102. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
103. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
104. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, keď žalovaný bol v konaní plne úspešní, a preto mu súd vo výroku III. tohto rozsudku priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
105. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.