Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoZm-13-2021.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoZm/13/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: N. P., G.. XX.XX.XXXX, E. K. U. XX, XXX XX A., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o obnove konania sp. zn. 3CbZm 903/2015, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 4CbZm/48/2018-27 zo dňa 21. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 4CbZm/48/2018-27 zo dňa 21. júla 2020 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom žalobu na obnovu konania odmietol s poukazom na ust. § 470 ods. 1, 2, 3 a 4, § 397 ods. 1, § 400, § 403 ods. 1 a 2, § 411 ods. 1, § 413 ods. 1, § 417 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Druhým výrokom súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 05.09.2018 žiadal o obnovenie konania 3CbZm 903/2015. Súd v konaní 3CbZm 903/2015 vydal platobný rozkaz. Zmenka obsahovala náležitosti predpísané v čl. I. § 75 v spojení s § 76 ods. 2 a 3 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Zmenka je vystaviteľom podpísaná, ktorá skutočnosť je pre ich formálnu platnosť postačujúca. Keďže vystaviteľ vlastnej zmenky je priamy dlžník, neboli na uplatnenie práva potrebné iné listiny. Na zmenke je vystaviteľ, teda žalobca v konaní o obnovu konania, definovaný ako živnostník, resp. podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia, s odkazom na výpis z rakúskeho živnostenského oprávnenia. Žalobca v konaní namietal, že pri uzatváraní predmetnej revolvingovej zmluvy bol v pozícii spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti uviedol, že žalobca pri uzatváraní predmetnej revolvingovej zmluvy v pozícii dlžník vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ, zapísaný v rakúskom živnostenskom registri spolkovej krajiny Tirolsko, pod IČO (reg.číslo) 703 28576 a poradovým číslom 3.0-30.326/10-2, s miestom pobytu a výkonom živnosti 6091 Götzens, Hubangerweg 6 Top 3 a predmetom podnikania opatrovateľská služba (starostlivosť o ľudí) ako voľná živnosť s dátumom vzniku 01.10.2010, čo je uvedené aj v záhlaví samotnej zmluvy pri identifikácii dlžníka. Uvedená skutočnosť zároveň vyplýva aj z článku 1, bod 1.1, kde je uvedené, že veriteľ poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti.
Zároveň z ďalších listinných dôkazov súdneho spisu 3CbZm 903/2015 vyplynulo nasledovné: k zmluve bol priložený predmetný výpis z rakúskeho živnostenského registra; v žiadosti o poskytnutie úveru k prílohám bol doložený živnostenský list, daňové priznania za rok 2011 a 2012 spolu s opravným; k účelu čerpania úveru bolo uvedené - prevádzkové náklady a zdravotná sociálna pomoc na podnikanie; opätovne aj v žiadosti je žalobca definovaný ako fyzická osoba - podnikateľ - opatrovateľka, z čoho jasne vyplýva, že žalobca si bral úver na pokrytie nákladov spojených s jeho podnikaním. Súd po zhodnotení všetkých argumentov predložených žalobcom, žalobu o obnovu konania odmietol, nakoľko žalobca pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere nebol spotrebiteľom, ale fyzickou osobou živnostníkom, podnikajúcou s IČO, registrovanou v živnostenskom registri Rakúskej republiky, ktorý si zároveň predmetný úver zobral na podnikateľské účely, resp. na pokrytie nákladov spojených s podnikateľskou činnosťou, a preto sa na žalobcu nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a ani konkrétny nález Ústavného súdu ÚS 11/2016. Podľa názoru súdu žalobca nesplnil podmienky stanovené ust. § 397 CSP a žalobu odmietol pred prvým pojednávaním a v zmysle uvedeného súd žalobu vyhodnotil ako zjavne nedôvodnú podľa ust. § 413 ods. 1 písm. e) CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, avšak žiadne trovy mu nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu podľa ust.§ 365 ods. l písm. h) a f) CSP. Mal za to, že súd nadržiava stranu úžerníckemu veriteľovi, ktorý nezákonnými postupmi už pripravil o majetok okrem neho aj tisícky iných občanov v SR. Namietal, že sa súd nevysporiadal s jeho dôvodmi presne popísanými v podrobnom podaní. Okrem formálnych dôvodov podľa § 363, § 365, § 366 CSP mal za to, že súd okrem toho, že si neprečítal jeho vyjadrenia, tak zo svojej úradnej moci a úradnej povinnosti ani nepreveril zmluvnú dokumentáciu žalobcu s veriteľom. Na základe toho súd sám od seba neidentifikoval nekalé obchodné praktiky žalovaného súvisiace s klamstvom ohľadne klasifikácie žalobcu k právnemu úkonu v jeho úverovej zmluve za podnikateľa. Nikde, v žiadnej slovenskej úradnej evidencii, nie je vedený ako podnikateľ, ale ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, ale ani inak podnikajúca osoba na voľnej nohe, preto jeho zaradenie veriteľa do jeho zmluvy o úver k právnemu úkonu ako podnikajúcej osoby je klamstvo. Konanie veriteľa považuje za preukázateľne úžernícke v súlade s § 39a zákona č.40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Nakoľko, ako spotrebiteľ, by mal v predmetnej zmluve veriteľa úplne iné postavenie a zmluva veriteľa by musela byť v súlade s právom. Konštatoval, že na predmetný zmluvný vzťah sa vzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/92 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý bol následne zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 4CbZm/48/2018 zo dňa 21.07.2020 v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca svoje odvolanie doplnil podaním zo dňa 20.11.2020, kde okrem iného uviedol, že prístup súdu a konajúceho sudcu v tejto právnej veci považuje za absolútne protispotrebiteľský. Domnieval sa, že konajúcemu sudcovi ušlo pozornosti, že v tomto konkrétnom prípade nebol predložený žiadny živnostenský list, žiadne živnostenské oprávnenie vydané na neho k tomu určenými orgánmi Slovenskej republiky.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podstata dôvodov odvolania žalobcu spočíva v tom, že súd sa podľa neho nevysporiadal s namietaným zmluvným vzťahom z hľadiska povahy a obsahu, a že neidentifikoval jeho postavenie ako spotrebiteľa. K tvrdeniam žalobcu poukázal na odôvodnenie uznesenia predovšetkým v bode 18., kde súd dôvodne a správne konštatoval: „Súd po zhodnotení všetkých argumentov predložených žalobcom, žalobu o obnovu konania odmietol, nakoľko žalobca pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere nebol spotrebiteľom, ale fyzickou osobou živnostníkom, podnikajúcou s IČO, registrovanou v živnostenskom registri Rakúskej republiky, ktorý si zároveň predmetný úver zobral na podnikateľské účely, resp. na pokrytie nákladov spojených s podnikateľskou činnosťou, a preto sa na žalobcu nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a ani konkrétny nález Ústavného súdu ÚS 11/2016.“
Poukazovanie žalobcu v odvolaní na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a na právny režim spotrebiteľského práva, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v rámci tohto konania a tiež konania sp. zn. 3CbZm/903/2015, ktorého obnovu žalobca žiadal. Podanie samotnej žaloby o obnovu konania, ako aj následného odvolania proti uzneseniu, podľa jeho názoru vykazuje znaky účelového postupu, a preto nie je dôvodné. Stotožnil sa s názorom súdu, že žalobca nesplnil podmienky stanovené ust. § 397 CSP a súd preto žalobu odmietol ako zjavne nedôvodnú podľa ust. § 413 ods. 1 písm. e) CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že uznesenie súdu je zákonné a vychádza z dostatočne a spoľahlivo zistených a preukázaných skutočností. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 4CbZm/48/2018-27 zo dňa 21.07.2020 potvrdil a žalobcu súčasne zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v celom rozsahu popiera vyjadrenie právnikov veriteľa o tom, že v spornom zmluvnom vzťahu nebol spotrebiteľom, ale finančné prostriedky veriteľa použil na svoje podnikateľské ciele. Mal za to, že súd nadržiava stranu veriteľovi, ktorý bežne praktizuje nekalé obchodné praktiky voči občanom, spotrebiteľom a uplatňuje nezákonné svoje práva neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a ktorý nezákonnými postupmi už pripravuje o majetok nielen jeho, ale aj ďalších občanov v SR. Žiadne ďalšie rozhodné skutočnosti, podstatné pre rozhodnutie odvolacieho súdu, neuviedol.
6. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné potvrdiť vo výroku ako vecne správne.
7. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Podľa ust.§ 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“, prechodné ustanovenia), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. ods. 2 veta prvá cit. zákona, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. ods. 3 cit. zákona, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Podľa ust. ods. 4 cit. zákona, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Podľa ust. § 397 ods. 1 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 411 ods. 1 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná. Podľa § 417 ods. 1 CSP, ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne rozsudkom návrh na jeho zmenu. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia. K odvolacej námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými dôvodmi ním uvádzanými, odvolací súd konštatuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Žalobca vyslovil presvedčenie, že postupom (aj výsledkom) súdu v tejto právnej veci došlo k zásahu do základných práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci, stačí, ak sa javí byť pravdepodobným, že môže pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.08.2009, sp. zn. 6 Obo 57/2009). Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové") a súčasne môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.02.2010, sp. zn. 4 Cdo 18/2010). Jedným z predpokladov pre dosiahnutie povolenia obnovy konania je zachovanie podmienok prípustnosti, ktorých splnenie vyžadoval Občiansky súdny poriadok do 30.06.2016. Zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v podstatných rysoch prebral úpravu taxatívnych dôvodov, na základe ktorých môže byť žaloba na obnovu konania podaná. Predmetom obnovy konania môže byť zásadne právoplatný rozsudok, výnimočne aj uznesenie schvaľujúce zmier, právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz a rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve. Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo, keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je trojročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v § 403 ods. 1 CSP (pred účinnosťou CSP § 230 ods. 2 OSP). Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť, ani skrátiť. V danom prípade pri podaní žaloby žalobcom bola lehota zachovaná. Uznesenie o vydaní platobného rozkazu v konaní
3CbZm 903/2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2017. Žalobca podal žalobu na obnovu konania dňa 05.09.2018. Zároveň bola žaloba podaná aj v subjektívnej trojmesačnej lehote, keď dňa 24.08.2018 sa žalobca dozvedel o rozhodnutí Ústavného súdu SR v spojitosti s ochrannou spotrebiteľa a povinnosť sudu ex offo prihliadať na premlčanie spotrebiteľského úveru je v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy. Odvolací súd konštatuje, že v odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver, nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zastáva právny názor, že v danom prípade, preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd, ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť.
8. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
9. K námietke zaujatosti voči konajúcej sudkyni JUDr. Oxane Kovalovej Bárekovej odvolací súd poukazuje na § 53 písm. a) CSP, podľa ktorého námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Z podanej námietky zaujatosti vyplýva, že súd sa nevysporiadal s dôvodmi presne popísanými v podrobnom podaní (podľa odvolacieho súdu pravdepodobne v odvolaní). O dôvode, pre ktorý navrhuje odvolateľ vylúčiť sudcu z prejednávanej veci, sa mohol odvolateľ dozvedieť po právoplatnosti platobného rozkazu v konaní 3CbZm 903/2015 dňa 08.02.2017. Nakoľko námietku zaujatosti podal až v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 4CbZm/48/2018-27 dňa 21.07.2020, podal ju po zákonnej lehote siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudkyňa vylúčená. Z tohto dôvodu v zmysle § 53 písm. a) CSP na námietku zaujatosti súd neprihliada. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ďalšie tvrdenia odvolateľa voči zákonnej sudkyni o jej podpore nezákonného konania úžerníckeho veriteľa sú vyslovené len na základe jej právneho názoru prezentovaného v rozhodnutí. Nakoľko ide o námietku týkajúcu sa okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, ak by bola námietka zaujatosti uplatnená včas, súd by na takúto námietku neprihliadal.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.
11. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).