Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_66Ek-98-2017.pdf
PDF · 89.22 KB
Case nature
Subarea
66Ek/98/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PATRIOT GROUP, s.r.o., IČO: 45 407 657, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, konajúca konateľom: JUDr. Barbora Koncová, advokát, proti povinnému: Svidgas, s.r.o., IČO: 36 464 261, so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, o vymoženie pohľadávky vo výške 501,85 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivan Polák, so sídlom exekútorského úradu Mazúrova 760/2, 909 01 Skalica, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 33,96 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.08.2017 domáha od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 501,85 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Milan Vojtek č.k. R 52/2017 zo dňa 29.05.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11.06.2017. Poverením zo dňa 20.11.2017 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ernest Polák, , so sídlom exekútorského úradu Pplk. Pľjušťa 1, 909 01 Skalica, ktorý ju viedol pod sp. zn. 136EX 47/17. Exekútorsky úrad súdneho exekútora JUDr. Ernesta Poláka zanikol dňa 10.12.2020, pričom náhradníkom je JUDr. Ivan Polák, so sídlom exekútorského úradu Mazúrova 760/2, 909 01 Skalica.
2. Súd uznesením č.k. 66Ek/98/2017 zo dňa 28.01.2020 v spojení s uznesením č.k. 66Ek/98/2017 zo dňa 26.08.2020 zastavil exekúciu voči povinnému 2.).
3. Povinný doručil súdu dňa 29.03.2021 návrh na zastavenie exekúcie. Povinný uvádza, že namieta vykonateľné rozhodnutie, nakoľko rozhodcovský rozsudok mu nikdy nebol doručený. Povinný uvádza, že zo šetrením v evidencii doručenej pošty zistil, že pri doručení rozsudku R 51/2017 bol na obálke, v ktorej bol tento rozsudok doručovaný uvedený aj rozsudok R 52/2017, pričom doručenie rozsudku R 52/2017 popiera. Rozhodca vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na základe tvrdenia a dokazovania, že v uvedený deň bol doručený aj exekučný titul, čo nezodpovedá objektívnej realite. Podľa povinného neexistuje niet zákonného a logického dôvodu pre doručovanie viacerých záväzných rozhodnutí, medzi ktoré patrí rozsudok. Pokiaľ má byť dôkazom o doručení exekučného titulu len doručenka o doručení rozsudku č. 51/2017, tak poukazuje povinný na to, že si nevie predstaviť, aby v súdnom konaní bol doručovaný rozsudok vydaný v rôznych a teda samostatných súdnych konaniach vedených pod iným číslom konania a stranou sporu bola iba totožná žalovaná strana. Je to v rozpore s princípmi spravodlivého právneho štátu. Nedoručením rozhodcovského rozsudku bola povinnému
odňatá možnosť podať návrh na jeho preskúmanie. Dokladom o doručení musí byť doručenka a preto je povinný názoru, že exekučný titul je nevykonateľný. S poukazom na vyššie uvedené žiada povinný exekúciu zastaviť.
4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril právny zástupca oprávneného v podaní zo dňa 26.10.2021, kde uviedol, že má za to, že povinnému bol rozhodcovský rozsudok riadne doručený v súlade so zákonnými ustanoveniami, pričom povinný prevzatie rozsudku potvrdil prevzatím zásielky. Oprávnený uvádza, že povinný obsahovo totožný návrh na zastavene podal a bolo o ňom už rozhodnuté. Oprávnený si zároveň voči povinnému uplatňuje trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vo výške 33,96 Eur.. Má za to, že exekúcia je oprávnená a naďalej na nej trvá.
5. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
7. Podľa §-u 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (účinnosť do 3131.12.2018), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto
jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
15. Podľa § 25 ods. 2 o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.
16. Súd zaujal k návrhu povinného na zastavenie exekúcie stanovisko napriek tomu, že povinný podal návrh na zastavenie po uplynutí 15. dňovej lehoty podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a ani neuviedol nové skutočnosti tak ako to predpokladá ustanovenie § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
17. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
18. Doručovanie písomností je jedným zo základných procesných úkonov tak zo strany rozhodcovského orgánu, ako aj zo strany účastníkov konania. Správne doručovanie písomností v rozhodcovskom konaní je základom pre dosiahnutie právoplatného a spravodlivého rozhodnutia. Doručovanie v rozhodcovskom konaní vykazuje určité odlišnosti od doručovania v konaní pred všeobecnými súdmi, aj keď prijatím nového Civilného sporového poriadku došlo k zefektívneniu a zrýchleniu doručovania aj v konaní pred všeobecným súdom. Doručovanie v rozhodcovskom konaní vychádza zo základných zásad rozhodcovského konania, najmä zásady rýchlosti, efektívnosti a hospodárnosti. (Komentár zákon o rozhodcovskom konaní, Regina Hučková a Diana Treščáková.)
19. Súd k námietke povinného, ktorou namieta že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok R 52/2017 mu nebol doručený, pretože pri doručení rozsudku R 51/2017 bol na obálke, v ktorej bol tento rozsudok doručovaný uvedený aj rozsudok R 52/2017, uvádza, že z doručenky, ktorú súdu predložil rozhodcovský súd Arbitráž, s.r.o. jasne vyplýva, že povinnému mu bol doručený aj rozhodcovský rozsudok č. R 52/2017 v zmysle ustanovenia § 25 o rozhodcovskom konaní, pretože v zmysle tohto ustanovenia doručovanie v rozhodcovskom konaní vychádza zo základných zásad rozhodcovského konania a to najmä zásady rýchlosti, efektívnosti a hospodárnosti. Povinný bol v poučení rozhodcovského rozsudku jasne poučený, že môže podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia návrh na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ZoRK a to na príslušný súd, avšak do dnešného dňa tak povinný neurobil.
20. Súd v nadväznosti na bod 19. tohto uznesenia dodáva, že v zmysle judikatúry a s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona ,,Odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu uvádza, že doklad o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny Ustanovenie § 111 ods. 1 C.S.P. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Náležitosti doručenky sú obsiahnuté vo vyhl. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Keďže právna úprava priznáva doručenke povahu verejnej listiny, súd vychádza z údajov na doručenke, a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Súd bez preukázania opaku nemá spochybňovať údaje na doručenke. Táto úprava má zabrániť prieťahom vzniknutým pri prešetrovaní pravdivosti údajov na doručenke, v dôsledku čoho v minulosti často dochádzalo k vráteniu spisu okresnému súdu (uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. II. 3CoE/140/2015 zo dňa 02.08.2016).
21. Pokiaľ povinný namieta formálnu a materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, súd dáva do pozornosti judikatúru Ústavného súdu a to konkrétne rozhodnutie č.k. IV. ÚS 139/2021 zo dňa 13.07.2021, v bode 40. ,, V okolnostiach danej veci je nevyhnutné poukázať na závery vyslovené
v náleze ústavného súdu č. k. II. ÚS 300/2018 z 5. septembra 2018 vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu, ktoré sa týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu. Podľa názoru ústavného súdu ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní umožňujúce účastníkovi tohto konania namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a domáhať sa žalobou podanou na príslušnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“). Nevyužitie postupu podľa týchto zákonných ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Rovnaký záver zaujal už skôr najvyšší súd v uznesení č. k. 6 ECdo 7/2013 z 26. júna 2013, ktoré bolo vydané v čase, keď neexistoval osobitný zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
22. Súd na záver konštatuje, že exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ivan Polák sa začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na základe riadneho exekučného titulu a to - rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Milan Vojtek č.k. R 52/2017 zo dňa 29.05.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.06.2017 a vykonateľnosť dňa 11.06.2017. Povinný súdu nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali nevykonateľnosť exekučného titulu, nedoručenie exekučného titulu a ani žiadna zo skutočností, ktoré uvádza povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by súd tento návrh na zastavenie povolil.
23. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo/1940/2008).
24. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
29. Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
30. Podľa ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
31. V zmysle ust. § l0 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 501,85 Eur je suma 34,86 Eur. Vychádzajúc z ust. § l3a ods. 2 písm. c) vyhlášky je polovica danej hodnoty suma 17,43 Eur. Suma 17,43 Eur je teda základnou sadzbou tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia oprávneného boli dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel, preto súd priznal náhradu trov exekúcie oprávnenému vo výške 33,96 Eur za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 26.10.2021 (17,43 Eur - 1 úkon + 1 x 10,87 Eur - paušálna náhrada hotových výdavkov + 20 % DPH - 5,66 Eur). Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia oprávneného sumu 33,96 Eur a budú vymáhané na základe dodatku k povereniu po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.