Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/69/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 310,98 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi istinu vo výške 310,98 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal úhrady vyššie uvedenej istiny. Žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal pod č.k. platobný rozkaz, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu.

3. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. K samotnému údajnému nároku účelne vynaložených nákladov v písomnom odpore uviedol, že tento údajný nárok zákon o povinnom zmluvnom poistení vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z Obč. zákonníka. Ďalej uviedol, že nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu, ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom, vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre na sumu, ktorá tvorí predmet žaloby. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Bol to poškodený, ktorý bol zaviazaný na plnenie a nie samotný žalovaný. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž

jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k uhradeniu a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému.

4. K podanému odporu podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý tento odpor považoval za neopodstatnený. Ďalej uviedol, že svoj nárok na náhradu škody opiera o príslušné ust. o povinnom zmluvnom poistení a o ust. Obč. zákonníka. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poukázal aj na samotné metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. Čo sa týka samotného postúpenia pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácie poukázal na to, že postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR tak takéto postúpenie neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. Poukázal aj na odôvodnenie právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok. Zhodne poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu súd v Prešove sp. zn. , ďalej na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.1.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. V ďalšom Krajský súd v Bratislave uviedol, že úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa sporové strany nezúčastnili, písomne sa ospravedlnili a požiadali, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené potom súd vychádzal na pojednávaní z listinných dôkazov, ktoré produkovali sporové strany, oboznámil sa s písomnou žalobou, so správou o nehode, s písomnou faktúrou, so zmluvou o prenájme vozidla, s oznámením o postúpení pohľadávky, s písomnými vyjadreniami sporových strán, s písomnými ospravedlneniami a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 14.7.2018 došlo na parkovisku OC Tesco v Žiline ku škodovej udalosti na mot. vozidle D. H. H. H. B.: P spôsobenej poškodenému P. U.. Škodová udalosť bola pôsobená prevádzkou mot. vozidla X. Y. XL B.: N poisteného v poisťovni žalovaného. Poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla Q. O. B.: W u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XX zo dňa 18.7.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 7.8.2018 s dátumom splatnosti 21.8.2018 na sumu 2.041,20 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.9.2018 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 1.730,22 eur.

7. Predmetný skutkový stav nebol rozporovaný sporovými stranami. Bol to žalovaný, ktorý však nesúhlasil s úhradou rozdielu medzi faktúrou na sumu 2.041,20 eur a sumou, ktorú priznal samotnému poškodenému v sume 1.730,22 eur.

8. Z pripojenej správy o nehode mal súd nepochybne preukázané, že došlo k poškodeniu mot. vozidla P. U..

9. Z pripojených faktúr vyplýva, že servis Y. a.s., S. S., žiadala od poškodeného P. U. celkovo k úhrade 3.381,73 eur.

10. Zo zmluvy o prenájme vozidla zo dňa 18.7.2018 mal súd zase zistené, že poškodený si od spoločnosti SetCar sk, a.s., so sídlom Sučany prenajal mot. vozidlo Q. O. s dennou sadzbou prenájmu 110,40 eur. Doba nájmu bola do 7.8.2018. Zmluva bola podpísaná 18.7.2018.

11. Z ďalšieho listinného dôkazu, a to faktúry č. XXXXXX, ktorá bola vystavená dňa 7.8.2018 vyplýva, že táto účtovala poškodenému P. U. za prenájom vozidla sumu 2.041,20 eur.

12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.8.2018 mal súd preukázané, že medzi spoločnosťou SetCar sk, so sídlom Sučany a P. U. bola uzatvorená táto zmluva. Postupca má peňažnú pohľadávku voči Komunálnej poisťovni, a.s., Vienna Insurance Group ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom X. Y. XL B.: N vo výške 2.041,20 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni.

13. Z prípisu Komunálnej poisťovne zo dňa 25.9.2018 mal súd preukázané, že táto poškodenému oznámila, že ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého za prenájom náhradného vozidla po dobu 21 dní vyplatili na účet spoločnosti SetCar sk, sumu 1.730,22 eur. Z výpočtu výšky plnenia zálohy, doplatku, Komunálna poisťovňa poškodenému oznámila, že z fakturovanej sumy 2.041,20 eur odpočítala za prevádzkové náklady a amortizáciu vozidla počas prenájmu 310,98 eur a následne mu priznala teda sumu 1.730,22 eur.

14. Po hmotnoprávnej stránke posudzoval súd tento sporový prípad v zmysle § 420 ods. 1 O. z. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

15. Podľa § 420 ods. 2 O. z. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

16. Podľa § 442 ods. 1 O. z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že to bola samotná Komunálna poisťovňa, ktorá uznala nárok žalobcu ohľadne úhrady prenájmu motorového vozidla. Dokonca na jeho účet zaslala finančnú čiastku, hoci nie v plnej výške. Žalobcovi uhradila len sumu 1.730,22 eur. Zvyšnú čiastku odmietal poisťovňa vyplatiť z dôvodu amortizácie vozidla.

18. Na tomto mieste musí súd poukázať na to, že považuje za neoprávnený odpočet tzv. prevádzkových nákladov a amortizácie počas doby prenájmu. V danom prípade sa jedná o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ ani právny rámec oprávnenosti. Aj súd považoval toto jeho konanie za účelové. Tvrdenie žalovaného ohľadne zmenu technickej hodnoty poškodeného vozidla je aj v logickej úvahe neprijateľné a nesprávne. Ak by zobral súd túto úvahu na zreteľ, je potom na mieste tvrdiť, že práve v dôsledku dopravnej nehody došlo k znehodnoteniu motorového vozidla poškodeného, a to v logickej rovine vyslovenej ustálenej judikatúrou NS SR (napr. rozsudok sp. zn. ), kedy je zrejmé, že aj keď bolo vozidlo opravené, je na trhu jeho hodnota nižšia v dôsledku poškodenia, akoby bola jeho hodnota v prípade uvádzania vozidla na predaj ako nebúraného. Uvedené je všeobecný fakt a poškodený môže v danom smere uvedené zníženie hodnoty požadovať ako náhradu škody a nie naopak ako tvrdí samotný žalovaný, že počas opravy, kedy vozidlo neužíval, sa jeho hodnota neznižovala. Ak by sa mala znížiť hodnota poistného plnenia a to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota mot. vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. V konaní nebola rozporová ani tá skutočnosť o opodstatnenosti dĺžky prenájmu vozidla a ani sadzba denného nájomného, čo žalovaný sám potvrdil vo svojom oznámení o poistnom plnení.

19. Čo sa týka samotného postúpenia pohľadávky zo strany poškodeného na terajšieho žalobcu, súd musel dať za pravdu žalobcu, že tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácie, by mali byť v rozpore s ust. § 524 O. z., či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. Aj tunajší súd považoval tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky v súlade so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak bolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako

tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najskôr k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného, považoval súd za nepodložené a účelové. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Znova tunajší súd podotýka, že na jednej strane žalovaný absolútne nerozporoval tú skutočnosť, že škoda spočívala aj v prenájme mot. vozidla, túto škodu aj uhradil samotnému žalobcovi, avšak nie v plnej výške. Na druhej strane žalovaný následne spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu a spochybnil aj zmluvu o postúpení pohľadávky. Na jednej strane pristúpil k plneniu a na druhej strane vo zvyšnej časti plnenia vzniesol námietky ohľadne aktívnej legitimácie aj ohľadne zmluvy o postúpení pohľadávok. Toto skutočne považoval súd za účelovú obranu žalovaného. Napokon súlade s uvedeným rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle , t.z. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. V tomto konaní to bol žalobca, ktorý mal plný úspech vo veci, a preto mu priznal trovy konania v rozsahu 100%.

23. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).