Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/249/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: L E H O R, spol. s r.o., IČO: 35 754 524, so sídlom Javorinka 147, 925 01 Galanta, zastúpeného spoločnosťou WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., IČO: 47 257 164, so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, za ktorú koná advokát JUDr. Milan Ragas, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banskej Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102486769/2019 zo dňa 05.11.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102486769/2019 zo dňa 05.11.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 101892637/2019 zo dňa 07.08.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj ako „Okresný súd“) uznesením zo dňa 02.05.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 87/2016 zo dňa 06.05.2016, začal voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie. Dňa 14.06.2016 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie súdu o povolení reštrukturalizácie. Okresný súd následným uznesením zo dňa 09.01.2017 potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu a ukončil reštrukturalizáciu, pričom reštrukturalizačný plán žalobcu bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 23.01.2017.

2. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „DÚ“ alebo „Daňový úrad“ alebo „Správca dane „) rozhodnutím č. 101892637/2019 zo dňa 07.08.2019 postupom podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „DP“ alebo „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume XXXX,XX € za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2013 v ustanovenej lehote a výške. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že žalobca bol povinný v lehote na podanie hlásenia daň aj zaplatiť. Lehota na podanie hlásenia za zdaňovacie obdobie 2013 uplynula dňa 30.04.2014, no žalobca tak neurobil. Pri výpočte úrokov citoval , DP s tým, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) ku dňu 01.05.2013 predstavovala 0,%. Vzhľadom na to, že

štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 15%, pri výpočte použil ročnú úrokovú sadzbu 15% a následne vypočítal príslušný úrok z omeškania, ktorý v rozhodnutí uviedol.

3. Žalobca sa proti rozhodnutiu správcu dane odvolal.

4. Rozhodnutím žalovaného č. 102486769/2019 zo dňa 05.11.2019 bolo prvostupňové rozhodnutie č. 101892637/2019 zo dňa 07.08.2019 potvrdené ako vecne správne.

5. Žalovaný poukázal na DP s tým, že úrok z omeškania nemožno považovať za príslušenstvo prihlásenej pohľadávky, ale za samostatnú daň, ktorá je na účely o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ) pohľadávkou. Ak tento nárok vznikol a daňový subjekt ho neuhradil, stane sa podľa DP nedoplatkom. Splatnosť dane je závislá od právoplatnosti vydaného rozhodnutia. Konanie o vyrubenom úroku z omeškania za nezaplatenie dane zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2013 je samostatné sankčné konanie a pohľadávka z tohto konania vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane vyrubením úroku z omeškania. Začatím reštrukturalizačného konania ani povolením reštrukturalizácie a skončením reštrukturalizácie sa daňové konanie ani vyrubovacie konanie neprerušuje. ani DP nezakazujú vyrubiť úrok z omeškania počas reštrukturalizačného konania ani po skončení reštrukturalizácie. Ak nastanú zákonné dôvody, správca dane nemá na výber a je povinný vyrubiť úrok z omeškania.

6. Ak správca dane vyrubí úrok z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania alebo po skončení reštrukturalizácie, vyrubí ho za štyri roky omeškania s platbou. Štvorročná lehota omeškania s platbou dane z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2013 uplynula dňa 30.04.2018. Keďže úrok z omeškania sa na účely reštrukturalizácie nepovažuje za príslušenstvo prihlásenej pohľadávky, nie je možné aplikovať ustanovenie § 156 ods. 2 DP.

II.

Žaloba

7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102486769/2019 zo dňa 05.11.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 101892637/2019 zo dňa 07.08.2019 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav.

8. Žalobca trvá na tom, že je na vec potrebné aplikovať ustanovenia , najmä až ods. 3 a . Rozhodujúcim kritériom pre uspokojovanie peňažných pohľadávok v reštrukturalizácii je moment ich vzniku. Skutkové deje, z ktorých úrok z omeškania vznikol, nastali pred začatím reštrukturalizácie. Žalovaný však opomína skutočnosť, že nemožnosť vymoženia pohľadávky neprihlásenej riadne do reštrukturalizácie sa viaže na samotnú pohľadávku a jej vznik, a nie na konanie, v ktorom sa táto pohľadávka len vyčíslila vo forme rozhodnutia. Skutočnosť, že výslovne neuvádza, že daňové konanie sa prerušuje a bráni začatiu konania o vyrubení úrokov z omeškania, nie je nedostatkom tohto zákona. Zákonodarca uvedenú situáciu vyriešil viazanosťou vymáhateľnosti pohľadávky v reštrukturalizácii na jej vznik, resp. na vznik skutočností, ktoré majú z hmotnoprávneho hľadiska vplyv na jej vznik. Keďže moment vzniku pohľadávky nastal pred začatím reštrukturalizácie, pohľadávku treba prihlásiť do reštrukturalizácie vrátane jej príslušenstva. Zákonnú výnimku z tohto pravidla predstavujú podmienené pohľadávky, teda pohľadávky, ktoré síce vzniknú po začatí reštrukturalizačného konania, ale ich vznik je založený na skutkovom deji spadajúcom do obdobia pred začatím reštrukturalizácie. Pohľadávka, ktorú veriteľ neprihlásil do reštrukturalizácie spôsobom určeným , sa v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zo zákona stáva naturálnou obligáciou. Ak správny orgán vydá rozhodnutie na takúto nevymáhateľnú pohľadávku, ide o nehospodárne konanie. Pohľadávka vyplývajúca z napadnutého rozhodnutia mala byť prihlásená do štrukturalizácie ako príslušenstvo k pôvodnej pohľadávke alebo ako podmienená pohľadávka podľa Neprihlásením tejto pohľadávky zaniklo právo žalovaného ju vymáhať momentom potvrdenia reštrukturalizačného plánu žalobcu. Nakoľko reštrukturalizačný plán žalobcu bol súdom dňa 09.01.2017 potvrdený, právo vymáhať neprihlásené pohľadávky, vrátane riadne neprihláseného príslušenstva k pohľadávke voči žalobcovi úplne zaniklo.

9. Okrem uvedeného žalobca poukázal aj na nesprávny výpočet úroku z omeškania, pretože podľa je aj pri riadne prihlásených pohľadávkach možné prihlásiť príslušenstvo len do začatia reštrukturalizačného konania, v danej veci len do 02.05.2016. V napadnutých rozhodnutiach žalovaného a správcu dane sú úroky z omeškania vypočítané k poslednému dňu štvorročnej doby odo dňa splatnosti jednotlivých dlžných súm. Iba jediný čiastkový vyrubený úrok z omeškania spadá začiatkom i koncom omeškania do obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania. Žalobca pri správnosti výpočtu úroku z omeškania vychádzal z , ktorý žalovaný opomenul.

10. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že úrok z omeškania sa na účely reštrukturalizácie nepovažuje za príslušenstvo prihlásenej pohľadávky, pretože je v rozpore so . Jedným z dôvodov vzniku príslušenstva je aj úrok z omeškania, ktorý sa uvádza vo formulári prihlášky do reštrukturalizácie. Okrem toho, „úrok z omeškania“ je obsahom slova „daň“ výlučne na účely Daňového poriadku (). Na účely reštrukturalizačného konania je úrok z omeškania svojou povahou príslušenstvom k istine, ktoré malo byť prihlásené do reštrukturalizácie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2020 navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa odvolal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a zopakoval, že podľa jeho názoru úrok z omeškania bol vyrubený po ukončení reštrukturalizácie, a preto ho nebolo potrebné a ani možné prihlásiť do reštrukturalizácie, nakoľko v tom čase ešte táto pohľadávka neexistovala.

12. Žalovaný v ďalšom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. a sp. zn. .

IV.

Replika žalobcu

13. Žalobca v replike zo dňa 30.03.2020 zopakoval dôvody uvedené v žalobe. Zdôraznil, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR citované žalovaným neobsahujú odpovede na všetky otázky vzniknuté v predmetnej právnej veci. Práve rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktorý už poukázal v žalobe, sa touto problematikou podrobne zaoberá.

V.

Konanie pred správnym súdom

14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 23.11.2021, keďže vo veci boli splnené zákonné podmienky pre takýto postup. Účastníci konania nariadenie pojednávania nežiadali a oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na informačnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa dňa 15.11.2021.

15. Súd zistením v zozname prejednávaných vecí účastníkov konania zistil, že v obdobnej veci žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -79 dňa 28. októbra 2021, tiež napr. vo veci sp. zn. dňa 16.11.2021 s rovnakou skutkovou a právnou podstatou veci.

16. Podľa vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne zopakuje jeho dôvody.

17. Po oboznámení sa s rozsudkom č.k. -79 zo dňa 28.10.2021 sa súd s právnym posúdením veci v ňom uvedeným plne stotožňuje a v zmysle na jeho odôvodnenie odkazuje. „V predmetnej právnej veci správny súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava o vyrubení úrokov z omeškania podľa DP z dôvodu nezaplatenia dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 riadne a včas. Medzi účastníkmi bol sporný okamih vzniku úrokov z omeškania a s tým súvisiaca prípadná povinnosť správcu dane prihlásiť túto pohľadávku do reštrukturalizácie žalobcu.

26. Žalobca podal hlásenie za zdaňovacie obdobie 2012 dňa 29.04.2013. Priznaná daň predstavovala sumu XXX,XX eur, ktorá bola splatná dňa 30.04.2013. Žalobca priznanú daň v lehote splatnosti neuhradil. Nasledujúcim dňom vznikol na strane žalobcu daňový nedoplatok.

27. Žalobca uhradil daň postupne v rôznych sumách a rôznych termínoch nasledovne:

Dlžná Deň splatnosti Deň platby/ Počet dní suma dane ku dňu omeškania XX,XX eura 30.04.2013 08.07.2015 799 X,XX eura 30.04.2013 27.02.2017 1 399 X,XX eura 30.04.2013 27.03.2017 1 427 X,XX eura 30.04.2013 25.04.2017 1 456 XXX,XX eura 30.04.2013 30.04.2017 1 461 XXX,XX eura 30.04.2013 30.04.2017 1 461

28. Je nepochybné, že dňa 06.05.2016 sa začalo voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie (uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.05.2016 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2016 dňa 06.05.2016). Okresný súd Bratislava I následným uznesením zo dňa 09.01.2017 potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu a ukončil reštrukturalizáciu; reštruktura-lizačný plán platí do 25.01.2025.

29. Daňový nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 vznikol dňa 01.05.2013 (v deň nasledujúci po dni splatnosti dane), teda pred začatím reštrukturalizácie žalobcu. V súvislosti s týmto daňovým nedoplatkom bol správca dane povinný prihlásiť ho do reštrukturalizácie, tento daňový nedoplatok per se nie je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania, je však významným pre určenie vzniku úroku z omeškania, ktorý vyrubil správca dane rozhodnutím preskúmavaným v predmetnej právnej veci.

30. Cieľom je najmä efektívne riešiť úpadok dlžníka ako spoločensky nežiaduci stav v oblasti mnohopočetnej záväzkovej sféry alebo prostredníctvom speňaženia majetku úpadcu a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne, s cieľom definitívneho uspokojenia pohľadávok.

31. Správca dane, ktorý je veriteľom vo vzťahu k daňovému subjektu ako dlžníkovi v reštrukturalizácii, musí postupovať podľa ustanovení ako špeciálneho právneho predpisu a nie podľa Daňového poriadku ako všeobecného právneho predpisu. Tento svoj úmysel zákonodarca potvrdzuje v DP prostredníctvom priameho odkazu na ustanovenia , kde je určená povinnosť pre správcu dane postupovať po povolení reštrukturalizácie podľa tohto špeciálneho zákona.

32. Najvyšší súd SR v rozsudkoch sp.zn. aj sp. zn. 1/Sžf/2/2016 zdôraznil, že začatie reštrukturalizačného konania vyvoláva účinky, ktoré zákonodarca opisuje najmä v . Prihlasované pohľadávky v procese reštrukturalizácie strácajú svoju vykonateľnosť ( v spojení s ) za účelom zabezpečenia nemennosti majetku úpadcu. Veritelia svoje oprávnenia ako aj celkové procesné postavenie v reštrukturalizácii ( v spojení s ) odvíjajú od existencie prihlásených pohľadávok, t.j. majetkového protikladu k ustálenej hodnote majetku dlžníka/úpadcu. Ich stabilitu veritelia v zmysle

zásady súčinnosti ( ) verifikujú navrhnutím reštrukturalizačného plánu, ktorý je v zmysle po schválení súdom záväzný pre všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok.

33. Účelom reštrukturalizačného konania je zbaviť dlžníka - žalobcu - existujúcich záväzkov, či dlhov a umožniť mu ďalšie podnikanie, pri ktorom nebude zaťažený svojimi predchádzajúcimi záväzkami, ktoré neboli prihlásené v rámci reštrukturalizácie, za súčasného zachovania relevantného zmyslu reštrukturalizácie ako kolektívneho uspokojenia veriteľov. Tento záver platí aj pre daňové konanie, tak ako to predpokladá § 158 ods. 5 DP.

34. Proces reštrukturalizácie vychádza z osobitných postupov sledujúcich naplnenie spoločného cieľa a z tohto dôvodu zákonodarca musel všetky majetkové záväzky dlžníka (peňažné aj nepeňažné) v reštrukturalizačnom konaní, ktoré vznikli na základe rôznorodých a odlišných právnych titulov v odlišných právnych odvetviach, prispôsobiť podmienkam (najmä prihlasovacím podmienkam) reštrukturalizačného konania.

35. Z uvedeného dôvodu aj Daňový poriadok prostredníctvom § 158 ods. 1 terminologicky pretransformoval pojem daňový nedoplatok na účely reštrukturalizácie na pohľadávku a ďalej v odseku 3 vymedzil časové účinky dňa začatia reštrukturalizačného konania na takto modifikovaný daňový nedoplatok, aby oprávnené úradné osoby mohli s pohľadávkou nakladať.

36. Zo systematického zaradenia právnej úpravy úrokov z omeškania v Daňovom poriadku vyplýva, že úrok z omeškania je majetkovým postihom dlžníka (sankciou) za neodvedenie daňového nedoplatku: ustanovenie § 156 DP je zaradené v piatej časti s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinnosti“ a v skupine ustanovení § 155 až § 157 DP so spoločným názvom „sankcie“. Ide teda o neodlučiteľnú právnu úpravu (úrokov z omeškania) od primárnej právnej úpravy, ktorá nebola dodržaná (povinnosť odviesť daň z príjmov zo závislej činnosti riadne a včas). Inými slovami, previazanosť vyplýva aj z toho, že nebyť porušenia primárnej právnej úpravy, neexistoval by dôvod na uloženie sankcie (vyrubenie úrokov z omeškania).

37. Daňový poriadok prostredníctvom definičného ustanovenia § 2 vymedzuje pojmy daň (písm. b/), daňová pohľadávka (písm. e/) a daňový nedoplatok (písm. f/). Z logického výkladu horeuvedených pojmov je nepochybné, že zákonodarca pod pojem daňová pohľadávka zahŕňa nielen samotnú daň ako istinu, ale aj ďalšie jej súčasti, t.j. úroky, pokuty a úrok z omeškania. Týmto sa vymedzenie rozsahu pojmu úrok z omeškania na účely daňových predpisov odlišuje od súkromnoprávneho vymedzenia úrokov z omeškania, ktoré sú na účely definované svojím trvale užívacím charakterom, avšak na účely daňových predpisov je nutné k charakteristike úrokov z omeškania pristupovať z pozície ich zdieľania osudu hlavnej veci, t.j. samotnej dane (a to v časovom vymedzení jej splatnosti) ako istiny vrátane jej vzniku ako zániku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

38. Z charakteru úrokov z omeškania ako súčasti dane vyplýva, že vznikajú spoločne s istinou s tým, že majú narastajúcu tendenciu (§ 156 ods. 2 piata veta Daňového poriadku), správca dane ich môže vyčíslovať aj priebežne, pričom zákonodarca v súčasnom znení priamo ako koniec lehoty pre narastanie úrokov z omeškania stanovil deň začatia reštrukturalizačného konania. V súvislosti s reštrukturalizáciou dlžníka ako daňového subjektu nie je možno považovať úrok z omeškania za samostatný daňový nedoplatok, ale tento zdieľa osud dane s tým, že ako každá peňažná sankcia vzniká zo zákona z titulu deliktuálnej zodpovednosti daňového subjektu po márnom uplynutí zákonnej lehoty na zaplatenie dane. V súvislosti s reštrukturalizáciou dlžníka ako daňového subjektu nie je možné považovať úrok z omeškania za samostatný daňový nedoplatok, ale tento zdieľa osud dane s tým, že ako každá peňažná sankcia vzniká zo zákona z titulu deliktuálnej zodpovednosti daňového subjektu po márnom uplynutí zákonnej lehoty. Preto správca dane vedomý si začatia reštrukturalizačného konania a následnej povinnosti postupu podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorým je , mal ako súčasť daňového nedoplatku uplatňovať v zmysle a DP aj úrok z omeškania. Tým, že tak nekonal, tento nárok správcu dane v súlade s zanikol po skončení reštrukturalizácie žalobcu. Správca dane aj žalovaný nesprávne právne vec posúdili, keď neaplikovali ustanovenia ako špeciálneho právneho predpisu.

39. Veľký senát NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 27.01.2021, konštatoval, že:

„35. ...účelom reštrukturalizácie je predovšetkým usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácii zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov (a priebežného uspokojovania nových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu pred povolením reštrukturalizácie, sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky. 47. ...správca dane bol oprávnený i povinný pohľadávku na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej lehote aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 daňového poriadku. Toto ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné uplatniť s ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v § 158 ods. 5 daňového poriadku (bod 39 tohto rozsudku). Keďže tak správca dane v prejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla ( daňového poriadku, ). 48. ... možnosť vyrubenia a vymáhania úrokov z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia spred vyhlásenia reštrukturalizácie voči žalobcovi, a to na základe rozhodnutí vydaných po povolení reštrukturalizácie (a dokonca i po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom), by popieralo účel reštrukturalizácie popísaný v bode 35 tohto rozhodnutia a malo by za následok nezákonné zvýhodnenie štátu v zastúpení správcom dane ako jedného z veriteľov predreštrukturalizačnej pohľadávky pred ostatnými veriteľmi.“

40. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. a sp. zn. , ktorými sa zaoberal aj Veľký senát NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 27.1.2021, správny súd ich preto ani neaplikoval.“

18. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj správca dane nesprávne právne vec posúdili, a preto rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil podľa v spojení s ods. 3 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

19. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy podľa § 191 ods. 6 v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa vec právne posúdi v intenciách záverov rozsudku krajského súdu v predmetnej právnej veci.

20. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).