Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/172/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Valérie Žiliakovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: L E H O R, spol. s r.o., so sídlom Javorinka 147, 925 01 Galanta, IČO: 35 754 524, zastúpeného spoločnosťou WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., IČO: 47 257 164, so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, za ktorú koná advokát JUDr. Milan Ragas, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banskej Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101517115/2018 zo dňa 07.08.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101517115/2018 zo dňa 07.08.2018 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100969183/2018 zo dňa 16.05.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Okresny´ su´d Bratislava I (dˇalej aj ako „okresny´ su´d“) uzneseni´m zo dnˇa 02.05.2016, zverejneny ´m v Obchodnom vestni´ku cˇ. 87/2016 zo dnˇa 06.05.2016, zacˇal vocˇi zˇalobcovi resˇtrukturalizacˇne ´ konanie. Dnˇa 14.06.2016 bolo v Obchodnom vestni´ku zverejnene´ uznesenie okresného su´du o povoleni´ resˇtrukturaliza´cie. Okresny´ su´d na´sledny´m uzneseni´m zo dnˇa 09.01.2017 potvrdil resˇtrukturalizacˇny´ pla´n zˇalobcu a ukoncˇil resˇtrukturaliza´ciu, pricˇom resˇtrukturalizacˇny´ pla´n zˇalobcu bol zverejneny´ v Obchodnom vestni´ku dnˇa 23.01.2017.

2. Danˇovy´ u´rad Bratislava (dˇalej aj ako „DU´“ alebo „Danˇovy´ u´rad“ alebo „Spra´vca dane“) rozhodnuti´m cˇ. 100969183/2018 zo dňa 16.05.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) postupom podlˇa pi´sm. a) za´kona cˇ. o spra´ve dani´ (danˇovy´ poriadok) a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov (dˇalej ako „DP“ alebo „Danˇovy´ poriadok“) zˇalobcovi vyrubil u´rok z omesˇkania v sume X.XXX,XX € za nezaplatenie dane z pri´jmov zo za´vislej cˇinnosti vyrubenej podani´m hla´senia za zdanˇovacie obdobie január 2013 v ustanovenej lehote a vy´sˇke. V odo^vodneni´ rozhodnutia spra´vca dane uviedol, zˇe zˇalobca bol povinny´ v lehote na podanie hla´senia danˇ aj zaplatitˇ. Lehota na podanie hla´senia za zdanˇovacie obdobie január 2013 uplynula dnˇa 25.02.2013, no zˇalobca tak neurobil. Pri vy´pocˇte u´rokov citoval , DP s ty´m, zˇe za´kladna´ u´rokova´ sadzba Euro´pskej centra´lnej banky (ECB) ku dnˇu 26.02.2013 predstavovala 0, %. Vzhlˇadom na to, zˇe sˇtvorna´sobok za´kladnej u´rokovej sadzby ECB nedosiahol

15 %, pri vy´pocˇte pouzˇil rocˇnu´ u´rokovu´ sadzbu 15 % a na´sledne vypocˇi´tal pri´slusˇny´ u´rok z omesˇkania, ktory´ v rozhodnuti´ uviedol.

3. Na základe odvolania žalobcu zˇalovaný rozhodnutím cˇ. 101517115/2018 zo dňa 07.08.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) prvostupnˇove´ rozhodnutie cˇ. 100969183/2018 zo dňa 16.05.2018 potvrdil podľa ustanovenia DP ako vecne spra´vne. Zˇalovany´ pouka´zal na pi´sm. b) DP s ty ´m, zˇe u´rok z omesˇkania nemozˇno povazˇovatˇ za pri´slusˇenstvo prihla´senej pohlˇada´vky, ale za samostatnu´ danˇ, ktora´ je na u´cˇely za´kona cˇ. o konkurze a resˇtrukturaliza´cii v zneni ´ neskorsˇi´ch predpisov (dˇalej aj „za´kon cˇ. “) pohlˇada´vkou. Ak tento na´rok vznikol a danˇovy´ subjekt ho neuhradil, stane sa podlˇa DP nedoplatkom. Splatnostˇ dane je za´visla´ od pra ´voplatnosti vydane´ho rozhodnutia. Konanie o vyrubenom u´roku z omesˇkania za nezaplatenie dane zo za´vislej cˇinnosti vyrubenej podani´m daňového priznania je samostatne´ sankcˇne´ konanie a pohlˇada ´vka z tohto konania vznika´ azˇ na za´klade pra´voplatne´ho rozhodnutia spra´vcu dane vyrubeni´m u ´roku z omesˇkania. Zacˇati´m resˇtrukturalizacˇne´ho konania, ani povoleni´m resˇtrukturaliza´cie, ani skoncˇeni´m resˇtrukturaliza´cie sa danˇove´ konanie ani vyrubovacie konanie neprerusˇuje. Podmienky pre vyrubovanie sankcií sú upravené v ustanoveniach , 155, 155a a 156 DP, cit. ustanovenia nevylučujú vyrubenie úroku z omeškania v prípadoch, keď daňový subjekt si nesplní peňažnú povinnosť a to buď v správnej výške alebo v lehote tak, ako to vyplýva z jednotlivých hmotnoprávnych predpisov alebo z rozhodnutia správcu dane. Ak nastanu´ za´konne´ do^vody, spra´vca dane je povinny´ vyrubitˇ u´rok z omesˇkania.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že ak spra´vca dane vyrubi´ u´rok z omesˇkania po zacˇati´ resˇtrukturalizacˇne´ho konania alebo po skoncˇeni´ resˇtrukturaliza´cie, vyrubi´ ho za sˇtyri roky omesˇkania s platbou. Sˇtvorrocˇna´ lehota omesˇkania s platbou dane z pri´jmov zo za´vislej cˇinnosti za zdanˇovacie obdobie január 2013 uplynula dnˇa 25.02.2017. Kedˇzˇe u´rok z omesˇkania sa na u´cˇely resˇtrukturaliza´cie nepovazˇuje za pri´slusˇenstvo prihla´senej pohlˇada´vky, nie je mozˇne´ aplikovatˇ ustanovenie § 156 ods. 2 DP.

II. Žaloba

5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v zákonnej lehote 08.10.2018 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101517115/2018 zo dňa 07.08.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 100969183/2018 zo dňa 16.05.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav.

6. Žalobca trvá na tom, že je na vec potrebné aplikovať ustanovenia , najmä až ods. 3 a . Rozhodujúcim kritériom pre uspokojovanie peňažných pohľadávok v reštrukturalizácii je moment ich vzniku. Skutkové deje, z ktorých úrok z omeškania vznikol, nastali pred začatím reštrukturalizácie. Žalovaný však opomína skutočnosť, že nemožnosť vymoženia pohľadávky neprihlásenej riadne do reštrukturalizácie sa viaže na samotnú pohľadávku a jej vznik, a nie na konanie, v ktorom sa táto pohľadávka len vyčíslila vo forme rozhodnutia. Skutočnosť, že výslovne neuvádza, že daňové konanie sa prerušuje a bráni začatiu konania o vyrubení úrokov z omeškania, nie je nedostatkom tohto zákona. Zákonodarca uvedenú situáciu vyriešil viazanosťou vymáhateľnosti pohľadávky v reštrukturalizácii na jej vznik, resp. na vznik skutočností, ktoré majú z hmotnoprávneho hľadiska vplyv na jej vznik. Keďže moment vzniku pohľadávky nastal pred začatím reštrukturalizácie, pohľadávku treba prihlásiť do reštrukturalizácie vrátane jej príslušenstva. Zákonnú výnimku z tohto pravidla predstavujú podmienené pohľadávky, teda pohľadávky, ktoré síce vzniknú po začatí reštrukturalizačného konania, ale ich vznik je založený na skutkovom deji spadajúcom do obdobia pred začatím reštrukturalizácie. Pohľadávka, ktorú veriteľ neprihlásil do reštrukturalizácie spôsobom určeným , sa v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zo zákona stáva naturálnou obligáciou. Ak správny orgán vydá rozhodnutie na takúto nevymáhateľnú pohľadávku, ide o nehospodárne konanie. Pohľadávka vyplývajúca z napadnutého rozhodnutia mala byť prihlásená do štrukturalizácie ako príslušenstvo k pôvodnej pohľadávke alebo ako podmienená pohľadávka podľa Neprihlásením tejto pohľadávky zaniklo právo žalovaného ju vymáhať momentom potvrdenia reštrukturalizačného plánu žalobcu. Nakoľko reštrukturalizačný plán žalobcu bol súdom dňa 09.01.2017 potvrdený, právo vymáhať neprihlásené pohľadávky, vrátane riadne neprihláseného príslušenstva k pohľadávke voči žalobcovi úplne zaniklo.

7. Okrem uvedeného žalobca poukázal aj na nesprávny výpočet úroku z omeškania, pretože podľa je aj pri riadne prihlásených pohľadávkach možné prihlásiť príslušenstvo len do začatia reštrukturalizačného konania, v danej veci len do 02.05.2016. V napadnutých rozhodnutiach žalovaného a správcu dane sú úroky z omeškania vypočítané k poslednému dňu štvorročnej doby odo dňa splatnosti jednotlivých dlžných súm. Iba jediný čiastkový vyrubený úrok z omeškania spadá začiatkom i koncom omeškania do obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania. Žalobca pri správnosti výpočtu úroku z omeškania vychádzal z , ktorý žalovaný opomenul. 8. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že úrok z omeškania sa na účely reštrukturalizácie nepovažuje za príslušenstvo prihlásenej pohľadávky, pretože je v rozpore so Jedným z dôvodov vzniku príslušenstva je aj úrok z omeškania, ktorý sa uvádza vo formulári prihlášky do reštrukturalizácie. Okrem toho, „úrok z omeškania“ je obsahom slova „daň“ výlučne na účely Daňového poriadku (). Na účely reštrukturalizačného konania je úrok z omeškania svojou povahou príslušenstvom k istine, ktoré malo byť prihlásené do reštrukturalizácie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

III. Vyjadrenie zˇalovane´ho

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.01.2019 navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa odvolal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a zopakoval, že podľa jeho názoru úrok z omeškania bol vyrubený po ukončení reštrukturalizácie, a preto ho nebolo potrebné a ani možné prihlásiť do reštrukturalizácie, nakoľko v tom čase ešte táto pohľadávka neexistovala.

10. Žalovaný v ďalšom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. a sp. zn. .

IV. Replika žalobcu

11. Žalobca v replike zo dnˇa 17.01.2019 zopakoval do^vody uvedene´ v zˇalobe. Zdo^raznil, zˇe rozhodnutia Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky citovane´ zˇalovany´m neobsahuju´ odpovede na vsˇetky ota´zky vzniknute´ v predmetnej pra´vnej veci. Pra´ve rozsudok Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky sp. zn. , na ktory´ uzˇ pouka´zal v zˇalobe, sa touto problematikou podrobne zaobera´.

V. Relevantne´ právne predpisy

12. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 písm. b) a písm. f) DP na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu (písm. b/), daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane (písm. f/).

14. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) DP úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

15. Podľa § 156 ods. 2 DP správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa

odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

16. Podľa § 156 ods. 4 DP ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

17. Podľa § 158 DP daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku (ods. 1). Suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za záväzok (ods. 2). Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania (ods. 3). Záväzok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania (ods. 4). Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu (ods. 5). V konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, poverený zamestnanec správcu dane, finančného riaditeľstva; v konkurze v mene správcu dane môže konať aj iná osoba, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom, na základe podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s finančným riaditeľstvom (ods. 6).

18. Podľa prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len ""); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.

19. Podľa o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Iné rozhodnutia alebo písomnosti súdu vydané pred začatím reštrukturalizačného konania sa v Obchodnom vestníku nezverejňujú.

20. Podľa až ods. 3 ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká (ods. 1). Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku (ods. 2). Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi (ods. 3).

21. Podľa a ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému (ods. 1). Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou (ods. 2).

VI. Posúdenie veci správnym súdom

22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 19.05.2022, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania.

23. Správny súd zistením v zozname prejednávaných vecí účastníkov konania zistil, že v obdobnej veci totožného žalobcu a žalovaného bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -79 dňa 28. októbra 2021, tiež napr. vo veci sp. zn. dňa 16.11.2021, vo veci sp. zn. zo dňa 23.11.2021 a vo veci zo dňa 27.01.2022 s rovnakou skutkovou a právnou podstatou veci.

24. Podľa vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne zopakuje jeho dôvody.

25. Po oboznámení sa s rozsudkom č.k. -79 zo dňa 28.10.2021 sa správny súd s právnym posúdením veci v ňom uvedeným plne stotožňuje a v zmysle na jeho odôvodnenie odkazuje: „V predmetnej právnej veci správny súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava o vyrubení úrokov z omeškania podľa DP z dôvodu nezaplatenia dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 riadne a včas. Medzi účastníkmi bol sporný okamih vzniku úrokov z omeškania a s tým súvisiaca prípadná povinnosť správcu dane prihlásiť túto pohľadávku do reštrukturalizácie žalobcu.

26. Žalobca podal hlásenie za zdaňovacie obdobie 2012 dňa 29.04.2013. Priznaná daň predstavovala sumu XXX,XX €, ktorá bola splatná dňa 30.04.2013. Žalobca priznanú daň v lehote splatnosti neuhradil. Nasledujúcim dňom vznikol na strane žalobcu daňový nedoplatok.

27. Žalobca uhradil daň postupne v rôznych sumách a rôznych termínoch nasledovne: Dlzˇna´ suma dane ku dnˇu omesˇkania / Denˇ splatnosti/ Denˇ platby/ Pocˇet dni´ XX,XX eura 30.04.2013 08.07.2015 799 X,XX eura 30.04.2013 27.02.2017 1 399 X,XX eura 30.04.2013 27.03.2017 1 427 X,XX eura 30.04.2013 25.04.2017 1 456 XXX,XX eura 30.04.2013 30.04.2017 1 461 XXX,XX eura 30.04.2013 30.04.2017 1 461

28. Je nepochybné, že dňa 06.05.2016 sa začalo voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie (uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.05.2016 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2016 dňa 06.05.2016). Okresný súd Bratislava I následným uznesením zo dňa 09.01.2017 potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu a ukončil reštrukturalizáciu; reštruktura-lizačný plán platí do 25.01.2025.

29. Daňový nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 vznikol dňa 01.05.2013 (v deň nasledujúci po dni splatnosti dane), teda pred začatím reštrukturalizácie žalobcu. V súvislosti s týmto daňovým nedoplatkom bol správca dane povinný prihlásiť ho do reštrukturalizácie, tento daňový nedoplatok per se nie je predmetom tohto súdneho

preskúmavacieho konania, je však významným pre určenie vzniku úroku z omeškania, ktorý vyrubil správca dane rozhodnutím preskúmavaným v predmetnej právnej veci.

30. Cieľom je najmä efektívne riešiť úpadok dlžníka ako spoločensky nežiaduci stav v oblasti mnohopočetnej záväzkovej sféry alebo prostredníctvom speňaženia majetku úpadcu a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne, s cieľom definitívneho uspokojenia pohľadávok.

31. Správca dane, ktorý je veriteľom vo vzťahu k daňovému subjektu ako dlžníkovi v reštrukturalizácii, musí postupovať podľa ustanovení ako špeciálneho právneho predpisu a nie podľa Daňového poriadku ako všeobecného právneho predpisu. Tento svoj úmysel zákonodarca potvrdzuje v DP prostredníctvom priameho odkazu na ustanovenia , kde je určená povinnosť pre správcu dane postupovať po povolení reštrukturalizácie podľa tohto špeciálneho zákona.

32. Najvyšší súd SR v rozsudkoch sp.zn. aj sp. zn. 1/Sžf/2/2016 zdôraznil, že začatie reštrukturalizačného konania vyvoláva účinky, ktoré zákonodarca opisuje najmä v . Prihlasované pohľadávky v procese reštrukturalizácie strácajú svoju vykonateľnosť ( v spojení s ) za účelom zabezpečenia nemennosti majetku úpadcu. Veritelia svoje oprávnenia ako aj celkové procesné postavenie v reštrukturalizácii ( v spojení s ) odvíjajú od existencie prihlásených pohľadávok, t.j. majetkového protikladu k ustálenej hodnote majetku dlžníka/úpadcu. Ich stabilitu veritelia v zmysle zásady súčinnosti ( ) verifikujú navrhnutím reštrukturalizačného plánu, ktorý je v zmysle po schválení súdom záväzný pre všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok.

33. Účelom reštrukturalizačného konania je zbaviť dlžníka - žalobcu - existujúcich záväzkov, či dlhov a umožniť mu ďalšie podnikanie, pri ktorom nebude zaťažený svojimi predchádzajúcimi záväzkami, ktoré neboli prihlásené v rámci reštrukturalizácie, za súčasného zachovania relevantného zmyslu reštrukturalizácie ako kolektívneho uspokojenia veriteľov. Tento záver platí aj pre daňové konanie, tak ako to predpokladá § 158 ods. 5 DP.

34. Proces reštrukturalizácie vychádza z osobitných postupov sledujúcich naplnenie spoločného cieľa a z tohto dôvodu zákonodarca musel všetky majetkové záväzky dlžníka (peňažné aj nepeňažné) v reštrukturalizačnom konaní, ktoré vznikli na základe rôznorodých a odlišných právnych titulov v odlišných právnych odvetviach, prispôsobiť podmienkam (najmä prihlasovacím podmienkam) reštrukturalizačného konania.

35. Z uvedeného dôvodu aj Daňový poriadok prostredníctvom § 158 ods. 1 terminologicky pretransformoval pojem daňový nedoplatok na účely reštrukturalizácie na pohľadávku a ďalej v odseku 3 vymedzil časové účinky dňa začatia reštrukturalizačného konania na takto modifikovaný daňový nedoplatok, aby oprávnené úradné osoby mohli s pohľadávkou nakladať.

36. Zo systematického zaradenia právnej úpravy úrokov z omeškania v Daňovom poriadku vyplýva, že úrok z omeškania je majetkovým postihom dlžníka (sankciou) za neodvedenie daňového nedoplatku: ustanovenie § 156 DP je zaradené v piatej časti s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinnosti“ a v skupine ustanovení § 155 až § 157 DP so spoločným názvom „sankcie“. Ide teda o neodlučiteľnú právnu úpravu (úrokov z omeškania) od primárnej právnej úpravy, ktorá nebola dodržaná (povinnosť odviesť daň z príjmov zo závislej činnosti riadne a včas). Inými slovami, previazanosť vyplýva aj z toho, že nebyť porušenia primárnej právnej úpravy, neexistoval by dôvod na uloženie sankcie (vyrubenie úrokov z omeškania).

37. Daňový poriadok prostredníctvom definičného ustanovenia § 2 vymedzuje pojmy daň (písm. b/), daňová pohľadávka (písm. e/) a daňový nedoplatok (písm. f/). Z logického výkladu horeuvedených pojmov je nepochybné, že zákonodarca pod pojem daňová pohľadávka zahŕňa nielen samotnú daň ako istinu, ale aj ďalšie jej súčasti, t.j. úroky, pokuty a úrok z omeškania. Týmto sa vymedzenie rozsahu pojmu úrok z omeškania na účely daňových predpisov odlišuje od súkromnoprávneho vymedzenia úrokov z omeškania, ktoré sú na účely definované svojím trvale užívacím charakterom, avšak na účely daňových predpisov je nutné k charakteristike úrokov z omeškania pristupovať z pozície

ich zdieľania osudu hlavnej veci, t.j. samotnej dane (a to v časovom vymedzení jej splatnosti) ako istiny vrátane jej vzniku ako zániku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

38. Z charakteru úrokov z omeškania ako súčasti dane vyplýva, že vznikajú spoločne s istinou s tým, že majú narastajúcu tendenciu (§ 156 ods. 2 piata veta Daňového poriadku), správca dane ich môže vyčíslovať aj priebežne, pričom zákonodarca v súčasnom znení priamo ako koniec lehoty pre narastanie úrokov z omeškania stanovil deň začatia reštrukturalizačného konania. V súvislosti s reštrukturalizáciou dlžníka ako daňového subjektu nie je možno považovať úrok z omeškania za samostatný daňový nedoplatok, ale tento zdieľa osud dane s tým, že ako každá peňažná sankcia vzniká zo zákona z titulu deliktuálnej zodpovednosti daňového subjektu po márnom uplynutí zákonnej lehoty na zaplatenie dane. V súvislosti s reštrukturalizáciou dlžníka ako daňového subjektu nie je možné považovať úrok z omeškania za samostatný daňový nedoplatok, ale tento zdieľa osud dane s tým, že ako každá peňažná sankcia vzniká zo zákona z titulu deliktuálnej zodpovednosti daňového subjektu po márnom uplynutí zákonnej lehoty. Preto správca dane vedomý si začatia reštrukturalizačného konania a následnej povinnosti postupu podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorým je , mal ako súčasť daňového nedoplatku uplatňovať v zmysle a DP aj úrok z omeškania. Tým, že tak nekonal, tento nárok správcu dane v súlade s zanikol po skončení reštrukturalizácie žalobcu. Správca dane aj žalovaný nesprávne právne vec posúdili, keď neaplikovali ustanovenia ako špeciálneho právneho predpisu.

39. Veľký senát NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 27.01.2021, konštatoval, že: „35. ...účelom reštrukturalizácie je predovšetkým usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácii zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov (a priebežného uspokojovania nových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu pred povolením reštrukturalizácie, sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky. 47....správca dane bol oprávnený i povinný pohľadávku na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej lehote aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 daňového poriadku. Toto ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné uplatniť s ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v § 158 ods. 5 daňového poriadku (bod 39 tohto rozsudku). Keďže tak správca dane v prejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla ( daňového poriadku, ). 48. ... možnosť vyrubenia a vymáhania úrokov z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia spred vyhlásenia reštrukturalizácie voči žalobcovi, a to na základe rozhodnutí vydaných po povolení reštrukturalizácie (a dokonca i po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom), by popieralo účel reštrukturalizácie popísaný v bode 35 tohto rozhodnutia a malo by za následok nezákonné zvýhodnenie štátu v zastúpení správcom dane ako jedného z veriteľov predreštrukturalizačnej pohľadávky pred ostatnými veriteľmi.“

40. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. a sp. zn. , ktorými sa zaoberal aj Veľký senát NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 27.1.2021, správny súd ich preto ani neaplikoval.“

41. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj správca dane nesprávne právne vec posúdili, a preto rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil podľa v spojení s ods. 3 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

42. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy podľa § 191 ods. 6 v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa vec právne posúdi v intenciách záverov rozsudku krajského súdu v predmetnej právnej veci.

43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).