Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7Sa-35-2020.pdf
PDF · 163.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobcu: MUDr. C. E., nar.: XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou doc. JUDr. Radomír Jakab, PhD., so sídlom Štefánikova 993/50, 040 01 Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície, so sídlom Kuzmányho 8, 041 02 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KRPZ-KE-OPP-1/2020-P zo dňa 14.09.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove zo dňa 09.06.2020 pod číslom ORPZ-TV-OPP1-2/2020-P v konaní o priestupku, ktorým tento uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku podľa § 69 ods. 1 písmeno b) zákona o strelných zbraniach a strelive za porušenie povinnosti držiteľa zbrojného preukazu ustanovené v § 28 ods. 1 písmeno b) zákona o zbraniach a strelive a uložil mu pokutu vo výške 100,- EUR.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmal obsahovú a formálnu stránku napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že je vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a postup prvostupňového správneho orgánu pri vydaní tohto rozhodnutia bol zákonný a vecne správny. Žalovaný ako odvolací orgán pri rozhodovaní o priestupku prehodnotil všetky skutočnosti, ktoré tvoria obsah spisového materiálu a zaujal stanovisko k veci a to, že v plnom rozsahu súhlasí s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, nakoľko držiteľ zbrojného preukazu je povinný zabezpečiť zbraň, na ktorú mu bol vydaný preukaz zbrane, strelivo do tejto zbrane, strelný prach a zápalky proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu tak, ako mu túto povinnosť ukladá ustanovenie § 28 ods. 1 písmena b) zákona o zbraniach a strelive. Podľa ustanovenia § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne nestanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Odvolací orgán sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu obvineného a to, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písmeno b) zákona o zbraniach a strelive porušením ustanovenia § 28 ods. 1 písmeno b) zákona o strelných zbraniach a strelive z dôvodu existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť skutku, lebo MUDr. E. odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo na zdraví a živote svojej manželky a rovnako konal v silnom citovom rozrušení, ktoré mohlo spôsobiť zníženú schopnosť rozoznania toho, že môže ísť o priestupok, a preto dané okolnosti vylučujú akúkoľvek mieru jeho zavinenia. Odvolací správny orgán nemôže posúdiť zdravotný stav JUDr. H. E., no vychádzal zo skutočnosti, že nakoľko nebola privolaná rýchla zdravotná pomoc a
menovaná nebola ani hospitalizovaná, ani si jej zdravotný stav nevyžiadal iné vyšetrenie, resp. ošetrenie ako podanie liekov a kľud na lôžku má za to, že nešlo o život ohrozujúci stav. Sám MUDr. C. E. uviedol, že po podaní liekov a po manželkinom ukľudnení a stabilizácii zdravotného stavu ju ostal na izbe už iba sledovať. Taktiež poukázal na to, že po pominutí neodkladného stavu bol MUDr. E. povinný protiprávne konanie odstrániť a teda zabezpečiť svoju zbraň na ktorú mal zbrojný preukaz proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu, čo sa však nestalo, pričom MUDr. C. E. po tom, ako mal poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť, mal dostatok času protiprávny stav odstrániť. Skutkový stav trval až do doby, kedy bol policajnou hliadkou vyzvaný, aby svoju zbraň identifikoval a prevzal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa žalovaného je nesporné, že zdravotný stav JUDr. H. E. nebol tak vážny a zároveň žalovaný zdôraznil aj tú skutočnosť, že táto sa nachádzala v zdravotníckom zariadení s lekárskou starostlivosťou a odborným personálom, ktorý v prípade potreby jej taktiež bol spôsobilý zabezpečiť odbornú starostlivosť a teda nebola odkázaná len na neodkladnú pomoc manžela MUDr. C. E.. Vychádzajúc z týchto skutočností žalovaný uzavrel, že nešlo o krajnú núdzu. Žalovaný k tomu dodal, že silné citové rozpoloženie a stresová situácia je pre vyslovenie záveru, že MUDr. C. E. nie je zodpovedný za spáchanie priestupku neprípustné. Citové rozpoloženie a stres nemôže byť ospravedlňujúcim faktorom pri rozhodovaní o vine, či nevine a nemôže byť ani poľahčujúcou okolnosťou pri ukladaní výšky trestu. Na základe uvedeného sa žalovaný nestotožnil s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Žalovaný záverom uviedol, že po objektívnom preskúmaní spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a spisový materiál obsahuje dostatočné dôkazy, ktoré potvrdzujú, že MUDr. C. E., tým, že dňa 25.11.2019 v čase od 10.35 hod. do 15.30 hod. v hoteli R. Y. D. zabudol v kufríku na pohovke vo vestibule hotela legálne držanú zbraň guľovnicu jednovýstrelovú značky R., typ R. L. XX, kaliber 8 x 57 JRS, výrobné číslo T.:X/XXXXXX, Q.:XBXXXXX, na ktorú mu bol dňa 24.05.2017 vydaný preukaz zbrane série BA číslo XXXXXX porušil ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o strelných zbraniach a tým naplnil skutkovú podstatu priestupku v zmysle ust. § 69 ods. 1 písmeno b) zákona o strelných zbraniach a strelive a spáchanie uvedeného skutku bolo žalobcovi dostatočne preukázané a nebolo možné zmeniť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Zároveň žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán prihliadal pri výmere sankcie na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, jeho následky, ako aj na okolnosti za ktorých bol spáchaný a taktiež na osobu páchateľa a jeho pohnútky a uložil MUDr. C. E. sankciu vo výške 100,- EUR, pričom za priestupok podľa § 69 ods. 1 písmeno b) zákona o strelných zbraniach a strelive je možné uložiť pokutu až do výšky 1 659,- EUR.
3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 01.10.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe namietal to, že došlo k porušeniu ustanovení v konaní pred správnych orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (žalobná námietka podľa § 191 ods. 1 písmeno g) SSP); že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písmeno e) SSP) a že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písmeno c) SSP).
4. V námietke porušenia ustanovení v konaní pred správnych orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán nepostupoval podľa § 67 ods. 3 zákona o priestupkoch, čím ukrátil žalobcu pri uplatňovaní jeho práv vyplývajúcich mu z ustanovenia § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch a to v období od 25.11.2019 do 15.5.2020, kedy bol správny orgán povinný vykonať všetky procesné úkony ako ich má vykonať v konaní o prejednaní priestupku s poskytnutím všetkých práv žalobcovi, ktoré mu vyplývajú z procesného postavenia obvineného a tým, že takto nekonal, porušil právo žalobcu na spravodlivé a zákonné konanie, čo malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalobca má za to, že žalovaný stotožňuje štádium objasňovania priestupku so štádiom prejednávania priestupku. Žalobca mal postavenie obvineného až v štádiu prejednávania priestupku, až vtedy si mohol uplatňovať procesné práva vyplývajúce mu z postavenia obvineného, takéto práva však nemal v štádiu prejednávania priestupku. A práve v tomto štádiu prvostupňový správny orgán vykonal takmer všetky úkony, ktoré majú usvedčovať žalobcu zo spáchania priestupku, pričom žalobca nemal možnosť v tomto štádiu vyjadriť sa k vykonaným úkonom, klásť vypočúvaným osobám otázky, navrhovať doplnenie vysvetlenia tak, ako by to mohol, ak by mal postavenie obvineného. Takže týmto bolo dotknuté právo žalobcu na obhajobu, čo patrí medzi základné práva spravodlivého konania. Ďalej v rámci tejto námietky uviedol, že má za to, že vysvetlenia JUDr. H. E., K. E. ako aj žalobcu v rámci objasňovania priestupku nemožno považovať za dôkazné prostriedky využiteľné v konaní o prejednávaní priestupku, keďže neboli vykonané spôsobom
prepísaným zákonom (§ 35 Správneho poriadku). Má za to, že vyjadrenia fyzických a právnických osôb by mali povahu dôkazného prostriedku, ak by boli následne opätovne vykonané po začatí pojednávnia priestupku (v danom prípade po doručení predvolania žalobcovi ) spôsobom predpísaným pre výsluch svedka podľa § 35 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). Podľa žalobcu správny orgán vykonal zákonným spôsobom len výsluch žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 09.06.2020. Vo vzťahu k ostatným osobám, ktoré žalobca uviedol, žalovaný nevykonal výsluch zákonným spôsobom v rámci prejednávania priestupku. Dokonca žalobca na ústnom pojednávaní navrhol výsluch svedka JUDr. H. E., no prvostupňový orgán odmietol vykonať tento dôkaz. Žalobca v tomto smere uviedol, že na konanie o priestupku je potrebné aplikovať základné zásady trestného konania (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 133/2013 z 14.02.2013) a jednou z týchto zásad je zásada kontradiktórnosti konania spočívajúca v tom, že obvinený má právo aktívne vstupovať do procesu dokazovania a to v záujme svojej obrany a uplatňovania práva na obhajobu. V štádiu objasňovania priestupku pri vyžadovaní vysvetlení také možnosti obvinený nemá a ani v konkrétnom prípade nemal. Preto ani vysvetlenie v tomto štádiu nemôže nahradiť výsluch svedka, ktorý sa má realizovať zákonom predpísaným spôsobom.
5. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci žalobca uviedol, že úlohou prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného bolo náležitým spôsobom zistiť všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, z ktorého je osoba obvinená, najmä na znaky objektívnej a subjektívnej skutkovej podstaty ako aj existenciu, či neexistenciu okolností vylučujúcu protiprávnosť proklamovanú žalobcom v rámci svojej procesnej obrany. Oba orgány boli povinné zisťovať tieto okolnosti bez ohľadu na to, či sú v prospech alebo neprospech obvineného. Správny orgán sa nemôže obmedziť len na zisťovanie okolností svedčiacich v neprospech obvineného a zakladať skutkové zistenia na hypotetickom základe.
6. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že na základe vyhodnotenia informácie, či a v akom rozsahu mohla informácia o zlom zdravotnom stave manželky žalobcu vyvolať stresovú reakciu, ktorá mohla ovplyvniť správanie žalobcu resp. akéhokoľvek iného človeka, či dané konanie alebo opomenutie je možné považovať za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť v čase údajného spáchania skutku, pričom žalobca má za to, že sú dané všetky okolnosti, ktoré odôvodňujú to, že išlo o konanie v krajnej núdzi. Od každého priemerného človeka možno očakávať, že v prípade vystavenia stresovej situácie spôsobenej obavou o život blízkej osoby uprednostní snahu o poskytnutie pomoci, ako dbať na dodržanie v tom čase ineriórnej povinnosti. Ak by dané aj nebolo možné považovať za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť čo žalobca popiera, bolo povinnosťou správneho orgánu posúdiť jej vplyv na subjektívnu stránku daného priestupku, t. j. zavinenie. Žalobca nepopiera, že v tomto prípade mohlo ísť výlučne o nedbanlivosť, ale aj v danom prípade je potrebné posudzovať vedomostnú a vôľovú zložku nedbanlivosti k momentu samotného konania, t. j. keď žalobca opustil priestory recepcie. Ako bolo konštatované, silné citové rozrušenie vylučovalo vedomostnú zložku, t. j. že by vedel, že tým môže ohroziť záujem chránený zákonom. Na to, že má vedľa seba zbraň za daných okolností by nemyslel žiaden priemerne zmýšľajúci človek. Teda mohlo by ísť o nevedomú nedbanlivosť. A práve okolnosti v tom čase existujúce - informácia o zlom zdravotnom stave manželky ako aj pomery žalobcu - silné citové rozrušenie spôsobené informáciou o zlom zdravotnom stave manželky odôvodňujú záver, že za daných okolností by neboli splnené ani znaky subjektívnej stránky priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu. Žalobca uvádza, že podľa jeho názoru nedostatky v právnom posúdení veci je možné identifikovať aj v tom, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný pri prejednávaní danej veci nedostatočne rozlišovali medzi dvoma relatívne samostatnými štádiami priestupkového konania a to medzi objasňovaním priestupkov a prejednávaním priestupkov.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.11.2020 uviedol, že postup jeho správnych orgánov ako aj vydanie rozhodnutia, či už prvostupňového alebo žalovaného boli vydané v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom a v súlade so zákonom a všetky námietky žalobcu uvedené v žalobe sú subjektívne a neopodstatnené, a preto je namieste žalobu zamietnuť. K námietke žalobcu ohľadom procesných nedostatkov v činnosti správnych orgánov žalovaného žalovaný uviedol, že v predmetnej veci bolo začaté konanie na základe správy o výsledku objasňovania priestupku, ktorá bola spracovaná Obvodným oddelením Policajného zboru Piešťany, odbor poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave dňa 06.12.2019 a zaslaná oddeleniu dokladov, vysunuté pracovisko Piešťany odbor poriadkovej polície PZ v Trnave. Na základe tejto správy prebehlo rozkazné konanie podľa§ 87 zákona o priestupkoch, v ktorom bol dňa 12.12.209 vydaný Okresným riaditeľstvom PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov, vysunuté pracovisko Piešťany rozkaz o uložení sankcie za priestupok pod číslom ORPZ - TT-OPP1-5/2019-P-PN podľa § 87 zákona o
priestupkoch. Žalovaný poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že zo strany prvostupňového správneho orgánu išlo o pisársku chybu, keď označil predvolanie žalobcu na ústne prejednanie ako upovedomenie o začatí konania v predmetnej veci. Konanie voči žalobcovi však nebolo začaté na základe podnetu správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 Správneho poriadku, ale bolo začaté v zmysle ustanovenia § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch, nakoľko podkladom na začatie konania o priestupku bola správa o výsledku objasňovania priestupku. Vydanie rozkazu v skrátenom - rozkaznom konaní bolo teda prvým úkonom vykonaným smerom k účastníkovi konania
- žalobcovi a preto dátum 12.12.2019 je potrebné považovať za začiatok objasňovania priestupku. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný stotožnil štádium prejednania priestupku so štádiom objasňovania priestupku je tendenčné a zavádzajúce, pričom žalobca sa snaží využiť pisársku chybu prvostupňového správneho orgánu na spochybnenie procesu obstarávania dôkazov, slúžiacich ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia a zároveň tvrdí, že mu žalovaný uprel procesné práva, ktoré mu ako obvinenému z priestupku prináležali. Nie je preto pravdou, že žalobca až takmer po 6 mesiacoch od spáchania priestupku dňa 25.11.2019 získal postavenie obvineného, dňa 25.11.2019 bol spáchaný priestupok a dňa 06.12.2019 bolo objasňovanie priestupku ukončené správou o výsledku objasňovania priestupku podľa § 60 ods. 3 písmena d) zákona o priestupkoch. Žalovaný sa ďalej nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu ohľadom vysvetlení. Poukázal na to, že konanie voči žalobcovi je upravené a riadi sa prioritne zákonom o priestupkoch. Podané vysvetlenia či už JUDr. H. E. alebo K. E. bolo vykonané v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 písmeno a) zákona o priestupkoch o čom bol spísaný úradný záznam v zmysle ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch. Poukázal na ustanovenie § 60 ods. 5 zákona o priestupkoch podľa ktorého k správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že sa nejedná o operatívno-taktické informácie, za aké ich považuje žalobca ale ide o dôkazné prostriedky, ktoré boli riadne vykonané v zmysle zákona o priestupkoch. Žalovaný má za to, že pokiaľ by mal pri konaní o priestupkoch zákonodarca v úmysle aby sa postupovalo podľa Trestného poriadku výslovne by to uviedol, že nie je možné použiť dôkazy obstarané v procese objasňovania pri vydávaní meritórneho rozhodnutia. Za neopodstatnenú považuje aj námietku žalobcu ohľadom upretí jeho práv v konaní. Žalovaný poukazuje na to, že v tomto prípade sa nejedná o identické konanie s konaním trestným. Postavenie obvineného z priestupku a jeho práva sú prioritne upravené normami zákona o priestupkoch a Správneho poriadku. Jedná sa o konanie v značnej miere zjednodušené a neformálnejšie oproti trestnému konaniu. Samozrejme musia byť v konaní zachované základné zásady a rovnosť zbraní, prezumpcia neviny, právo na spravodlivý proces. Žalovaný má za to, že žalobcovi neboli v konaní upreté žiadne práva, nakoľko mal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a to ako počas podania vysvetlenia na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Piešťanoch, tak aj v podanom odpore voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok, rovnako aj počas ústneho prejednania priestupku dňa 09.06.2020 a rovnako mu nebola ani upretá možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Pokiaľ ide o námietku toho, že žalobca bol k ústnemu pojednávaniu predvolaný až na deň 09.06.2020, čo je vzhľadom na spáchanie skutku doba nad 6 mesiacov, táto situácia bola zapríčinené mimoriadnou situáciou na území SR. Vo vzťahu k námietke nesprávne zisteného skutkového stavu veci tu žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o časový nesúlad procedúr na ktoré poukazoval žalobca, tento bol pre naplnenie resp. nenaplnenie skutkovej podstaty prejednávaného priestupku irelevantný. Relevantnou skutočnosťou pre naplnenie skutkovej podstaty uvedeného priestupku bol fakt, že žalobca ponechal svoju zbraň bez dozoru na pohovke na recepcii hotela a odišiel. Zmenu taktiky obrany žalobcu žalovaný považuje z účelovú. V tomto žalovaný poukázal na záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 25.11.2019, pričom na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 09.06.2020 žalobca uviedol, že jeho prvotná výpoveď sa nezhoduje s odporom z dôvodu, nakoľko v čase podanie výpovede si neuvedomil a nepovažoval za dôležité zdôvodnenie jeho skutku. Až dodatočne si uviedol, že je nutné zdôvodniť skutočnosť, ktorú uviedol neskôr v podanom odpore. Žalovaný nemohol objektívne posúdiť zdravotný stav JUDr. H. E. a nie je ani kompetentný sa touto otázkou zaoberať, ale prihliadol však na to, že na miesto nebola privolaná rýchla zdravotná pomoc a JUDr. E. nebola ani hospitalizovaná, ani si jej zdravotný stav nevyžiadal iné vyšetrenie ani ošetrenie ako podanie liekov a kľud na lôžku a teda je možné konštatovať, že jej zdravotný stav bol vážny. Žalobca ako lekár sám vyhodnotil, že stav jeho manželky nie je vážny, teda nie je žalovanému jasné v akom citovom rozrušení sa mal žalobca nachádzať v strachu o život a zdravie svojej manželky, keď sám vyhodnotil, že jej stav nie je vážny. Berúc do úvahy, ak by žalobca bol aj v takej vypätej stresovej situácii, nie je zrejmé, prečo túto skutočnosť neozrejmil a nezdôvodnil už bezprostredne policajnej hliadke, ktorej podával vysvetlenie skutku priamo na mieste. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje s námietkou žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k okolnosti vylučujúcej protiprávnosť. Na tomto
mieste žalovaný poukázal na to, že aby sa jednalo o konanie v krajnej núdzi, musí byť splnená zásada subsidiarity, t. j. nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť ináč. Zo strany žalobcu však minimálne táto podmienka nie je splnená, nakoľko manželka sa v kritickom čase nachádzala spolu so žalobcom v zariadení lekárskej starostlivosti s odborným personálom, ktorý by jej v prípade potreby zabezpečil neodkladnú starostlivosť a teda nebola odkázaná len na neodkladnú pomoc žalobcu. Žalobca síce namieta, že tvrdenie žalovaného o prítomnosti zdravotníckeho personálu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, avšak táto skutočnosť vyplynula zo spisového materiálu ako nepriamy dôkaz, keďže v kritický deň 25.11.2019 JUDr. H. E. absolvovala vstupnú prehliadku u MUDr. C. R., čo vyplýva z liečebného preukazu a teda je zrejmé, že lekársky personál bol k dispozícii minimálne v čase o 10.08 hod., kedy bolo ukončené vstupné lekárske ošetrenie manželky žalobcu. Pokiaľ bol žalobca ako tvrdí, tak zasiahnutý jej telefonátom, že podľa jeho slov uvedených v zápisnici zo dňa 09.06.2020: „...som bol v takom stave rozrušenia, že som sa okamžite postavil a utekal za ňou...“, je zarážajúce, že sa okamžite cestou na izbu neinformoval ohľadom prítomnosti lekárskeho personálu v zariadení. Žalovaný zároveň poukázal na to, že poskytnutie pomoci zo strany žalobcu sa nijakým spôsobom nevylučovalo s dodržaním všetkých povinností, ktoré zákon o strených zbraniach a strelive ukladá držiteľovi zbrane. Žalovaný predpokladá, že žalobca mal zrejme po celý čas, kedy sa nachádzal na recepcii kufrík so zbraňou pod dohľadom a vo svojej disponencii. Konanie žalobcu, ktorým mal odvracať útok na chránený záujem sa nevylučovalo s dodržaním povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona o zbraniach a strelive. Zároveň si toto konanie nevyžadovalo žiadne ďalšie zabezpečovacie úkony, ktorými by strácal čas. Kufrík so zbraňou je hnuteľná vec, ktorú mohol ľahko premiestniť, zobrať so sebou a zabezpečiť. Žalobca kufrík so zbraňou jednoducho zabudol na recepcii hotela a nechal ho tam až do kontaktovania zo strany privolanej hliadky bez dozoru aj po pominutí zdravotných problémov manželky. Zároveň žalovaný podotkol, že citové rozpoloženie a stres, nemôže byť ospravedlňujúcim faktorom pri rozhodovaní o vine, či nevine, môže byť však poľahčujúcou okolnosťou pri ukladaní trestu.
8. Žalobca v replike zo dňa. 21.01.2021 zotrval na podanej žalobe a na všetkých žalobných námietkach. Poukázal na to, že vo vzťahu k SR Európsky súd pre ľudské práva viackrát konštatoval, že na priestupky a na konanie o priestupkoch je potrebné aplikovať čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, t. j. že veci ohľadom priestupku je potrebné považovať za trestné veci za účelom aplikácie práva na spravodlivý proces (Rozsudok ESĽP Lauko proti Slovensku č. 4/1998/907/1119/ z 02.09.1998, rozsudok ESĽP Kadubec proti Slovensku č. 5/1998/908/1120 z 02.09.1998). Požiadavka práva na spravodlivý proces si vyžaduje zabezpečenie obvinenému z priestupku obdobných práv, aké má obvinený v trestnom konaní. Prvostupňový správny orgán založil skutkový stav na zázname OR PZ Trnava, OO PZ Piešťany zo dňa 25.11.2019 a na vysvetlení K. E. zo dňa 30.11.2019, ktoré boli vykonané pred začatím konania o prejednanie priestupku, v štádiu objasňovania priestupku. O vykonaní týchto úkonov žalobca nebol ani len upovedomený, preto si nemohol uplatniť žiadne ďalšie procesné práva. Vysvetlenie manželky žalobcu JUDr. H. E. bolo vykonané dňa 12.02.2020, hoci už mala skončiť fáza objasňovania a od 12.12.2019 malo začať konanie o priestupku. Okrem toho nebol zo strany správneho orgánu o tomto úkone upovedomený, tento úkon nebol vykonaný procesným postupom pre výsluch svedka a nebolo žalobcovi umožnené uplatniť svoje procesné práva obvineného, hoci už v tom čase bol v danom postavení. Má za to, správne orgány sa nezaoberali skutkovými okolnosťami uvádzanými žalobcom a JUDr. H. E. a považovali tieto tvrdenia za účelové bez toho, aby na to existoval akýkoľvek relevantný dôkaz. Vychádzajúc zo zásady, že správny orgán objasňuje tak okolnosti, ktoré svedčia v prospech, ako aj v neprospech obvineného bol správny orgán povinný preveriť aj toto skutkové tvrdenie, keďže je relevantné pre rozhodnutie vo veci. Po podaní žaloby sa žalobca dozvedel aj o okolnostiach, ktoré vzbudzujú pochybnosti o nezaujatosti konajúcich pracovníkov prvostupňového orgánu pri prejednávaní jeho veci a tie sa týkali averzívneho osobného vzťahu žalobcu k exponovanému miestnemu politikovi bývalej vládnej strany, ktorý prostredníctvom nominantov danej strany v štruktúrach OR PZ v Trebišove mohol vplývať na spôsob prejednania tejto veci. Žalobca má za to, že danou vecou bol iba účelovo poverený kpt. PaeDr. C. L., ktorý dovtedy priestupkovú agendu nevykonával. Tento príslušník mal už vopred pripravenú zápisnicu, ktorej súčasťou bolo aj rozhodnutie vo veci a to aj napriek tomu, že na danom pojednávaní bol vypočutý žalobca, ktorý navrhoval vykonať ďalšie dôkazy. Pochybnosťou bolo aj to, že na danom pojednávaní bol prítomný aj zástupca riaditeľa Mgr. B. R., ktorý dohliadal nad činnosťou konajúceho príslušníka PZ, pričom nie je štandardné, aby bol zástupca riaditeľa odboru prísediacou osobou na ústnych pojednávaniach v obdobných veciach. Z toho vyplýva, že postupom prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného bolo výrazným spôsobom zasiahnuté do práva žalobcu ako obvineného na spravodlivé konanie, ktoré je garantované v čl. 6 Európskeho dohovoru.
9. Žalovaný v duplike zo dňa 23.02.2021 zotrval na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. Poukazuje na to, že žalobca v replike uviedol novú skutočnosť, ktorá nebola predmetom odvolacieho konania napadnutého rozhodnutia a jednak sa o nej nezmienil ani v podanej žalobe, a to poukaz na zaujatosť a účelovosť pridelenia veci na prejednanie konkrétnej osobe. Žalovaný uviedol, že doposiaľ nebola voči nemu a to ani na úrovni prvostupňového správneho orgánu vznesená námietka zaujatosti. V konečnom dôsledku sám žalobca požiadal dňa 17.02.2020 prvostupňový správny orgán, oddelenie odkladov, vysunuté pracovisko Piešťany, aby v zmysle § 8 Správneho poriadku postúpil vec inému vecne príslušnému správnemu orgánu na prejednanie a to OR PZ v Trebišove, odbor poriadkovej polície. Vec žalobcu prejednával referent oddelenia dokladov a to nie z dôvodu účelovosti, ale z dôvodu, že v tom čase bol vedúci oddelenia dokladov dlhodobo práceneschopný a následne čerpal dlhodobé služobné voľno z dôvodu starostlivosti o deti v súvislosti so vzniknutou mimoriadnou situáciou v súvislosti s ochorením COVID - 19. Vzhľadom k tomu, aby nedošlo k prieťahom v konaní a nečinnosti správneho orgánu, bolo prejednanie priestupku pridelené referentovi oddelenia dokladov. Žalovaný ešte poznamenal, že prejednaním priestupkov na úseku zbraní a streliva je poverený jednak vedúci oddelenia a jednak aj referenti dokladov oddelenia zbraní a streliva. Podľa žalovaného je postup žalobcu, kedy sa snaží vznášať do prejednávanej veci nové skutočnosti v rozpore s princípom subsidiarity správneho súdnictva a predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky, ktoré boli vznesené v odvolacom konaní, preto žalovaný uviedol, že súd by na túto argumentáciu nemal prihliadať.
10. V danej veci žalobca žiadal o nariadenie pojednávania. Po nariadení pojednávania však písomným podaním zo dňa 14.10.2021 oznámil súdu to, že netrvá na nariadenom ústnom pojednávaní. Súd preto zrušil termín pojednávania určený na deň 16.11.2021 a vo veci rozsudok verejne vyhlásil v zmysle ust. § 137 SSP dňa 23.11.2021.
11. Z pripojeného administratívneho spisu bol zistený tento skutkový stav:
12. Dňa 25.11.2019 bol spísaný službukonajúcou hliadkou OO PZ Piešťany záznam o výsledku preverenia oznámenia o nájdení dlhej strelnej guľovej zbrane v hoteli R. Y. H. D. . Bolo zistené, že ide o guľovú zbraň R. L. XX s výrobným číslom hlavne X/XXXXXX, ktorej majiteľom je MUDr. C. E., r. č. XXXXXXXXXX trvale bytom K. XXXX/X, F.. Majiteľ zbrane uviedol, že si túto tam zabudol a že mu nič nechýba. Následne bol podrobený dychovej skúške a bol predvolaný na OO PZ Piešťany za účelom podania vysvetlenia, o ktorom bol dňa 25.11.2019 spísaný Záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
13. Zo záznamu zo dňa 30.11.2019 bola za účelom podania vysvetlenia vo veci priestupku žalobcu podľa § 69 ods. 1 písmeno b) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive predvolaná K. E., nar.: XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, D., ktorý záznam o podaní jej vysvetlenia bol spísaný dňa 30.11.2019.
14. Dňa 06.12.2019 bola OO PZ Piešťany vyhotovená Správa o výsledku objasňovania priestupku podľa § 60 ods. 3 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pre OR PZ Trnava, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov. Dňa 11.12.2019 bol celý spisový materiál odstúpený na OR PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov.
15. OR PZ Trnava, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov dňa 12.12.2019 vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok žalobcovi za to, že v čase od 10:35 hod. do 15:30 hod. dňa 25.11.2019 v meste Piešťany v Hoteli R. Y. zabudol v kufríku na recepcii hotela svoju legálne držanú zbraň guľovnicu jednovýstrelovú, značky R., typ R. L. XX, kaliber 8 x 57 JRS, výrobné číslo T.:X/XXXXXX, Q.:XBXXXXX, čím ju nezabezpečil proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu, čím porušil ustanovenie § 28 ods. 1 písmeno b) zákona o zbraniach a strelive a dopustil sa priestupku podľa § 69 ods. 1 písmeno b) zákona o zbraniach a strelive a bol uznaný vinným zo spáchania tohto priestupku, za čo mu bola uložená sankcia vo výške 100,- EUR.
16. Proti uvedenému rozkazu o uložení sankcie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odpor.
17. Dňa 15.01.2020 dožiadalo OR PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov OO PZ Trebišov o výsluch JUDr. H. E. ako svedkyne k predmetnému priestupku, ktorá podala vysvetlenie ku skutku do záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a to dňa 12.02.2020.
18. Do spisu boli OR PZ v Trnave, odborom poriadkovej polície zabezpečené aj ďalšie dôkazy a to písomná informácia z hotela R. Y. ohľadom nástupu JUDr. H. E. na liečebný pobyt v tomto hoteli aj s popisom vstupnej lekárskej prehliadky dňa 25.11.2019 a absolvovania prvých procedúr. V spise sa nachádza aj potvrdenie SLK, a. s. recepcie hotela R. Y. o kúpeľnom pobyte JUDr. H. E., jej kúpeľný preukaz.
19. Na základe žiadosti zo dňa 03.02.2020 bola OZ PZ v Trnave predĺžená lehota na vybavenie priestupku do 03.03.2020
20. Písomnou žiadosťou zo dňa 17.02.2020 požiadal žalobca o postúpenie veci na vybavenie inému vecne príslušnému orgánu a to OR PZ v Trebišove, odboru poriadkovej polície, ktorá vec bola na základe tejto žiadosti postúpená OR PZ v Trebišove dňa 06.03.2020. Na základe žiadosti zo dňa 02.04.2020 bola predĺžená lehota na vybavenie priestupku z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie na území SR v súvislosti s ochorením COVID-19 o 30 dní.
21. Predvolaním zo dňa 15.05.2020 bol žalobca predvolaný na ústne prejednanie priestupku s tým, že v ňom bol poučený aj o svojich právach.
22. O ústnom pojednávaní dňa 09.06.2020 bola spísaná zápisnica, ktorá obsahuje priebeh prejednania priestupku a vyhlásenie rozhodnutia o priestupku spolu s poučením o odvolaní.
23. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o priestupku zo dňa 09.06.2020 číslo ORPZ-TV- OPP1-2/2020-P bolo doručené advokátovi žalobcu dňa 22.06.2020. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti nemu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Z odvolania je zrejmé, že dôvody odvolania sú totožné so žalobnými námietkami.
24. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
25. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
26. Podľa § 28 ods. 1 písm. b/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, držiteľ zbrojného preukazu je povinný zabezpečiť zbraň, na ktorú mu bol vydaný preukaz zbrane, strelivo do tejto zbrane, strelný prach a zápalky proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu.
27. Podľa § 69 ods. 1 písmeno b) zákona o strelných zbraniach a strelive, priestupku na úseku zbraní a streliva sa dopustí ten, kto poruší povinnosť podľa § 8 ods. 6, § 28 ods. 1 písm. b), i), m) alebo písm. n), § 28 ods. 4 písm. b) alebo písm. f) alebo úmyselne poruší povinnosť podľa § 28 ods. 4 písm. e).
28. Podľa § 69 ods. 2 písmeno a) zákona o strelných zbraniach a strelive za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 1 600,- Eur, v rozkaznom konaní do 1 000,- Eur a v blokovom konaní do 500,- Eur.
29. Podľa § 69 ods. 4 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.
30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinných v čase spáchania skutku, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
31. Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo
b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.
32. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
33. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
34. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
35. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
36. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené a) vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, b) vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí, c) vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, d) vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, e) vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov.
37. Podľa § 60 ods. 5 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch k správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku.
38. Podľa § 60 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3 písm. d) obsahuje a) označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b) stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c) osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede.
39. Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.
40. Podľa § 67 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní.
41. Podľa § 72 písmeno a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v konaní o priestupku sú účastníkmi konania obvinený z priestupku.
42. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.
43. Podľa § 70 zákona č. 190/2003 Z. z. zákona o strelných zbraniach a strelive, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na konanie vo veciach upravených týmto zákonom všeobecný predpis o správnom konaní.
44. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z., pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 51 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
45. V danej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ-KE- OPP-1/2020-P zo dňa 14.09.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. ORPZ-TV-OPP1-2/2020-P zo dňa 09.06.2020, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia za porušenie povinnosti na úseku zbraní a streliva, a ktorým bolo odvolanie žalobcu proti takémuto rozhodnutiu zamietnuté. Žalobca v žalobe svoje námietky subsumoval pod žalobný dôvod uvedený v ustanovení § 191 ods. 1 písmeno g) SSP - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
46. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku, posudzujúc správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.
47. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
48. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti; teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
49. Súd sa v konaní nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadom nesprávneho postupu správnych orgánov v konaní (žalobná námietka podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno g) SSP). Súd po oboznámení sa s administratívnymi spismi má za to, že tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný postupovali v konaní v súlade so zákonnou právnou úpravou a v konaní boli dodržané všetky práva žalobcu ako účastníka správneho konania a obvineného z priestupku. Na tomto mieste súd považuje za potrebné podotknúť, že vzhľadom na vymedzenie zákonného pojmu správne trestanie vymedzené v ustanovení § 194 ods. 1 SSP je zrejmé, že základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku a základné zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona je povinný správny súd používať vo veciach správneho trestania bez ohľadu na zákonnú kategorizáciu správnych deliktov. Správny súdny poriadok totiž za správne delikty považuje priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty, pre ktoré v § 71 ods. 1 zaviedol legislatívnu skratku „správny delikt.“ Súd podotýka, že v administratívnom trestaní treba rešpektovať Odporúčanie výboru ministrov [Rady Európy (91)] z 13.02.1991 (relative aux sanctions administratives), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných , tak ako na to poukázal aj žalobca vo svojom vyjadrení , s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Keďže administratívne trestanie má aj podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX. mája XXXX, sp. zn. 5Sžf/85/2011). Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13.02.1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu, ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno - právnymi princípmi (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2012, sp. zn. 5Sžf/85/2011). 37. Základné zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona a základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré musí správny súd aplikovať podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, sú však podskupinami zásad trestného práva, s ktorými súvisia a z ktorých vychádzajú. Teória trestného práva v súvislosti s platnou právnou úpravou hovorí, že medzi základné zásady trestného konania patrí okrem iných aj právo na spravodlivý proces, právo na obhajobu. V predmetnom prípade však, podľa názoru správneho súdu, nedošlo k porušeniu žiadneho z týchto práv, v konaní bolo zachované tak právo na obhajobu ako aj právo na spravodlivý proces ako aj iné práva.
50. Taktiež sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu o tom, že tak správny orgán prvého stupňa ako aj následne žalovaný vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí stotožnili štádium objasňovania priestupku podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch so štádiom prejednania priestupku podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch. Zo spisu je zrejmé, že konanie o priestupku bolo začaté na základe správy o výsledku objasňovania priestupku, ktoré štádium objasňovania priestupku bolo ukončené práve touto správou (súd odkazuje na bod 14 a 15 odôvodenia tohto rozhodnutia). Súd v tomto poukazuje aj na písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 09.11.2020 na stranu 3 tohto odôvodnenia, ako aj na to, ako sa s touto námietkou žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, s ktorým sa v plnej miere stotožňuje.
51. Súd taktiež nevzal do úvahy v rámci námietky žalobcu ohľadom procesných nedostatkov v činnosti žalovaného a prvostupňového správneho orgánu námietku, že vysvetlenia JUDr. H. E. a K. E.L. nemožno považovať za dôkazné prostriedky. S poukazom na ustanovenie § 60 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sú správne orgány oprávnený vyžadovať vysvetlenia od fyzických osôb alebo právnických osôb. Z uvedeného je zrejmé, že vyžiadané vysvetlenia boli vykonané v rámci zákona a predstavujú zákonné dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku (§ 60 ods. 5 zákona o priestupkoch). Súd sa zároveň v plnej miere stotožňuje s argumentáciou žalovaného ohľadom získaných vyjadrení
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 10 a 11 tohto rozhodnutia, ako aj s argumentáciou žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe na strane 4 predmetného vyjadrenia.
52. V konaní nebola taktiež úspešná ani námietka nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov súd nemal pochybnosti o správnosti a úplnosti skutkových zistení vzťahujúcich sa na konanie žalobcu, z ktorého správne orgány vyvodili voči nemu administratívnoprávnu zodpovednosť. Ani žalovanému ani správnemu orgánu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadnu okolnosť, ktorú by opomenuli v rámci správnej úvahy pri zisťovaní skutkového stavu veci. Súd sa v plnom rozsahu v tomto smere odvoláva na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ohľadom vysporiadania sa s touto námietkou na strane 12 a 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
53. Najviac sporným bodom medzi účastníkmi konania bola otázka posúdenia okolnosti vylučujúcej protiprávnosť konania žalobcu - otázka krajnej núdze, na ktorú žalobca poukazoval v námietke nesprávneho právneho posúdenia veci. Po oboznámení sa s administratívnymi spismi má súd za to, že ani námietka žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia nebola v konaní dôvodná a nemohla viesť k zrušeniu napadnutého ani prvostupňového správneho rozhodnutia. Tak z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že na zistený skutkový stav správne aplikovali správne orgány pri posudzovaní porušenia povinností ustanovenia príslušných právnych predpisov. Ako je uvedené vyššie, na spáchanie predmetného priestupku postačuje zavinenie z nedbanlivosti, s čím sa stotožňuje aj žalobca. Pri zavinení z nevedomej nedbanlivosti je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti. V ustanoveniach § 28 zákona č. 190/2003 Z. z. sú upravené povinnosti držiteľa zbrojného preukazu. Patrí medzi ne aj povinnosť držiteľa zbrane konštatovaná správnymi orgánmi oboch stupňov, podľa ktorej držiteľ zbrojného preukazu je povinný zabezpečiť zbraň, na ktorú mu bol vydaný preukaz zbrane, strelivo do tejto zbrane, strelný prach a zápalky, proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu. Držiteľ zbrojného preukazu pritom musí konať s vysokou dávkou zodpovednosti vo vzťahu k tomu, aby v každom okamihu vedel, kde sa jeho zbraň nachádza a že je riadne zabezpečená proti zneužitiu tretími osobami. Žalobca v konaní tvrdil, že informácia o zlom zdravotnom stave manželky žalobcu mohla vyvolať stresovú reakciu a mohla ovplyvniť správanie žalobcu, resp. akejkoľvek inej osoby a správny orgán mal dané konanie (telefonát manželky a následne poskytnutie zdravotnej starostlivosti) vyhodnotiť ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť v čase údajného spáchania skutku a že v tomto prípade teda išlo o konanie v krajnej núdzi. Súd sa však s takouto interpretáciou inštitútu krajnej núdze nestotožnil. Inštitút okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu upravuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v ustanovení § 2 ods. 1, podľa ktorého priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Žalobcom tvrdená obrana ohľadom poskytnutia zdravotnej pomoci manželke za skutkovej situácie tak , ako ju zistil správny orgán prvého stupňa a s ktorou sa stotožnil tak žalovaný ako aj súd však nie je takého charakteru, aby umožnila analógiu so skutočnosťou, že nesplnenie si povinnosti žalobcu upravenej v ustanovení § 28 zákona č. 190/2003 Z. z. možno subsumovať pod ustanovenie krajnej núdze a teda vylúčenie zodpovednosti žalobcu za priestupok. Podmienky zodpovednosti za porušenie povinnosti určenej zákonom sú ustanovené kumulatívne spojením prvkov, ktoré sú rovnocenné, t. j. vedieť mal a mohol. V prejednávanej veci došlo k naplneniu všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty priestupku, vrátane jeho subjektívnej stránky tým, že sa žalobca nepostaral o to, aby bola zbraň zabezpečená proti strate, odcudzeniu, alebo zneužitiu. Tým došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, za ktorý bola žalobca uznaný vinným, a teda správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že sa skutok nestal len preto, že žalobca musel neodkladne poskytnúť zdravotnú pomoc manželke. Súd v tomto smere poukazuje na zmenu jeho výpovede v štádiu objasňovania priestupku, kde žalobca tvrdil, že: „ ... v uvedený deň 25.11.2019 v čase asi o 10.30 hod. si bol zariadiť nejaké záležitosti na recepcii hotela, pričom mal so sebou strelnú zbraň, ktorú si v kufríku položil vedľa seba na pohovku. Následne ako dovybavoval veci cez mobilný telefón, postavil sa v čase asi o 10.35 hod. odišiel na izbu, no kufrík so zbraňou zabudol na pohovke.“ Až v podanom odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok žalobca po prvýkrát uviedol verziu, ktorá podľa neho je krajnou núdzou a nezakladá jeho zodpovednosť za porušenie povinnosti tak, ako to bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí žalovaného. Súd sa stotožňuje s tým, ako sa s touto námietkou vysporiadal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňový správny orgán a má za to, že ich správna úvaha ohľadom tejto námietky bola v kontexte so zákonnou úpravou a žiadnym spôsobom z nej nevybočila. Ak by boli správne orgány
prisvedčili tvrdeniu žalobcu ohľadom krajnej núdze, založili by tak protizákonný stav, kedy by každý z držiteľov zbrane bol oprávnený na takéto konanie a bol oprávnený ponechať čo aj z nedbanlivosti svoju zbraň na verejne prístupnom mieste, čo je v plnom rozpore s právom na ochranu života a zdravia ľudí, ktoré práva sú chránené dodržiavaním povinností držiteľov zbraní tak, ako je to zakotvené v ustanovení § 28 zákona o zbraniach a strelive.
54. A v neposlednom rade v konaní nemohla obstáť ani námietka zaujatosti žalobcu, ktorú súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd poukazuje na to, že túto námietku žalobca vzniesol až v replike, pričom počas celého konania nevzniesol žiadnu takúto námietku, ba naopak, ešte sám žiadal o postúpenie veci na OR PZ v Trebišove. Súd zároveň dáva do pozornosti § 10 zákona o správnom konaní, ktorý sa vzťahuje na konanie o priestupkoch, podľa ktorého účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu, len čo sa o nich dozvie. Súd má za to, že vznesenie tejto námietky v štádiu súdneho konania, po tom, čo sám žalobca požiadal o prenesenie príslušnosti na OR PZ Trebišov, voči ktorého zamestnancom teraz po dosť dlhom čase vznáša námietku zaujatosti je jednak oneskorenou námietkou a zároveň je len účelovou obranou, snažiacou sa o dosiahnutie iného výsledku konania ako takého, ktorý bol potvrdený žalovaným a s ktorým sa stotožňuje aj správny súd.
55. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je namieste je podľa ust. § 190 SSP zamietnuť.
56. Podľa ust. § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
57. Podľa ust. § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne účelné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.