Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cdo-74-2019.pdf
PDF · 76.97 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cdo/74/2019
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Poštová banka, a. s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, proti žalovanej Q. A., bývajúcej v Q., G. Ú., U. O. L. X, o zaplatenie 1 996,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4 Csp 63/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11. decembra 2018 sp. zn. 5 Co 197/2018, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie odmieta.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3. novembra 2017 č. k. 4 Csp 63/2016-60 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 941,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 941,61 eur od 05. októbra 2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy uzavretej dňa 27. marca 2015, je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu je potrebné hľadieť ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver považoval z dôvodu absencie podstatných náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, bolo možné žalobkyni priznať len rozdiel medzi vyčerpanou istinou a zaplatenou sumou (bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov). Z dôvodu bezúročnosti bolo podľa súdu prvej inštancie nutné žalobu v časti kapitalizovaného úroku uplatneného v sume 148,15 eur, rovnako tak v časti uplatneného úroku 19,90 % ročne z istiny od 25. septembra 2015 do zaplatenia, zamietnuť. Rovnako žalobkyňa nepreukázala, že by žalovanej doručovala akékoľvek upomienky, na ktoré sa viaže vyúčtovanie poplatkov, a preto súd žalovanú na ich zaplatenie nezaviazal. Napokon, súd prvej inštancie priznal žalobkyni úroky z omeškania, do ktorého sa žalovaná dostala dňom 05. októbra 2015 po tom, ako jej bola doručená výzva na predčasné splatenie úveru.
2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 11. decembra 2018 sp. zn. 5 Co 197/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil. Zároveň žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vzhľadom k odvolacím námietkam uviedol, že niet žiadnych pochybností o tom, že slovenský zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) ide nad rámec Smernice č. 2008/48/ES (ďalej len „Smernica“) a celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 vyložil toto ustanovenie eurokomformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou
EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený a jednalo by sa o výklad práva contra legem. Odvolací súd dodal, že ustálená judikatúra slovenských súdov podáva stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Vyčítala odvolaciemu súdu nesprávnosť jeho právneho záveru, že došlo k porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. tým, že v spornej zmluve o úvere absentovalo rozdelenie splátky na výšku istiny, úrokov a iných poplatkov, čo zároveň malo za následok určenie takejto zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Dovolateľka poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 146/2017 a 3 Cdo 56/2018, v zmysle ktorých nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, a pokiaľ zákon používa pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je potrebné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Vychádzajúc z účelu Smernice a § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné predmetné ustanovenie interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. V kontexte uvedených rozhodnutí dovolateľka uviedla, že zo strany odvolacieho súdu došlo k odklonu pri právnej interpretácii a výklade sporných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Vyjadrila presvedčenie, že je absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Na základe uvedeného navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov konania.
4. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
5. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
6. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy.
7. V predmetnej veci bol dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej o peňažnom plnení vo výške 1054,39 eur (neberúc do úvahy príslušenstvo uplatnenej pohľadávky). Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (26. septembra 2016) bola 405,- eur (podľa § 1 písm. a/ Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/2015 Z.z.). Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (4 050,- eur). Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ C.s.p. vylúčená.
8. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t. j. dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Účelom zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k C.s.p. zvýšená procesná ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v C.s.p. reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 C.s.p.), pričom slabšou stranou v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného naplnenia princípu rovnosti zbraní.
9. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako neprípustné odmietol.
10. V priebehu dovolacieho konania žalobkyňa Poštová banka, a. s. predložila dovolaciemu súdu zmluvu zo 6. mája 2019 o postúpení pohľadávok (vrátane pohľadávky, ktorá je predmetom sporu) subjektu EOS KSI Slovensko, s. r. o. Navrhla, aby do konania na jej miesto vstúpil EOS KSI Slovensko, s. r. o.; s návrhom vyjadril súhlas aj EOS KSI Slovensko, s. r. o. ako ten, kto má vstúpiť na miesto žalobkyne. Vzhľadom k procesnému dôvodu odmietnutia podaného dovolania a skutočnosti, že nedošlo k meritórnemu prieskumu veci, absentovalo opodstatnenie a racionálny dôvod, aby sa dovolací súd zaoberal uvedeným návrhom.
11. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že vzhľadom k oznámeniu skončenia právneho zastupovania žalobkyne právnym zástupcom Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o. (podanie doručené dovolaciemu súdu 10. júna 2019), dovolací súd v súlade s § 124 ods. 2 C.s.p. konal priamo so žalobkyňou a právneho zástupcu neuviedol v záhlaví tohto rozhodnutia.
12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.