Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-197-2018.pdf
PDF · 102.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/197/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalocu: Poštová banka, a.s., sídlo: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, Q., o zaplatenie 1.996,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4Csp/63/2016-60 zo dňa 03. novembra 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutých častiach, v ktorej súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e.
V ostatných časti, v ktorej súd čiastočne žalobe vyhovel ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý.
Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 941,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 941,61 Eur od 05.10.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Z doložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.03.2015. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy uzavretej dňa 27.03.2015 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Podľa predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.03.2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 Eur, z ktorého žalovaná uhradila len sumu 58,39 Eur. Uvedené zistenia neboli medzi stranami sporné. Ďalej okresný súd vo svojom odôvodnení uvádza, že spotrebiteľská zmluva obsahuje len údaj o výške jednotlivých splátok (40 Eur) a počte splátok (108). Nebolo však uvedené, koľko z každej splátky predstavuje samostatne istina a samostatne úrok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na uvedené sa zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov.
Nakoľko je úver bezúročný a bez poplatkov, je možné žalobcovi priznať len rozdiel medzi vyčerpanou istinou a zaplatenou sumou (bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov). Žalovaná podľa výpisu z úverového účtu vyčerpala sumu 2.000 Eur a uhradila sumu 58,39 Eur, a teda nezaplatené ostalo 941,61 Eur a keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná uvedenú sumu uhradila, súd žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku žiadanej istiny z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobu zamietol. Nakoľko súdu nebolo preukázané, že by žalovaná túto dlžnú sumu žalobcovi zaplatila, súd ju zaviazal na zaplatenie sumy 941.61 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Čo sa týka kapitalizovaného úroku uplatneného v sume 148,15 Eur, z dôvodu bezúročnosti bolo podľa okresného súdu nutné žalobu v tejto časti zamietnuť, rovnako tak v časti uplatneného úroku 19,90% ročne z istiny od 25.09.2015 do zaplatenia. Predmetom žaloby boli tiež poplatky za upomienky v sume 39,65 Eur, pričom však žalobca nepreukázal, že by žalovanej doručoval akékoľvek upomienky, na ktoré sa viaže vyúčtovanie poplatkov. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 941,61 Eur aj úroky z omeškania. Žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru do 24.09.2015, teda dňom 05.10.2015 sa žalovaná dostala do omeškania. K tomuto dňu úroky z omeškania podľa § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. predstavovali 5,05% ročne. Súd pre úplnosť konštatoval, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru predchádzala výzva na úhradu dlžných splátok zo dňa 07.09.2015 s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 39,65 Eur + 1.996 Eur + 148,15 Eur, teda sumy 3.232,97 Eur s úrokom a úrokom z omeškania, avšak bol úspešný len v časti o zaplatenie sumy 941,61 Eur s úrokom z omeškania, a teda je zrejmé, že úspešnejším v konaní bola žalovaná, ktorá by mala voči žalobcovi právo na pomernú náhradu trov konania. Žalovanej však zo spisu žiadne trovy nevyplývali, žalovaná neplatila poplatky, súdu neadresoval žiadne podanie, nezúčastnila sa osobne konania pred súdom, nebola právne zastúpená, preto do úvahy neprichádzajú ani trovy právneho zastúpenia. Okresný súd konštatoval, že žalovanej žiadne trovy nevznikli, a preto jej náhradu trov konania nepriznal.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Navrhoval odvolaciemu súdu, aby podľa § 389 CSP zrušil prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie, alebo aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca má za to, že mu prináleží aj zmluvný úrok a poplatky. Zmluva o úvere bola uzatvorená riadne a obsahuje všetky zákonné náležitosti. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uvádza, že úlohou zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel posúdiť rozsah svojho záväzku. Požiadavka, aby úverová zmluva obsahovala rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky nie je v súlade s požiadavkami Smernice 2008/48/ES. Z uvedeného tak vyplýva, že ani sankcia v podobe toho, že úver je poskytnutý bez úroku a poplatkov, ak neobsahuje rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky, nie je primeraná. Z dôvodovej správy k ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý nahradil zákon č. 258/2001 Z. z.: Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). V zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. sa uvedené ustanovenie aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny, pričom v takom prípade sa zákazníkovi v zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytuje amortizačná tabuľka. V danom prípade nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru a z tohto dôvodu sa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. dá vyhovieť jedine nasledovným spôsobom, ktorý považuje žalobca za postačujúci. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaná poznala výšku úveru, výšku celkových nákladov, výšku mesačnej splátky, počet mesačných splátok, výšku zmluvného úroku, termín konečnej splatnosti úveru, výšku RPMN banky. Žalovaná tak presne vedela, koľko z toho, čo zaplatí, pripadne na príslušenstvo (nakoľko bolo vyjadrené celkovou výškou nákladov). Žalovaná nemohla mať žiadne pochybnosti o výške svojho záväzku. Zmluvné vyjadrenie je dokonca v súlade aj s výkladom podľa dôvodovej správy zákona, preto sa žalobca domnieva, že neporušil žiadnu povinnosť. Žalobca má ďalej za to, že priemerného spotrebiteľa zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú výsledne zaplatí, teda ľudovo povedané, o koľko preplatí jemu poskytnutý úver. Priemerný spotrebiteľ nebude skúmať každú jednu splátku samostatne. Súčasne si žalobca dovoľuje tvrdiť, že rozdelenie splátky na istinu a úroky má zmysel pre nedobromyseľného spotrebiteľa, ktorý predpokladá, že bude v omeškaní s plnením záväzku pre výpočet úroku z omeškania. Dobromyseľný spotrebiteľ predpokladá, že splní svoj záväzok v dohodnutom čase a preto pokiaľ v zmluve sú uvedené informácie o výške úveru a celkových nákladov na úver a doba splácania úveru, vie sa edukovane rozhodnúť o tom, či zmluvu o úvere uzatvorí alebo neuzatvorí. Podľa žalobcu je teda maximálne v záujme spotrebiteľa rozhodnutie v tomto konkrétnom, podľa ktorého absencia rozdelenia každej splátky na istinu, úroky a poplatky nespôsobuje bezúročnosť úveru, nakoľko spotrebiteľ mal všetky potrebné informácie k uzatvoreniu zmluvy a mohol sa fundovane rozhodnúť. Žalobca tak konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere riadneho splácania úveru žalovanou, nakoľko sama žalovaná svoj záväzok zo Zmluvy o úvere splnila riadne (a načas). Na základe uvedeného žalobca záver súdu o absencii rozdelenia splátky na istinu, úroky a poplatky považuje za nesprávny a tiež v podobe sankcionovania úveru bezúročnosťou ako nesprávny a neprimeraný.
3. K podanému odvolaniu sa žalovaná písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné: 11. Odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti požadované vyššie citovanými ustanoveniami z. č. 129/2010 Z. z.. Zmluva neobsahuje konkrétnu výšku, počet a termíny splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Bez toho nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatila, ako bude s jej platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky žalovanej. V zmluve o úvere bolo splácanie úveru bolo dohodnuté v 108 mesačných anuitných splátkach vo výške 40 Eur, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne v 25. deň kalendárneho mesiaca, dátum konečnej splatnosti úveru 25.03.2024, výška RPMN 21,28%, priemerná RPMN 11,58%, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 4.298,02 Eur. Absentuje však dojednanie, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatok. Spotrebiteľ tak nemá prehľad ani vedomosť, o tom, akým spôsobom veriteľ priraďuje jednotlivé platby na splátky úrokov a na istinu, teda v akej časti má zaplatenú istinu a v akej časti ostatné poplatky. Zmluva o úvere tieto náležitosti neobsahovala, a to v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené, nebolo možné konštatovať, že zmluva o úvere spĺňala podstatné náležitosti tak ako to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z.. V dôsledku absencie podstatných náležitostí je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
12. Odvolaciemu súdu je známy obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Biróovej, na ktoré odkazuje žalobca, v ktorom zodpovedal prejudiciálne otázky na podnet Okresného súdu Dunajská Streda.
13. K obsahu rozhodnutia odvolací súd udáva, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s uvedeným Súdny dvor EÚ aj v predmetnej veci poskytol výlučne výklad smernice a nemohol sa vyjadriť a ani sa nevyjadroval k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.
14. Niet žiadnych pochybností o tom, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice č. 2008/48/ES a celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica č. 2008/48/ES (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu, akú používa smernica. Slovenský zákonodarca však takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.
15. Odvolací súd má za to, že tak explicitne presné ustanovenie akým je ust. § 9 ods. 1 písm. k) cit. zákona cez prizmu eurokomformného výkladu, nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k) § 9 ods. 1 cit. zákona. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokomformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze, už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ.
16. Vzhľadom na explicitné znenie zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 vyložil toto ustanovenie eurokomformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.
17. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. platného v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nemôže narúšať všeobecné právne zásady najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala aj podáva stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu.
18. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd zotrváva na stanovisku, že v prípade zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu, je legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovanej žalobcom, a to v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti jeho rozsudku.
21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)