Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-32-2021.pdf
PDF · 83.01 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/32/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX Zvolen, proti povinnej: I.. R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom 1. mája XXX/XX, XXX XX F., právne zast.: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, o vymoženie 49 790,88 EUR s prísl., o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12Er/527/2016-77 zo dňa 6. apríla 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 12Er/527/2016-77 zo dňa 6. apríla 2021 zrušuje.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie alebo exekučný súd“) odvolaním napadnutým uznesením č. k. 12Er/527/2016-77 zo dňa 6. apríla 2020 návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 20.12.2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na uspokojenie pohľadávky pôvodného oprávneného, a to na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica Notárskeho úradu JUDr. Zory Belkovej č. N 1340/2016 NZ 34238/2016 NCRIs 35141/2016 zo dňa 28.9.2016. Dňa 24.11.2020 bol exekučnému súdu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom povinná uviedla, že dňa 8.6.2020 bol exekučnému súdu doručený návrh pôvodného oprávneného C. Urama na zastavenie exekúcie, pričom o tomto návrhu oprávneného súd nerozhodol. Napriek tomu, že o tomto návrhu musel súd povinne rozhodnúť, pripustil súd zmenu účastníkov konania na strane oprávneného. Toto rozhodnutie pritom vôbec nemalo byť vydané a exekúcia mala byť zastavená. Exekučný súd povinnej nedoručil žiadne rozhodnutie o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, len vyhotovil oznámenie zo dňa 17.8.2020, v ktorom povinnej oznámil, že vzhľadom na späťvzatie návrhu na zastavenie exekúcie nebude rozhodovať o zastavení exekúcie. Povinná tiež uviedla, že jej nebolo doručené späťvzatie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ani oznámenie súdu o nerozhodovaní o návrhu na zastavenie konania. Povinná poukazovala na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) účinného do 31.3.2017, pričom do účinnosti novely č. 2/2017 Z.z. bolo možné podať len návrh na zastavenie exekúcie a nie zobrať návrh na vykonanie exekúcie späť. Povinná ďalej poukazovala na ustanovenie § 51 ods. 1 Exekučného poriadku účinného k 6.11.2020, v zmysle ktorého môže vziať oprávnený návrh na vykonanie exekúcie späť len do okamihu, ako súd poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Rovnako tak poukazovala aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a tiež na skutočnosť, že žalobca je v konaní dominus litis, a teda môže disponovať svojim návrhom a tento zobrať späť až do právoplatného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Oprávnený k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že dňa 19.6.2020 odplatne nadobudol vymáhanú pohľadávku pôvodného oprávneného a vstúpil tak do všetkých práv a povinností veriteľa vymáhanej pohľadávky. Poukázal na to, že exekučné konanie sa subsidiárne riadi procesnými
ustanoveniami zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorých sa aj procesný návrh dá zobrať späť, pokiaľ sa o ňom právoplatne nerozhodlo. Mal za to, že keď ako právoplatný oprávnený trvá na pokračovaní exekučného konania je akékoľvek posudzovanie návrhu, vrátane prejavu vôle už neúčastníka konania irelevantné, pokiaľ je v rozpore s prejavom vôle aktuálneho účastníka. Poukazoval tiež na skutočnosť, že z podania pôvodného oprávneného označeného ako späťvzatie návrhu na zastavenie exekúcie je zrejmé, že konal v omyle, resp. pod tlakom povinnej.
2. Exekučný súd uviedol, že pri rozhodovaní o zmene účastníka konania postupoval podľa § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku, nakoľko mu bola predložená Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 19.6.2020 uzavretá medzi pôvodným oprávneným C. a novým oprávneným S., z ktorej mal súd preukázané, že v priebehu exekúcie došlo k prevodu práv vyplývajúcich z exekučného titulu na iný subjekt. Uznesenie o zmene účastníka konania na strane oprávneného č. k. 12Er/527/2016-35 zo dňa 10.9.2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 8.10.2020, pričom povinná voči tomuto uzneseniu nepodala sťažnosť. Exekučný súd ďalej uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zákona mu nevyplýva povinnosť doručovať účastníkovi konania každé podanie, ktoré iný účastník doručí na súd. Rovnako tak mu zo zákona nevyplýva povinnosť rozhodnúť o každom podaní účastníka konania uznesením. O podaniach pôvodného oprávneného „Návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 29.5.2020“ a „Späťvzatí návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 19.6.2020“ súd rozhodol tak, že vzhľadom na späťvzatie návrhu na zastavenie exekúcie o ňom súd rozhodovať nebude, pričom o tom upovedomil oprávneného dňa 17.8.2020. Exekučný súd sa stotožnil s argumentáciou povinnej v tom, že žalobca je v konaní vždy „pánom sporu“, čo značí že môže disponovať so svojim návrhom na začatie konanie a tento zobrať späť až do právoplatného rozhodnutia. Exekučný súd poukazoval na ustanovenie § 9a ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, v zmysle ktorého sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá aj ako návrh na zastavenie exekúcie pričom v zmysle § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Z týchto dôvodov dospel exekučný súd k záveru, že nie je daný žiadny z tvrdených dôvodov na zastavenie exekúcie a súd žiadny iný dôvod nezistil, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
3. Proti predmetnému uneseniu podala povinná odvolanie, ktoré dôvodila tým, že návrh oprávneného na zastavenie exekúcie nemožno podľa povahy veci vykladať ako žalobu, ku ktorej má oprávnený dispozitívne právo odvolať takýto úkon. Takýto prejav vôle oprávneného je v zmysle zaužívanej rozhodovacej praxe súdov neodvolateľný, ak sa odvolanie takéhoto prejavu nedoručí najneskôr v rovnakom čase ako bolo odvolanie podané. Návrh na zastavenie exekúcie, ktorý podala povinná je povahovo iné podanie ako návrh na zastavenie exekúcie oprávneného. Tým, že exekučný súd nevyhovel návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie a neodmietol jeho späťvzatie návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 19.6.2020 konal v rozpore s rozhodovacou praxou súdov. Pripustenie odvolania návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je porušením zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Povinná tiež namietala, že exekučný súd porušil jej procesné práva, keď jej nedoručil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Pokiaľ súd posudzoval návrh na zastavenie exekúcie podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku ako žalobu, mal v zmysle § 167 ods. 1 a 2 CSP povinnosť doručiť takéto podanie povinnej spolu s výzvou na vyjadrenie sa k takému podaniu. Uvedené preukazuje aj postup súdu potom, čo povinná podala návrh na zastavenie na exekúcie, tento bol doručený oprávnenému, ktorý mal možnosť sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadriť. V zmysle zásad CSP je súd povinný rozhodnúť o žalobe vždy, pričom o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie nemôže byť súdom svojvoľne rozhodnuté tak, že o tomto návrhu rozhodovať nebude. Povinná poukazovala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 43/95, uznesenie III. ÚS 423/2011, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo 27/98 zverejneého pod č. R 60/1999 a R 50/2004. Povinná tiež poukazovala na § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), v zmysle ktorého sa stará exekúcie zastavuje, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. Predmetné ustanovenie zákona tak preukazuje závery povinnej o tom, že návrh oprávneného na zastavenie exekúcie má bez ďalšieho ten následok, že sa exekúcia zastaví zo zákona. Namietala, že pokiaľ súd nepovažoval za zákonné zastaviť exekúciu podľa § 57 Exekučného poriadku, musela byť exekúcia zastavená podľa § 2 ods. 1 písm. c) ZoUNEK, pretože tento zákon už bol účinný v čase, keď oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie. Z týchto dôvodov povinná odvolaciemu navrhla aby odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rovnako tak zrušil aj uznesenie č. k. 12Er/527/2016-35 zo dňa 10.9.2020.
4. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej nevyjadril.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákona v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), použije aj v neskončených exekučných konaniach.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie súdu prvej inštancii podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil.
8. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK; na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017
9. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK; stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo, d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. 10. Podľa § 4 ods. 1 ZoUNEK; ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.
11. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK; rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o: a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného ,a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.
12. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 14.12.2016 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017). Dňa 15.12.2016 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd dňa 20.12.2016 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 28.12.2016. Exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade JUDr. Zory Belkovej N 1340/2016 NZ 34238/2016 NCRIs 35141/2016 zo dňa 28.9.2016. Dňa 8.6.2020 bol exekučnému súdu doručený návrh pôvodného oprávneného na zastavenie exekúcie, v ktorom pôvodný oprávnený navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Dňa 22.6.2020 doručil pôvodný oprávnený exekučnému súdu podanie označené ako „Späťvzatie návrhu na zastavenie exekúcie - oprávnený“, ktorým vzal návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 29.5.2020 späť. Dňa 20.7.2020 doručil súdny exekútor exekučnému súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, a to z dôvodu, že pôvodný oprávnený postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.6.2020 pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní na oprávneného. Uznesením č. k. 12Er/527/2016-35 zo dňa 10.9.2020 exekučný súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného. Dňa 24.11.2020 doručila povinná exekučnému súdu podanie, v ktorom exekučný súd žiadala, aby rozhodol o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.5.2020 tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastaví. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 12Er/527/2016-77
zo dňa 6.4.2021 návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
13. V predmetnej veci pred podaním návrhu pôvodného oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a pred vydaním uznesenia o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nadobudol účinnosť ZoUNEK (účinnosť nadobudol k 1.1.2020), ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) ZoUNEK stará exekúcia sa zastaví ex lege, ak zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený.
14. Odvolací súd mal preukázané, že v predmetnej veci ide o starú exekúciu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ZoUNEK. V danom prípade poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 28.12.2016. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v predmetnej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov predĺženia rozhodnej doby uvedených vo vyššie citovanom § 4 ods. 1, 2 ZoUNEK. Dňa 1. januára 2020 nadobudol účinnosť ZoUNEK a od tohto okamihu mal súd prvej inštancie postupovať v súlade s jeho znením. Vzhľadom na to, že pôvodný oprávnený v čase účinnosti ZoUNEK navrhol súdu zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, došlo v posudzovanej veci k dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. c) ZoUNEK a tým k zastaveniu predmetnej exekúcie ex lege. Nakoľko k zastaveniu starej exekúcie došlo ex lege okamihom doručenia návrhu pôvodného oprávneného na zastavenie exekúcie exekučnému súdu, t. j. dňa 8.6.2020, úkon oprávneného, ktorým vzal návrh na zastavenie exekúcie späť, už nemohol nevyvolať žiadne právne účinky, nakoľko predmetná exekúcia bola v tom čase zo zákona zastavená. Rovnako tak možno považovať za nulitné a nemajúce oporu v zákone aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu povinnej na zastavenie už ex lege zastavenej exekúcie, pretože povinná podala tento návrh dňa 24.11.2020, t. j. v čase, kedy už bola exekúcia zastavená ex lege.
15. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona podľa § 2 ods. 1 písm. c) ZoUNEK skôr, ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, a preto súd prvej inštancie už nemal právomoc vo veci ďalej konať a rozhodnúť o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.