Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-29-2021.pdf
PDF · 96.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6Cb/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939 proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast.: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 448,67 Eur s príslušenstvom., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 448,67 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.10.2019 až do zaplatenia, na účet žalobcu vedený vo VÚB, a.s., č. účtu: X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 448,67 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 06.10.2019 až do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX došlo k nehode na železničnom priecestí počas jazdy vlaku žalobcu v medzistaničnom úseku Brezno Halny - Železničná stanica Brezno, na pasívnom železničnom priecestí, a to s cestným vozidlom Škoda Fabia EČ: W pričom na základe šetrenia príčin nehody bolo zistené, že nehodu zavinil vodič cestného vozidla, držiteľ vozidla bol v rámci povinného zmluvného poistenia poistený u žalovaného. Po uplatnení poistného plnenia zo strany žalobcu u žalovaného, následne po zaslaní faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2019 na sumu 942,84 Eur, so splatnosťou do 07.08.2019, žalovaný poistnú udalosť evidoval pod svojím číslom XXXXXXXXXX, následne dňa 23.09.2019 oznámil žalobcovi priznanie sumy 942,84 Eur s tým, že úhrada poistného plnenia bude len čiastočná, a to vo výške 494,17 Eur, keď z priznanej sumy bola odpočítaná amortizácia vo výške 448,84 Eur. Žalovaný zdôvodnil takýto postup len na základe nákladov na opravu a odpočtom za zhodnotenie (amortizáciu). S takýmto zdôvodnením však žalobca nesúhlasí, keďže z jeho strany boli vynaložené len také náklady na opravu dráhového vozidla, ktorými uviedol vozidlo do pôvodného užívaniaschopného stavu, nesúhlasí ani s argumentáciou o údajnom zhodnotení tohto vozidla použitím nových náhradných dielov, keďže všeobecná hodnota vozidla touto opravou nestúpla, naopak, pri prípadnom predaji a pri uvedení skutočností o oprave vozidla po nehode záujemcovi o kúpu by predajná cena bola určité nižšia než tomu bolo pred nehodou a vykonanou opravou. Vynaloženými nákladmi na opravu vozidla a uvedením do pôvodného stavu nesmie byť žalobca poškodený ešte viac, než tomu bolo samotným poškodením veci. Opravou nedochádza u žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, táto nebola vykonaná na základe dobrovoľnosti, ale nanútená v dôsledku nehody, ktorú spôsobil poistník žalovaného, niet tu teda dôvodu pre krátenie poistného plnenia uznanej sumy, ktorá musela byť vynaložená na opravu. Medzi stranami
pritom nie je sporné, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vinníka z nehodovej udalosti, nie je sporný ani rozsah poškodenia veci žalobcu, keď žalovaný túto výšku uznal v plnom rozsahu, nie je sporný nárok žalobcu v tých častiach náhrady škody, ktoré žalovaný uhradil žalobcovi, sporným zostáva len to, že žalovaný neuhradil celú výšku škody v plnom rozsahu tak, ako mu bola riadne preukázaná, a to bez pádneho dôvodu.
2. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. 31Up/675/2021, zo dňa 3. júna 2021, ktorým bolo návrhu na vydanie platobného rozkazu v plnom rozsahu vyhovené, podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou nesúhlasí a nárok uplatnený žalobcom považuje za nedôvodný. Žalovaný potvrdil, že nárok je uplatňovaný z dôvodu dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX, keď došlo k poškodeniu veci vo vlastníctve žalobcu, v príčinnej súvislosti so zrážkou s cestným vozidlom Škoda Fabia EČ: W a že príčinou vzniku nehody bolo vojdenie cestného vozidla na priecestie do priechodného prierezu koľaje v čase, keď na priecestie vchádzalo železničné koľajové vozidlo. Potvrdil takisto evidovanie tejto poistnej udalosti svojho poistníka - držiteľa cestného vozidla, aj prijatie faktúry za opravu dráhového vozidla na sumu 942,84 Eur. Listom z 23.09.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že bola priznaná suma 942,84 Eur a zo strany žalovaného došlo k úhrade plnenia vo výške 494,17 Eur po odpočítaní amortizácie vo výške 448,84 Eur. K tomuto odpočtu došlo v zmysle platných právnych predpisov, aj v zmysle súdnej praxe, tu žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Cdo/200/2011 zo dňa 26.04.2012, kde sa súd vysporiadal s otázkou prípadného zhodnotenia poškodenej veci, pričom išlo o použitú a opotrebovanú vec, pri ktorej poškodený by mohol po oprave získať vec vo vyššej hodnote ako mala pred poškodením, čo nie je v súlade s právnym inštitútom náhrady škody. Okrem toho, úroky z omeškania sú požadované od dátumu, ktorý by zodpovedal 15-dňovej lehote na poistné plnenie vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z.z., tu však ide o nárok na náhradu škody, keď aj zo súdnej praxe je zrejmé, že pri takomto nároku sa do omeškania môže dlžník dostať až po nesplnení povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania teda vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.
3. Žalobca vo svojej replike poukázal na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré cituje žalovaný, bolo ďalšou rozhodovacou praxou súdov revidované a prekonané. V súčasnosti prax hovorí, že uplatnenie amortizácie by bolo porušením zásady, v zmysle ktorej nikto nemá byť poškodzovaný. Účelom zákona je taký postup, aby sa poškodenému jeho právna náhrada škody v plnej miere kompenzovala, opačný prístup, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody žalobcovi v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcu na opravu poškodeného vozidla, tj. tak, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bolo aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu. V prípade úrokov z omeškania žalobca poukázal na to, že ide o úroky z omeškania z nevyplatenej škody, a nie z omeškania pri oznámení o likvidácii poistnej udalosti. Výklad a argumentácia podľa žalovaného by spôsobila nerovnosť postavenia poisťovateľa voči postaveniu poistiteľa, poisteného a poškodeného, pretože by bol zvýhodnený poisťovateľ, došlo by tým k porušeniu základných funkcií inštitútu náhrady škody, hlavne preventívnej a kompenzačnej funkcie, a zároveň by to znamenalo, že poisťovateľ by mohol zadržať akékoľvek plnenie na ľubovoľný čas a nevyplatiť ho poškodenému, následne čakať, či sa bude poškodený domáhať svojho práva, a až v prípade, že by takýto nárok bol súdom priznaný, poisťovateľ by uhradil tú istú sumu, ktorú bol poškodenému povinný uhradiť už pôvodne bez akýchkoľvek sankcií alebo postihov vo vzťahu k nevyplatenej sume. S takýmto výkladom teda žalobca nemôže súhlasiť a zotrval na uplatnenom nároku úrokov z omeškania v pôvodnom rozsahu od dátumu, ako je uvedené v žalobe.
4. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
5. Žalobca k svojej žalobe pripojil listinné dôkazy, ktoré preukazovali uplatnený nárok, v prvom rade to bola písomná Správa Železníc Slovenskej republiky, Bratislava, generálne riaditeľstvo, odbor bezpečnosti a inšpekcie, Klemensova 8, Bratislava, z 27.06.2019. Zo záverov tejto správy vyplýva, že nehodu cestného vozidla a vozidla žalobcu v medzistaničnom úseku Brezno Halny zastávka - Železničná stanica Brezno zavinil vodič cestného vozidla F. M., nar. XX.XX.XXXX, M. rad XX, P., ktorý nerešpektoval dopravné značenie, nezastavil pred priecestím a vošiel s vozidlom na železničné priecestie v čase, keď naň vchádzal vlak, ktorý bolo vidieť a bolo počuť jeho húkanie. Svojím konaním porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. a zákona č. 513/2009 Z.z. Ďalšou doloženou listinou bol zápis z ohliadky škodovej
udalosti spoločnosťou SLOVEXPERTA, s.r.o. z 03.06.2019, v ktorom je popísaná príčina, priebeh vzniku škody a rozsah poškodenia vozidla žalobcu, v rovnaký deň je datovaná aj ďalšia listina, a to uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá ako formulár bola vyplnená v spolupráci so žalovaným ako poistiteľom držiteľa/vlastníka cestného vozidla Škoda Fabia Combi, EČ: W v zmysle tohto formulára je ním Obecný úrad Michalová. Poškodeným v zmysle tohto formuláru bolo vozidlo označené ako motorový vozeň XX XX X XXX XXX-X, s tým, že za poškodené vozidlo bola uplatnená škoda na základe doloženej faktúry. Cena opravy bola žalobcom doložená kópiou listiny, ktorá je nazvaná ako zostava interných PM zákaziek s nákladmi, pod evidenčným číslom XXX.XXX, evidovaná je tu oprava násilného poškodenia na železničnom koľajovom vozidle, ku ktorému došlo dňa 30.05.2019, náklady na opravu sú uvedené na základe jednotlivých položiek, ktorými sú práca na poškodenom pluhu a na odtrhnutej zásuvke spolu v sume 138,91 Eur, ďalej ako materiál na uvedenej zásuvke v sume 804,87 Eur, odpočítaná je hodnota odpadu v sume 0,94 Eur. Výsledná suma opravy je teda 942,84 Eur, doklad je datovaný dňa 3. júla 2019. Rovnakú sumu žalobca uplatnil priamo voči Obecnému úradu Michalová nedaňovým dokladom č.XXXXXXXXXX z 24.07.2019, so splatnosťou 07.08.2019, poistná udalosť bola vedená u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX. Napokon je doložené písomné oznámenie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti a o poistnom plnení z 23.09.2019, z ktorého vyplýva, že dňa 20.09.2019 poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého oznamuje svojmu poistencovi výpočet výšky plnenia, ktoré bolo priznané podľa doloženej faktúry, teda v hodnote skutočnej výšky škody. Poistné plnenie poukazuje poisťovňa v zmysle § 797 ods. 3 OZ na základe predložených dokladov, na účet žalobcu, v sume 494,17 Eur. V závere listiny je sumarizovaný výpočet výšky plnenia, kde z popisu položiek vyplýva, že faktúra za opravu poškodeného vozidla bola v sume 942,84 Eur, spolu je priznaná náhrada 942,84 Eur, odpočet za zhodnotenie (amortizácia) je vyčíslená na 448,67 Eur, skutočná výška škody je teda 494,17 Eur.
6. Na základe uvedeného súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, akým spôsobom, ktorý deň a za akých okolností došlo k dopravnej nehode, nebolo sporné, že nehodu zavinil poistník žalovaného, ani že žalovaný je povinný za svojho poistníka vykonať poistné plnenie a nahradiť škodu, ktorá žalobcovi v dôsledku uvedenej nehody vznikla. Medzi stranami nebolo sporné napokon ani to, aká bola výška nákladov na opravu poškodeného vozidla žalobcu, táto výška bola ustálená v zmysle oznámenia o poistnom plnení citovanom vyššie.
7. Spornou sa naopak stala dôvodnosť odpočtu tzv. amortizácie zo strany žalovaného vo výške 448,67 Eur, resp. otázka, či skutočnou škodou, ktorá má byť nahradená, má byť suma zodpovedajúca celej výške nákladov na opravu poškodeného vozidla alebo len taká suma, ktorá zohľadňuje opotrebenie vozidla, či jeho častí, ktoré boli opravou nahradené či opravené.
8. Právny rámec poskytujú ustanovenia Občianskeho zákonníka § 415 a nasl., keď v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
9. Je zrejmé, že nárok na náhradu škody vznikol u žalobcu primárne voči subjektu, ktorý škodu spôsobil, v tomto prípade ide o Obec Michalová, ktorá je vlastníkom a držiteľom cestného vozidla, a pri splnení zákonných podmienok aj vodič tohto cestného vozidla, ktorý v čase nehody vozidlo viedol. Na základe jestvujúceho zmluvného vzťahu medzi žalovaným a jeho poistníkom, zodpovedným za spôsobenú škodu, v zmysle právnej úpravy zákona č. 381/2001 Z.z., uhrádza škodu, ktorá vznikla v dôsledku porušenia právnych povinností držiteľom vozidla a ktorá zároveň spadá pod povinné zmluvné poistenie podľa uvedeného zákona, žalovaný - plnenie je poskytované priamo poškodenému, čím dochádza zároveň k poistnému plneniu voči svojmu poistníkovi. Poškodený má pritom právo uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.).
10. Žalobca má nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnych predpisov na strane poistníka žalovaného. Spornou otázkou zostalo, či touto skutočnou škodou je celá suma vynaložených nákladov na opravu poškodeného vozidla žalobcu potrebných na uvedenie do pôvodného stavu, alebo či je možné (a pre spravodlivé usporiadanie vzájomných nárokov aj nevyhnutné) odpočítať od sumy takýchto nákladov cenu zhodnotenia poškodenej veci vykonanou opravou v dôsledku toho, že pred vznikom škody išlo o vec opotrebovanú, čo sa vzťahuje aj na jej jednotlivé diely. Výmenou týchto opotrebených, či starých dielov za nové, v zmysle argumentácie
žalovaného, dochádza aj k zhodnoteniu veci ako takej, preto nahradením celej sumy nákladov by došlo k obohateniu na strane žalobcu ako poškodeného.
11. V tejto súvislosti je z procesného hľadiska nutné vytknúť žalovanému, že pri svojej argumentácii v podanom odpore nedostatočne zdôvodnil svoje stanovisko k veci a k uplatnenému nároku, tým pádom nedostatočne uplatnil svoju procesnú obranu voči žalobe. Formulácie, v zmysle ktorých zo strany žalovaného došlo k maximálnemu možnému poistnému plneniu, ktoré pozostávalo z uznania uplatnených nárokov, od ktorých bol realizovaný odpočet amortizácie z materiálu vzhľadom na vek, resp. že žalovaný pri výpočte hodnoty amortizácie postupoval v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, súd považuje za neurčité a nekompletné, pretože z nich nevyplýva, akým spôsobom bola uvedená vyhláška pre stanovenie všeobecnej hodnoty majetku aplikovaná v tomto prípade, aký výpočet žalovaný použil a na základe akých vstupných parametrov. Z argumentácie taktiež nevyplýva logický reťazec, z ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že v súčasnosti má poškodená vec žalobcu naozaj vyššiu všeobecnú hodnotu než pred poškodením, teda že vôbec k nejakému zhodnoteniu došlo. Okrem tejto argumentačnej núdze sa žalovaný dostal aj do dôkaznej núdze, keď v rámci svojej procesnej obrany nepredložil či neoznačil žiaden dôkaz o takomto svojom postupe a záveroch, z ktorého by jednak protistrana a jednak súd mohli relevantné údaje zistiť, s týmito sa oboznámiť a následne ich posúdiť.
12. Naopak, na strane žalobcu zostalo dostatočne zdôvodnené aj preukázané, akým spôsobom došlo ku škode, kto je za škodu zodpovedný, v akej výške bolo nevyhnutné vynaložiť náklady na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu, tieto skutočnosti napokon musel súd uznať ako preukázané aj s ohľadom na ich nespornosť medzi sporovými stranami, nezostalo teda než konštatovať, že žalobca preukázal oprávnenosť svojho nároku, voči ktorému žalovaný nedokázal produkovať dostatočnú procesnú obranu.
13. V tejto súvislosti je potom kľúčovým, že ani v prípade, že by žalovaný pádne zdôvodnil aj preukázal spôsob výpočtu tzv. amortizácie či zhodnotenia poškodenia veci po oprave, takáto skutočnosť by zo strany súdu nemohla byť bez ďalšieho uznaná ako dôvod pre zníženie poskytovaného poistného plnenia, resp. náhrady škody za škodcu. Súd sa plne stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu ohľadne prístupu k nároku náhrady škody v prípadoch, keď je potrebné poškodenú vec opraviť a uviesť do pôvodného stavu. Treba prisvedčiť aj argumentácii o zásade nepoškodiť poškodeného tým, že by mu nebola uznaná suma náhrady, ktorá je nevyhnutá na uvedenie veci do pôvodného stavu. Ak takéto uvedenie do pôvodného stavu je možné len tým spôsobom, že sa poškodené diely veci nahradia novými, nie už opotrebovanými, a tým dôjde k navýšeniu technickej hodnoty veci, neznamená to automaticky zvýšenie všeobecnej hodnoty veci ako celku, takéto zvýšenie hodnoty by bolo najprv potrebné preukázať zo strany toho, kto výšku škody namieta, a následne by bolo nevyhnutné aj zdôvodniť a preukázať, že oprava a uvedenie do pôvodného stavu mohli byť vykonané aj účelnejšie a hospodárnejšie. Takáto oprava a uvedenie do pôvodného stavu naopak nesmie byť na ujmu poškodeného a prípadné zvýšenie všeobecnej hodnoty opravovanej veci musí znášať škodca, resp. jeho poistiteľ. To všetko samozrejme za predpokladu, že oprava bola vykonaná účelne a hospodárne, bez nepoctivého navyšovania nákladov, sledujúceho nahradenie alebo doplnenie takých súčastí veci, ktoré poškodené neboli, resp. opravy presahujúcej nevyhnutnú mieru na uvedenie do pôvodného stavu.
14. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi priznal uplatnený nárok na doplatok náhrady škody v celej výške 448,67 Eur, ktorá bola z poistného plnenia ako amortizácia odpočítavaná.
15. V časti úrokov z omeškania súd dal za pravdu argumentácii žalobcu. Žalovaného zaviazal na ich zaplatenie, v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že náhrada škody je nárok, ktorý právnym predpisom ani inou právnou skutočnosťou nemá určený čas plnenia, v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka sa preto dlžník dostáva do omeškania až po tom, ako ho veriteľ o plnenie požiada. Nebyť prenesenej povinnosti zo škodcu na poisťovňu v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., žalobca by si voči škodcovi mohol nárok na náhradu škody uplatniť priamo, nárok by sa stal splatným deň po takejto výzve (rozhodný je deň doručenia výzvy škodcovi) resp. v posledný deň lehoty uvedenej v takejto výzve a do omeškania by sa škodca dostal po uplynutí tohto dňa. Ak je však nárok uplatnený voči poistiteľovi, okrem výzvy (žiadosť poškodeného voči poisťovni) je nevyhnutné, aby ubehla zákonná lehota 15-tich dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, ktorá nárok na náhradu škody založila, v zmysle § 11 ods. 7 uvedeného zákona, a to práve
v dôsledku toho, že poisťovateľ nie je priamym škodcom, ale osobou, na ktorú bola táto povinnosť prenesená právnym predpisom, pričom relevantný právny predpis zároveň dáva poistiteľovi oprávnenie najprv vykonať šetrenie, poškodenému ukladá povinnosť preukázať pri uplatnení výšku škody, a až na základe takéhoto šetrenia vykonať poistné plnenie, ktoré je zároveň plnením z náhrady škody. V tomto prípade teda podmienky pre splatnosť náhrady škody nastali až vykonaním viacerých úkonov, a to jednak uplatnením nároku na náhradu škody vo formulári poisťovne dňa 03.06.2019, zatiaľ bez uvedenia výšky škody, následne vyčíslením tejto škody faktúrou z 24.07.2019, a napokon ukončením šetrenia poistnej udalosti dňa XX.XX.XXXX, po ktorom začala bežať 15-dňová lehota na samo plnenie. Koniec lehoty pripadol na sobotu 05.10.2019, dňom splatnosti plnenia sa preto stal nasledujúci pracovný deň, pondelok 07.10.2019 (§ 122 ods.3 Občianskeho zákonníka), do omeškania sa teda žalovaný s predmetnou povinnosťou dostal dňa 08.10.2019, od ktorého žalobcovi patria úroky z omeškania. Za obdobie dvoch dní 6. a 7. októbra 2019 bol tento nárok posúdený ako nedôvodný a v tejto časti súd žalobu zamietol.
16. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď v konaní bol úspešný žalobca, neúspech v zmysle predchádzajúceho odseku bol len v nepatrnej časti, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 ods. 1 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie má oprávnený právo podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).