Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-6-2021.pdf
PDF · 103.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti rodičov Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, právne zastúpeného JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom, M. R. Štefánika 873/204, Vranov nad Topľou a H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. H. XXXX/C, T. Q. W., právne zastúpenej JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, Sídlisko Okulka 19/42, Vranov nad Topľou, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o návrhu matky na zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti u maloletého D. R., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
M e n í sa výrok v rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6P/22/2019-7 zo dňa 11.04.2019 v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým D. R., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že styk otca s maloletým dieťaťom súd n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Otec sa podaným návrhom domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Žiadal zveriť mal. D. do svojej osobnej starostlivosti, matku zaviazať platením výživného a upraviť styk matky s maloletým ako neobmedzený. Vo svojom návrhu uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/22/2019-71 zo dňa 11.04.2019 bolo jeho manželstvo s matkou mal. D. rozvedené, mal. D. bol zverený na čas po rozvode do starostlivosti matky a mal. Y. do jeho osobnej starostlivosti. Zároveň bola určená vzájomná vyživovacia povinnosť. Styk s mal. D. bol upravený ako neobmedzený. Poukázal, že matka mu neumožňuje styk s maloletým D.. S maloletým sa stretáva len sporadicky. Matka ho tiež neinformuje ani o prospechu maloletého. Maloletý sa sám vyjadril, že chce ostať bývať v jeho domácnosti.
2. Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. V priebehu konania podala návrh na zmenu úpravy styku. Navrhla, aby súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6P/22/2019-71 zo dňa 11. 04. 2019 v časti styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. D. každý párny víkend v roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 15.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatku od 10.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a každý nepárny rok od nedele od 10.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. Tiež navrhla presne vymedziť styk počas letných prázdnin a vianočných sviatkov. Vo svojom návrhu poukázala na to, že maloletý trpí autizmom, preto potrebuje celodennú starostlivosť, ktorú mu všestranne poskytuje. Uviedla, že otec
zneužíva skutočnosť, že jeho styk s maloletým je neobmedzený a maloletého odvádza k sebe aj za cenu obchádzania tejto úpravy styku v rozsudku a následne ho odmieta vrátiť.
3. Otec písomným podaním vzal svoj návrh na zmenu osobnej starostlivosti u mal. D. späť. Dôvody späťvzatia ozrejmil tak, že mal. dieťa zmenilo názor a chce naďalej žiť u matky. Rešpektuje synov názor, chce zachovať dobré vzťahy medzi súrodencami a s matkou maloletého. Matka so späťvzatím návrhu a zastavením konania nesúhlasila. Mala záujem na tom, aby súd v danej veci meritórne rozhodol a uviedla dôvody, ktoré súd vyhodnotil vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku za závažné, preto konanie nezastavil.
4. Matka v priebehu konania opäť zmenila návrh na úpravu styku maloletého s otcom, vzhľadom na závery znaleckého posudku uviedla, že vzťah maloletého k otcovi sa výrazne zhoršil, preto je možné, aby sa so synom stretával len za prítomnosti staršieho brata Y. príp. za prítomnosti matky.
5. Otec sa s uvedeným stanoviskom nestotožnil, naďalej trval na úprave styku s maloletým synom.
6. Kolízny opatrovník odporúčal, aby mal. dieťa bolo ponechané v starostlivosti matky. Uviedol, že neobmedzená úprava styku nie je v záujme mal. dieťaťa, nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s mal. dieťaťom pridržiaval sa stanoviska matky.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, výsluchom svedka Y. R., výsluchom maloletého dieťaťa, oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/22/2019-71 zo dňa 11.04.2019, vyžiadanými dokladmi, vyjadrením matky mal. dieťaťa, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o prešetrení pomerov, správou z pediatrickej ambulancie, správou Y. školy vo T. Q. W., správy od psychológa, znaleckým posudkom PhDr. S. Š., a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
8. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/22/2019-16 zo dňa 11.04.2019 bolo manželstvo rodičov mal. D. rozvedené a upravené rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode. V tom čase maloletý Y. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a maloletý D. do osobnej starostlivosti matky. Rodičia boli navzájom zaviazaní úhradou výživného na mal. deti. Zároveň bol upravený styk otca s mal. D. ako neobmedzený s tým, že 24 hodín pred plánovaným stretnutím oznámi matke stretnutie so synom.
9. Otec vo svojej výpovedi pôvodne trval na zmene osobnej starostlivosti s tým, že sa nestotožňuje so starostlivosťou matky o mal. D.. Odkedy žije s matkou zvýšila sa jeho hmotnosť, má nadváhu, málo sa pohybuje, voľný čas netrávi aktívne ale najmä hrou na počítači. Navyše s otcom žije v spoločnej domácnosti starší syn Y.. Medzi bratmi je intenzívny vzťah a je v ich záujme aby vyrastali spolu. Sám D. ho oslovil s tým, že chce žiť u otca. Má vytvorené vhodné bytové, sociálne podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o dieťa. Matka s návrhom otca nesúhlasila, poukázala na zdravotný stav syna, ktorý si vyžaduje stabilné rodinné prostredie, pocit istoty, bezpečia. Všetky tieto podmienky sú splnené u matky, ktorá sa o neho riadne stará, venuje mu množstvo času a napriek zdravotnému stavu syn dosahuje veľmi dobré výchovno- vzdelávacie výsledky. Tvrdila, že otec starostlivosť o syna nezvládne a zmena osobnej starostlivosti nie je maloletému na prospech.
10. Vo veci bol vypočutý ako svedok dospelý syn účastníkov konania, Y. R., ktorý potvrdil, že s otcom má dobrý vzťah a v čase jeho výpovede mal naštrbený vzťah s matkou. Uviedol, že s bratom majú spoločné záujmy. Čas, ktorý trávi u otca mu prospieva, je spokojný a šťastný, že nie je sám. V mieste bydliska otca má kamarátov. Po skončení stretnutí sa rozplače, nechce sa vrátiť k mame. Domnieva sa, že pre brata by bolo lepšie ak by obaja žili v spoločnej domácnosti s otcom. Potvrdil, že otec má priateľku, ktorá u otca nebýva, prespáva v jeho domácnosti počas víkendov.
11. Vzhľadom k rozporným tvrdeniam rodičov a v záujme zistenia skutočností, prte ktoré sú potrebné odborné znalosti, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychológie, a to klinickej psychológie dospelých a poradenskej psychológie. V priebehu konania vzal otec návrh na začatie konania späť a žiadal konanie zastaviť s tým, že maloletý D. zmenil svoje stanovisko a on rešpektuje synov názor. Matka nesúhlasila so zastavením konania, trvala na tom, aby súd vo veci
meritórne rozhodol. Mala obavu, že otec sa opakovane bude domáhať zmeny úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo bude mať negatívny vplyv na maloletého.
12. Vzhľadom k tomu, že matka so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasila s poukazom na ust. § 29 CMP súd konanie nezastavil a pokračoval v konaní.
13. Znalkyňa PhDr. S. Š. v znaleckom posudku uviedla, že z psychologického hľadiska má lepšie predpoklady pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého D. matka dieťaťa, ktorá pre D. predstavuje bezpečie, istotu, lásku a starostlivosť. Otca D. v súčasnosti úplne odmieta, nechce sa s ním stretávať, sklamal ho, nemá ho rád. Hovorí o ňom, že je zlý a alkoholik. Otca vytesnil zo svojej rodiny, hovorí, že tam nepatrí. Nechce byť v jeho starostlivosti, ani sa s nim stretávať. D. bol v minulosti svedkom konfliktov medzi rodičmi, čo ho negatívne ovplyvnilo. Je to citlivý chlapec napriek tom, že u autistov to nie je typická vlastnosť. Otec stratil jeho dôveru. V teste rodinných vzťahov mu pripisuje samé negatívne emócie. D. je XX ročný chlapec, ktorý napriek tomu, že je autista je citlivý a má vlastný názor na to, s kým chce žiť. D. má priemerný intelekt, veľmi dobre komunikuje a jeho zdravotný stav mu nebráni vyjadriť a prejaviť svoj názor k výchovnému prostrediu rodičov. Chce, aby ho vychovávala matka, je v jej výchovnom prostredí spokojný, k matke má pozitívny citový vzťah, cíti sa tam dobre, v bezpečí, je o neho postarané, mama ho má rada a môže sa na ňu spoľahnúť. Výchovné prostredie otca D. aktuálne odmieta. Aj napriek tomu, že otec hovorí, že matka D. ho proti nemu priamo navádza, pri psychologickom vyšetrení sa táto skutočnosť úplne nepreukázala. Zo strany matky dochádza skôr k nepriamemu ovplyvňovaniu voči otcovi tým, keď o ňom negatívne rozpráva so svojimi rodičmi alebo s dospelým starším synom. V súlade so záujmami maloletého dieťaťa, autistu, je nevyhnutné vytvoriť v stretávaní jasné a zrozumiteľné pravidlá, aby sa dieťa mohlo na styk s otcom psychicky pripraviť. Vzhľadom na to, že D. otca aktuálne odmieta, je dôležité aby si otec vytvoril vzťah k D. postupne, nenásilne si získaval jeho dôveru v priebehu napr. prvých troch mesiacov raz do mesiaca a tak, aby mal. D. u otca neprespával. Bolo by vhodné a pre D. ľahšie, aby v priebehu týchto mesiacov mu robil sprievod jeho brat Y., ku ktorému má D.Q. absolútnu dôveru. Výsledky psychologického vyšetrenia, pohovor s D. a jeho rodičmi nasvedčujú tomu, že vhodnejším riešením pre dieťa by bolo, rešpektujúc jeho ochorenie, vývinové potreby a citové väzby, aby bol maloletý D. R. zverený do osobnej starostlivosti matky a tým nemeniť jeho výchovné prostredie.
14. Otec sa so závermi znaleckého posudku stotožnil. Vytkol len, že znalkyňa nespomenula ním predloženú správu MUDr. Y. z psychologického vyšetrenia. Podľa uvedenej správy úroveň rozumových schopností maloletého je vo verbálnej časti v hornom pásme stredného defektu (IQ = 50), v neverbálnej časti je v dolnom pásme ľahkého defektu (IQ = 57). Ide o mentálnu retardáciu na báze organického poškodenia mozgu. Poukázal na to, že po cca 4 mesiacoch v rámci znaleckého vyšetrenia jeho IQ dosiahlo hodnotu 98. K tejto výhrade sa znalkyňa vyjadrila, že znalecký posudok vypracovala na základe výsledkov psychologických testov, ktoré maloletý vypracoval samostatne a nie je možné aby výsledok ovplyvnil niekto iný. Použila štandardizovaný psychologický test vydaný certifikovanou firmou a priložila aj scan samostatne vypracovaného testu. Aj vzhľadom na iné charakteristiky ako je slovná zásoba, schopnosť vyjadriť svoje myšlienky a pocity, schopnosť pracovať samostatne, zotrvala na svojich tvrdeniach a na záveroch psychologického vyšetrenia.
15. V záujme zistenia skutočného stavu veci a zistenia názoru maloletého D. bol vykonaný jeho výsluch pred súdom. Maloletý bol vypočutý bez prítomnosti rodičov za účasti kolízneho opatrovníka a právnych zástupcov. Vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že aktuálne otca odmieta, sklamal sa v ňom aj starší brat Y. zmenil bydlisko, žije s matkou. Počas stretnutí s otcom v jednom prípade došlo k vážnemu konfliktu medzi otcom a starším bratom, ktorého bol maloletý D. svedkom. Uvedený zážitok ho výrazne negatívne ovplyvnil vo vzťahu k otcovi. Vo výpovedi uviedol, že si otca neželá vo svojej prítomnosti, aktuálne nie je ochotný sa s ním stretnúť za žiadnych okolností, ani v tom prípade, ak by počas stretnutia bola prítomná aj matka alebo starší brat Y.. Svoje stanovisko formuloval jednoznačne, striktne a opakovane. Uviedol, že otec na neho aj na brata Y. nadával, robil im zle, popísal násilné správanie otca a jeho známych voči bratovi Y..
16. V predchádzajúcom období rodičia spolupracovali na dobrovoľnej báze so psychológom v snahe zvládnuť porozvodovú komunikáciu a napäté vzťahy. Zo správy Centra pre deti a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú výrazne narušené vzťahy, ktoré ovplyvňujú aj vzťahy detí s rodičmi. Spolupráca bola náročná z dôvodu podávania rozdielnych a protikladných
informácii zo strany obidvoch rodičov. Veľa času venovali efektívnej komunikácii, taktiež sa snažili rodičom aj deťom poskytnúť podporu a porozumenie ich prežívaniu. Otec uviedol, že situácia v rodine sa po pol roku spolupráce nezmenila. Matka vníma spoluprácu ako prospešnú.
17. Podľa správy kolízneho opatrovníka, ktorá bola vyhotovená a pomery boli šetrené pred výpoveďou maloletého D., matka uviedla, že maloleté dieťa otca odmieta úplne. V telefonickom kontakte spolu nie sú, na sociálnych sieťach si dieťa otca zablokovalo. Matka zastáva názor, že pokiaľ sa neupraví vzťah otca s plnoletým Y., dovtedy sa neupraví vzťah ani s maloletým D.. Otec údajne po požití alkoholických nápojov zvykne písať SMS správy plnoletému Y.. Matka si praje zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Vedela by však pristúpiť na úpravu styku v takom zmysle, že by sa styk otca s maloletým dieťaťom realizoval 1x mesačne alebo 1x za 2 mesiace za prítomnosti matky, otca a maloletého dieťaťa na verejne prístupnom mieste. Otec, Y. R., uviedol, že chce neobmedzený styk s maloletým dieťaťom. Dieťa údajne už štyri mesiace nevidel. Predstavuje si to tak, že osloví matku dieťaťa s tým, že má záujem o styk s dieťaťom, bude pri tom rešpektovať názor dieťaťa. Názor dieťaťa bude plne rešpektovať, aj jeho odmietanie a dúfa, že sa jeho názor do budúcna zmení. Odporúčajú v danej situácii upraviť styk otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky s tým, že sa určí presný čas, deň a miesto realizácie styku. Otec bude teda vedieť, kedy matku osloviť so záujmom o styk a matka bude môcť začať za pomoci psychológov pracovať na príprave dieťaťa na styk s otcom.
18. Súd vec takto právne posúdil.
19. V zmysle § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
22. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem mal. dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu mal. dieťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa. d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
23. Podľa ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
24. V zmysle ust. § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
25. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletému dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť matka, v starostlivosti ktorej neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Styk otca s mal. dieťaťom sa toho času nerealizuje z dôvodu, že maloletý otca úplne odmieta. Maloletý prezentoval v konaní negatívne zážitky s otcom, v dôsledku ktorých absolútne odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, a to aj za prítomnosti matky, či svojho staršieho brata. Je zrejmé, že už v čase vypracovania znaleckého posudku bol vzťah maloletého k otcovi vážne narušený, čo vyplýva zo záverov znaleckého posudku, v zmysle ktorých maloletý vytesnil otca zo svojej rodiny, otec ho sklamal a maloletý mu pripisuje len negatívne emócie. Ani v čase rozhodovania súdu v predmetnej veci sa postoj maloletého k otcovi nezmenil a maloletý naďalej k otcovi prechováva negatívny vzťah.
27. Pokiaľ sa týka zmeny výchovného prostredia súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku, v zmysle ktorých zmena výchovného prostredia u mal. D. nie je v jeho záujme. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Rozhodujúcim hľadiskom pre úvahy o najvhodnejšej úprave starostlivosti u maloletého dieťaťa zostáva vždy záujem dieťaťa. (R 97/1967) V danom prípade matka starostlivosť o maloletého zvláda, spĺňa osobnostné aj sociálne predpoklady pre zabezpečenia starostlivosti o maloleté dieťa. Aktuálne maloletý D. prehodnotil svoje stanovisko a výchovné prostredie u otca odmieta.
28. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletým je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať, a preto by dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom je potrebné zohľadniť viaceré kritéria. (II. ÚS 56/2017) V danom prípade súd v záujme spravodlivého rozhodnutia vykonal aj výsluch maloletého syna účastníkov konania, ktorý jednoznačne prejavil odpor voči stretávaniu sa s otcom. Pričom nebolo preukázané, že príčinou negatívneho postoja maloletého dieťaťa by bolo výlučne správanie či úmyselné ovplyvňovanie zo strany matky. Maloleté dieťa opakovanie a samostatne vyjadrovalo svoj názor, a to u znalkyne a rovnako pred súdom a na svojom odmietavom stanovisku zotrvalo. Výsluch maloletého dieťaťa bol vykonaný v prítomnosti súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo zistené, že vzťah maloletého s otcom nenapreduje a nútené vyžadovanie si stretávania sa aj vzhľadom na diagnózu maloletého dieťaťa by mohlo výrazne negatívne ovplyvniť jeho zdravotný stav. Za týchto okolností je v súčasnosti styk otca s maloletým nerealizovateľný. Aj samotný otec uznal aktuálnu skutočnosť, bol poučený, že bude potrebné citlivo si opätovne získať stratenú dôveru syna a znova vybudovať vzájomný vzťah. Ak sa mu to nepodarí vlastnými silami, je potrebné vyhľadať pomoc odborníka, psychológa. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bude rodinu naďalej sledovať a v záujme zlepšenia vzájomných vzťahov poskytne rodine potrebné poradenstvo a pomoc. Ak v primeranom časovom horizonte nedôjde k náprave narušených vzťahov budú prijaté ďalšie zákonné opatrenia v záujme vyriešenia situácie v rodine za súčinnosti odborníka. Berúc do úvahy všetky horeuvedené skutočnosti, súd styk otca s maloletým D. toho času neupravil. Keďže otec zotrval na úprave neobmedzeného styku s dieťaťom, súd návrh otca v tejto časti zamietol.
29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.