Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/136/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: HAKOM, s.r.o., so sídlom Martin, Československej armády č. 18, IČO: 36 000 124, právne zast.: JUDr. Mário Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Martin, Moyzesova č. 5, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101196759/2020 zo dňa 20.07.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutím Číslo: 10062498/2020 zo dňa 04.03.2020 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 010,00 EUR za zdaňovacie obdobie november 2017. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že si žalobca v zdaňovacom období november 2017 uplatnil odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 51 zákona o DPH od dodávateľa: PEJT, spol. s r.o., Miletičova 1, 802 108 Bratislava, IČO: 47 961 007, DIČ: 2024159742 (ďalej len PEJT, spol. s r.o.) na základe prijatej faktúry č. 20171124 zo dňa 30.11.2017, dátum dodania 30.11.2017, za dodanie - odvysielanie reklamných spotov „HAKOM“ vo výške základ dane 10 050,00 EUR a daň 20 % vo výške 2 010,00 EUR. Zároveň si žalobca uplatnil odpočítanie dane od dodávateľa PEJT, spol. s r.o. aj za zdaňovacie obdobia apríl až október 2017 na základe faktúr predložených k daňovej kontrole:

- č. 20170720 zo dňa 31.07.2017, dátum dodania 31.07.2017, za dodanie - odvysielanie reklamných spotov „HAKOM“ vo výške základ dane 30 150 EUR a daň 20 % vo výške 6 030 EUR

- č. 20170832 zo dňa 31.08.2017, dátum dodania 31.08.2017, za dodanie - odvysielanie reklamných spotov „HAKOM“ vo výške základ dane 30 150 EUR a daň 20 % vo výške 6 030 EUR

- č. 20170932 zo dňa 30.09.2017, dátum dodania 30.09.2017, za dodanie - odvysielanie reklamných spotov „HAKOM“ vo výške základ dane 30 150 EUR a daň 20 % vo výške 6 030 EUR

- č. 20171036 zo dňa 31.10.2017, dátum dodania 31.10.2017, za dodanie - odvysielanie reklamných spotov „HAKOM“ vo výške základ dane 30 150 EUR a daň 20 % vo výške 6 030 EUR Žalobca k prijatým faktúram predložil:

- média plán vysielania reklamných spotov Košice, Ružomberok, Dolný Kubín

- obrat na účte XXXXXXXXXX vedeného I. a.s. zo dňa 15.08.2017, 13.09.2017, 09.10.2017, 21.11.2017, 13.12.2017

- Zmluvu o poskytnutí reklamného priestoru medzi poskytovateľom PEJT, spol. s r.o. a objednávateľom HAKOM, s.r.o. zo dňa 23.06.2017

- objednávka vysielania reklamných spotov zo dňa 17.08.2017

- CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách

- fotodokumentácia umiestnenia LED veľkoplošnej obrazovky s reklamou spoločnosti HAKOM s.r.o., ktorá bola umiestnená v mestách Košice, Ružomberok a Dolný Kubín.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že za účelom preverenia splnenia podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH vykonal nasledovné preverovania. Z verejne prístupných údajov v Obchodnom registri SR zistil, že v období od 20.11.2014 do 02.10.2017 bol konateľom spoločnosti PEJT, spol. s r.o. - p. Q. X. a od 02.10.2017 do 07.02.2018 bol konateľom spoločnosti p. V. Z.. Daňový subjekt PEJT, spol. s r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia a od 08.02.2018 sa jeho právnym nástupcom stala spoločnosť NEXU, s.r.o., Dr. I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom (ďalej len NEXU, s.r.o.). Konateľom spoločnosti NEXU, s.r.o. bol v období od 06.06.2014 do 28.03.2018 X. S. (ktorý bol konateľom aj v spoločnosti PADAVAN s.r.o., do ktorej sa zlúčila spoločnosť media force, s.r.o.). Z odpovedí na dožiadanie zo dňa 10.10.2018 správca dane zistil, že dožiadaný správca dane vykonal na adrese sídla spoločnosti NEXU, s.r.o. miestne zisťovanie, z ktorého vyplynulo, že na adrese sídla označenej spoločnosti sa nachádza bytový dom, na zvončekoch a ani na nehnuteľnosti nie je nijakým spôsobom označená spoločnosť NEXU, s.r.o.. Dožiadaný správca dane v rámci vyhľadávacej činnosti spísal dňa 07.08.2017 zápisnice o ústnom pojednávaní s vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese sídla spoločnosti NEXU, s.r.o. - Dr. I. Markoviča č. 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, na ktorej malo v tom čase zapísané svoje sídlo 22 spoločností spolu so spoločnosťou NEXU, s.r.o.. Zo zápisníc vyplynulo, že vlastníci nedali súhlas so zápisom sídel spoločnostiam na označenú adresu. Z miestneho zisťovania zo dňa 21.07.2017 dožiadaným správcom dane vykonaného za účelom preverenia pobytu X. S., konateľa spoločnosti NEXU, s.r.o., vyplynulo, že sa jedná o bezdomovca s adresou XXX XX K. P.. Zásielky adresované daňovému subjektu NEXU, s.r.o. sa správcovi dane vracajú späť s poznámkou „adresát je neznámy“. Dňa 21.02.2019 bol správnym orgánom prvého stupňa vypočutý svedok V. Z.. Na otázky správcu dane (okrem iného) uviedol, že k zmene konateľa došlo po dohode s pánom X., konalo sa valné zhromaždenie a k prepisu spoločnosti došlo u notára. Účtovníctvo spoločnosti PEJT, spol. s r.o. mu bolo odovzdané pánom X.. Hlavným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti PEJT, spol. s r.o. v období, keď bol konateľom spoločnosti, bolo sprostredkovanie činnosti v oblasti reklamy; klient si u neho zadal objednávku a on ju zaslal dodávateľovi spoločnosti KATAMARAN s.r.o. a prihodil si maržu, spoločnosť nevykazovala žiadne väčšie výdavky. V období, keď bol konateľom, spoločnosť nezamestnávala zamestnancov a ani nevlastnila majetok. Spoločnosť PEJT, spol. s r.o. mala otvorený účet v T. Bank, číslo účtu nevedel uviesť. Disponentom účtu bol V. Z., úhrady boli realizované len cez účet. Účtovníctvo spoločnosti viedol osobne V. Z.. Žiadne výstupy z účtovníctva už nemá, celú agendu odovzdal novému konateľovi spoločnosti. Správca dane konštatoval, že na základe skutočnosti, že nemal možnosť nahliadnuť do účtovnej a daňovej evidencie spoločnosti PEJT, spol. s r.o., nemohla byť svedecká výpoveď bývalého konateľa danej spoločnosti V. Z. overená v účtovníctve, a teda ako taká nemá táto výpoveď žiadnu vypovedaciu schopnosť, nakoľko je pre správcu dane nepreveriteľná. Ďalej správny orgán prvého stupňa konštatoval, že dňa 12.07.2018 požiadal prostredníctvom súhrnnej žiadosti o zaslanie údajov z analytického systému kontrolných výkazov požadovaného daňového subjektu PEJT, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie január až december 2017. Na základe získaných podkladov z kontrolných výkazov daňového subjektu PEJT, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie júl až november 2017 správca dane zistil, že daňový subjekt mal okrem iného realizovať dodania pre odberateľa HAKOM, s.r.o. v celkovej výške základ dane 130 650 EUR a DPH 20 % vo výške 26 130 EUR. Hlavným dodávateľom, ktorého daňový subjekt PEJT, spol. s r.o. uviedol v podanom kontrolnom výkaze, je spoločnosť KATAMARAN s.r.o., Miletičova č. 1, 821 08 Bratislava, IČO: 31 427 146 (ďalej len spoločnosť KATAMARAN s.r.o.), ktorá mala pre odberateľa realizovať dodania v zdaňovacích obdobiach júl až november 2017 v celkovej výške 2 912 395 EUR, z toho 20 % DPH 582 479 EUR. Správca dane uviedol, že z vykonaných šetrení bolo zistené, že dodaniu od spoločnosti PEJT, spol. s r.o. pre žalobcu malo predchádzať dodanie od spoločnosti KATAMARAN s.r.o.. Z verejne prístupných údajov v Obchodnom registri SR správca dane zistil, že daňový subjekt KATAMARAN s.r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia a od 03.02.2018 sa jeho právnym nástupcom stala spoločnosť SASH promotion, s.r.o., Dr. I. Markoviča č. 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom (ďalej len SASH promotion, s.r.o.). V spoločnosti SASH promotion, s.r.o. je jediným spoločníkom a konateľom (od 12.06.2017 do 28.03.2018) X. S., ktorý bol konateľom aj v spoločnostiach PADAVAN, s.r.o. (od 14.03.2014 do 27.09.2017) a NEXU, s.r.o. (od 06.06.2014 do 28.03.2018). Správca dane tiež nadobudol

pochybnosti z podaných daňových priznaní na DPH spoločnosti KATAMARAN s.r.o., keď daňový subjekt po nulových daňových priznaniach za 1. a 2. štvrťrok 2017 začal vykazovať zdaniteľné plnenia v 3. štvrťroku 2017 so základom dane 1 924 757 EUR a daňou 384 951,40 EUR, vo 4. štvrťroku 2017 so základom dane 1 760 010 EUR a daňou 352 002 EUR, pričom mal len minimálnu daňovú povinnosť. Správca dane uviedol, že pri dosiahnutí obratu 100 000 EUR sa mal daňový subjekt registrovať v zmysle zákona o DPH na mesačného platiteľa už v 3. štvrťroku 2017, pričom túto svoju povinnosť zo zákona si nesplnil. Správca dane z odpovede T. O. Czech Republic and Slovakia doručenej správcovi dňa 13.12.2018 zistil, že ohľadne účtu spoločnosti PEJT, spol. s r.o. vedeného v označenej banke, že daný účet bol založený dňa 22.05.2017 a zatvorený dňa 28.02.2018. Disponentom účtu bol V. X. a V. Z.. Na účte boli v období od 01.06.2017 do 31.01.2018 realizované kreditné operácie vo výške 4 140 692,20 EUR a debetné operácie vo výške 4 140 038,30 EUR. Správca dane konštatoval, že z obratov na bankovom účte spoločnosti PEJT, spol. s r.o. vyplýva, že jednotlivé operácie boli deklarované tak, aby na účte bol minimálny finančný zostatok, čo pri skutočnom obchodovaní nie je reálne. Na účte boli prijaté úhrady od žalobcu celkovo vo výške 156 780 EUR. V odôvodnení rozhodnutia správca dane ďalej konštatuje, že z dôvodu, že zistenia, ktoré vyšli najavo u kontrolovaného daňového subjektu HAKOM, s.r.o. v zdaňovacom období november 2017 nadväzujú na ostatné zistenia za zdaňovacie obdobie apríl 2017 až október 2017, správca dane v rozhodnutí uviedol pre celistvosť obrazu o celom obchodnom reťazci aj ostatné zistenia za zdaňovacie obdobie apríl 2017 až október 2017. Správca dane na stranách 8 až 10 rozhodnutia uvádza skutkové zistenia dotýkajúce sa zdaňovacieho obdobia apríl 2017 a uplatnenia odpočítania dane žalobcom od dodávateľa R & S DESIGN, s.r.o. na základe prijatej faktúry č. 4201706 z 30.04.2017 a na stranách 10 až 12 rozhodnutia skutkové zistenia týkajúce sa zdaňovacieho obdobia máj a jún 2017, v ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane od dodávateľa RKI média, s.r.o., na základe prijatých faktúr č. 6201740 z 01.06.2017 a č. 6201741 z 01.07.2017. S cieľom získania celistvého obrazu o realizovaných transakciách zamestnanci správcu dane preverovali aj vlastníkov nehnuteľností, na ktorých boli veľkoplošné LED obrazovky v roku 2017 umiestnené. Podľa dokladov predložených žalobcom boli LED obrazovky umiestnené v Dolnom Kubíne na adrese Aleja slobody 3054, v Ružomberku, parkovisko pri Kauflande a v Košiciach, na adrese Protifašistických bojovníkov 4 - Mestská krytá plaváreň. Pokiaľ išlo o umiestnenie LED obrazovky v Dolnom Kubíne, správca dane z verejne prístupných údajov Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zistil, že vlastníkmi nehnuteľností, kde by sa v Dolnom Kubíne mala nachádzať inštalovaná LED obrazovka, sú S. Q. a Z. D.. Správca dane zo Zmluvy o podnájme č. 01/2015 uzatvorenej medzi nájomcom - spoločnosťou Trides s.r.o. (ktorého konateľkou je Z. D.) a nájomcom spoločnosťou LASER media, s.r.o. uzatvorenej dňa 31.08.2015 zistil, že podnájomník bude priestory užívať za účelom zriadenia jednostrannej reklamnej svetelnej LED obrazovky a počítač na riadenie animácie. Suma dojednaná v zmluve za prenájom priestoru, na ktorom bola umiestnená LED obrazovka, bola vo výške základ dane 1 800 EUR a daň 20 % vo výške 360 EUR za rok 2017. Vo vzťahu k LED obrazovke umiestnenej v Ružomberku správca dane z verejne prístupných údajov z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti, kde by sa v Ružomberku mala nachádzať inštalovaná LED obrazovka, je H.. X. S.. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi prenajímateľom H.. X. S. a nájomcom spoločnosťou ASTAX s.r.o. správca dane zistil, že vlastník nehnuteľnosti H.. X. S. prenajal nájomcovi spoločnosti ASTAX s.r.o. plochu na umiestnenie reklamnej obrazovky na fasáde budovy ASTAX s.r.o. na Bystrickej ceste 45 v Ružomberku bezodplatne po celú dobu nájmu, odberateľom boli uhradené výdavky na spotrebovanú elektrickú energiu. H.. X. S. sa vo vyjadrení z 18.03.2019 uviedol, že priestor, ktorý je predmetom záujmu správcu dane, je dlhodobo prenajatý firme ASTAX s.r.o.. Konateľ firmy H.. V. W. oslovil H.. X. S. s požiadavkou, že plánuje poskytnúť priestor firme X. I. - JUTO za účelom inštalácie LCD panelu na reklamné účely a H.. X. S. dal na to súhlas. H.. V. W. informoval H.. X. S. o tom, že toto poskytnutie priestoru sa bude realizovať bezplatne, čím sa firma X. I. - JUTO zaväzuje časť reklamného priestoru poskytnúť firme ASTAX s.r.o.. Správca dane ďalej zo Zmluvy o nájme uzatvorenej medzi prenajímateľom LASER media, s.r.o. a nájomcom X. I. - JUTO uzatvorenej 24.03.2016 spolu s Dodatkom č. 1, č. 2 a č. 3 zistil, že nájomná zmluva bola uzatvorená za účelom prenájmu hnuteľných vecí (LED obrazovka) na budove ASTAX-u, Bystrická cesta 45 v Ružomberku. V zmysle zaslaných písomností prenajímateľ spoločnosť LASER media, s.r.o. prenajal LED obrazovku nájomcovi X. I. - JUTO v období roku 2017. Cena prenájmu bola dojednaná v období od 01.01.2017 do 30.06.2017 vo výške 0 EUR a v období od 01.07.2017 do 31.12.2017 bola cena prenájmu Dodatkom č. 3 taktiež stanovená vo výške 0 EUR. Nájomca X. I. - JUTO sa zaviazal, že v období od 01.01.2017 na predmete nájmu odvysiela aj spot prenajímateľa spoločnosti LASER media, s.r.o., a v rozsahu 30 % vysielacieho času za hodinu, a to bezodplatne. Správca dane ďalej z verejne prístupných údajov z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti, kde by sa v Košiciach mala nachádzať umiestnená LED

veľkoplošná obrazovka, je mestská krytá plaváreň. Mestská krytá plaváreň vo vyjadrení doručenom správcovi dane 11.03.2019 uviedla, že nie je prevádzkovateľom reklamného zariadenia LED obrazovky, iba prenajímateľom plochy na umiestnenie tohto zariadenia s tým, že reklamné zariadenie je majetkom ich nájomcu - spoločnosti SOCIETY s.r.o.. Z Nájomnej zmluvy č. 3154486 z 23.11.2010 uzatvorenej medzi prenajímateľom Mestská plaváreň a nájomcom SOCIETY s.r.o. a Dodatku č. 4 zo dňa 29.02.2016 správca dane zistil, že spoločnosť SOCIETY s.r.o. mala v roku 2017 prenajatú časť strechy Mestskej plavárne v Košiciach za účelom osadenia svetelného reklamného zariadenia. Suma dojednaná v zmluve za prenájom priestoru, na ktorom bola umiestnená LED obrazovka, bola v roku 2017 vo výške 2 400 EUR bez DPH. Zo Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru uzatvorenej medzi poskytovateľom SOCIETY s.r.o. a objednávateľom spoločnosťou LASER media, s.r.o. z 22.12.2014 spolu s Dodatkom č. 1 z 31.07.2017 vyplýva, že spoločnosť SOCIETY s.r.o. poskytla objednávateľovi LASER media, s.r.o. reklamný priestor na veľkoplošnej LED obrazovke v rozsahu 90 % vysielaného času v období od 01.01.2017 do 31.07.2017 a 100 % vysielacieho času v období od 01.08.2017 do 31.12.2017, za rok 2017 bola cena prenájmu - základ dane vo výške 13 200 EUR, z toho 20 % DPH vo výške 2 640 EUR. Na základe šetrení vykonaných u vlastníkov nehnuteľností, na ktorých mala byť v roku 2017 umiestnená veľkoplošná LED obrazovka, na ktorej mal byť odvysielaný reklamný spot spoločnosti HAKOM, s.r.o., zistili zamestnanci správcu dane nasledovné smerovanie prenájmu plochy v rámci reťazca:

Zamestnanci správcu dane zaslali spoločnosti LASER media, s.r.o. výzvu z 25.03.2019, aby vydal správcovi dane daňové a účtovné doklady týkajúce sa zdaniteľných obchodov s daňovým subjektom Trides s.r.o. v roku 2017. Výzva bola doručená v zmysle § 31 ods. 2 Daňového poriadku - uložením z dôvodu neprevzatia daňovým subjektom v odbernej lehote. Z uvedeného dôvodu preto následne správca dane žiadal prostredníctvom súrnej žiadosti o zaslanie údajov z analytického systému kontrolných výkazov informácie k daňovému subjektu Laser media, s.r.o. za obdobie január až december 2017. Z dokumentov doručených správcovi dane 27.06.2019 správca dane zistil, že dodávateľom spoločnosti Laser media, s.r.o. bola okrem iných aj spoločnosť ELBI, s.r.o., ktorá mala pre odberateľa realizovať dodania za obdobie od septembra do decembra 2017 vo výške 1 736 257 EUR, základ dane a 20 % vo výške 347 251,40 EUR. Vyhľadávacou činnosťou správca dane zistil, že dňa 25.01.2018 zamestnanci správcu dane Daňového úradu Trnava vykonali miestne zisťovanie v sídle spoločnosti LASER media, s.r.o., z ktorého vyplynulo, že najväčším dodávateľom spoločnosti LASER media, s.r.o. je spoločnosť ELBI, s.r.o.. Konateľ spoločnosti LASER media, s.r.o. Q.. Q. V. predložil správcovi dane Zmluvu o prenájme informačného systému a licenčnú zmluvu medzi poskytovateľom ELBI, s.r.o. a užívateľom LASER media, s.r.o. z 04.09.2017, predmetom ktorej zmluvy bolo (okrem iného) zabezpečenie umiestnenia „Informačného systému“ a zariadení v priestoroch sídla užívateľa, poskytnutie plynulej prevádzky a všetkých činností potrebných pre zabezpečenie osoby, ktorá bude obsluhovať počítač, v ktorom bude mať užívateľ informačný systém nainštalovaný, atď.. Užívateľ sa v zmluve zaviazal zaplatiť poskytovateľovi dohodnutú paušálnu odmenu: celkovú mesačnú cenu za licenčné poplatky nepresahujúcu sumu 750 000 EUR bez DPH a celkovú mesačnú cenu za ostatné služby nepresahujúcu sumu vo výške 250 000 EUR bez DPH. Vyhľadávacou činnosťou ďalej správca dane zistil, že dňa 28.02.2009 bola u daňového subjektu LASER media, s.r.o. ukončená daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018. V rámci výkonu daňovej kontroly zamestnanci správcu dane - Daňového úradu Trenčín šetrili aj dodávateľa spoločnosť ELBI, s.r.o.. Zo spisu uvedeného subjektu vyplynulo, že miestne príslušný správca dane v rámci svojej kontrolnej činnosti vykonal miestne zisťovanie so zameraním na preverenie sídla spoločnosti ELBI, s.r.o.. Na adrese sídla sa nik nenachádzal, bola tam len poštová schránka s označením názvu spoločnosti. Za zdaňovacie obdobie august 2017 spoločnosť nemala žiaden majetok, následne od septembra 2017 nadobudla motorové vozidlo. V podaných daňových priznaniach DPH vykázala vysoké obraty a výslednú nízku daňovú povinnosť. Činnosť spoločnosti spočívala v prefakturovaní deklarovaných prijatých plnení. Nový konateľ spoločnosti je nekontaktný, poštové zásielky sa správcovi dane vracajú späť ako neprevzaté s poznámkou „neznámy“. Prevodom obchodného podielu na nového konateľa sa spoločnosť ELBI, s.r.o. stala celkom nekontaktná bez možnosti overenia priznanej dane. Z elektronického daňového spisu spoločnosti ELBI, s.r.o. vyplynulo, že bol správcom dane 06.09.2017 vypočutý svedok Y. S., bývalý konateľ spoločnosti ELBI, s.r.o., ktorý bol konateľom spoločnosti v čase uskutočnenia predmetných zdaniteľných obchodov. Svedok sa vyjadril k obchodnej spolupráci spoločnosti ELBI, s.r.o. so spoločnosťou LASER media, s.r.o.. Vypovedal, že zdaniteľné obchody spoločnosti ELBI, s.r.o. uskutočnila a faktúry za prenájom licencie

IS vystavila a odviedla z nich DPH v príslušnom zdaňovacom období. Správca dane konštatoval, že Y. S. svedeckou výpoveďou síce verbálne potvrdil dodanie služieb spoločnosti LASER media, s.r.o., avšak svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, nepreukázal od koho informačný systém obstaral, kto je jeho autorom. Subdodávatelia, ktorých označil - spoločnosť MIMA BAU s.r.o. a Prokont s.r.o. sú nekontaktní a nie je možné o nich nič preveriť, t. j. v konečnom dôsledku nepreukázal reálne dodanie služieb daňovému subjektu. Na základe toho, že správca dane nemal možnosť nahliadnuť do účtovníctva a daňovej evidencie spoločnosti ELBI, s.r.o., možno konštatovať, že svedecká výpoveď bývalého konateľa spoločnosti Y. S. bez možnosti jej overenia v účtovníctve spoločnosti nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť a je pre správcu dane nepreveriteľná. Ďalej správca dane uvádza, že dňa 01.02.2019 požiadal prostredníctvom súhrnnej žiadosti o zaslanie údajov z analytického systému kontrolných výkazov požadovaných daňových subjektov media force, s.r.o. a KATAMARAN, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január až december 2017. Získané podklady sú použité v rámci daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2017 vykonávanej u žalobcu. Na základe kontrolných výkazov požadovaných daňových subjektov a ich dodávateľov a odberateľov vyplýva, že spoločnosť media force, s.r.o. mala v roku 2017 hlavného dodávateľa, ktorým bola spoločnosť LASER media, s.r.o.. Podľa údajov uvedených v časti B.2 KV DPH (prijaté faktúry) spoločnosť media force, s.r.o. za I. a II. Q 2017 uvádza základ dane 76 970 EUR a daň 20 % vo výške 15 394 EUR. Spoločnosť KATAMARAN s.r.o. mala v roku 2017 hlavného dodávateľa spoločnosť LASER media, s.r.o.. Podľa údajov uvedených v časti B.2 KV DPH (prijaté faktúry) spoločnosť media force, s.r.o. za III: a VI. Q 2017 uvádza základ dane 66 495 EUR a daň 20 % vo výške 13 299 EUR. Správca dane ďalej uviedol, že dňa 21.02.2019 bolo vykonané ústne pojednávanie s konateľom žalobcu H.. V. Q., ktorý sa vyjadroval k hlavnému predmetu činnosti spoločnosti a dodávateľsko-odberateľským vzťahom v období január až december 2017. H.. V. Q. uviedol (okrem iného), že hlavným predmetom činnosti spoločnosti je výroba dopravných značiek, ich predaj, montáž a okrem toho odpredaj a montáž záchytných bezpečnostných zariadení. Spoločnosť má aj projekčnú zložku. K nadviazaniu obchodných vzťahov so spoločnosťou PEJT, spol. s r.o. uviedol, že konateľ spoločnosti V. X. sa ozval s ponukou, prezentoval rovnaké služby ako spoločnosť RKI média, s.r.o.. Komunikácia so spoločnosťou PEJT, spol. s r.o. prebiehala prostredníctvom pána X. skôr v písomnej forme. Umiestnenie reklamnej plochy bolo v Ružomberku, Košiciach a Dolnom Kubíne. Na otázku, akým spôsobom spoločnosť PEJT, spol. s r.o. zabezpečovala predmet dodania pre spoločnosť HAKOM, s.r.o.; či bola spoločnosť PEJT, spol. s r.o. zhotoviteľom reklamného spotu; či mala spoločnosť HAKOM, s.r.o. vedomosť o tom, kto bol zhotoviteľom; či bolo umiestnenie LED obrazovky na nehnuteľnostiach vo vlastníctve spoločnosti RKI média, s.r.o., alebo si tieto spoločnosť RKI média, s.r.o. prenajala. K uvedenému sa konateľ spoločnosti nevedel vyjadriť, uviedol, že postupovali v zmysle platných dojednaní. Ďalej k otázke, s kým za spoločnosť PEJT, spol. s r.o. komunikovali od 02.10.2017 - konateľ žalobcu uviedol, že komunikoval písomne a e-mailom s novým konateľom spoločnosti. Na otázku, ako sa zdaniteľné plnenie od spoločnosti PEJT, spol. s r.o., resp. RKI média, s.r.o. premietlo do dodaní realizovaných na výstupe; či spoločnosť zaznamenala zvýšený záujem od odberateľov z Ružomberka, Dolného Kubína, Košíc a okolia a či uvedené tvrdenie vie konateľ doložiť listinným dôkazom, konateľ spoločnosti uviedol, že hľadajú akékoľvek formy získania zákazníka, samozrejme že aj reklama aj takýto spôsob, akým by mohli osloviť potenciálneho klienta; LED obrazovky boli umiestnené na miestach väčšej migrácie, kde by takáto ponuka mohla zaujať. Záverom správca dane v rámci vyhodnotenia dôkazov ohľadne spoločnosti PEJT, spol. s r.o., ktorá mala pre žalobcu realizovať dodania na základe faktúr č. 20170720 zo dňa 31.07.2017, dátum dodania 31.07.2017, č. 20170832 zo dňa 31.08.2017, dátum dodania 31.08.2017, č. 20170932 zo dňa 30.09.2017, dátum dodania 30.09.2017, č. 20171036 zo dňa 31.10.2017, dátum dodania 31.10.2017 a č. 20171124 zo dňa 30.11.2017, dátum dodania 30.11.2017 za dodanie - odvysielanie reklamných spotov žalobcu celkom vo výške základ dane 130 650 EUR a daň 20 % vo výške 26 130 EUR uviedol nasledovné:

- v období od 20.11.2014 do 02.10.2017 bol konateľom p. Q. X. a od 02.10.2017 do 07.02.2018 bol konateľom spoločnosti p. V. Z.; daňový subjekt PEJT, spol. s r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia a od 08.02.2018 sa jeho právnym nástupcom stala spoločnosť NEXU, s.r.o.;

- zamestnanci správcu dane na adrese sídla spoločnosti NEXU, s.r.o. vykonali viackrát miestne zisťovania, pri ktorých bolo zistené, že spoločnosť NEXU s.r.o. sa na adrese Dr. I. Markoviča 2083/1 v Novom Meste nad Váhom nenachádza

- konateľ spoločnosti NEXU, s.r.o. - X. S. je podľa zistení srávcu dane bezdomovec, ktorý je konateľom viacerých spoločností, ktoré sú na neho prepisované za finančnú hotovosť od 20 do 50 EUR

- zásielky adresované daňovému subjektu NEXU, s.r.o. sa správcovi dane vracajú späť s poznámkou „adresát je neznámy“; daňový subjekt so správcom dane nespolupracuje, daňové priznania nepodáva; posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo podané za máj 2014 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby bolo naposledy podané za rok 2013

- zamestnanci správcu dane vykonali ústne pojednávanie so svedkom V. Z. (konateľ spoločnosti PEJT, spol. s r.o. v období od 02.10.2017 do 07.02.2018), svedok pri svedeckej výpovedi síce verbálne potvrdil realizované dodania pre odberateľa - žalobcu, ale svoje tvrdenia nedoložil žiadnym dôkazom, a to hlavne z dôvodu, že účtovníctvo bolo odovzdané pri zlúčení spoločnosti so spoločnosťou NEXU, s.r.o. konateľovi X. S.

- pri konfrontácii V. Z. so skutočnosťou, že konateľ spoločnosti NEXU, s.r.o. (ktorá sa stala nástupcom spoločnosti PEJT, spol. s r.o.) je bezdomovec X. S., sa V. Z. nechcel vyjadriť

- z kontrolných výkazov DPH bolo zistené, že dodávateľom spoločnosti PEJT, spol. s r.o. bola v mesiaci júl až november 2017 spoločnosť KATAMARAN s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a od 03.02.2018 sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť SASH promotion, s.r.o.; v spoločnosti SASH promotion, s.r.o. je jediným spoločníkom a konateľom (od 12.06.2017 do 28.03.2018) X. S.

- správca dane taktiež nadobudol pochybnosti z podaných daňových priznaní na DPH a daňového subjektu KATAMARAN, s.r.o., keď daňový subjekt po nulových daňových priznaniach za 1. a 2. štvrťrok 2017 začal vykazovať zdaniteľné plnenia vo 3. štvrťroku 2017 so základom dane 1 924 757 EUR a daňou 384 951,40 EUR vo 4. štvrťroku 2017 so základom dane 1 760 010 EUR a daňou 352 002 EUR, pričom mal len minimálnu daňovú povinnosť

- postupom zlučovania a zániku spoločností PEJT, spol. s r.o. KATAMARAN s.r.o. nebolo správcovi dane umožnené zaistiť účtovné doklady spoločnosti, teda bolo znemožnené overiť tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu. Daňový subjekt HAKOM, s.r.o. v rámci vyrubovacieho konania požiadal o vypočutie bývalého konateľa spoločnosti PEJT, spol. s r.o. - V. X.. Správca dane uvedeného svedka v rámci výkonu daňovej kontroly nevypočul z dôvodu, že vykonal rozsiahle šetrenia, ktoré sú podrobne opísané v jednotlivých častiach Protokolu č. 101836873/2019 zo dňa 30.07.2019 a vypočutie svedka by už neprinieslo nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na kontrolné zistenia. Zamestnanci správcu dane napriek tomu a s ohľadom na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu pristúpili vo vyrubovacom konaní k úkonom smerujúcim k vypočutiu svedka V. X.. Na základe Predvolania na výsluch svedka č. 101992953/2019 zo dňa 28.08.2019 predvolali V. X., O. XXX, XXX XX O. na ústne pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 27.09.2019 o 10:00 hod. v priestoroch Daňového úradu Žilina, pobočka Martin. O uvedenom ústnom pojednávaní bol upovedomený aj žalobca - Upovedomením o vypočutí svedka č. 101992982/2019 zo dňa 20.08.2019, ktoré bolo doručené dňa 22.08.2019. Dňa 02.09.2019 bola na daňový úrad doručená Žiadosť o ospravedlnenie zaevidovaná pod e. č.: 250414242/2019. Uvedenou žiadosťou sa V. X. ospravedlnil z neúčasti na ústnom pojednávaní a požiadal správcu dane o určenie náhradného termínu ústneho pojednávania a zmenu miesta výkonu pojednávania na Daňový úrad Košice. Na základe uvedeného zaslali zamestnanci správcu dane Dožiadanie č. 102095503/2019 zo dňa 05.09.2019 na Daňový úrad Košice a požiadali miestne príslušného správcu dane o vykonanie ústneho pojednávania so svedkom V. X.. Dňa 22.10.2019 bola na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin doručená Odpoveď na dožiadanie č. 102386282/2019 zo dňa 17.10.2019, ktorá bola zaevidovaná pod e. č.: 583902/2019. V odpovedi sa uvádza, že správca dane zaslal Predvolanie na výsluch svedka č. 102205069/2019 zo dňa 20.09.2019, ktoré svedok V. X. prevzal dňa 27.09.2019. Žalobcovi bolo zaslané Upovedomenie o vypočutí svedka č. 102205280/2019 zo dňa 20.09.2019, ktoré žalobca prevzal dňa 25.09.2019. V stanovenom termíne na výsluch svedka dňa 17.10.2019 sa na Daňový úrad Košice dostavil svedok V. X.. Za daňový subjekt sa dostavil JUDr. Q. O.. Bývalý konateľ spoločnosti PEJT, spol. s r.o. - V. X. pri ústnom pojednávaní - vypočutí svedka síce verbálne potvrdil realizované dodanie medzi spoločnosťou PEJT, spol. s r.o. a žalobcom, jeho vyjadrenia boli iba v rovine tvrdení, pričom neposkytol správcovi dane konkrétne informácie podložené listinnými dôkazmi. V kontexte zistených skutočností o celom reťazci dodávateľov svedok svojimi vyjadreniami, ktoré uviedol pri ústnom pojednávaní, nevyvrátil pochybnosti, ktoré pri daňovej kontrole vyšli najavo. S cieľom získania celistvého obrazu o realizovaných transakciách zamestnanci správcu dane preverovali aj vlastníkov nehnuteľností, na ktorých boli veľkoplošné LED obrazovky v roku 2017 umiestnené, ako aj celý reťazec dodávateľov. Zo šetrení vyplynulo, že prvotnými prenajímateľmi plochy, na ktorej boli LED obrazovky inštalované, boli spoločnosti Trides s.r.o. (Dolný Kubín), ASTAX s.r.o. (Ružomberok) a Mestská krytá plaváreň v Košiciach.

- spoločnosť Trides s.r.o. prenajala priestor umiestnenia LED obrazovky odberateľovi LASER media, s.r.o., prenájom za rok 2017 bol vo výške zálkad dane 1 800 EUR a daň 20 % vo výške 360 EUR

- spoločnosť ASTAX s.r.o. prenajala priestor umiestnenia LED obrazovky odberateľovi X. I. - JUTO, za rok 2017 bezodplatne, ten následne prenajal plochu umiestnenia spoločnosti LASER media, s.r.o. taktiež bezodplatne

- Mestská krytá plaváreň Košice prenajal priestor umiestnenia LED obrazovky odberateľovi SOCIETY s.r.o., prenájom za rok 2017 bol vo výške 2 400 EUR bez DPH, spoločnosť SOCIETY s.r.o. následne prenajala plochu umiestnenia LED obrazovky spoločnosti LASER media, s.r.o. - výška prenájmu bola v roku 2017 13 200 EUR základ dane a daň 20 % vo výške 2 640 EUR. Zamestnanci správcu dane následne preverili aj spoločnosť LASER media, s.r.o.:

- spoločnosť LASER media, s.r.o. sa zaoberá výrobou LED osvetlenia a prevádzkovaním a montážou veľkoplošných LED obrazoviek (22 - 60 m2); veľkoplošné obrazovky (12 ks) sú umiestnené po celom Slovensku, využívajú sa na prenájom reklamného priestoru

- najväčším dodávateľom spoločnosti LASER media, s.r.o. mala byť spoločnosť ELBI, s.r.o., ktorá prenajíma spoločnosti softvér na správu a prevádzku LED obrazoviek po celom Slovensku, a taktiež vykonávala servis všetkých LED obrazoviek; spolupráca prebieha od augusta 2017

- na základe daňovej kontroly DPH, ktorá bola vykonaná u daňového subjektu LASER media, s.r.o. boli dodania realizované od spoločnosti ELBI, s.r.o. spochybnené

- odberateľmi spoločnosti LASER media, s.r.o. boli spoločnosti Media force s.r.o. a KATAMARAN s.r.o.. Zdokladované šetrenia vykonané u subdodávateľov LASER media, s.r.o., Media force s.r.o. a KATAMARAN s.r.o. a dodávateľov RKI média s.r.o., R&S DESIGN s.r.o. a PEJT, spol. s r.o. vyvracajú vierohodnosť a preukaznosť dokladov vyhotovených v rámci celého preverovaného obchodného reťazca a zároveň odôvodňujú pochybnosť o pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. V prípade, ak daňový subjekt uvádza informácie, ktorých pravdivosť sa šetrením správcu dane nepreukáže, sa sám javí ako nedôveryhodný a nemožno tak prijať za vierohodný dôkazný prostriedok znejúci na takýto subjekt. Súčasne je takýto dôkazný prostriedok nepreukazný, pretože nebolo možné jeho pravosť a pravdivosť údajov v ňom uvedených overiť v účtovníctve spoločnosti RKI média s.r.o., R&S DESIGN s.r.o. a PEJT, spol. s r.o.. Na základe zistených skutočností u daňového subjektu RKI média s.r.o., R&S DESIGN s.r.o. a PEJT, spol. s r.o. je spochybnené aj následné dodanie služby pre žalobcu. Správca dane pri vykonaní daňovej kontroly a aj vyrubovacieho konania overoval oprávnenosť odpočítania dane, pričom zisťoval a objasňoval všetky okolnosti, ktoré by umožnili prijať záver, že podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane boli splnené, alebo naopak pre nesplnenie niektorej z podmienok je nárok na odpočítanie dane vylúčený. Nakoľko sa jedná o hmotno-právne podmienky, nestačí len existencia konkrétnej faktúry, aj keď obsahuje všetky formálno-právne náležitosti. Správca dane overoval, či údaje uvedené na predložených faktúrach odrážajú skutočnosť. Správca dane na základe zistení, ktoré vyšli najavo, dospel k záveru, že nedošlo k preukázaniu uskutočnenia zdaniteľného plnenia od spoločnosti RKI média s.r.o., R&S DESIGN s.r.o. a PEJT, spol. s r.o. pre žalobcu tak, ako bolo deklarované v podaných daňových priznaniach za príslušné zdaňovacie obdobia roku 2017. Len deklarovanie uskutočnenia obchodného prípadu je bez preukázania skutočného dodania tovarov alebo vykonania služieb pre daňové účely nepostačujúce. Nevyhnutným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane je aj preukázanie, že uplatnené odpočítanie má povahu faktu. Teda, že deklarovaný tovar alebo služba boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Právo na odpočítanie nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukázať a za správnosť ktorých zodpovedá. Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Správca dane poukazuje na skutočnosť, že spochybňuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľov RKI média s.r.o., R & S DESIGN s.r.o. a PEJT, spol. s r.o., nakoľko uvedení dodávatelia, ako aj ďalší dodávatelia v preverovanom obchodnom reťazci, formálne ani vecne nepotvrdili, že dodávku tovaru skutočne vykonali. Správca dane neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu, ale vlastným šetrením v rámci vykonávanej daňovej kontroly preveroval celý obchodný reťazec za účelom zistenia prvotného dodávateľa tovaru, ako aj ostatné subjekty, ktoré sa v obchodnom reťazci nachádzali. Zároveň preveroval aj zaúčtovanie faktúr u jednotlivých obchodných partnerov a splnenie daňovej povinnosti na úrovni jednotlivých subjektov v obchodnom reťazci za účelom zistenia objektívnej pravdy. Podľa vzniká platiteľovi právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa vzniká daňová povinnosť dňom dodania tovaru. Podľa môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ podľa uplatniť za podmienky, že má faktúru vyhotovenú

platiteľom, ktorý dodal tovar alebo službu ( ). V a sú stanovené podmienky hmotnoprávnej povahy, ktorých splnenie umožňuje nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. V danom prípade nepostačuje iba predloženie samotnej faktúry, prípadne ďalších listinných dôkazov (zmluvy), ale musí prísť k dodaniu služby a z toho titulu vzniku daňovej povinnosti dodávateľovi. Žalobca síce predložením dokladov a dôkazov splnil svoju povinnosť, avšak následným preverovaním materiálnej povahy predložených dokladov bola preukázateľne spochybnená ich vierohodnosť a pravdivosť. Vzhľadom na skutočnosť, že obchodné transakcie na predchádzajúcich stupňoch reťazca boli správcom dane vážne spochybnené, čím boli spochybnené aj dôkazy predložené žalobcom, bolo dôkazné bremeno prenesené na žalobcu. Žalobca v rámci svojich pripomienok k zisteniam uvedeným v Protokole č. 101836873/2019 zo dňa 30.07.2019 uviedol vyjadrenia k dodávateľom RKI média s.r.o., R&S DESIGN s.r.o. a PEJT, spol. s r.o. a navrhol vypočuť svedkov, ktorí neboli vypočutí v rámci výkonu daňovej kontroly a ktorých vyjadrenia by mohli ozrejmiť obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi. Vypočutie svedka V. X. ako aj dodatočné informácie, ktoré správca získal o osobe I. W., však nevyvrátili pochybnosti o skutočnosti, že žalobca porušil ustanovenia , v nadväznosti na tým, že si uplatnil v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia apríl 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017, august 2017, september 2017, október 2017 a november 2017 právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorom nepreukázal (bolo spochybnené), že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre. Preverovaním správcu dane, ktoré bolo vykonané v rámci výkonu daňovej kontroly a aj následne vyrubovacieho konania bolo zistené, že žalobca porušil ustanovenie , v nadväznosti na tým, že si uplatnil v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty podanom za zdaňovacie obdobie september 2017 právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu, pri ktorom nepreukázal (bolo spochybnené), že tento zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený spoločnosťou PEJT spol. s r.o. na základe faktúry č. 20171124 zo dňa 30.11.2017, dátum dodania 30.11.2017, za dodanie - odvysielanie reklamných spotov žalobcu vo výške základ dane 10 150 EUR a daň 20 % vo výške 2 010 EUR a že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi služby uvedenej na faktúre. Správca dane zistený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2017 v sume 2 010 EUR oproti vyrubenej dani na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly uvedených v časti II. Protokolu č. 101836873/2019 zo dňa 30.07.2019 a následne po vykonaní vyrubovacieho konania nezmenil.

2. O odvolaní žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101196759/2020 zo dňa 20.07.2020 tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 100602498/2020 zo dňa 04.03.2020 potvrdil poukazujúc v podrobnostiach pritom na skutkové a právne dôvody obsiahnuté v odvolaním napadnutom rozhodnutí správcu dane. Na dôvažok vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že mal preukázané, že hlavnými dôkazmi, z ktorých správca dane vychádzal pri vylúčení faktúry z nároku na odpočítanie dane od dodávateľa PEJT, spol. s r.o., boli dôkazy predložené odvolávajúcim. Práve dôkazmi, a to CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách v trvaní 15 sekúnd nebolo zrejmé, na akom mieste bol tento reklamný spot umiestnený, a ktoré zo spoločností (RKI média s.r.o., R&S DESIGN, s.r.o. a PEJT, spol. s r.o.) spot umiestnili a v akom časovom období bol spot vysielaný. Tiež z fotodokumentácie umiestnenia LED veľkoplošnej obrazovky s reklamou žalobcu, na ktorej bola ručne dopísaná poznámka Ružomberok, Dolný Kubín a Košice. Na základe tohto dôkazu nebolo možné určiť časový interval odvysielania spotu, z fotodokumentácie nebolo dostatočne zrejmé umiestnenie LED obrazovky a nebola uvedená ani spoločnosť, ktorá mala spot na obrazovke umiestniť. Žalobcom predložené dôkazy správca dane preveroval v nadväznosti na dodávateľa spoločnosť PEJT, spol. s r.o. a následne na jeho subdodávateľov až po samotných majiteľov plochy, na ktorých mali byť LED veľkoplošné obrazovky umiestnené. Správca dane tiež preveroval u žalobcu, akým spôsobom prijaté plnenie od dodávateľa PEJT, spol. s r.o. použil na dodávky zdaniteľných plnení na výstupe. K uvedenému sa žalobca vyjadril, že snaha o získanie zákazníkov cestou reklamy na LED obrazovkách nepriniesla očakávané výsledky, a preto spoluprácu s dodávateľmi ukončili. Žalobca v súvislosti s prijatým plnením a následným dodaním pre potencionálnych odberateľov nepredložil žiadny konkrétny dôkaz v súvislosti s realizáciou dodaní na výstupe, ktoré by správca dane mohol využiť na podporu tvrdení žalobcu. Žalovaný k uvedenému uvádza, že zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnenia prijatá od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba

skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Žalovaný preskúmaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Dodanie služby chcel preveriť tak u priameho dodávateľa ako aj jeho subdodávateľov. Vzhľadom na zánik týchto spoločností „ex offo“ z obchodného registra a na nekontaktnosť oprávnených osôb mu to nebolo umožnené. Preto správca dane v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku použil dôkazy týkajúce sa tých istých účastníkov konania z iných daňových konaní. Žalovaný tiež poukazuje na to, že pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. V súvislosti s námietkou, že správca dane selektívne a účelovo vykonal len tie dôkazy, ktoré mali viesť k spochybneniu dodania služby, žalovaný uviedol, že hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako fakty, pretože ak správca dane na základe informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal. K námietke týkajúcej sa vypočutia ako svedka bývalého konateľa spoločnosti RKI média, s.r.o. p. I. W. žalovaný uvádza, že správca dane menovaného svedka v rámci výkonu daňovej kontroly nevypočul z dôvodu, že vykonal rozsiahle šetrenia, z ktorých vyplynulo, že RKI média, s.r.o. neposkytla žalobcovi službu. Správca dane s ohľadom na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu pristúpil vo vyrubovacom konaní k úkonom smerujúcim k vypočutiu svedka I. W.. Na základe Žiadosti o predvedenie č. 102893519/2019 zo dňa 16.12.2019 požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach o predvedenie svedka p. I. W.. Vypočutie svedka sa malo uskutočniť na Daňovom úrade Žilina, pobočka Martin dňa 20.01.2020. O termíne vypočutia svedka bol vyrozumený aj žalobca zaslaním Upovedomenia o vypočutí svedka č. 102904254/2019 zo dňa 17.12.2019, ktoré mu bolo doručené dňa 19.12.2019. Dňa 20.01.2020 sa na daňový úrad dostavil splnomocnený zástupca daňového subjektu JUDr. Q. O.. Svedok nebol dňa 20.01.2020 na ústne pojednávanie na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin predvedený. Dňa 28.01.2020 bola správcovi dane doručená Odpoveď na žiadosť o predvedenie č. ORPZ-KE-OPP4-17/2020-E zo dňa 20.01.2020, v ktorej príslušníci Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach uviedli, že na základe žiadosti o predvedenie bol vykonaný pokus o predvedenie osoby na meno I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., G. XX. Na uvedenej adrese bola vykonaná previerka, kde domová dôverníčka p. X. F. uviedla, že pán W. sa odtiaľ odsťahoval niekedy na jar roku 2019, pričom by sa mal pohybovať niekde po sídlisku K. X. v S. alebo v O.. V IS MV Slovenskej republiky bolo lustráciou zistené, že menovaný má súčasný trvalý pobyt v O. I, ul. K. W. XXX/XX, č. b. X, O. - W. Q.. Správca dane pri zabezpečovaní vypočutia svedka postupoval podľa Daňového poriadku a využil všetky zákonné možnosti na jeho predvedenie. V rámci vyrubovacieho konania správca dane z údajov evidovaných v Integrovanom systéme finančnej správy (ďalej len ISFS) zistil, že zamestnanci správcu dane Daňovému úradu Prešov vykonali daňovú kontrolu u daňového subjektu RKI média, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017. Spoločnosť RKI média, s.r.o. nepredložila správcovi dane doklady potrebné pre výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2017. Na základe uvedeného zaslal správca dane Výzvu č. 100384563/2018 p. I. W. (bývalému konateľovi spoločnosti RKI média, s.r.o.) na vydanie dokladov spoločnosti RKI média, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2017. Dňa 19.03.2018 zaslal p. W. prostredníctvom e-mailu odpoveď na predmetnú výzvu. V odpovedi uviedol, že on danými vecami už nedisponuje a v prílohe zaslal aj Zápis o odovzdaní a prevzatí dokladov zo dňa 02.05.2017. V uvedenom zápise účtovníctvo spoločnosti RKI média, s.r.o. prevzal dňa 02.05.2017 nový konateľ spoločnosti R. G., bytom V. u. X/XX, R., T.. Pravosť podpisov na Zápise o odovzdaní a prevzatí účtovníctva bol osvedčený u notára JUDr. W. V. dňa 02.05.2017. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt RKI média, s.r.o. si nesplnil povinnosti, ktoré mu z Daňového poriadku vyplývajú, t. j. nepredložil účtovné doklady a neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie máj 2017, pristúpil správca dane v zmysle § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku k určeniu dane podľa pomôcok. Rozdiel dane po určovaní dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie máj 2017 u daňového subjektu RKI média, s.r.o. bol vyrubený Rozhodnutím č. 102153318/2019 zo dňa 12.09.2019, ktoré bolo právoplatné dňa 23.10.2019. Dodania medzi dodávateľom RKI média, s.r.o. a žalobcom mali byť na základe faktúr predložených k daňovej kontrole realizované dňa 31.05.2017 a 30.06.2017, t. j. v čase, keď už I. W. podľa jeho vyjadrenia nedisponoval účtovnými dokladmi spoločnosti RKI média, s.r.o. z dôvodu, že doklady spoločnosti boli odovzdané novému konateľovi dňa 02.05.2017. Na základe skutočnosti, že p. I. W. už podľa jeho vyjadrenia v čase realizovania dodania služieb pre žalobcu nebol konateľom spoločnosti a nedisponoval účtovnými dokladmi spoločnosti RKI média, s.r.o., sa správca dane s ohľadom na hospodárnosť a efektívnosť činnosti rozhodol, že nebude vykonávať

ďalšie úkony smerujúce k jeho predvedeniu. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania prevzal už zistené skutočnosti z vykonanej daňovej kontroly - určovanie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie máj 2017 vykonanej u daňového subjektu RKI média, s.r.o. (Úradný záznam č. 100449503/2020 zo dňa 17.02.2020). Z dôvodu, že u daňového subjektu RKI média, s.r.o. bolo po kontrole za zdaňovacie obdobie máj 2017 ukončené vyrubovacie konanie a bolo vydané rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatné dňa 23.10.2019 a vykonateľné dňa 08.11.2019, nie je predpoklad, že by správca dane opätovným predvedením svedka p. I. W. dospel k inému záveru. Správca dane pri svojom rozhodovaní bral do úvahy všetky zistené skutočnosti, t. j. dôkazy vykonané správcom dane ako aj dôkazy predložené žalobcom. V kontexte zistených skutočností považoval správca dane vyjadrenia svedka p. I. W., ktoré boli predložené dodatočne vo vyrubovacom konaní v rozpore so zisteniami správcu dane a vo svetle zistených skutočností sa javili ako účelové. Z uvedených dôvodov tvrdenie žalobcu o nezákonnosti dokazovania, ktoré malo spočívať v spôsobe vykonania dokazovania týkajúceho sa výsluchu svedka p. I. W., ktorý správca dane podľa názoru žalobcu odmietol vykonať, považuje žalovaný za zavádzajúce a nezakladajúce sa na zistených skutočnostiach. K uvedenej námietke záverom žalovaný konštatuje, že vypočutie svedka p. I. W. nesúvisí s kontrolovaným zdaňovacím obdobím november 2017, avšak vzhľadom k tomu, že predmetná námietka bola vznesená v odvolaní proti rozhodnutiu za zdaňovacie obdobie november 2017, žalovaný sa k nej vyjadruje. K námietke, ktorou je poukazované na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca dane uvádza aj zistenia, ktoré sa netýkajú len tohto obdobia, ale aj iných zdaňovacích období, ktorých sa týkala daňová kontrola vykonávaná správcom dane, žalovaný uvádza, že predmetom preverovaných dodaní od spoločnosti R&S DESIGN, s.r.o., RKI média s.r.o. a PEJT, spol. s r.o. bolo odvysielanie reklamných spotov spoločnosti HAKOM, s.r.o. na veľkoplošných LED obrazovkách umiestnených v mestách Dolný Kubín, Ružomberok a Košice. Predmet dodania od jednotlivých dodávateľov bol totožný, v reťazci dodávateľov sa nachádzali rovnakí subdodávatelia, rozdielne boli iba obdobia, v ktorých mal byť reklamný spot na veľkoplošných obrazovkách vysielaný. Z uvedeného dôvodu správca dane preveroval celý obchodný reťazec a všetky zistenia vyhodnotil komplexne a aj v súvislosti so zdaňovacím obdobím september 2017. Všetky úkony, ktoré boli v rámci daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania vykonané, nasvedčovali tomu, že došlo k spochybneniu dodaní, ktoré mali realizovať spoločnosti R&S DESIGN, s.r.o. v období apríl 2017, RKI média s.r.o. v období máj a jún 2017 a PEJT, spol. s r.o. v období júl až november 2017. Preto nebolo možné jednotlivé šetrenia správcu dane uvádzať samostatne za zdaňovacie obdobia apríl 2017 až november 2017. Odvolávajúci sa v odvolaní za zdaňovacie obdobie september 2017 taktiež uvádza skutočnosti, ktoré sa týkajú aj ostatných zdaňovacích období. Správca dane pri výkone daňovej kontroly vychádzal z dokladov, písomností, evidencií, záznamov, podaní a informácií, ktoré správcovi dane poskytol daňový subjekt a z dôkazov, ktoré si zabezpečil správca dane bez súčinnosti daňového subjektu. Správca dane vykonal rozsiahle šetrenia celého obchodného reťazca dodávateľov a v Protokole č. 101836873/2019 zo dňa 30.07.2019 a zároveň aj vydaných rozhodnutiach uviedol všetky písomnosti, dôkazy a kontrolné zistenia, ktoré ho viedli k prijatým záverom, teda aj zistenia o iných daňových subjektoch, pričom postupoval v súlade s § 24 Daňového poriadku a jeho procesný postup nebol v rozpore s Daňovým poriadkom. O zistených skutočnostiach, ktoré správca dane získal z iných konaní, bol vyhotovený Úradný záznam 101443397/2019 zo dňa 12.06.2019 a Úradný záznam č. 100449503/2020 zo dňa 17.02.2020. Žalobca bol s prevzatými zisteniami oboznámený v písomnosti Výzva na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámenie s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2017 č. 101464762/2019 zo dňa 14.06.2019, zistenia boli uvedené aj v samostatnom protokole a rozhodnutí. Splnomocnený zástupca žalobcu zároveň nahliadal do spisu daňovej kontroly, ktorého súčasťou sú aj prevzaté písomnosti z iných kontrol. Žalovaný počas celej daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania nevzniesol žiadne námietky k postupu správcu dane, a to najmä, že nebol oboznámený so skutočnosťami, ktoré boli takto prevzaté do daňovej kontroly z iných konaní a zároveň, že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Z uvedeného dôvodu konštatovanie žalobcu o nezákonnosti dokazovania, ktorá má podľa žalobcu spočívať v prevzatí výpovedí svedkov, použití záverov iných správcov dane z iných daňových konaní a v prevzatí informácií získaných inými správcami dane o vykonaných miestnych zisťovaniach, považuje správca dane za neopodstatnené. Zároveň žalobca k nezákonnosti získania dôkazov zo strany správcu dane neuviedol, konkrétne v rozpore s ktorým ustanovením zákona mal správca dane počas výkonu daňovej kontroly konať. Preto jeho konštatovanie považuje správca dane za zavádzajúce. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, že je nepostačujúce, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry a zmluvy, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Osoba, ktorá je uvedená na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúrach, pokiaľ si uplatňuje odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnené dodanie služieb, pri ktorom podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť, a preto následne odberateľovi uvedenom na faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný sa napriek tomu, že správca dane umožnil splniť si svoju dôkaznú povinnosť, nevyvrátil dôvodné a preukázané pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služieb dodávateľom uvedeným na spornej faktúre a vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa PEJT, spol. s r.o.. Žalovaný sa stotožnil s postupom správcu dane a s jeho záverom, keď neuznal oprávnenosť odpočítania dane v zmysle uvedených ustanovení zákona o DPH.

3. Žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca namieta, že sa žalovaný s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal len formálne a všeobecne. Žalovaný a správny orgán prvého stupňa sa len účelovo vysporiadali s vykonanými dôkazmi. Dôkazom o účelovosti konania žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa je podľa mienky žalobcu konštatovanie žalovaného o nepreukázaní existencie a vysielania reklamných spotov na LED veľkoplošných obrazovkách v Dolnom Kubíne, Ružomberku a Košiciach, a to napriek konštatovaniu, že tieto skutočne existovali, boli riadne na základe zmlúv s majiteľmi nehnuteľností na týchto umiestnené, na nich sa vysielala reklama. Keď už nestačilo preukázanie riadnej existencie, prevádzky a vysielania na týchto obrazovkách, použil žalovaný argument, že zo žalobcom predložených dôkazov o ich vysielaní (nahrávky predmetných veľkoplošných LED obrazoviek) nie je preukázané, že táto reklama bola vysielaná v čase, za ktorý boli vystavené faktúry a na miestach a konkrétnych obrazovkách uvádzaných v dokumentácii predloženej žalobcom. Žalobca ďalej uvádza, že z dokazovania vykonaného v daňovom konaní je dôvodné usudzovať, že správca dane a žalovaný vydali napadnuté rozhodnutia z dôvodu, že nadobudli pochybnosť o skutočnom plnení podľa žalobcom predložených dôkazov, pretože následne boli prevádzané obchodné podiely, menili sa konatelia a zanikali dodávatelia, ktorí sa mali podieľať na poskytnutí služby žalobcovi. Žalobca však považuje za podstatné, že k týmto skutočnostiam dochádzalo až po poskytnutí zdaniteľného plnenia a žalobca o nich v čase poskytovania reálneho plnenia nemohol mať vedomosť a ani takéto konania predpokladať. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD č. C-80/11 a C-142/11 vo veci Mahagében a Dávid, v zmysle ktorého je neprijateľnou vnútroštátna prax, kedy daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočet DPH zo služieb, ktoré jej boli poskytnuté z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby, alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet, je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Žalobca ďalej poukazuje tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. , v zmysle ktorého dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií. Žalobca tiež poukazuje na rozhodnutie ESD vo veci C-255/02 Halifax, v zmysle ktorého musí byť zneužitie práva pri uplatnení plnenia na DPH preukázané tak, aby toto viedlo bez pochybnosti k zneužitiu práva a získaniu daňovej výhody s tým, že hlavným cieľom transakcie malo byť práve získanie daňovej výhody. Žalobca v súvislosti s posledným označeným rozhodnutím zdôrazňuje, že je evidentné, že služba bola žalobcovi poskytnutá. Jej poskytnutie nebolo prostriedkom získania daňových výhod, ale malo nespochybniteľne ekonomický dôvod - získania nových zákazníkov cestou propagácie na médiu (veľkoplošná LED obrazovka). Žalobca ďalej uvádza, že nad mieru dôvodnej pochybnosti preukázal poskytnutie služby, jej zaplatenie a dôvodnosť uplatnenia práva na odpočet včítane dane. Predložil správcovi dane dôkazy

- média plán vysielania reklamných spotov Košice, Ružomberok, Dolný Kubín, obrat na účte, zmluvu o poskytnutí reklamného priestoru medzi poskytovateľom PEJT spol. s r.o. a objednávateľom HAKOM, s.r.o. z 23.06.2017, objednávku na vysielanie reklamných spotov zo 17.08.2017, CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách, fotodokumentáciu umiestnenia LED veľkoplošnej obrazovky s reklamou spoločnosti HAKOM, s.r.o., ktorá bola umiestnená v mestách Košice, Ružomberok a Dolný Kubín. Žalobca ďalej namieta, že pokiaľ žalovaný na to, aby zistil a konštatoval nejakú formu neobvyklej činnosti subjektov zahrnutých do reťazca dodávateľov a odberateľov, nemôže bez ďalšieho používať

čiastkové, možno prvotné zistenia z iných daňových konaní, z ktorých nie je zistiteľný záver týchto konaní, a to, či sa tieto zistenia v ďalšom dokazovaní v tom ktorom daňovom konaní ukázali ako pravdivé, alebo vyšlo najavo niečo iné. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný uvádza, že do rozhodnutia prevzal zistenia týkajúce sa aj iných zdaňovacích období iných dodávateľov a subdodávateľov a osôb, ktoré sa na ich činnosti podieľali, čo považoval za podstatné pre uvedenie konkrétnej obchodnej operácie - dodania služby do celkového kontextu konania žalobcu, ale na druhej strane poukazuje na to, že žalobca v podaných opravných prostriedkoch poukazuje na dôkazy (nevykonané výsluchy svedkov), ktoré sa týkajú iných zdaňovacích období a rozhodnutí. S poukazom na uvedenú skutočnosť žalobca navrhol súdu výsluch svedkov Y. J. a I. W. dôvodiac, že títo síce v danom zdaňovacom období nefigurovali ako osoby, ktoré sa podieľali na dodaní služby, ale pre vytvorenie celkového a komplexného obrazu danej veci je vykonanie dôkazu ich výsluchom potrebné. Žalobca ďalej uvádza, že v celom rozsahu zotrváva na odvolacích dôvodoch obsiahnutých v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a žiada, aby tieto boli považované v celom rozsahu za súčasť odôvodnenia žaloby. Žalobca v doplnení žaloby zo dňa 22.09.2020 poukazuje na základné úlohy finančnej správy a princípy štátnej služby príslušníkov finančnej správy. Uvádza, že príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby a nadriadených služobných vzťahoch koná a rozhoduje v súlade s SR, právne záväznými aktmi EÚ a právnymi predpismi SR, ako aj vnútornými predpismi. Ďalej žalobca dodáva, že z uvedeného je teda zrejmé, že príslušník finančnej správy by mal postupovať podľa ustanovení , , , , , , Daňového poriadku, , zákona o DPH. Podmienky uvedené v a a v zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Žalobca cituje ust. , , Daňového poriadku. Konštatuje, že z obsahu žaloby je zrejmé, že správca dane porušil práva kontrolovaného platiteľa, keď nepostupoval v súlade s rozsudkami ESD, a tieto nevyhodnotil v daňovej kontrole v prospech kontrolovaného platiteľa, nevyzval kontrolovaného platiteľa na vyjadrenie sa k pochybnostiam na strane správcu dane v priebehu dokazovania, pretože správca dane má povinnosť postupovať podľa Daňového poriadku a Daňového poriadku v súlade s Daňového poriadku a Daňového poriadku.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.02.2021 opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia (v podrobnostiach, tak ako sú rozvedené v bode 2. tohto rozsudku). Na dôvažok dodáva, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne obsiahol dôvody, prečo žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH z faktúry od dodávateľa PEJT, spol. s r.o.. Poukázal, že hlavným z dôkazov, z ktorých správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal, boli práve dôkazy predložené žalobcom. Z CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách v trvaní 15 sekúnd nebolo zrejmé, na akom mieste bol tento reklamný spot umiestnený, a ktoré zo spoločností (RKI média s.r.o., R&S DESIGN, s.r.o. a PEJT, spol. s r.o.) spot umiestnili a v akom časovom období bol spot vysielaný. Tiež z fotodokumentácie umiestnenia LED veľkoplošnej obrazovky s reklamou spoločnosti HAKOM, s.r.o., na ktorej bola ručne dopísaná poznámka Ružomberok, Dolný Kubín a Košice. Na základe tohto dôkazu nebolo možné určiť časový interval odvysielania spotu, z fotodokumentácie nebolo dostatočne zrejmé umiestnenie LED obrazovky a nebola uvedená ani spoločnosť, ktorá mala spot na obrazovke umiestniť. Správca dane, ktorý získal oprávnené pochybnosti o tom, či boli tovar alebo služba dodané, nie je povinný dokázať ich nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predmetnej faktúre, pokiaľ si uplatňuje odpočet DPH. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si nárok na odpočet preukázal, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre. Z judikatúry SD EÚ vyplýva, že pri uplatnení odpočítania dane, znáša dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý musí preukázať, že zákonom stanovené podmienky odpočítania dane boli splnené. Správcovi dane vznikli počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania pochybnosti o dodávke tovaru, a to, že obchod neprebehol tak, ako bol deklarovaný medzi osobami uvedeným na faktúrach. Dôkazná povinnosť, aby tieto pochybnosti žalobca

vyvrátil, je na strane daňového subjektu, ktorý musí dokázať, že tovar prevzal od toho, kto je označený na faktúre, musí predložiť dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Žalovaný poukazuje na to, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Ak správca dane spochybní na základe vykonaných dôkazov deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. K vypočutiu ďalších osôb ako svedkov žalovaný orgán uvádza, že títo boli vypočutí v rámci iných daňových konaní, v ktorých daňový subjekt nebol účastníkom konania. Správca dane tieto výpovede prevzal v súlade s ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkazy, ktoré vyhodnotil v nadväznosti na ním získané dôkazy, a ktorými oboznámil aj žalobcu. Žalobca takýto postup správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nenamietal, preto predmetnú žalobnú námietku žalovaný považuje za neopodstatnenú.

5. Žalobca k replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.04.2021 uvádza, že mu je známy právny stav, v zmysle ktorého je daňový subjekt v zmysle uniesť dôkazné bremeno, v rozsahu: preukázať relevantnosť skutočností s vplyvom na určenie dane, správnosť údajov uvedených v daňovom priznaní, na preukázanie ktorých bol daňový subjekt správcom dane vyzvaný a musí byť zachovaná vierohodnosť, správnosť evidencií a záznamov, ktoré je daňový subjekt povinný niesť. Na základe dokazovania vykonaného v daňovom konaní a jeho vyhodnotenia žalovaným je dôvodné usudzovať, že správca dane a žalovaný vydali správnou žalobou napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že nadobudli pochybnosť o skutočnom plnení podľa žalobcom predložených dôkazov, pretože následne boli prevádzané obchodné podiely, menili sa konatelia a zanikali dodávatelia, ktorí sa mali podieľať na poskytnutí služby žalobcovi. Žalovaný vo svojom vyjadrení zdôrazňuje, že práve kvôli týmto zisteniam vznikla dôvodná pochybnosť o tom, či títo dodávatelia skutočne poskytli žalobcovi zdaniteľné plnenia a pochybnosť o tom, či mu teda skutočne poskytli služby, za ktoré zaplatil. Žalobca však uvádza, že podstatnou okolnosťou celého obchodného prípadu je to, že k týmto udalostiam dochádzalo až po poskytnutí služby a žalobca o týchto udalostiach v čase poskytovania zdaniteľného plnenia nemohol mať vedomosť, ani nemal, na základe akých informácií, indícií, či iných skutočností, takéto udalosti predpokladať. Žalovaný sa svojom vyjadrení vôbec nevysporiadal s poukazom žalobcu na rozhodnutie ESD č. C-80/11 a C-142/11 vec Mahagében a Dávid, v zmysle ktorého je neprijateľná vnútroštátna prax, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby, alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúce faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Je neprijateľná vnútroštátna prax, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila došlú faktúru, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. Toto je podstatný právny aspekt celej veci, ktorý sa vinie rozhodnutím, ktorého nezákonnosť žalobca napáda. V právnom štáte je neakceptovateľná prax nútiť podnikateľa, aby v rámci eliminovania rizika, že mu štát neprizná nárokovateľné plnenie, kontroloval a zisťoval informácie o subdodávateľoch jeho dodávateľov, ich solventnosti, plnení si daňových a odvodových povinností, povesti a úmysloch ich majiteľov a osôb, ktoré v ich mene konajú a najmä, aby musel predpokladať, ako sa zachovajú v budúcnosti. Navyše, ak by aj žalobca chcel takéto informácie získať, nemá jeho dodávateľ žiadnu právnu povinnosť oznamovať mu totožnosť jeho subdodávateľov. Neexistuje na to žiadny právny nárok a navyše v niektorých prípadoch môže takáto informácia predstavovať predmet obchodného tajomstva, či podnikateľskej stratégie, kedy dodávateľ nemá záujem prezentovať identitu svojich subdodávateľov napríklad z dôvodu, aby jeho klient/obchodný partner takúto informáciu nevyužil jednostranne vo svoj prospech.

6. V súdom stanovenej lehote žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 23.11.2021 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (ďalej len „“), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. v medziach žalobných bodov ( a ) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú s poukazom na ust. zamietnuť vychádzajúc z nasledovných úvah:

8. Podľa žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa .

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 30.11.2017 (ďalej len „zákon o DPH) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (t. j. k 23.07.2020) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

9. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 zákona o DPH tým, že si uplatnil v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty podanom za zdaňovacie obdobie november 2017 právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu na základe faktúry č. 20171124 zo dňa 30.11.2017 za dodanie služby - odvysielanie reklamných spotov od dodávateľa PEJT, spol. s r.o., pri ktorom nepreukázal, že tento zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre a že podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť dodávateľovi služby uvedenej na faktúre. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v zmysle ust. § 24 Daňového poriadku, pričom nebol viazaný len návrhmi daňového subjektu, ale preveroval dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľom a následne dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľom aj bez návrhu, a to za účelom zistenia riadneho skutkového stavu. Zhrnúc celé vykonané dokazovanie správne spochybnil dodanie tovaru spoločnosťou PEJT, spol. s r.o.. Žalobca v daňovej kontrole predložil iba formálne doklady o zdaniteľnom obchode dodávateľom PEJT, spol. s r.o., pričom sa vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať, že tento dodávateľ, resp. subdodávatelia uskutočnili fakturované zdaniteľné plnenie tak, ako bolo deklarované na dodávateľskej faktúre z novembra 2017 od dodávateľa PEJT, spol. s r.o.. Za týchto okolností pochybnosti o spornom obchode správcu dane boli oprávnené. Pokiaľ teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takomto prípade je opäť len na daňovom

subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane (rovnako -17 zo dňa 16.12.2009).

10. Jednotlivé žalobné námietky správny súd vyhodnotil nasledovne:

11. Žalobca namieta závery žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Žalobca je toho názoru, že nad mieru dôvodnej pochybnosti (predložením mediaplánu vysielania reklamných spotov, obratu na účte, zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru z 23.06.2017, objednávkou na vysielanie reklamných spotov z 17.08.2017, CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách, fotodokumentáciou umiestnenia LED obrazovky s reklamou spoločnosti HAKOM) preukázal poskytnutie služby, jej zaplatenie a dôvodnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V správnom konaní totiž muselo byť preukázané nielen to, že došlo k materiálnemu plneniu ale i tá skutočnosť, že materiálne plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom musí ísť o reálne plnenie podľa faktúry. Z takto zadefinovaného skutkového stavu potom vyplýva, že tento skutkový stav nemôže byť preukázaný osamotene len listinnými dôkazmi, a to faktúrou (ktorej prílohou bol média plán) a objednávkou, ktoré sú len formálnou podmienkou pre uznanie odpočtu dane. Reálne plnenie dodávateľom uvedeným na faktúrach musí byť preukázané aj ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne bez akýchkoľvek pochybností preukazujú dodanie reálneho plnenia dodávateľom. Tieto dôkazy sú v každom jednotlivom prípade rôzne. V danom prípade takýmto dôkazom bez ďalšieho nie je Zmluva o poskytnutí reklamného priestoru medzi poskytovateľom PEJT, spol. s r.o. a objednávateľom HAKOM, s.r.o. z 23.06.2017 a ani obrat na účte, pretože tieto nepreukazujú dodanie konkrétneho tovaru, tak ako je uvedený na spornej faktúre. Zmluva o poskytnutí reklamného priestoru je len dôkazom existencie zmluvného záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, nie však dôkazom o tom, že zmluvné strany reálne plnili povinnosti, ku ktorým sa v označenej zmluve zaviazali. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že právne relevantným je preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu, a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa viažu na dodávateľa žalobcu. Skutočnosť, že plnenie, z ktorého si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet DPH, je plnením totožným s tým, ktoré je uvedené vo faktúre, že deklarované plnenie poskytol skutočný vyhotoviteľ faktúry, je v prípade pochybností spravidla potrebné doložiť takými dôkazmi, ktoré pochádzajú z prostredia mimo dispozičnej sféry platiteľov zúčastnených na obchode, a ktoré v čo najväčšej možnej miere objektivizujú skutočnosti deklarované dotknutými platiteľmi. Je potrebné si uvedomiť, že platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie DPH jednoznačne deklaruje voči správcovi dane, že konkrétny tovar, služby (s iným tovarom/službami nezameniteľný) bol skutočne poskytnutý a tovar, resp. služby mu boli skutočne dodané od konkrétne označeného platiteľa dane v konkrétnom rozsahu a zdaňovacom období, tzn. že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného daňového a právneho vzťahu medzi poskytovateľom a nadobúdateľom zdaniteľného plnenia tak, ako to predpokladá zákon o DPH. Samotná existencia služby tiež nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH. Predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného žalobcom nie je existencia služby ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 24. januára 2017). Z uvedeného dôvodu preto ani ďalšie žalobcom predložené dôkazy - CD s reklamným spotom, fotodokumentácia umiestnenia LED obrazovky - neboli spôsobilé preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH, a to vo vzťahu k dodaniu konkrétnej služby konkrétnym dodávateľom v relevantnom zdaňovacom období. Správny súd sa plne stotožnil so záverom žalovaného, že CD s reklamným spotom nie je spôsobilé preukázať, ktorý z dodávateľov reklamných služieb pre žalobcu (v roku 2017 - RKI média, s.r.o., R&S DESIGN, s.r.o., PEJT spol. s r.o.) spot na LED obrazovke umiestnil a v akom relevantnom čase sa tak stalo. Rovnako z fotodokumentácie umiestnenia LED obrazovky s reklamou žalobcu nie je možné ustáliť časový interval odvysielania spotu, resp. konkrétneho dodávateľa reklamného spotu. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku účelového hodnotenia dôkazov správcom dane. Dôkazom účelovosti má podľa mienky žalobcu byť konštatovanie o nepreukázaní existencie a vysielania reklamných spotov na LED veľkoplošných obrazovkách v Dolnom Kubíne, Ružomberku a Košiciach, a to napriek konštatovaniu žalovaného, že tieto skutočne existovali, boli riadne na základe zmlúv s majiteľmi nehnuteľností na týchto umiestnené, na nich sa vysielala reklama ako aj reklamné spoty vyhotovené a vysielané pre žalobcu. Žalobca uvádza, že keď už nestačilo preukázanie riadnej existencie prevádzky a vysielania na týchto obrazovkách, použil žalovaný argument, že žalobcom predložený dôkaz o ich vysielaní nepreukazuje, že táto reklama bola vysielaná v čase, za ktorý boli vystavené faktúry a na miestach a konkrétnych obrazovkách uvádzaných v zmluvnej dokumentácii. Správny súd k uvedenej

námietke žalobcu uvádza, že žalovaný dospel k záveru o porušení ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) v spojení s ust. § 51 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre a že podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť dodávateľovi služby uvedenej na faktúre. Táto právne relevantná skutočnosť nemôže byť preukázaná samotnou existenciou LED veľkoplošných obrazoviek, zmluvami s majiteľmi nehnuteľností, resp. zistením, že reklama žalobcu sa na LED obrazovke zjavila, nakoľko tieto zistenia sú spôsobilé len preukázať, že určitá služba bola žalobcovi poskytnutá, nie je však z nich zrejmé, v akom rozsahu, ktorým dodávateľom ani v ktorom preverovanom zdaňovacom období sa tak stalo. Správny súd je teda názoru, že zo žalobcom označených záverov žalovaného nemožno vyvodiť účelovosť hodnotenia dôkazov žalovaným. Správca dane odôvodnene požadoval od žalobcu predloženie takých dôkazov, ktoré by potvrdili, že reklamy boli realizované spôsobom a osobou uvedenou na preverovanej faktúre.

12. Žalobca ďalej zastáva názor, že správne orgány vydali správnou žalobou napadnuté rozhodnutia z dôvodu, že nadobudli pochybnosť o skutočnom plnení podľa žalobcom predložených dôkazov, pretože následne boli prevádzané obchodné podiely, menili sa konatelia, zanikli dodávatelia. Súčasne podotýka, že k týmto skutočnostiam dochádzalo až po poskytnutí zdaniteľného plnenia a žalobca o nich nemohol mať vedomosť. Žalobca namieta použitie čiastkových zistení správcom dane z iných daňových konaní, z ktorých nie je zistiteľný záver týchto iných daňových konaní. Správny súd uvedené žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Správca dane a žalovaný dospeli k záveru o porušení ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) v spojení s ust. § 51 zákona o DPH, t. j. k záveru o nesplnení podmienok pre priznanie odpočtu žalobcovi nie z dôvodu existencie pochybností v dodávateľskom reťazci ale z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o dodaní služby dodávateľom označeným na faktúre. Dôkazy, ktoré predložil žalobca (faktúru, objednávku, média plán, obrat na účte, zmluvu o poskytnutí reklamného priestoru, CD s reklamným spotom, fotodokumentáciu umiestnenia LED veľkoplošnej obrazovky) nemali povahu faktu a neboli spôsobilé samé o sebe preukázať dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre. Práve a len z uvedeného dôvodu, t. j. že dôkazy označené žalobcom boli nedostatočné, sa správca dane z úradnej moci vykonaným dokazovaním pokúšal preveriť posudzované plnenie tak u priameho dodávateľa žalobcu (spoločnosti PEJT, spol. s r.o.) a následne aj u subdodávateľov až po majiteľov nehnuteľností, na ktorých mali byť LED obrazovky umiestnené. Ako je však zrejmé zo skutkových zistení správcu dane, ktoré sú v súlade s obsahom administratívneho spisu, vzhľadom na zánik týchto spoločností a nekontaktnosť oprávnených osôb mu to nebolo umožnené. Pokiaľ za takejto skutkovej situácie správca dane v súlade s ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku použil dôkazy týkajúce sa tých istých účastníkov konania z iných daňových konaní, nemožno voči tomuto postupu správcu dane nič namietať. Je potrebné mať na zreteli, že výpočet dôkazných prostriedkov obsiahnutých v citovanom ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku má len demonštratívny charakter, pričom správca dane môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pokiaľ správca dane ako podklad rozhodnutia použije napr. zistenia plynúce zo svedeckých výpovedí osôb vypočutých v pozícii svedka v iných daňových konaniach, môže tieto zistenia správca dane hodnotiť ako zistenia plynúce z listinných dôkazov (zápisníc o výsluchu svedkov). Pre úplnosť správny súd dodáva, že dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane v danej veci nebol pri dokazovaní viazaný iba návrhom daňového subjektu, ale bol povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. V prejednávanej veci správny súd z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu nemal preukázané, že by sa správca dane, resp. žalovaný dopustili svojvoľného a účelového nakladania so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania. Správca dane hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vyhodnotenie zistených skutkových okolností zodpovedá zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Je potrebné poznamenať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť

zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

13. Je teda potrebné konštatovať, že listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca, a ktoré podľa jeho mienky majú preukázať dodanie zdaniteľného plnenia od dodávateľa PEJT, spol. s r.o., túto skutočnosť nepreukazujú. Správcovi dane sa ani z úradnej moci vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre v preverovanom zdaňovacom období. Práve naopak, pochybnosti o dodaní služby spoločnosťou PEJT, spol. s r.o. sa u správcu dane ešte zvýraznili, o čom svedčia nasledovné skutkové zistenia:

- v období od 20.11.2014 do 02.10.2017 bol konateľom p. Q. X. a od 02.10.2017 do 07.02.2018 bol konateľom spoločnosti p. V. Z.; daňový subjekt PEJT, spol. s r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia a od 08.02.2018 sa jeho právnym nástupcom stala spoločnosť NEXU, s.r.o.;

- zamestnanci správcu dane na adrese sídla spoločnosti NEXU, s.r.o. vykonali viackrát miestne zisťovania, pri ktorých bolo zistené, že spoločnosť NEXU s.r.o. sa na adrese Dr. I. Markoviča 2083/1 v Novom Meste nad Váhom nenachádza

- konateľ spoločnosti NEXU, s.r.o. - X. S. je podľa zistení srávcu dane bezdomovec, ktorý je konateľom viacerých spoločností, ktoré sú na neho prepisované za finančnú hotovosť od 20 do 50 EUR

- zásielky adresované daňovému subjektu NEXU, s.r.o. sa správcovi dane vracajú späť s poznámkou „adresát je neznámy“; daňový subjekt so správcom dane nespolupracuje, daňové priznania nepodáva; posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo podané za máj 2014 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby bolo naposledy podané za rok 2013

- zamestnanci správcu dane vykonali ústne pojednávanie so svedkom V. Z. (konateľ spoločnosti PEJT, spol. s r.o. v období od 02.10.2017 do 07.02.2018), svedok pri svedeckej výpovedi síce verbálne potvrdil realizované dodania pre odberateľa - žalobcu, ale svoje tvrdenia nedoložil žiadnym dôkazom, a to hlavne z dôvodu, že účtovníctvo bolo odovzdané pri zlúčení spoločnosti so spoločnosťou NEXU, s.r.o. konateľovi X. S.

- pri konfrontácii V. Z. so skutočnosťou, že konateľ spoločnosti NEXU, s.r.o. (ktorá sa stala nástupcom spoločnosti PEJT, spol. s r.o.) je bezdomovec X. S., sa V. Z. nechcel vyjadriť

- z kontrolných výkazov DPH bolo zistené, že dodávateľom spoločnosti PEJT, spol. s r.o. bola v mesiaci júl až november 2017 spoločnosť KATAMARAN s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a od 03.02.2018 sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť SASH promotion, s.r.o.; v spoločnosti SASH promotion, s.r.o. je jediným spoločníkom a konateľom (od 12.06.2017 do 28.03.2018) X. S.

- správca dane taktiež nadobudol pochybnosti z podaných daňových priznaní na DPH a daňového subjektu KATAMARAN, s.r.o., keď daňový subjekt po nulových daňových priznaniach za 1. a 2. štvrťrok 2017 začal vykazovať zdaniteľné plnenia v 3. štvrťroku 2017 so základom dane 1 924 757 EUR a daňou 384 951,40 EUR v 4. štvrťroku 2017 so základom dane 1 760 010 EUR a daňou 352 002 EUR, pričom mal len minimálnu daňovú povinnosť

- postupom zlučovania a zániku spoločností PEJT, spol. s r.o. KATAMARAN s.r.o. nebolo správcovi dane umožnené zaistiť účtovné doklady spoločností, teda bolo znemožnené overiť tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu.

14. Žalobca ďalej v žalobe poukazuje na rozhodnutia ESD č. C-80/11 a C-142/11 vo veci Mahagében a Dávid, z ktorého cituje najmä: „Je neprijateľná vnútroštátna prax, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby, alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca...“ Ďalej žalobca poukazuje tiež na rozhodnutie ESD č. C-255/02 vo veci Halifax, s poukazom na ktoré žalobca uvádza, že podľa označeného rozhodnutia musí byť zneužitie práva pri uplatnení plnenia na DPH preukázané tak, aby toto viedlo bez pochybností k zneužitiu práva a získaniu daňovej výhody a že hlavným cieľom transakcie bolo jej získanie. Žalobca na dôvažok upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. vo veci Gergelová c/a Daňové riaditeľstvo SR z ktorého cituje: „Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií. Právne významné okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje úmysel a vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní obchodného partnera v

reťazovej transakcii, zisťuje a dokazuje správca dane...“ Správny súd poukaz žalobcu na označené rozhodnutia ESD, resp. NS SR vyhodnotil ako nedôvodný vychádzajúc z nasledovných úvah. Ako už bolo viackrát konštatované judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.09.2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.01.2020), odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie) je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prijaté, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladajú) uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správny súd pripomína, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môže orgán finančnej správy neuznať uplatnené právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode, iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému systému DPH (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.10.2017). V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku) je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ teda orgán finančnej správy dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom, je nutné zneužitie práva daňovým subjektom (rovnako ako aj daňový podvod) v daňovom konaní preukázať. Z vyššie uvedených záverov plynie, že správca dane k ďalším úvahám o možnom zneužití práva, resp. podvodnom konaní daňového subjektu môže dôjsť len za predpokladu, že je preukázané samotné dodanie služby (tovaru) dodávateľom uvedeným na faktúre. Správny súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci však tak žalovaný ako aj správca dane dospeli k záveru, že dodanie tovaru (služby) dodávateľom uvedeným na faktúre preukázané žalobcom nebolo. Ak žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že nebolo preukázané dodanie plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, potom nie sú odôvodnené ďalšie úvahy žalobcu ohľadne dôkazného bremena správcu dane vo vzťahu k podvodnému, resp. právo zneužívajúcemu konaniu žalobcu a poukaz na žalobcom označené rozhodnutia ESD a NS SR. Pre úplnosť správny súd podotýka, že rozlišovanie dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH (neunesenie dôkazného bremena o dodaní tovaru/služby dodávateľom uvedeným na faktúre, zneužitie práva, podvodné konanie) má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Uvedené dôvody nemožno vzájomne zamieňať, ako to učinil žalobca. Pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva EÚ v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma inému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto konania je, aby sa daňový subjekt vyhol daňovým povinnostiam, alebo získal daňové zvýhodnenie. Predpokladom teda je, že dodané plnenie nie je využívané daňovým subjektom na podnikateľský cieľ, t. j. že služba nebola využitá zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných plnení (služba totiž musí vykazovať istú výmennú majetkovú hodnotu (USE value) pre zdaniteľnú osobu). Elementárnym predpokladom rozvinutia úvahy o zneužití práva daňovým subjektom (v zmysle nevyužitia dodaného plnenia na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení žalobcom) je nevyhnutný predpoklad, že k plneniu (dodaniu plnenia) dodávateľom uvedeným na faktúre vôbec dôjde. Od zneužitia práva ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry Súdneho dvora nutné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu však dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súčasne však Súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje plnenie na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Pre zhrnutie je potrebné dodať, že zatiaľ čo dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre zaťažuje žalobcu (ako tomu bolo v prejednávanej veci), dôkazné bremeno o zneužití práva nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel, resp. o podvodnom konaní, zaťažuje správcu dane. Správca dane v prípade podvodného a právo zneužívajúceho konania musí preukázať,

že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (a to tak materiálnych - reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálnych podmienok pre odpočet DPH) a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva Únie v zmysle čl. IV ods. 3 Zmluvy o EÚ bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľom právnej úpravy DPH, pričom z okolností posudzovaného prípadu by bolo zrejmé, že získanie takéhoto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) vytvorením umelých podmienok (t. j. podmienok odporujúcim pôsobeniu trhového mechanizmu na ekonomické činnosti daňových subjektov) a jeho dosiahnutie bolo hlavným účelom posudzovaného plnenia, pokiaľ správca dane mieni odoprieť odpočet DPH daňovému subjektu konštatovaním zneužitia práva daňovým subjektom. Pokiaľ by správca dane mienil zamietnuť právo žalobcu na odpočet DPH s poukazom na podvodné konanie, zaťažovalo by správcu dane dôkazné bremeno na preukázanie existencie daňového úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, nakoľko tento je pojmovým znakom podvodu DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Rovnako správca dane v takom prípade zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.

15. Žalobca namieta, že správne orgány neuviedli, v čom jeho „neopatrnosť“ pri uzatváraní a realizácii obchodov spočívala. Neuviedli, ako mal žalobca predpokladať konanie osôb v dodávateľskom reťazci a vyhodnotiť, že ich konanie je neobvyklé. V súvislosti s vyhodnotením uvedenej námietky upriamuje správny súd je pozornosť na skutočnosť, že správca dane a žalovaný nezamietli právo žalobcovi na priznanie odpočtu DPH z dôvodu okolností na strane subjektov v dodávateľskom reťazci ale prioritne z dôvodu, že sám žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach relevantných z hľadiska aplikácie ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) v spojení s ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V tejto súvislosti ďalej správny súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.04.2020, v ktorom Najvyšší súd zdôrazňuje zodpovednosť daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení medzi bezprostredným dodávateľom a jeho odberateľom je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý dobrovoľne vstupuje do obchodného vzťahu a zachováva pritom opatrnosť obvyklú v obchodnom styku. Daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preukazuje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Prenos daňovej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Je rozumným očakávať, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhšom časovom úseku (§ 69 Daňového poriadku) si žalobca ako daňový subjekt zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t. j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj budúcu procesnú spoluprácu, aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb sa zrealizovalo spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Takto sa prejavuje nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov.

16. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že v celom rozsahu zotrváva na odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 15.04.2020 a žiada, aby boli považované za súčasť odôvodnenia žaloby. Správny súd k uvedenému návrhu žalobcu uvádza, že vymedzenie konkrétnych a relevantných námietok musí byť súčasťou obsahu žaloby adresovanej súdu, resp. tieto musia byť žalobcom doplnené do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Žalobcovi bolo rozhodnutie žalovaného oznámené dňa 23.07.2020. Zákonom stanovená lehota na zmenu rozsahu a dôvodov žaloby v intenciách ust. , resp. ust. žalobcovi tak márne uplynula dňom 23.09.2020. V tejto lehote žalobca žalobné dôvody o obsah odvolacích dôvodov nedoplnil. Správny súd je v zmysle citovaného ust. viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, preto nakoľko žalobca expresis verbis tieto dôvody neobsiahol v texte žaloby a ani ich v zákonom stanovenej lehote nedoplnil, nemôže správny súd na ne prihliadať. Je potrebné zdôrazniť, že z uvedených dôvodov nie je prípustné, pokiaľ ide o vymedzenie žalobných bodov, nahrádzať ich odkazom na iné podanie žalobcu učinené vo vzťahu k samotnému orgánu verejnej správy v administratívnom konaní.

17. Pokiaľ žalobca namieta, že správca dane nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k pochybnostiam na strane správcu dane v priebehu dokazovania, správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú.

Z obsahu administratívneho spisu, a to z podania správcu dane zo dňa 14.06.2019 mal správny súd preukázané, že správca dane v súlade s citovaným ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a súčasne v uvedenom podaní dôsledne a v podrobnostiach oboznámil žalobcu s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Podanie správcu dane teda neobsahovalo len formálne a všeobecne koncipované poučenie, ale detailne popisovalo všetky zistenia a pochybnosti, ktoré správca dane počas daňovej kontroly nadobudol tak, aby vytvoril reálnu možnosť žalobcovi vzniesť konkrétne námietky, resp. vysvetliť správcovi dane konkrétne nejasnosti a vzniesť v tejto súvislosti prípadné ďalšie dôkazné návrhy.

18. Správny súd ďalej ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V prvom rade k uvedenej námietke je potrebné predostrieť, že je všeobecného charakteru. Žalobca nešpecifikuje, v čom spočíva podľa jeho mienky nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Podľa judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR vnútroštátny súd sa musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnať s argumentom (resp. dať odpoveď na argument), ktorý je relevantný (podstatný, významný, týkajúci sa veci), a ktorý je zároveň konkrétny (formulovaný dostatočne jasným a presným spôsobom). Žalobcom vznesená žalobná námietka je síce námietkou relevantnou, avšak nie konkrétnou. Žalobca nevymedzil, v čom konkrétne vidí nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Napriek skutočnosti, že žalobná námietka je všeobecne formulovaná a nie je preto povinnosťou správneho súdu dať na ňu žalobcovi odpoveď, správny súd nad rámec svojej povinnosti k takto všeobecne vznesenej námietke rovnako len vo všeobecnej rovine uvádza, že nezistil nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je v súlade s citovaným ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré tvorili podklad rozhodnutia, predostrel, aké skutkové zistenia vyvodil z toho ktorého podkladu rozhodnutia, subsumoval zistený skutkový stav pod relevantnú právnu normu. Je možné rovnako konštatovať, že právna úvaha žalovaného obsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení, logických úvah aj vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Žalovaný poskytol zrozumiteľnú a preskúmateľnú odpoveď na všetky žalobcom vznesené odvolacie námietky. Žiadnu z nastolených otázok neponechal otvorenú.

19. Správny súd záverom pre úplnosť uvádza, že mal preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrou, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať na čo najúplnejšie zistenie potrebných skutočností vykonal dostatočné dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobcom označené žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, správny súd s poukazom na citované ust. žalobu zamietol.

21. Správny súd na nariadenom pojednávaní zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov Y. J. a I. W.. V prvom rade považuje správny súd za nevyhnutné zdôrazniť, že správny súd nie je súdom skutkovým ale súdom právnym, pre správny súd je podľa rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je správny súd viazaný. Hoci priamo legitimuje správny súd v každom jednotlivom prípade vykonať dôkazy nielen potrebné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia ale aj na rozhodnutie vo veci, je súčasne potrebné zdôrazniť, že vždy ide o možnosť nie povinnosť správneho súdu, pričom ide o nenárokovateľné procesné právo účastníkov konania. Správny súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky, ktoré má na mysli ust. , pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie, t. j. podľa mienky správneho súdu dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, v prejednávanej veci správny súd nerozhodoval podľa a ani nerozhodoval v konaní podľa , , , , . Len pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobca v žalobe ani neoznačil, na preukázanie ktorých konkrétnych právne relevantných skutočností navrhuje vykonať dôkaz výsluchom označených svedkov.

22. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.