Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-39-2021.pdf
PDF · 79.5 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/39/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnej: S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 4239/14, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 221,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/208/2014-24 zo dňa 30. novembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej aj len „Exekučný poriadok“). Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 02.04.2014 poveril poverením č. 5613 063647 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 221,- Eur spolu s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 13000/11 zo dňa 10.04.2012 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 05.02.2016 bolo súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie z 21.01.2016, v ktorom sa oprávnený vyjadril k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinnou, k nároku, ktorý bol zabezpečený zmenkou.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote do 22.01.2016, ale až 05.02.2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty. V súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08.11.2016 a uznesenie sp. zn. III. ÚS 564/2016 zo dňa 13. 09. 2016, v zmysle ktorých dospel k záveru, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo potrebné doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f Exekučného poriadku doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť
výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Obdobný záver vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/40/2020 zo dňa 28.05.2020 .
4. Proti uneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Namietal posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že dňa 21.07.2010 s povinnou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Oprávnený vstúpil do právneho vzťahu s povinnou na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie pre svoju súkromnú potrebu. Z uvedeného dôvodu povinnú preto v zmysle § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno považovať za spotrebiteľa.
5. Ďalej uviedol, že účelom ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je zabrániť tomu, aby spotrebiteľ súhlasil s podmienkou, ktorá je v pomere ku konkrétnemu právnemu vzťahu neprimeranou. Povinná mala možnosť pred uzavretím Zmluvy oboznámiť sa so Zmluvou a jednotlivými zmluvnými podmienkami, ktoré sú v Zmluve uvedené jasne, zrozumiteľne a určito. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ustanovujúce okrem iného aj mravnú kategóriu (dobrú vieru), treba vykladať aj s prihliadnutím na dobrú vieru veriteľa, ktorý uzavieral zmluvu s dlžníkom v dobrej viere, že bude plniť svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy a úver použije na účely povolania, tak ako to dlžník uviedol v Zmluve. Oprávnený mal za to, že okresný súd uznesením, ktorým zastavil exekúciu výrazne zasiahol do zásady rovnosti strán konania čím došlo k porušeniu čl. 6 CSP. V tejto súvislosti poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93 zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého „nemožno prijať jednotné stanovisko pre posúdenie nárokov zo zmenky bez toho, aby súd nerešpektoval stav v čase jej vystavenia, a to najmä s ohľadom na rešpektovanie princípu právnej istoty a zákazu retroaktivity.“
6. Vo vzťahu k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f Exekučného poriadku uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak exekučnému súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodovacia činnosť súdu vykonaná podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku vedúca k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie po preskúmaní formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zohľadnila logicky všetky tieto skutočnosti, pretože súd sa s obsahom exekučného titulu a dôvodmi jeho vydania v celosti oboznámil a nevyžadoval žiadne ďalšie spresnenia. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods.4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený bol toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti svedčia o tom, že si povinnosť vyžadovanú zákonným ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil, a teda návrh na vykonanie exekúcie doplnil v stanovenej lehote. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/14/2017 zo dňa 23.02.2017.
7. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, posudzoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky zákonom požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, krajský súd odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
12. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 09.02.2014 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 24.03.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 13000/11 zo dňa 10.04.2012. Súd prvej inštancie vydal dňa 02.04.2014 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 12Er/208/2014 zo dňa 30.11.2020 zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Oprávnený podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie podľa 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
13. V priebehu exekučného konania došlo k prijatiu zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedeným právnym predpisom bol doplnený Exekučný poriadok o ustanovenia § 39 ods. 4 a §243f. V zmysle uvedených ustanovení bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 09.02.2004 o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou. Oprávnený bol taktiež povinný k návrhu pripojiť aj dôkazy na preukázanie týchto rozhodujúcich skutočností. V prípade nesplnenia tejto zákonnej povinnosti Exekučný poriadok sankcionuje oprávneného zastavením exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
14. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
15. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku; ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
17. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
18. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Pri uznesení podľa § 243f ods. 5 Exekučný poriadok odvolanie [na rozdiel od iných typov uznesení napr. podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m Exekučného poriadku] nepripúšťa, preto v zmysle § 355 ods. 2 CSP platí, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné.
19. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. K odmietnutiu odvolania dochádza bez toho, aby odvolací súd skúmal obsah odvolaním napadnutého rozhodnutia.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 1. 4. 2017) dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.