Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoE-39-2021.pdf
PDF · 74.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/39/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. T. XXX/X, XXX XX X., o vymoženie 336,28 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky pod sp. zn. EX 3883/2012, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/900/2012-17 zo dňa 19. decembra 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/900/2012-17 zo dňa 19. decembra 2019 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 12Er/900/2012-17 zo dňa 19.12.2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,03 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že dňa 8.10.2012 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 336,28 EUR s príslušenstvom. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať vehementný záujem na pokračovaní v exekúcii z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok. Súd prvej inštancie poukázal na lustrácie vykonané súdnym exekútorom, z ktorých vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nepracuje, nepoberá žiadne dávky zo Sociálnej poisťovne, nemá vedený účet v banskej a v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok. Z týchto dôvodov exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že tieto znáša oprávnený vo výške 50,03 EUR.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Oprávnený namietal, že právo posúdiť, či je vedenie exekúcie hospodárne alebo nie prislúcha oprávnenému. K záveru exekučného súdu o nemajetnosti povinného uviedol, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal (aspoň to nie je zrejmé z obsahu Uznesenia), či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Namietal, že odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie je nedostatočné a uznesenie bolo vydané predčasne. Poukázal pri tom aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
2. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP (a contrario) a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 8.10.2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a exekučným titulom, ktorým je Výkaz nedoplatkov č. 1110001913 zo dňa 31.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.2.2011. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie zo dňa 22.5.2017 označené ako „Podnet na zastavenie exekučného konania“. Z podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Súdny exekútor predložil kompletný spisový materiál dňa 6.12.2019, ktorý obsahoval vykonané úkony v danej veci.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného nebol zistený žiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé, že súdny exekútor vykonal lustrácie majetku povinného. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o
zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.
12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je len prechodná, pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané, súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe zistených skutočností.
13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného, vyčkával na prípadné zlepšenie jej majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinnej ani súhlas oprávneného.
14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).
15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.