Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/127/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, F., a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, F., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach oboch rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 16. júla 2024, č.k. -59, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a napadnutej časti výroku III. p o t v r d z u j e , uznesenie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že :

a/ Otec je povinný platiť výživné na maloletú A. v sume 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky.

b/ Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. každý párny kalendárny týždeň v sobotu aj v nedeľu vždy od 15.30 hod. do 18.30 hod. s tým, že preberanie maloletej aj odovzdávanie maloletej sa bude uskutočňovať pred bránou rodinného domu rodičov maloletej na adrese D. E. XXX, F.. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a zabezpečiť jej odovzdanie otcovi a prevzatie od otca v určenom čase a na určenom mieste.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. dočasne zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok bežných veciach, výrokom II. uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej mesačne sumu 200 eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a výrokom III. vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa článku 4, , , (ďalej len ), a nasl. (ďalej len ), , , až 5 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh matky posúdil ako čiastočne dôvodný. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že matka sa návrhom zo dňa 20.06.2024 domáhala zverenia maloletej A. do jej osobnej starostlivosti, stanovenia povinnosti otcovi platiť na výživu maloletej 350 eur mesačne a zakázať otcovi stretávanie sa s maloletou na čas do právoplatnosti rozvodu manželstva. Na zdôvodnenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia matka uviedla, že dňa 18.06.2024 došlo medzi rodičmi maloletej k hádke v dôsledku toho, že si matka písala s iným mužom a otec si jej korešpondenciu prečítal. Pri hádke sa jej manžel vyhrážal smrťou a taktiež aj jej kamarátovi a po privolaní hliadky polície bol vykázaný zo spoločného obydlia. Zo správy z prešetrenia pomerov zo dňa 25.06.2024 súd zistil, že matka s maloletou dcérou býva v rodinnom dome, ktorý má

v spoluvlastníctve s manželom. Matka pracuje v režime home office, príjem má okolo 420 eur, poberá rodičovský príspevok 520 eur. Maloletá A. navštevuje Špeciálnu materskú školu v H. z dôvodu poruchy autistického spektra. Matka podala na otca trestné oznámenie z dôvodu vyhrážania sa zabitím a tiež z dôvodu vyhrážania sa únosom dcéry. Mesačný príjem otca je okolo 1800 eur, z čoho uhrádza hypotéku na dom a spotrebný úver, energie do domu. Otec podľa jeho vyjadrenia zistil, že matka mu bola v dvoch prípadoch neverná a na základe toho došlo aj k hádke manželov. Otec sa chce s dcérou stretávať, nikdy by jej neublížil, poprel, že by povedal niečo o ublížení dcére, resp. matke. Zo spisu polície vyplýva, že k incidentu, ktorý sa odohral dňa 18.06.2024, bol otec maloletej na polícii vypočutý až dňa 28.06.2024, vyhrážanie sa matke poprel, uviedol že dcéru má veľmi rád. Zo spisu polície tiež vyplýva, že otec rešpektuje vykázanie z rodinného domu.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keď bola osvedčená naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Súd mal za osvedčené, že rodičia maloletej A. nežijú v spoločnej domácnosti od 18.06.2024, osobnú starostlivosť o maloletú odvtedy zabezpečuje výhradne matka, keď otec má zakázaný vstup do domácnosti. Otec sa podieľa len na úhrade nákladov na rodinný dom, z ktorého je políciou vykázaný a na úhrade úveru na kúpu rodinného domu. Matka je na rodičovskej dovolenke a jej príjem je z toho dôvodu nižší. Preto súd rozhodol o dočasnej úprave pomerov maloletej tak, že dieťa dočasne zveril do osobnej starostlivosti matke a rozhodol o zastupovaní dieťaťa obidvomi rodičmi. Podľa názoru súdu je zároveň v záujme maloletej, aby si otec ako povinný rodič plnil vyživovaciu povinnosť a to v pravidelných intervaloch, pričom je nutná bezodkladná úprava pomerov aj v časti určenia výživného, bez ktorého by mohlo dôjsť k ohrozeniu zabezpečovania nevyhnutných potrieb maloletej. Súd preto, vychádzajúc z príjmov rodičov uložil otcovi povinnosť platiť výživné na dieťa zatiaľ len odhadom v sume 200 eur mesačne, keď o konečnej výške výživného bude rozhodovať po zabezpečení ďalších dôkazov v rámci riadneho konania o určení práv a povinností k dieťaťu, pričom výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále. Súd mal za to, že takto určená výška výživného zodpovedá nevyhnutnej miere, v ktorej je otec povinný podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa. Návrh matky na zákaz stretávania sa otca s maloletou dcérou súd zamietol, nakoľko v konaní nebolo osvedčené akékoľvek nevhodné konanie otca voči maloletej dcére. Otec naopak prejavuje záujem sa s dcérou stretávať, čo je však v súčasnosti sťažené jeho vykázaním zo spoločnej domácnosti.

4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia maloletej.

5. Matka v odvolaní uviedla, že dňa 02.07.2024 skončila 14 denná lehota zákazu priblíženia a vykázania jej manžela zo spoločného obydlia a k tomuto dňu v spoločnej nehnuteľnosti býva už len otec maloletej, matka sa s dcérou A. už na adrese nezdržiava a nemôže sa vrátiť pokiaľ sa tam nachádza otec maloletej, má z neho strach a obáva sa o život a zdravie seba a svojej dcéry. keďže sa vyhrážal matke zabitím, dcére tiež podrezaním a následne únosom dcéry. Matka nepopiera písanie s dvomi mužmi tak ako to uvádza jej manžel, avšak nenesie zodpovednosť za násilné chovanie svojho manžela, ktoré v dôsledku toho vzniklo. Manžel sa chcel 02.07.2024 vrátiť do nehnuteľnosti a matka mu navrhla, že sa v ten deň môže prísť s dcérou rozlúčiť, do nehnuteľnosti však neprišiel. Kolízny opatrovník matke a dcére navrhovali ubytovanie v azylovom dome, ktorý však vzhľadom na diagnózu dcéry nie je vhodným útočiskom, preto sa matka s maloletou musela skrývať dva dni u kamarátky a dňa 04.07.2024 sa odsťahovali do podnájmu v F. F. (ktorého adresu si z dôvodu bezpečia žiada nezverejňovať protistrane), kam si vzali len najnutnejšie veci, hoci pre maloletú by bolo najlepšie ostať v dome v F., kde má svoj priestor a zázemie, čo však z dôvodu ich bezpečnosti nebolo možné. Matka poukazuje na výdavky spojené s nájmom novej nehnuteľnosti, ktoré sú vo výške 580 eur mesačne aj s energiami, a k tomu 30 eur za parkovanie, pričom má mesačný príjem cca 957 eur, z toho predĺžený rodičovský príspevok 533 eur bude poberať už len rok do dovŕšenia 6. roku maloletej. Z práce na dohodu, ktorú vykonáva z domu (keďže kvôli dcérinej diagnóze sa matka nemôže zamestnať na plný úväzok) dosahuje matka 424 eur. Maloletá bola prijatá do novej materskej školy len na 4 hodiny denne a je tiež potrebné platiť za jej terapie. Matke s dieťaťom zostáva na živobytie len cca 340 eur, z čoho musí platiť škôlku, stravu, ošatenie, drogériu, terapie pre maloletú a náklady spojené s prepravou maloletej všetkým špecialistom, takže výživné v sume 200 eur nie je úmerné príjmom a výdavkom rodičov a okolnostiam prípadu. Poukázala na otcov vyšší príjem a úspory na osobnom účte otca, ku ktorým matka nemá prístup, uviedla, že si musela požičať peniaze od rodiny na pokrytie nákladov súvisiacich s prenajatím bytu a presťahovaním.

6. Ďalej matka uviedla, že po skončení 14 dennej lehoty zákazu priblíženia sa s manželom dohodla na stretnutí na verejnom mieste, kde otec mohol vidieť dcéru a stráviť s ňou čas v parku a na jej žiadosť jej otec na oplátku poslal čiastku vo výške 1.400 eur, aby splatila dlh rodine, žiadne iné peniaze ani na starostlivosť o maloletú neposlal. Maloletá bola zo začiatku zo stretnutia s otcom neistá, zároveň sa tešila i bála, najskôr od neho ušla k matke, a až keď jej matka povedala, že je to poriadku, potom sa s otcom objala, neskôr sa hrala v parku, otec bol pri nej a matka sedela neďaleko. Lúčenie bolo pre maloletú nesmierne ťažké. Síce počas predchádzajúcich 14 dní otca nespomenula, po stretnutí s ním niekoľko dní chcela ísť naspäť domov, spomínala svoju izbu, hračku, aj otca, potom to ale odznelo a na otca sa zase nepýta. Matka si nie je istá, ako bude maloletá zvládať ďalšie stretnutia s otcom, stále však matka vychádza aj z toho, že je tam možné riziko, že sa manžel dostane do afektovaného stavu a dieťa unesie, prípadne napadne. Hoci stretnutie s manželom prebehlo kľudne, matka nezvláda dobre jeho prítomnosť, má traumy a strach a nevie si predstaviť, že bude prítomná pri stretávaní otca a dcéry, ale tiež si nevie predstaviť, že by s ním bola maloletá A. sama. Otec síce tvrdí, že by maloletej neublížil, ale ublížil matke a to priamo pred očami maloletej, jeho správanie z objektívneho hľadiska nie je vhodné a maloletá potrebuje kľudné a milujúce zázemie. Na základe uvedeného odvolateľka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, určil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 350 eur a upravil styk otca s maloletou za presne vymedzených podmienok tak, aby pri stretnutí s maloletou bola prítomná aj matka, pretože má strach o dcérine bezpečie vzhľadom na predchádzajúce udalosti.

7. Otec maloletej v odvolaní uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, nezákonné, arbitrárne, svojvoľné. Vytýkal súdu, že vydal rozhodnutie výlučne na základe tvrdení matky, ktoré sú však nepravdivé a účelové. Je pravdou, že bol vykázaný príslušníkmi PZ z obydlia, avšak aj toto rozhodnutie bolo vydané len na základe vymyslených tvrdení jeho manželky. Vo vzťahu síce mali vážne nezhody, avšak nikdy ju nenapadol, ani jej neublížil a všetky absurdné obvinenia si vymyslela s cieľom poškodiť ho a zdiskreditovať v konaní o rozvod manželstva. Hlavným dôvodom rozpadu manželstva je jej opakovaná nevera, pričom falošnými obvineniami manžela si pripravuje lepšiu procesnú pozíciu v konaní. Otec odmieta tvrdenia, že by jeho vzťah bol manipulatívny, obmedzujúci alebo nátlakový. Nikdy manželke nič nezakázal a odmieta tvrdenia o akejkoľvek forme týrania z jeho strany. Vždy sa snažil o to, aby bola šťastná a spokojná a splnil jej akékoľvek želanie. Práve ona v mnohých prípadoch žiarlila a manžela podozrievala, že sa obzerá po iných ženách, dokonca po narodení dcéry ho obviňovala, že si nájde inú, povedala mu, že vie o tom, že sa k nemu správa ako semetrika a on ich preto opustí, až bol z toho psychicky na dne a vyhorel. Napriek tomu nič také nespravil. Nikdy ju nijako neobmedzoval, ani čo sa týka financií, sama v práci nadiktovala manželovo číslo účtu a prehlásila, že je zbytočné mať dva účty, vždy však jej dal sumu, ktorú žiadala. Odkedy mala vlastný účet nijako sa nepodieľala na chode domácnosti, všetko platil on vrátane úverov, energií, stravy a rovnako aj všetky potreby pre maloletú. Okrem každodennej práce a starostlivosti o dcérku tiež svojpomocne rekonštruoval celý ich dom, dokonca aj jej súčasný dlh, o ktorom ani netušil, v plnej výške 1.400 eur uhradil dňa 07.07.2024, o čom dokladá dôkaz. Nikdy manželku nijako neobmedzoval v spoločenskom živote, nie je pravda, že nemohla chodiť na koncerty a kultúrne akcie, naopak, chodili na ne často, čo preukazuje aj vyhláseniami svedkov. Po pôrode sa u matky maloletej začali prejavovať psychické problémy, depresie, návaly bezdôvodnej zlosti, kedy slovne manžela napádala, hanobila jeho rodinu, priateľov, známych, pričom on vždy keď mala manželka nejaký problém alebo bolo niečo v neporiadku s maloletou, odišiel hneď z práce a išiel za nimi, vždy bol k dispozícii, keď bolo čokoľvek treba. I pokiaľ ide o dcérinu diagnózu bol to práve on, ktorý si začal všímať, že sa maloletá nevyvíja tak, ako iné deti, pričom manželka ho vysmiala a presviedčala, že je to normálne a asi po polroku musel doslova naliehať, aby situáciu začali riešiť prostredníctvom odborníkov. Bola to jeho manželka, ktorá udržiavala v domácnosti napätú situáciu, denne ho osočovala, odháňala od seba a psychicky zo situácie vyhorel, napriek tomu sa snažil urobiť pre rodinu všetko. Po prevalení sa prvého ľúbostného trojuholníka ho začala vydierať s dcérou a vyhrážať sa mu. Situáciu sa snažil riešiť formou manželskej poradne alebo párovej terapie, avšak zo strany manželky nebol o to žiaden záujem. Napriek tomu sa snažil zachrániť manželstvo, avšak po čase jeho manželka opäť nadviazala vzťah s ďalším mužom.

8. Odvolateľ má za to, že skutkový stav, z ktorého vychádza napadnuté uznesenie je nesprávne a nedostatočne zistený a to ani na úrovni osvedčenia. Všetky matkou uvádzané skutočnosti sú nepravdivé, nikdy jej neublížil a o rodinu sa finančne, osobne a ľudsky staral, kým ona sa mu za to odvďačila neverou a spoločnú domácnosť dňa 04.07.2024 trvalo opustila a odsťahovala sa aj s maloletou do F. F.. Poukázal i na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, keďže hradí všetky náklady na dom vo výške cca 750 eur (hypotéka 300 eur, spotrebný úver 200 eur, plyn 140 eur, elektrina 69 eur, voda 17 eur, internet 22 eur), čo

pri jeho čistej mzde cca 1.500 eur mesačne nie je dlhodobo udržateľné, nakoľko si musí zároveň hradiť náklady na ubytovanie mimo jeho domu a tak isto má aj ďalšie mesačné výdavky (na naftu 200 eur, keďže pracuje v inom meste, a tiež stravu, ošatenie). V ich dome má maloletá trvalý pobyt a takmer väčšinu mesačného príjmu otec uhrádza za prázdnu nehnuteľnosť, kde ani on, ani jeho manželka či dcérka nebýva, a ešte matka žiada aby okrem financovania prázdneho domu, jeho ubytovania na ubytovni hradil aj požadované výživné na maloletú, ktoré by vôbec nebolo potrebné, ak by matka zostala s maloletou bývať v mieste ich trvalého bydliska v F..

9. Otec poukázal na to, že v súčasnosti má absolútne porušované právo na styk s jeho dcérou, ktorú na základe svojvoľného rozhodnutia matky dlhodobo nevidel a v súčasnosti už nemá inú možnosť, ako domáhať sa ho rozhodnutím súdu. Absencia styku maloletej s otcom môže byť pre dieťa ubližujúca a brzdiaca jej psychický vývin, keďže v živote maloletej začne podstatne absentovať rola otca. Je preto dôležité ich kontakt citlivo udržiavať a rozširovať. Keď otec strávi čas so svojou dcérou, snaží sa vymýšľať taký program, aby sa zabavila a mala len pekné spomienky, keď sú spolu, je maloletá veľmi šťastná, čo otec dokladá aj fotografiami zo spoločných stretnutí. Matka sa však jednoznačne vyjadrila, že mu maloletú dávať nebude, aj keď ju o stretnutia s dcérou opakovane žiada. Otec dlhodobo nemal žiadne stretnutia s jeho dcérou, nakoľko sa nemôže k manželke priblížiť a nemá mu ako dcéru odovzdať, pričom na jeho sms žiadosti, aby mu dcéru priniesla svokra, táto nereaguje. O tom, že matka neustále ignoruje jeho správy so žiadosťou o styk s dcérou, predkladá sms komunikáciu s ňou. Otec sa pritom o dcérku vzorne staral a nebolo vôbec nutné ju zverovať do starostlivosti matky, ktorá sa v rozpore so zákonom, napriek nesúhlasu otca s maloletou presťahovala do F. F., pričom s presťahovaním maloletej vyše 200 km od ich pôvodného bydliska v obci F. otec absolútne nesúhlasí, považuje to za rozporné so záujmami maloletej, nakoľko tým dochádza k pretrhnutiu väčšiny sociálnych väzieb, ktoré si v mieste svojho bydliska ako autistické dieťa vybudovala. Situácia je o to kritickejšia, že maloletá navštevuje špeciálnu škôlku v H., čo v dôsledku svojvoľnej zmeny pobytu nebude možné a otec doposiaľ ani nevie, kde sa dcérka nachádza a aké predškolské zariadenie navštevuje. Záverom zdôraznil, že sa žiadneho protiprávneho konania proti matke nikdy nedopustil, o matku sa vždy staral, nikdy ju neobmedzoval a naopak ju finančne zabezpečoval, aj po jej krivom obvinení jej uhradil dlh v plnej výške. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne alternatívne, v napadnutom výroku II. návrh zamietne a v napadnutom výroku I. ho zmení tak, že maloletú dočasne zverí do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 15:30 hod. do 18:30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 15:30 hod. do 18:30 hod. s tým, že uskutočnenie styku otca s maloletou sa začne v mieste trvalého pobytu matky a skončí sa odovzdaním maloletej v mieste trvalého pobytu matky.

10. K odvolaniu matky otec uviedol, že jej tvrdenia považuje za vymyslené a absurdné, pričom je neuveriteľné, ako ho vo svojom odvolaní obviňuje z takých pre neho nepochopiteľných vecí typu, že mal pred maloletou na ulici napádať ľudí, či dokonca sa mal matke vyhrážať, že jeho dcérku podreže. Nič z uvedeného sa nikdy nestalo. Matka si jednoducho našla milenca a odsťahovala sa za ním aj s ich spoločnou dcérkou a všetko ostatné si vymyslela, aby maloletá bola zverená do jej starostlivosti a bolo jej priznané vysoké výživné. V ďalšom v podstate zopakoval to, čo už uviedol v podanom odvolaní, že matka bez jeho súhlasu spolu s maloletou opustila ich rodinný dom a otec, keďže má do tohto domu súdom uložený zákaz vstupu, musí uhrádzať nielen všetky náklady na prázdny dom, ale aj svoje náklady za ubytovanie mimo domu a zároveň aj výživné, aby si matka mohla hradiť nájomné v byte v F. F.. Uviedol, že je pripravený sa o dcéru sám starať, čím by matka nemala žiadne náklady s jej liečbou a stravou a pod. a všetky náklady na maloletú by v plnej výške hradil otec. Za mimoriadne zarážajúce otec považuje to, že matka dcérku fakticky uniesla do F. F. na otcovi neznáme miesto, pričom maloletá má autizmus a veľmi ťažko v živote znáša každú zmenu nehovoriac o tom, že v obci F., resp. v H. navštevovala špeciálnu škôlku aj lekárov a otec si nevie predstaviť jej zmätok z toho, že nevie kde je a prečo tam vlastne je. Otec nerozumie tomu, prečo matka ako dôvod na odsťahovanie uvádza, že sa bojí možného únosu dcérky z otcovej strany, pričom reálne uniesla dcérku ona, navyše matka sama priznáva, že si ho v mobilnom telefóne zablokovala, takže otec nemá žiadne správy o stave svojej dcérky a styk s ňou má takmer nulový. Motiváciu matky podľa názoru odvolateľa jasne preukazuje jej vyjadrenie kde priznáva, že umožnila otcovi jednu návštevu s maloletou, avšak musel jej za to uhradiť jej dlh vo výške 1.400 eur. V tomto svetle treba posudzovať všetky matkine argumenty.

11. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby (, a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

13. Predmetom konania je neodkladná úprava pomerov rodičov k maloletej A. na čas do rozhodnutia vo veci samej, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej. Súd prvej inštancie návrhu matky čiastočne vyhovel a to tak, že dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, oprávnil oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej sumu 200 eur mesačne s tým, že vo zvyšku návrh matky (požadujúcej vyššie výživné a síce v sume 350 eur a tiež zákaz styku otca s maloletou) zamietol.

14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a celého uznesenia súdu prvej inštancie (otec sa odvolal aj v časti zverenia, a rovnako ako matka aj v časti výživného) okrem výroku, v ktorej súd zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletou (keďže práve naopak, v odvolaní sa obaja rodičia, teda aj matka domáhajú zmeny rozhodnutia tak, že súd zároveň upraví styk otca s maloletou).

15. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Práve z dôvodu naliehavosti môže súd rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia. Zároveň odvolací súd pripomína, že pri nariadení neodkladného opatrenia treba vždy brať na zreteľ práva a povinnosti oboch strán a pri jeho nariadení musí vychádzať z toho, aby právo jednej strany nebolo neprimerané ohrozené alebo porušené na úkor druhej strany, teda nariadenie neodkladného opatrenia nesmie neprimerane zasahovať do práv toho, voči komu sa má nariadiť.

16. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

17. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu vyžadujúceho bezodkladnú potrebu dočasnej úpravy pomerov v záujme maloletého dieťaťa, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom konaní takáto potreba osvedčená bola.

18. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletej A. od 18.06.2024 nežijú v spoločnej domácnosti, kedy otec v dôsledku rodičovského konfliktu na základe tvrdení matky o jeho násilnom správaní bol vykázaný políciou z ich spoločného obydlia z rodinného domu a pozemku k rodinnému domu v F. na ulici D. E. XXX/XXX. Vec je evidovaná ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu

podľa , o priestupkoch. Matka bola príslušníkmi polície poučená o možnosti podať v lehote 14 dní návrh na súd na vydanie neodkladného opatrenia podľa . Ako vyplýva z pripojeného uznesenia zo dňa 12.07.2024 č.k. -14, matka takýto návrh aj podala dňa 27.06.2024 a Okresný súd Senica o ňom rozhodol uznesením dňa 12.07.2024 a uložil otcovi maloletej nevstupovať do vyššie uvedenej nehnuteľnosti a nepribližovať sa k matke maloletej na vzdialenosť menej ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v správnom konaní, v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré bude otec predvolaný.

19. Obsahom spisu je osvedčené, že po vykázaní otca sa nachádza maloletá v starostlivosti matky, ktorá spočiatku zostala bývať s maloletou v spoločnom rodinnom dome v F., avšak dňa 02.07.2024, po uplynutí 14 dní od vykázania otca, sa odsťahovala s maloletou do podnájmu v F. F. (o čom predložila súdu nájomnú zmluvu) a otec ich adresu nepozná. Matka v konaní tvrdí, že k opusteniu spoločnej nehnuteľnosti s maloletou boli donútené okolnosťami, najmä strachom, keďže otec maloletej sa pri hádke rodičov dňa 18.06.2024 vyhrážal dcére podrezaním a matke tiež zabitím, následne únosom dcéry. Otec uvedené tvrdenia matky dôrazne popiera považujúc ich za účelové, potvrdil, že vo vzťahu síce mali vážne nezhody, avšak nikdy matku nenapadol, ani jej neublížil a všetky absurdné obvinenia si vymyslela s cieľom poškodiť ho a zdiskreditovať v konaní o rozvod manželstva, aj rozhodnutie o vykázaní z obydlia bolo vydané len na základe vymyslených tvrdení jeho manželky. V danom štádiu konania súd nemal preukázané tvrdenia jedného ani druhého rodiča, a musel vychádzať z toho, čo mal aktuálne osvedčené potvrdením zo dňa 18.06.2024 o vykázaní otca zo spoločného obydlia, potvrdením o podaní oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , o priestupkoch a napokon aj uznesením Okresného súdu Senica o zo dňa 12.07.2024 č.k. -14. Týmto mal zatiaľ osvedčené, že otec sa správal k matke maloletej dňa 18.06.2024 násilnícky, v dôsledku čoho mu bol aj súdom uložený zákaz vstupovať do ich rodinného domu a približovať sa k matke maloletej na vzdialenosť menej ako 10 metrov. Keďže rodičia sa na otázke starostlivosti nedohodli, za uvedených okolností bolo namieste dočasne zastabilizovať situáciu a maloletú dočasne ponechať v starostlivosti matky, u ktorej sa aj fakticky nachádza od 18.06.2024. V tejto časti bola teda osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude maloletá na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej dočasne zverená matke, ktorá je s dieťaťom stále na rodičovskej dovolenke, pozná jeho potreby a dieťa je primárne zvyknuté na jej starostlivosť.

20. Zároveň mal odvolací súd za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví styk otca s maloletou. V zmysle článku 9 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo styku vychádza z , keď v zmysle SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom (Gorgulu v. Nemecko- Aplikácia no.74969/01), a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová v. Turecko, Aplikácia no. 36141/97).

21. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, čomu korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by dieťaťu preto malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu s tým, že konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. – bod 16, , ).

22. Aj v prejednávanej veci musel mať preto súd na zreteli rešpektovanie práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi, pričom v tomto prípade odvolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by otec mal byť vylúčený

z osobnej starostlivosti o svoje dieťa, prípadne obmedzený v jeho právach na minimum. Odvolací súd sa stotožňuje so zistením prvoinštančného súdu, že v konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť ohľadne akéhokoľvek nevhodného správania sa otca voči maloletej dcére. Hoci má otec eminentný záujem podieľať sa na starostlivosti o maloletú, matka mu v styku s maloletou bráni. Uvedená skutočnosť tiež vyplýva z vyjadrení samotnej matky, ktorá otcovi od ukončenia ich spolužitia umožnila stretnutie s dcérou iba raz a aj toto podmienila tým, aby jej otec uhradil dlh 1.400 eur, vzniknutý po odsťahovaní matky zo spoločného domu. Z matkinho opisu uvedeného stretnutia otca s maloletou pritom vyplýva, že po prvotných prejavoch neistoty sa maloletá s otcom objala, neskôr sa pri otcovi hrala v parku a lúčenie s otcom bolo pre ňu podľa slov matky nesmierne ťažké. Je teda zrejmé, že maloletá má k otcovi, s ktorým žila v spoločnej domácnosti do 18.06.2024, vybudované silné citové väzby a pokiaľ matka styk otcovi s maloletou pravidelne neumožňuje, je nevyhnutná okamžitá ingerencia súdu, aby nedošlo k ich pretrhnutiu alebo ochladnutiu, keďže neskôr je reparácia poškodených vzťahov zložitá, niekedy dokonca nemožná a tomu je nutné v záujme maloletého dieťaťa predísť.

23. V danom prípade v odvolaní v podstate obaja rodičia žiadali súd o neodkladnú úpravu styku otca s maloletou – matka žiadala upraviť styk za presne vymedzených podmienok a tak, aby pri stretnutí s maloletou bola prítomná aj ona, a otec navrhoval stretnutia každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 15:30 hod. do 18:30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 15:30 hod. do 18:30 hod. s tým, že uskutočnenie styku otca s maloletou sa začne v mieste trvalého pobytu matky a skončí sa odovzdaním maloletej v mieste trvalého pobytu matky.

24. Odvolací súd preto upravil styk otca s maloletou, vzal pritom do úvahy jeho návrh, ktorému však vyhovel iba čiastočne pokiaľ ide o navrhované dni (sobotu a nedeľu) ako aj hodiny stretnutí (od 15.30 hod. do 18.30 hod.), avšak obe jeho víkendové stretnutia limitoval na ten istý víkend, a to každý párny víkend v mesiaci z dôvodu, aby nepárne víkendy s maloletou zostali matke, kedy môže aj ona robiť spoločné víkendové aktivity s maloletou. Súd sa stotožnil s návrhom otca pokiaľ ide o miesto odovzdávania a preberania maloletej s prihliadnutím k tomu, že aktuálne bydlisko matky, na ktorom by si dcéru mohol eventuálne preberať, otcovi nie je známe a matka si neželá adresu mu sprístupniť a zároveň považoval rodinný dom v F. na odovzdávanie a preberanie dieťaťa za vhodné miesto, nakoľko maloletá toto miesto dôverne pozná a tiež bude mať takto príležitosť ( ak sa matka späť nenasťahuje) do domu sa vracať, ktoré želanie maloletá aj pred matkou prejavila. V záujme predídeniu problémov s preberaním a odovzdávaním dieťaťa pre prípad, že by matka počas trvania tohto neodkladného opatrenia zmenila svoj trvalý pobyt, označil súd za miesto preberania a odovzdávania maloletej konkrétnu adresu ich rodinného domu, t.j. D. E. XXX, F.. Vzhľadom k tomu, že otec má zákaz vstupu do uvedenej nehnuteľnosti a zákaz približovať sa k matke maloletej na vzdialenosť menej ako 10 metrov, súd určil, že maloletú si otec bude preberať a odovzdávať pred bránou tejto nehnuteľnosti. Matka má preto možnosť buď priviesť maloletú k bráne a vzdialiť sa na 10 metrov, aby neprišla do kontaktu s otcom maloletej, alebo prípadne poveriť inú osobu, aby maloletú otcovi odovzdala a prevzala na označenom mieste v určenom čase. Pokiaľ ide o prítomnosť matky pri stretnutiach otca s maloletou, odvolací súd nevidel potrebu takéhoto opatrenia, keďže nebola osvedčená žiadna hrozba maloletej zo strany otca a navyše jej prítomnosť ani nie je možná vzhľadom na zákaz priblíženia sa otca k matke.

25. Pokiaľ ide o potrebu platenia výživného v nevyhnutnej miere, v tejto časti odvolací súd považoval za dôvodné zmeniť napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu. V zmysle § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť s tým, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V konaní o neodkladnom opatrení môže súd uložiť rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa, medzi ktoré patrí predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky.

26. Zmyslom ustanovenia je zabezpečenie výživy od povinného ak nastane situácia, že výživa oprávneného je ohrozená. V danom prípade naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov maloletej vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca vzhľadom na

skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu spisu osvedčená síce bola, avšak odvolací súd považoval výživné určené prvoinštančným súdom za presahujúce nevyhnutnú mieru, v ktorej by bolo dôvodné požadovať aktuálne od otca platenie výživného. Zo spisu je zrejmé, že otec dosahuje podstatne vyšší príjem než matka, ktorá dieťaťu zabezpečuje osobnú starostlivosť a napriek tomu otec nepoukazuje na výživu maloletej žiadne výživné a to ani v minimálnom rozsahu podľa Zákona o rodine, hoci každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Je teda dôvodné uložiť mu povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, avšak pri určení jeho výšky, berúc do úvahy ostatné okolnosti prípadu, považoval odvolací súd za primerané účelu výživné vo výške 100 eur, keď odvolaciu argumentáciu matky požadujúcej výživné v sume 350 eur mesačne, považoval za neopodstatnenú. Matka má mesačný príjem cca 957 eur, pričom poukazuje na vysoké náklady spojené s jej prenajatým bytom v F. F. ( nájom spolu s parkovaním 610 eur), preto jej nezostáva dosť finančných prostriedkov na živobytie a úhradu dcériných nákladov na škôlku, stravu, ošatenie, terapie pre dieťa a dopravu, pričom poukazuje na podstatne vyšší príjem otca. Z obsahu spisu je však osvedčené, že matka si produkuje vysoké výdavky na bývanie bez relevantných dôvodov, keďže nemala dôvod na odsťahovanie sa z rodinného domu v F., ktorý je v BSM oboch rodičov, dom je riadne vybavený, maloletá v ňom má zázemie a všetko čo potrebuje. Otec bol políciou z tohto domu dňa 18.06.2024 vykázaný a následne mu uznesením zo dňa 12.07.2024 súd na návrh matky uložil nevstupovať do vyššie uvedenej nehnuteľnosti a nepribližovať sa k matke maloletej na vzdialenosť menej ako 10 metrov. Ako vyplýva z obsahu priestupkového spisu, matka v čase vykázania jej manžela bola riadne poučená nielen o možnosti podať v lehote 14 dní návrh na súd na vydanie neodkladného opatrenia podľa , ale aj o tom, že v prípade doručenia takéhoto návrhu na súd počas vykázania zo spoločného obydlia, sa trvanie vykázania predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto jej návrhu. Keďže matka dňa 27.06.2024 takýto návrh na súd aj podala, musela si byť vedomá, že nie je potrebné zo spoločného domu sa s maloletou vysťahovať. Nemôže preto obstáť jej tvrdenie, že k opusteniu spoločnej nehnuteľnosti boli s dcérou donútené okolnosťami (najmä strachom vzhľadom na vyhrážky manžela, ku ktorým malo dôjsť pri incidente dňa 18.06.2024). Od 18.06.2024 matka predsa mala a má stále k dispozícii spolu s maloletou ich rodinný dom, do ktorého otec nemá prístup, pričom zo spisu je osvedčené i to, že otec tento zákaz plne rešpektuje, navyše má aj zákaz priblíženia sa k matke. Pokiaľ sa teda matka s maloletou A. odsťahovala do F. F. (navyše bez vedomia a súhlasu otca maloletej), urobila tak bez existencie objektívneho dôvodu, a na nárast jej výdavkov takto spôsobených súd nemá dôvod prihliadať. Nie je tiež zrejmé, prečo žiadala uložiť zákaz otcovi neodkladným opatrením vstupovať do ich domu, ak zároveň podnikla kroky na odsťahovanie sa z tohto domu. Svojím konaním matka spôsobila vznik množstva zbytočných nákladov a bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, aby otec mal hradiť takto umelo vzniknuté náklady, čím by došlo k neprimeranému zásahu do jeho práv. Výdavky na bývanie matka vôbec nemusí uhrádzať, pretože môže s maloletou naďalej bývať v ich rodinnom dome v F., ktorý je špeciálne uvoľnený pre ňu a maloletú, otec má do nehnuteľnosti vstup zakázaný a zároveň má matka s maloletou v tomto dome uhradené všetky náklady na bývanie zo strany otca, ktorý sa už takto čiastočne podieľa na výžive maloletej zabezpečovaním jej bytových potrieb. Berúc potom do úvahy inštitút neodkladného opatrenia, musel dať odvolací súd za pravdu argumentácii otca o neprimeranosti výživného a preto výživné určil na sumu 100 eur, ktorá je primeraná opísaným okolnostiam i príjmu matky a postačí na to, aby výživa maloletej nebola do skončenia konania vo veci samej ohrozená.

27. Vedený týmito úvahami odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I, ako aj v napadnutej časti výroku III, týkajúcej sa zamietnutia návrhu matky na vyššie výživné za použitia ust. ako vecne správne potvrdil, a vo zvyšku uznesenie zmenil podľa tak, že výživné určil v sume 100 eur mesačne a upravil styk otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Zároveň s poukazom na v spojení s odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

28. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).